PÁR VIET Z HISTÓRIE ZAKLADATEĽOV LODENICE KORMORÁNOV
 

Zakladatelia lodenice sú kamaráti, ktorých trampské mená sú známe predovšetkým z predvojnovej a povojnovej histórie z trampského hnutia. Ešte predtým, ako sa rozhodli budovať svoju lodenicu si vytvorili vlastnú vodáckú partiu sústredenú okolo kamaráta Mega - šerifa trampskej osady SAN DIEGO založenej v roku 1947.
V tejto Megovej partii boli kamaráti Ati, Bikiny, Farár z NOČNÝCH TULÁKOV /zal.1948/, Kiti, Mauli z RED RIVERU /zal.1949/, Red a Piri z RUDÉHO ŠÍPU /zal.1946/, Šperhák z osady VESELÝCH SAMOTÁROV /zal.1944/, Talian z trampskej osady MANILA /zal.1947/ a určite i niektorí ďalší kamaráti, ktorých mená už odvial čas.
Pre toľké člny tejto novej vodáckej partie bola už potrebná lodenica, ale v tých niekoľkých dunajských lodeniciach v Bratislave, nebolo už ani jedno - jediné miestečko pre ďalšie lode.
A tak si trampská vodácka partia našla svojich „ochrancov“ pod značkou podniku Figaro, preto že v tých časoch sa to ani iným spôsobom nedalo.
A tak si postavili na brehu Dunaja pri Vlčom hrdle, kúsok nad Micherovou zátokou lodenicu. Túto lodenicu začali stavať v roku 1960. Na stavbu tejto lodenice im však vtedajší podnik Figaro, okrem ochrannej ruky neposkytol žiadnu inú pomoc, ani finančnú nikto im nedal ani korunu. Kamarátom však táto ochranná ruka plne postačovala a na nič iné sa nesťažovali.
Na stavbe lodenice sa usilovne pracovalo, aj cez týždeň po pracovnej dobe a hlavne každú sobotu. Pri svojej stavbe lodenice  cez víkendy skoro vždy aj stanovali, však to bolo v peknom prostredí vtedy ešte dunajskej divočiny. Ich ženy sa popri tom starali o deti a varili pre celú partiu. Oddychom po práci im bolo len večerné posedenie pri ohni.
A tak už v roku 1961 upravili terén pod budúcu lodenicu, zabetónovali základy a narazili studňu. V roku 1962 vymurovali prízemie a zakryli strop a v rokoch 1964 - 1965 postavili drevenú nadstavbu.
Zo začiatku „FIGAROVÁKOV“  ich ostatní vodáci pokrstili prezývkou a hovorili im AŠPERUNGSKÁ PARTIA, podľa toho že chatu začali stavať v Micherovej zátoke, ktorá po Bratislavský /Prešpurácký/ bola už v ďalekej minulosti nazývaná Ašperung.
Výstavba chaty im umožňovala nielen uskladniť člny, ale súčasne bola aj miestom, kde bolo možné prenocovať a poriadať originálne trampské stretnutia. Stálo to síce kusisko odriekania, celé mesiace bolo ich hlavnou činnosťou práce na stavbe , ale stálo to za to.
Len čo lodenica stála, vyrážalo od nej týždeň čo týždeň celé veľké trampské loďstvo na plavby po našej veľrieke a jej divých ramenách, tvoriacich ešte vtedy stále skutočnú divočinu. Tieto plavby boli vždy spojené zo stanovaním, najmä v okolí ostrova KORMORÁNOV, niekdajšej najstaršej prírodnej rezervácie na Slovensku, chránenej ešte za čias Kráľovskej monarchie Podľa ostrova Kormoránov prevzala vodácká partia v neskoršom období svoje pomenovanie KORMORÁN. Rezervácia síce zanikla pri výstavbe vodného diela Gabčíkovo, keď ju navždy zatopili vody priehrady, ale vodáckej partii z lodenice Figaro už pomenovanie KORMORÁNI zostalo.
 Možnosti, ktoré členom partie poskytovala ich lodenica, ako aj pekný kamarátsky duch a zachovanie trampských tradícii, pritiahli do lodenice FIGARO ďalších trampov. Niektorí sa stali členmi partie, iní ju aspoň príležitostne navštevovali. Medzi členmi boli zastúpené staré osady ČIERNY OBLAK, ESTACADO, GRANADA, LA PLATA, NEPTÚN, NOČNÍ TULÁCI, RED RIVER, RUDÝ ŠÍP, SAN DIEGO, STARÍ TULÁCI a z nich menovite nezabudnuteľný Pirát. Ďalej TORNÁDO, VESELÁ PÄŤKA, OSADY VESELÝCH SAMOTÁROV, ZLATÁ HVIEZDA. Medzi hosťami býval Tedd a Tom zo ZÁLESÁKU, Juki, Adam a ďalší. Neskoršie medzi nich chodili aj trampi - vodáci z Ivanky pri Dunaji z trampských osád ALBATROS, ČAJKA, ESTACADO, KROKODÍL, VAQUERO, ZELENÁ SEDMA a ZLATÁ KALEDÓNIA. Tiež nemožno zabudnúť na kamaráta Toma Nebrasku z Rožňova.
Tradíciou lodenice sa stalo otváranie vodáckej  sezóny 9.mája každého roku s prvou plavbou spojenou zo stanovaním pri ostrove Kormoránov, na počesť kamaráta Čárliho, ktorého si k sebe predčasne povolal Veľký Manitou.
Jednou z ďalších tradícii bola aj každoročná slezina na záver vodáckej sezóny spojená so spúšťaním venca na vodu so zapálenými sviečkami, na počesť tých sa už vydali na  svoju úplne poslednú plavbu....
K pamiatke kamarátov Laciho, Čárliho, Piráta, Domoráka...

...alebo tých mnohých ďalších, ktorí sa nešťastnou náhodou utopili vo vlnách Dunaja...
Že pri tom nesmela chýbať trampská smútočná pieseň "Do osady prišla dívka.." a hymna trampov „Vlajka“, netreba vari ani pripomínať.
Vráťme sa však radšej z vodáckej histórie lodenice do súčasných dnešných dní, preto že len na stručný popis ich histórie by bolo potrebné napísať ešte veľmi - veľmi dlhý text.
Vlastne všetko to začalo tým, keď sme v posledných dňoch mesiaca august dostali pozvanie na stretnutie s priateľmi pri príležitosti 50. výročia založenia lodenice KORMORÁN, ktoré sa malo uskutočniť začiatkom septembra. I keď sme boli zaplavený pozvánkami na viaceré trampské podujatia v tomto termíne, kde sa účasť len veľmi ťažko odmieta, predsa len sme sa rozhodli ísť si zaspomínať na chvíle strávené na vlnách našej veľrieky Dunaja, v trampských a vodáckých kempoch v minulosti a to k naším "Figarovákom" - dnešným KORMORÁNOM.

 

 
 
 
 

 
 
   
 
 

 

 

Na stretnutí nás privítal vodák a trampský kamarát Ati, jeden z najstarších členov lodenice...

 

 
 

 


 

 

 
...a naše nadšenie zo stretnutia nám pribudlo, keď sme videli že o staručkú lodenicu veteránku, sa riadne terajší členovia starajú a tiež ju zrejme k oslavám namaľovali modrou farbou Dunaja, čo jej celkom svedčí. Dunaj síce máva občas i iné farby, ale v naše sviatočné dni zvykneme ho vídavať vždy v našej predstavivosti modrý....

 
 
 

 

 
... potom nasledovalo nespočítateľné množstvo podaných rúk kamarátkam a kamarátom so zalomeným palcom, veď hostí tam bolo rozhodne viac ako dvesto a nasledoval zápis do poslednej veľmi objemnej kroniky lodenice KORMORÁNOV...

 
 
 

 

 
...ako spomienku na tento i pre nás významný spomienkový deň, okrem zápisu do kroniky, každý obdržal  pamätný list, camrátko a aj kovový odznak s erbom lodenice... i touto cestou kamarátom KORMORÁNOM za tieto malé, ale nádherné darčeky ďakujeme...

 
 
 
 

 

 
...potom sme sa všetci spoločne vybrali iba pár metrov z lodenice smerom  k Dunaju, pozrieť a zistiť či ešte vôbec tečie a akú farbu majú jeho vody dnes...   ...no áno je tam vo vlnách trochu aj tej modrej farby obľúbenej vodákmi a v pozadí je krásný výhľad tam, kde sa tiahnú Malé Karpaty, vidieť i bratislavskú televíznu vežu na Kamzíku a hlavne vela peknej prírody, to však už z opačnej strany smerom dole, čo na tejto fotografii nevidieť...

 
 
 

 

 

...a fotografov bolo neúrekom, fotiť chcel skoro každý či už mal fotoaparát alebo len mobil.. Dúfame že budú aj pekné fotografie do kroník a vodáckých albumov...

 

 
 
 

 

 
... a na brehu Dunaja sme už skoro všetci, je krátko pred poobedňajšou 16 -tou hodinou a podľa uvedeného programu na pozvánke, má byť v tomto čase spustenie spomienkového venca na vodu Dunaja...

 
 
 
 

 

 
...ešte chvíľu a na vlnách Dunaja pripláva očakávaný motorový čln nesúci veľký čečinový a kvetinový spomienkový veniec...

 
 
 

 

 
...áno už je čln s vencom tu, možno práve toto, je vybrané to pravé symbolické miesto, kde bude veniec spustený na vodu, preto že práve tu sa vodáci a trampi v minulosti lúčili s civilizáciou a ďalej po prúde Dunaja ich plavba viedla skutočnou divočinou, do nefalšovanej prírody. Z tohoto miesta ešte vidieť i Bratislavu, bratislavský hrad a aj vzdialené kopce Malých Karpát.  A práve toto je to miesto,  kde sa symbolický každý rok lúčime s tými, s ktorými sa už na našej pozemskej vodáckej a trampskej  ceste nikdy nestretneme...

 
 
 

 

 
...symbolický rozlúčkový veniec nám pod vlajkou lodenice KORMORÁN priviezol člen lodenice Peter Duda, spolu s jeho mladším kamarátom Robom...

 
 

 

 

 
...ešte chvíľu a veniec bude spustený na vodu...

 

 
 
 

 

 


...a to už zneje a okolím sa nesie melódia rozlúčkovej trampskej piesne
"Do osady prišla dívka.." , pieseň smutná, ale dôstojná, ako spomienka na kamarátov...

 
 
 

 


...ešte chvíľa ticha a pohľadov kamarátov a kamarátiek za vzďaľujúcim sa symbolickým smútočným vencom...

 
 
 

 

 

...a posledná pocta lodí z lodenice vzďaľujúcemu sa vencu, teraz v strieborných vlnách Dunaja od odrážajúcich sa ostrých paprskov slnka...

 

 
 
 
 

 

 

...tu sme už v očakávaní zapálenia táborového ohňa, ktorí zapálil jeden z najstarších členov lodenice KORMORÁN kamarát, tramp a vodák Ati...

 

 

 

 

 

 
...slávnostné vztýčenie vlajky lodenice KORMORÁN...

 

 
 
 

 

 
...a toto je trojica členov lodenice KORMORÁN, ktorá nás uviedla do slávnostného večera. Eva Dudová kapitánka Lodenice KORMORÁN nás privítala a porozprávala nám o súčasnosti  lodenice a jej členoch, kamarát Ati  /vpravo/ nám stručne porozprával o histórii lodenice KORMORÁNOV a pár zaujímavých viet tiež z histórie lodenice pridal kamarát Šperhák /na fotografii vlavo/...

 
 
 
   

Príhovor pri 50.výročí založenia Lodenice Kormorán dňa 10.9.2011 predniesla
Eva Dudová kapitánka Lodenice Kormorán.

Pretože tento príhovor bol napísaný naozaj slávnostne, zaujímavo a určite sa všetkým páčil, lebo ho pozorne počúvali, tak ho prinášame pre našich čitateľov bez akýchkoľvek úprav, tak aby si ho mohli prečítať a v duchu sa zúčastniť tejto už bývalej slávnostnej atmosféry KORMORÁNOV:
 
Milé kamarátky, kamaráti, vážení hostia!

Dovoľte, aby som Vás aj ja privítala v mene našich členov na oslave tohto pekného jubilea. 50 rokov je dosť dlhší čas v ľudskom živote, nieto ešte v organizácii. Atti Sýkora už spomínal akými zmenami sme prešli. Nie vždy to bolo ľahké, ale keď sa chce, dá sa všetko zvládnuť. Tak ako aj zakladatelia klubu, tak aj my sa snažíme udržiavať budovu lodenice i jej okolie, o čom svedčia stovky odpracovaných brigádnických hodín ročne. Každý rok organizujeme rôzne akcie, či sú to splavy, turistika i spoločenské podujatia. Medzi akcie, ktorých sa zúčastňujú i kamaráti z iných klubov patrí Malodunajská veteránka, donedávna organizovaný Extrémny splav, Novoročná vychádzka, MDD, rôzne vychádzky do prírody. Dnes máme v klube 26 členov, dokopy máme 1 503 rokov, čo v priemere vychádza na 58 rokov. Takže lodenica je mladšia ako priemer našej členskej základne. Nie je nás veľa, ale máme veľa dobrých a ochotných kamarátov, ochotných vždy pomôcť. A tak to je aj pri organizovaní našej päťdesiatky. Ešte raz ďakujem všetkým, ktorí nám pomohli akoukoľvek formou.
Som vďačná zakladajúcim členom za to, že tento klub vybudovali a je mi cťou byť jeho členkou.
Na záver môjho krátkeho príhovoru Vám chcem zaželať príjemné rozhovory s kamarátmi i zábavu pri dobrej hudbe.

Eva Dudová
kapitánka Lodenice Kormorán.

   

 

 
 
 

 


...potom nasledoval slávnostný prípitok na počesť dlhoročného trvania lodenice a to s malým pohárikom veľmi dobrého vínka...

 
 
 

 

 
...a tak vzácni hostia  pripíjajú  na zdravie a šťastie našich oslávencov...

 
 
 

 

 
...pripíjajú aj tí mladší, samozrejme že iným nápojom, teda malinovkou, tak na zdravie...

 
 
 

 

 
...a teraz už zas počúvame, preto že  sa dozvedáme vela pekných vecí a príhod z histórie a aj súčasnosti lodenice...

 
 
 

 

 

...a KORMORÁNOV potešili hostia aj s peknými darčekmi k ich jubileu, ktoré určite budú ozdobou ich klubovne...

 
 
 

 

 
.
..a tu sme na stretnutí, pod vlajkou KORMORÁNOV tajne odfotili sediaceho a oddychujúceho kamaráta Lexa, známeho trampského humoristu, ktorý prišiel ako obvykle, nuž ako ináč, predsa na bicykli...

 
 
 

 

 
...a ešte raz Lexo, teraz zase s kamarátom Šperhákom pri prerušenom ich družnom rozhovore...

 
 
 

 

 

...aby nezostalo len pri rečiach a spomínaní, tak slávnostným stretnutím nás hudobne doprevádzala vynikajúca country kapela Mirka Pulicara  z Pardubíc, ďakujeme...

 

 
 
 

 

 
...ale samozrejme že bolo okrem country, počuť aj vela trampskej muziky. Tu sa úspešne snaží Laco Suchý...

 
 
 

 

 
...a Peťa Dudu, člena lodenice KORMORÁN vždy radi počúvame, keď nám rozpráva svoje bohaté, niekedy až neuveriteľné a zaujímavé vodácké príbehy, ktoré - keď by sa nafilmovali, tvorili by určite jedinečný a zaujímavý skoro celovečerný film...

 
 
 

 

 
...malý táboráčik horel počas celého stretnutia, stačil, preto že na toto skoro už jesenne obdobie bola mimoriadne tepla, dalo by sa povedať až tropická noc...

 
 
 

 


...aha, aby sme nezabudli, tak toto bol jeden z mnohých darčekov, torta s emblémom KORMORÁNOV, darček na zjedenie, ale pekný...

 
 
 

 

 
...kamaráti z KORMORÁNU, nech vám tento  váš malý slávnostný oheň ešte dlhé roky horí, aj vo vašom vodáckom a trampskom nadšení a tiež hlavne vo vašich srdciach, nech vaša lodenica sa dožije ešte v plnej a dobrej pohode najmenej  ďalších päťdesiat rokov.

 
 
 
 

 

Text, fotografie a grafika na tejto stránke:
Pekelník 

Text príhovoru:
Eva Dudová
Kapitánka Lodenice Kormorán.
 
 

Pieseň v pozadí stránky s názvom  "Domov kamarátov", spieva  kamarát Plameň
z trampskej osady MALÍ BOBRI z Bratislavy, v roku 1996.
Text: Ján Lukačovič - Plameň.
Hudba: Róbert Petráš - Kaktus 1991

 

 
 
 
 

 

 

 

© Pekelník 2011