| |
|
TRAMPSKÉ VÍTANIE JARI V ROKU 1948
na Morave,
pri rieke Jihlavke, pod Wilsonovou skálou.
|
| |
| |
Dunění kopyt večer
slýchávám,
údolím jarní kurýr
jede k nám
v peřejích řeka zvoní
a jarem vítr voní,
přijíždí jarní kurýr,
dobře ho znám.
Ví, celej kraj to ví,
veze nám jaro
v brašně sedlový.. |
|
Zase jdou
krajem
vánky voňavý,
obouvám svoje
boty toulavý,
dobře ví moje milá
i kdyby vílou byla,
tyhle toulavý boty
nezastaví....
/Miki Ryvola
- trampská píseň
- Jarní kurýr 1967/ |
|
 |
|
VÍTAJ
JAR...
Posol
"jarní kurýr"
/jarný kuriér/
z Mikiho rovnomennej pesničky, poverený doručením tejto
mimoriadne dôležitej trampskej súrnej správy, každoročne začiatkom
jari dorazí do všetkých trampských campov, či už do nížinných pláni,
alebo horských lesov, k riekam, jazerám, no predsa všade tam kde sa
nachádzajú trampské campy a prináša dobrú správu o tom, že zima už
stratila svojú moc a tiež to, že treba privítať jar...
|
|
|
|
TAK TEDA VÍTAJ JAR...
Trampi,
túto dobrú správu prinesenú kuriérom prijímajú s veľkým potešením.
Možno to vidieť aj z pozvánok, ktoré dostávame do poštových
schránok na jarné ohne, sleziny a potlachy, tak ako to každoročne
už býva dobrým zvykom v tomto období, keď trampské osady poriadajú
viaceré ohne a stretnutia pre svojich kamarátov.
Ako prvá jarná lastovička prichádzajú pozvania zvyčajne od trampov
z Moravy, kde jarný oheň od našej nepamäti poriada trampská osada
RYCHLÝ BLESK v Křenovej. Že nie sú jediný a aj na Slovensku sa nechcú
trampi v prvenstve nechať predbehnúť, tak v tom istom prvom jarnom
termíne sa koná zvyčajne aj jarný oheň v Malých
Karpatoch - na Sklených hutach, kde sa stretávajú a každoročne
zapália jarný táborový oheň kamaráti z Trnavy.
V ďalšie
nasledujúcé
jarné víkendy každoročne prichádzajú pozvania aj do trampských
campov na našej trampskej veľrieke Dunaji, to dokonca od viacerých osád
- spomeniem aspoň niektoré, no tie dunajské - T.O.CARIBU, STS MUFLONI,
ČIERNY JASTRAB, KRÁĽOVSKÍ LOVCI, S.T.S CARIBOO, kamaráti z ČIERNEJ PARTIE
s parníka
STARÉHO DUNAJA. Aj "južanské" malokarpatské osady z S.T.O
Bratislava Rača a tiež "severskí" ZÁHORÁCI pozývajú kamarátov k
ohňu ale to už na severnú stranu Malých Karpát a všetci s pozvaniami oznamujú,
že sa aj u nich prebúdza príroda a les.
Nedá sa
vymenovať tá každoročná kopa pozvánok z celého to trampského "Česko
- Slovenska" ale i od trampov zo sveta, USA, Kanady, Švajčiarska,
Nemecka. atď..., ktoré pozývajú kamarátov a kamarátky do jarnej
prírody, tam kde v týchto jarných dňoch opäť zažiaria
mnohé trampské ohníky vydávajúc do ešte chladnejších nocí svoje blahodarné
jarné teplo a
rozozvučia sa aj gitary, či madolíny z mnohými trampskými songmi.
Takáto
pekná kôpka, či skorej veľká kopa jarných pozvaní jasne hovorí o
tom, že náš tramping sa má čulo k životu a vymyslené
rozprávky o poslednom trampovi a trampskej osade, sú iba chorým
snom zopár rečovo príliš snaživých jednotlivcov
pripomínajúcich vešticu Sibylu.
Bývalo to
však takto vždy, že trampi mali takýto dobrý zvyk zvolávať jarné spoločné
stretnutia?
Poriadali
sa jarné ohne niekedy aj v dávnejších časoch, či už predvojnovej, alebo
povojnovej histórii trampingu?
Odpoveď
na tieto naše otázky sme hľadali v trampskom archíve TRAMP NETu.
|
|
No kto
hľadá, tak nájde...
To však
už sme v TRAMPSKOM ARCHÍVE nášho TRAMP NETu, ktorý spravuje
kamarát Pekelník a listujeme v brnenskom trampskom časopise,
ktorý vychádzal v tesnom povojnovom období a vydával ho SVAZ
BRNĚNSKÝCH OSAD /S.B.O./.
Čo
hľadáme, tak s potešením nachádzame v prvom jarnom mimoriadnom
vydaní tohoto časopisu z roku 1948 /časopis ako samizdát,
vychádzal od roku 1945/.
Nie,
nečakajte nič moc čo sa týka grafiky, veď to boli skutočné a naozajstné trampské samizdáty,
ktoré boli tlačené a vyrábané doslova na "kolenách".
Ako
vidieť aj z našej reprodukcie, obálka časopisu bola tlačená
na rozmnožovacom tlačiarenskom cyklostyle a potom ešte
prikrášlená - ručne kolorovaná, samozrejme
až po vytlačení.
A tu
v "TULÁKOVI" sa dozvedáme, že Vítania jari brnenských trampov
neboli ničím neobvyklým ani v týchto ranných časoch trampingu.
Naopak, tieto jarné stretnutia sa tešili veľkej účasti trampov z blízkeho okolia a aj
miest vzdialenejších. Dozvedáme sa i to, že toto Vítania jari pod Wilsonovou skalou, bolo
vlastne už vtedy dlhoročnou
tradíciou brnenských trampov.
|
| |
|
|
| |
...trampik s
gitarou náhliaci sa na Wilsonku... Kresbička z
cyklostylovaného samizdatu brnenských trampov s
názvom TULÁK z
roku 1948... A tých 50 km na pätníku zrejme zrejme
mohlo byť, či malo znamenať myslenú vzdialenosť táboriska
na Vysočine pod Wilsonkou - teda pešourem od
Brna.
|
|
|
|
| |
|
|
| |
...Wilsonova skála
blízko obce Hartvíkovice, v tých časoch čnejúca vysoko nad
táboriskom brnenských trampov - do vyše sto metrovej
výšky a rieka Jihlavka.
/fotografované v roku 1923/ ....
|
|
|
|
| |
|
|
| |
...Pojihlaví. Wilsonova skála,
tak je to napísané na pohladnici z roku 1953, ktorú
nám poslala kamarátka Lilka z Brna...
|
|
|
|
| |
|
|
| |
...Wilsonová skala
nebola odvždy pomenovaná týmto menom, niekedy dávno
túto rulovú skalu nazývali aj Kopštejn a v starých
kráľovských mapách je zapísaná už ako Kufštejn. Meno
Wilsonová skala dostala až po roku 1918 keď zanikla
kráľovská monarchia /výrez z mapy je spred roku 1918
doplnený o turistické značenie v roku 1923/...
|
|
|
|
| |
|
|
| |
|
...v dnešných
časoch by ste toto voľakedajšie romantické táborisko
brnenských trampov skryté pod sto metrovou Wilsonovou
skalou, v hlbokom kaňone rieky Jihlavky hľadali márne.
Táborisko zatopili vody priehradného jazera Dalešickej
priehrady postavenej v roku 1980. Wilsonovu skalu
nájdete však ešte i dnes, je síce do poloviny zatopená
vodou, čo jej vraj však na kráse vôbec neuberá. Na
Wilsonovú skalu sa dostanete z moravskej obce
Hartvikovice za 15 minút po žltej značke.
/výrez je z mapy je
internetového portálu www. mapy.cz, kde nájdete aj
mnohé iné mapy, ktoré vás budú určite zaujímať a pri
plánovaní trampských výprav budú pre vás osožné/...
|
|
|
|
| |
|
|
| |
|
... spomienková
fotografia Wilsonovej skaly a údolia rieky Jihlavky
pred napustením Dalešickej priehrady vodou...
|
|
|
|
| |
|
|
| |
|
...Wilsonka na
kresbe Jura Cancáka z SBO z nepredajnej publikácie s
názvom
TRAMPSKÁ HISTÓRIE
ŘEKY JIHLAVKY vydanej súkromne v roku 1966
Brne...
|
|
|
|
| |
|
|
| |
|
...pohľad z
Wilsonovej skaly na priehradné jazero Dalešickej
priehrady, pod hladinou ktorého sa skrýva pôvodný
kaňon rieky Jihlavky a staré bývalé trampské
táboriská...
|
|
|
|
Z
časopisu sa ďalej dozvedáme to, že jarnej sleziny sa
zúčastnilo asi 150 "trempířů a trampířek" z Brna. Prišli i
TULÁCI z Třebíče a Brko TULÁCI z Rosíc. Okrem poriadajúcích
osád z S.B.O, sa tu stretli i trampské ďalšie trampské osady,
KOMÁŘI, NETOPÝŘI, SILVER STAR, BÍLY LUŇÁCI
V hlavnom športovom programe bolo vela rôznych súťaží a
športovo bežať na jeden kilometer sa rozhodlo skoro desať
percent zúčastnených. Najlepším bežcom z tejto súťažnej
skupiny sa stal Olin z KOMARŮ, za ním Joban a tretím Luban z
NETOPÍŘŮ.
Potom sa konal futbalový zápas v "peším štýlu" starší, proti
mladším, Víťazmi boli samozrejme tí starší. Nechýbala ani
súťaž v dekomlate, zo zloženou dekou a zaviazanými očami a
dokonca aj súťaž v športovom boxe.
Pri zapaľovaní ohňa mal predslov a slávnostný táborák zapálil
šerif S.B.O. Max, spoločne zaspievali pieseň Vlajku a
nasledovali večerné súťaže, ktoré boli samozrejme predovšetkým
spevácke... Spevy trampských piesní končili vraj až za
svitania a takto nám o tomto stretnutí napísal kamarát Anýzek.
Dnes
doslova archívne významovo vzácnou sa stala i reč vtedajšieho
šerifa S.B.O, kamaráta Maxa pred zapálením Slávnostného
jarného ohňa k zúčastneným trampom. Preto že slová šerifa sú v
podstate i dnes stále pre trampov platné, dali sme si tú
námahu a zo zažltnutej, dnes už veľmi ťažko čitateľnej stránky
časopisu sme ich pre vás opísali:
|
| |
Kamarádi,
Dnešní slezinou zahajuje S.B.O. /SVAZ
BRNĚNSKÝCH OSAD/
oficiálně svoji čundráckou sezónu. A jako každým rokem
vzpomínám kamarádů, kteří již mezi námi nejsou, i těch u
nichž hlas a vůle manželek je silnější než volání
divočiny. Nacházíme však mezi sebou mladší, kteří
nastoupili na jejich místa. Snažme se abychom i těm novým,
byli dobrými kamarády a předali jim vše co nám zanechali
ti staří, kterým již manželky nosí papuče a děcka
nacpávají faju.
Vzpomeňte, že nejkrásnější co nás v
přírodě pojí je naše kamarádství. Opravdové trampské
kamarádství neznající rozdílů politických, sociálních a
náboženských. Svoji obětavostí upřímností buďme příkladem
jeden druhému a vyžadujme jako od kamaráda totéž vůči sobě.
Chyby kamarádů posuzujme shovívavě ale nebojme se nikdy na
ně poukázat.
Nezapomínejme na naši krásnou
trampskou píseň, která nás provází při nejkrásnějších
chvílích kolem táboráků ve všech koutů naší vlasti. Máme
mnoho písni, ale jsou již tak málo slyšet. Každý zpívá
svoje, ale málokdy se čundráci sejdou, aby si je vyměnili.
Je mez námi málo těch , kteří by dovedli znovu objevit
krásu zapomenutých songů, kterými zářily trampské táboráky
před desíti nebo patnáctí lety. Dnes si bez trampské písně
táborák představit nedovedeme. Jak ale budou vypadat
táboráky po nás? Nemáme čisté svědomí. To co známe dnes
je jen kapka z moře písní, vrcholu trampské éry. Od doby
nemůžeme nic očekávat. Jde stále kupředu a trampská píseň
je hvězdou zhasínající v hudebním vesmíru. A přece touto
písní promlouvá k nám srdce těch, od kterých jsme se
učili milovat toulky v neznámu, večery kolem ohňů,
romantiku a tvrdost pustiny i celý ten chlapský život a
brát si od něho nejkrásněji co nám mohl nabídnout. Snažme
se tyto písně udržet mezi sebou propagujme je mezi
mladším. Naučme se je rozlišovat od časových šlágrů,
kterými nás zasypává doba.
Ale chraňme si nejen písně, ale i
staré čundrácké zvyky, pohostinnost, chování v přírodě a v
poslední řadě nezapomínejme na čundrácké Ahoj.
Zanechávejte po sobě tábořiště ve vzorném pořádku a vždy
přichystané k novému použiti. Dbejte aby to bylo
dodržováno i ve Vaší společnosti. Vždyť podle toho, jak
vypadá tábořiště posoudíme trampa. Buďte ochránci lesa a
chovejte se v něm tak, aby veřejnost nemohla již nikdy
slovo tramp vyslovovat ve špatném slova smyslu. Čím
vzorněji se budeme chovat v přírodě, tím méně bude
zakázaných míst a tím více nám bude ponecháno volnosti po
které toužíme.
Místa různých oslav a zrazů volte
tak, abyste se vyhnuli veřejnosti. Sto pořádných čundráků
nenapraví, co jeden "takytramp" zkazí. A čeho nejvíce si
potřebujeme uvědomit, je posoudit, kdy je nálada na míste
a kdy ne. Jsou to bohužel jedni a tytéž lidé, kteří to
nedovedou po chopit. Vždyť náklady spojené s jednou
takovou opicí se shoduji s cenou jízdného na Bezkydy,
Jeseníky a mnohdy i Tatry. Myslím, že stojí za uváženou z
čeho máme víc užitku.
Budem - li zachovávat všechno, co
zde bylo řečeno, naše svoboda tím nijak neutrpí ale naopak
uděláme pro tramping více než zbytečnými řečmi. Budeme li
zachovávat kázen dobrovolnou, neubude třeba aby nám ji
diktovali ti, pro které je příroda obchodním materiálem.
A bylo by také trochu ponižující, aby takoví lidé nás
museli učit jak se máme v přírodě chovat.
Přeji Vám všem jménem SVAZU
BRNĚNSKÝCH OSAD mnoho krásných divů a kamarádské pohody v
nastávajícím létě. Přeji Vám aby Vaše osady naplnily knihy
vzpomínek nekrásnějších dojmů z krásné přírody a pravého
trampského kamarádství.
Max, šerif SPOJENÝCH BRNĚNSKÝCH
OSÁD
1. mája
1948
|
|
|
V
roku 1948 SVAZ BRNĚNSKÝCH OSAD usporiadal tri potlachy, tento
jarný, májový pod Wilsonovou skalou. Druhý potlach bol pod
Templštýnom, ten bol malý, nebolo tam viac ako päťdesiat
kamarátov, ale bol vraj veľmi dobrý preto že tam vládla
skutočná trampská pohoda. Ten tretí na Bielom potoku, bol
nazvaný "celoštátny", aj preto že sa tu stretli kamaráti z
celého Československa. A účasť, na tie časy až príliš vysoká,
170 trampov. Tu bolo veľmi početne zastúpené aj Slovensko a to
kamaráti z trampských osád KORMORÁN, FLORIDA, MANILA, UNCAS a
ďalších.
Koncom roku 1948 začalo politické prenasledovanie trampov
vtedajším politickým režimom pod kepienkom údajnej
demoralizácie mládeže západnou kultúrou. Potlachové ohne akoby
navonok vyhasli, ale v skutočnosti to nebolo tak, totiž
potlachy a sleziny sa stali iba dobre utajovanou záležitosťou
týkajúcich sa iba trampov.
Po
troch rokoch vychádzania prestal vychádzať v roku 1948 aj
samizdát SVAZU BRNĚNSKÝCH OSAD "Tulák" o čom podstatne viac
sa dozviete, keď si prečítate tento redakčný list z TULÁKA
adresovaný do Bratislavy kamarátovi Šperhákovi z trampskej
osad OVS:
|
Rozhodne je to zaujímavý list, ako doklad o perzekúcii trampov
a trampského hnutia, ktoré bolo centrálne riadené z Prahy a aj
trampi na Slovensku si toho vytrpeli v tejto dobe naozaj viac
ako dosť. Táto doba neustáleho prenasledovania "bosoriek"
trvala pätnásť rokov. Potom bol chvíľku trampský odmäk a v
roku 1968 znovu opätovný návrat režimu k politickému
prenasledovaniu trampov, nie však už až k takému drsnému, ako
po roku 1948. Zas zrejme hľadali v trampingu akési politické
"strigy" a spojenie zo západom zavinené emigráciou a taktiež
hlavne obavami ďalšej vlny emigrácie trampov do Austrálie,
Kanady a USA. Prirodzeným dôsledkom týchto obáv boli zákazy
vycestovania za "železnú oponu". A tak trampi mohli vidieť a
spoznávať iba krajiny socializmu..
Na
toto druhé obdobie prenasledovania si už určite pamätajú aj
všetci starší z pomedzi nás a vedeli by vám, najmä mladším o
tom vela rozprávať. Výsledok týchto politických ťažení režimu
bol ten, že trampov sa im nikdy nepodarilo zlomiť, ani
zastrašiť, alebo nebodaj zakázať im ich lesy a prírodu.
Dokázali len to že, takouto svojou činnosťou si znepriatelili
masy ľudí, najmä trampov a režim musel zákonite padnúť....
...ale vlastne ich praktické "výsledky" prenasledovania vidíte
dnes v tom, že trampov je stále viac a viac, skoro ako maku v
poľných makoviciach.... a to je dobre.
Ale o
tom zas niekedy nabudúce...
Spomienky na doby minulé, z trampského archívu vytiahol a pre
čitateľov napísal....
Pekelník z trampskej osady HAY RIVER
|
| |
|
|
| |
|
...súčasný pohľad
na Wilsonovú skalu z hladiny priehradného jazera
Dalešickej priehrady...
|
|
|
|
|
|
|
|
