PÁR VIET Z HISTÓRIE ZAKLADATEĽOV LODENICE KORMORÁNOV
 

Zakladatelia lodenice sú kamaráti, ktorých trampské mená sú známe predovšetkým z predvojnovej a povojnovej histórie z trampského hnutia. Ešte predtým, ako sa rozhodli budovať svoju lodenicu si vytvorili vlastnú vodáckú partiu sústredenú okolo kamaráta Mega - šerifa trampskej osady SAN DIEGO založenej v roku 1947.
V tejto Megovej partii boli kamaráti Ati, Bikiny, Farár z NOČNÝCH TULÁKOV /zal.1948/, Kiti, Mauli z RED RIVERU /zal.1949/, Red a Piri z RUDÉHO ŠÍPU /zal.1946/, Šperhák z osady VESELÝCH SAMOTÁROV /zal.1944/, Talian z trampskej osady MANILA /zal.1947/ a určite i niektorí ďalší kamaráti, ktorých mená už odvial čas.
Pre toľké člny tejto novej vodáckej partie bola už potrebná lodenica, ale v tých niekoľkých dunajských lodeniciach v Bratislave, nebolo už ani jedno - jediné miestečko pre ďalšie lode.
A tak si trampská vodácka partia našla svojich „ochrancov“ pod značkou podniku Figaro, preto že v tých časoch sa to ani iným spôsobom nedalo.
A tak si postavili na brehu Dunaja pri Vlčom hrdle, kúsok nad Micherovou zátokou lodenicu. Túto lodenicu začali stavať v roku 1960. Na stavbu tejto lodenice im však vtedajší podnik Figaro, okrem ochrannej ruky neposkytol žiadnu inú pomoc, ani finančnú nikto im nedal ani korunu. Kamarátom však táto ochranná ruka plne postačovala a na nič iné sa nesťažovali.
Na stavbe lodenice sa usilovne pracovalo, aj cez týždeň po pracovnej dobe a hlavne každú sobotu. Pri svojej stavbe lodenice  cez víkendy skoro vždy aj stanovali, však to bolo v peknom prostredí vtedy ešte dunajskej divočiny. Ich ženy sa popri tom starali o deti a varili pre celú partiu. Oddychom po práci im bolo len večerné posedenie pri ohni.
A tak už v roku 1961 upravili terén pod budúcu lodenicu, zabetónovali základy a narazili studňu. V roku 1962 vymurovali prízemie a zakryli strop a v rokoch 1964 - 1965 postavili drevenú nadstavbu.
Zo začiatku „FIGAROVÁKOV“  ich ostatní vodáci pokrstili prezývkou a hovorili im AŠPERUNGSKÁ PARTIA, podľa toho že chatu začali stavať v Micherovej zátoke, ktorá po Bratislavský /Prešpurácký/ bola už v ďalekej minulosti nazývaná Ašperung.
Výstavba chaty im umožňovala nielen uskladniť člny, ale súčasne bola aj miestom, kde bolo možné prenocovať a poriadať originálne trampské stretnutia. Stálo to síce kusisko odriekania, celé mesiace bolo ich hlavnou činnosťou práce na stavbe , ale stálo to za to.
Len čo lodenica stála, vyrážalo od nej týždeň čo týždeň celé veľké trampské loďstvo na plavby po našej veľrieke a jej divých ramenách, tvoriacich ešte vtedy stále skutočnú divočinu. Tieto plavby boli vždy spojené zo stanovaním, najmä v okolí ostrova KORMORÁNOV, niekdajšej najstaršej prírodnej rezervácie na Slovensku, chránenej ešte za čias Kráľovskej monarchie Podľa ostrova Kormoránov prevzala vodácká partia v neskoršom období svoje pomenovanie KORMORÁN. Rezervácia síce zanikla pri výstavbe vodného diela Gabčíkovo, keď ju navždy zatopili vody priehrady, ale vodáckej partii z lodenice Figaro už pomenovanie KORMORÁNI zostalo.
 Možnosti, ktoré členom partie poskytovala ich lodenica, ako aj pekný kamarátsky duch a zachovanie trampských tradícii, pritiahli do lodenice FIGARO ďalších trampov. Niektorí sa stali členmi partie, iní ju aspoň príležitostne navštevovali. Medzi členmi boli zastúpené staré osady ČIERNY OBLAK, ESTACADO, GRANADA, LA PLATA, NEPTÚN, NOČNÍ TULÁCI, RED RIVER, RUDÝ ŠÍP, SAN DIEGO, STARÍ TULÁCI a z nich menovite nezabudnuteľný Pirát. Ďalej TORNÁDO, VESELÁ PÄŤKA, OSADY VESELÝCH SAMOTÁROV, ZLATÁ HVIEZDA. Medzi hosťami býval Tedd a Tom zo ZÁLESÁKU, Juki, Adam a ďalší. Neskoršie medzi nich chodili aj trampi - vodáci z Ivanky pri Dunaji z trampských osád ALBATROS, ČAJKA, ESTACADO, KROKODÍL, VAQUERO, ZELENÁ SEDMA a ZLATÁ KALEDÓNIA. Tiež nemožno zabudnúť na kamaráta Toma Nebrasku z Rožňova.
Tradíciou lodenice sa stalo otváranie vodáckej  sezóny 9.mája každého roku s prvou plavbou spojenou zo stanovaním pri ostrove Kormoránov, na počesť kamaráta Čárliho, ktorého si k sebe predčasne povolal Veľký Manitou.
Jednou z ďalších tradícii bola aj každoročná slezina na záver vodáckej sezóny spojená so spúšťaním venca na vodu so zapálenými sviečkami, na počesť tých sa už vydali na  svoju úplne poslednú plavbu....
K pamiatke kamarátov Laciho, Čárliho, Piráta, Domoráka...

...alebo tých mnohých ďalších, ktorí sa nešťastnou náhodou utopili vo vlnách Dunaja...
Že pri tom nesmela chýbať trampská smútočná pieseň "Do osady prišla dívka.." a hymna trampov „Vlajka“, netreba vari ani pripomínať.
Vráťme sa však radšej z vodáckej histórie lodenice do súčasných dnešných dní, preto že len na stručný popis ich histórie by bolo potrebné napísať ešte veľmi - veľmi dlhý text.
Vlastne všetko to začalo tým, keď sme v posledných dňoch mesiaca august dostali pozvanie na stretnutie s priateľmi pri príležitosti 50. výročia založenia lodenice KORMORÁN, ktoré sa malo uskutočniť začiatkom septembra. I keď sme boli zaplavený pozvánkami na viaceré trampské podujatia v tomto termíne, kde sa účasť len veľmi ťažko odmieta, predsa len sme sa rozhodli ísť si zaspomínať na chvíle strávené na vlnách našej veľrieky Dunaja, v trampských a vodáckých kempoch v minulosti a to k naším "Figarovákom" - dnešným KORMORÁNOM.
 

Príhovor pri 50.výročí založenia Lodenice Kormorán dňa 10.9.2011 predniesla
Eva Dudová kapitánka Lodenice Kormorán.

Pretože tento príhovor bol napísaný naozaj slávnostne, zaujímavo a určite sa všetkým páčil, lebo ho pozorne počúvali, tak ho prinášame pre našich čitateľov bez akýchkoľvek úprav, tak aby si ho mohli prečítať a v duchu sa zúčastniť tejto už bývalej slávnostnej atmosféry KORMORÁNOV:
 
Milé kamarátky, kamaráti, vážení hostia!

Dovoľte, aby som Vás aj ja privítala v mene našich členov na oslave tohto pekného jubilea. 50 rokov je dosť dlhší čas v ľudskom živote, nieto ešte v organizácii. Atti Sýkora už spomínal akými zmenami sme prešli. Nie vždy to bolo ľahké, ale keď sa chce, dá sa všetko zvládnuť. Tak ako aj zakladatelia klubu, tak aj my sa snažíme udržiavať budovu lodenice i jej okolie, o čom svedčia stovky odpracovaných brigádnických hodín ročne. Každý rok organizujeme rôzne akcie, či sú to splavy, turistika i spoločenské podujatia. Medzi akcie, ktorých sa zúčastňujú i kamaráti z iných klubov patrí Malodunajská veteránka, donedávna organizovaný Extrémny splav, Novoročná vychádzka, MDD, rôzne vychádzky do prírody. Dnes máme v klube 26 členov, dokopy máme 1 503 rokov, čo v priemere vychádza na 58 rokov. Takže lodenica je mladšia ako priemer našej členskej základne. Nie je nás veľa, ale máme veľa dobrých a ochotných kamarátov, ochotných vždy pomôcť. A tak to je aj pri organizovaní našej päťdesiatky. Ešte raz ďakujem všetkým, ktorí nám pomohli akoukoľvek formou.
Som vďačná zakladajúcim členom za to, že tento klub vybudovali a je mi cťou byť jeho členkou.
Na záver môjho krátkeho príhovoru Vám chcem zaželať príjemné rozhovory s kamarátmi i zábavu pri dobrej hudbe.

Eva Dudová
kapitánka Lodenice Kormorán.

Text, fotografie a grafika na tejto stránke:
Pekelník 

Text príhovoru:
Eva Dudová
Kapitánka Lodenice Kormorán.

Pieseň v pozadí stránky s názvom  "Domov kamarátov", spieva  kamarát Plameň
z trampskej osady MALÍ BOBRI z Bratislavy, v roku 1996.
Text: Ján Lukačovič - Plameň.
Hudba: Róbert Petráš - Kaktus 1991