Na tejto
a ďalších
stránkach na ktoré smerujú naše odkazy, je miniatúrny výber z konania niektorých trampských
potlachov...
...a
tiež aj rôznych iných stretnutí trampov.
Predstavu o
komplexnosti spracovania tejto témy a jednotlivých reportáží z
potlachov vlastne v TRAMP NETe nemáme vôbec žiadnu, veď každoročne sa
koná viac ako 200 až 300 takýchto stretnutí, konaných trampskými
osadami a samotármi a len zverejnenie všetkých pozvánok ktoré od
kamarátov dostávame a to vzhľadom k ich množstvu považujeme na našich
stránkach za neuskutočniteľné.
Tieto naše
reportáže ktoré našim čitateľom tu, na týchto našich stránkach na TRAMP NETe
prinášame majú iba snahu zachytiť pohľad na jeden,
či dva potlachy, alebo rôzne trampské stretnutia, či podujatia ročne. Vlastne
náš ciel sme si nestanovili tým, že budeme prinášať reportáže z
každého potlachu, alebo z potlachov niekoľkých, teda tých istých trampských osád a ich pravidelné
skoro každoročné opakovanie, ktorí tuctovým poriadaním
častých potlachov (niekedy aj
pre trampov zbytočných megapotlachov, kde stretneš dnes už len pomenej
trampov) zabudli na skutočný význam trampingu
a jeho omnoho bohatšiu náplň, ktorá sa pod týmto slovom skrýva.
Najbohatšou a
pôvodnou náplňou trampingu
je spoznávanie prírody a sem patria predovšetkým trampské
pešie potulky, putovanie po hrebeňoch a údoliach pohorí, splavy riek,
osadné veľké vandre a ďalšie aktivity trampov a ich trampských osád
obohacujúcich zmysluplný trampský pobyt v prírode..
Samozrejme
táto trampská náplň je myslená bez auta, motorky, štvorkolky a tiež
najlepšie bez bicykla - aj keď u bicykla možno zažmúriť oči. .
Viem
že sa nájdu aj tí, čo vyslovia námietku, že bez kolies sa dá chodiť po
lesoch vraj ťažko...
No na
akýchkoľvek kolesách sa dá
príroda poznávať síce rýchlejšie a pohodlnejšie, ale ten skutočný,
romantický a blízky, teda plne naplnený vzťah k prírode používaním
kolesových dopravných prostriedkov (aj bicykla) takto nám často uniká.
Nevítaným
príkladom sú rôzne "kolesové" či iné, často megalomanské
športoviská násilne budovane v chránených lesných územiach,
"športoviská" ktoré tam rozhodne nepatria.
Samozrejme
iniciatívu "bike" nikomu neberieme, veď väčšina z nás trampov na tom
bicykli do lesa sa predsa len občas odvezie a považuje ho za
ekologický dopravný prostriedok slúžiaci na priblíženie tých
vzdialenejších časti lesa a krajiny.
Ako však
vieme aj z vlastných skúseností z trampského prostredia, trampi do
toho lesa na svojom "bike" jazdia zvyčajne po vyznačených cyklotrasach
a rozhodne nemajú pocit prebudovať lesné územia a vyznačené
turistické lesné cesty trebárs na "adrenalínové horskáčové cyklodromy".
Tento ich postoj je však podstatným vyjadrením toho lepšieho vzťahu k
prírode a hlavne v nej žijúcim lesným tvorom, lesným zvieratám a
živočíchom, ktoré les k svojmu prežitiu potrebujú - tak ako my svoje
domovy.
Treba konečne
pochopiť to, že budovať v našich chránených lesných územiach
nezmyselné a nekoncepčné športové strediská, je ten istý vzťah k
prírode a jej ochrane, ako likvidovať "dážďové pralesy" niekde v
Afrike.
To, na čo boli
hrdí najstarší trampi i stredná trampská generácia, že na vandre chodili "peši" či "pešourem",
akosi z pohľadu dnešnej pohodlnosti a lesnej novodobej kolesovej
mánie, sa stáva u viacerých tiež kamarátov iba neuskutočniteľným snom ich vysnívanej
trampskej romantiky.
Trampské
pešie vandre s "ueskou", "tornou"
na chrbte a aj celoročný trampský život naplnený kamarátstvom
vlastných spoluosadníkov, posedeniami pri malých ohníkoch
doplnený našimi trampskými piesňami, vo vlastných či
spriatelených trampských
osadách, naďalej zostávajú tým nenahraditeľným pokladom, ktorý
tramping napĺňa romantikou a zmyslom života. Toho dôkazom je i to, že
naše trampské hnutie sa dožíva v roku 2018 storočného jubilea.
Tieto stránky
sú a budú naďalej postupne dopĺňané, či už z histórie, alebo občasnými
reportážami aj zo súčasných potlachov či iných stretnutí trampov.