"...Mám, mám, mám o to strach,
   
      o tých pár ľudí čo mám tak rád,
        
čo pre nich priateľstvo a slovo kamarát,
        
je pocit istoty že zatiaľ je kam ísť..."    

  /zo slovenskej trampskej piesne/

 

 
 
 

 

Žabacký flek zažil už vela potlachov, slezín a mnoho slávnostných táborových ohňov. Niekedy dávno, v sedemdesiatych rokoch minulého storočia ho objavil kamarát Žabák, vtedy z rovnomennej trampskej osady ŽABÁCI, založenej v roku 1947...

 

 
 
 

 

Žabácký flek postihla pred niekoľkými rokmi veľká víchrica a tie najkrajšie a najvyššie,  viac ako storočné stromy,  ktoré boli okrasou tohoto miesta vyváľala i s koreňmi. Trampi toto miesto opäť vyčistili od mohutných spadnutých stromov a miesto je opäť ich obľúbeným táboriskom...

 

 
 
 

 

Stanový tábor na Žabáku za večerného súmraku.

 

 
 
 

 

V sobotu  cez celý deň sa konali rôzne trampské súťaže. Najviac však v súťažiach zabodovali mladí a tí najmladší trampi, ktorí to brali naozaj vážne.. a toto je už večerný oddych pred zapálením slávnostného ohňa...
Všimli sme si že tento potlach bol potlachom, kde bolo vidieť skutočný nástup mladej trampskej generácie a tých zopár starších sa tu medzi nimi skoro stratilo... ...tento zlom možno určite považovať za veľký prínos pre budúcnosť trampského hnutia.

 

 
 
 

 

Predsa však sme stretli i tých starších... Tu kamarátka Kavka kreslí do kroniky ÚNIE TRAMPSKÝCH SAMOTÁROV.

 

 
 
 

 

V popredí najstarší účastníci potlachu kamarát Čárli  a kamarátka Kavka z trampskej osady ELDORÁDO založenej v roku 1945.
Poobede ako vraj už tradične  na tomto mieste začalo výdatnejšie pršať, ale to len trampský Pajda si robil z prítomných kanadské žartíky, lebo pre zapálením ohňa už bola nad Žabákom modrá obloha a čierne mraky odplávali niekam do ďaleka...

 

 
 
 

 

Zrejme najmladší trampík na potlachu, v náručí svojej mamičky čaká na zapálenie ohňa...

 

 
 
 

 

Volám oheň...  a kamarátky a kamaráti sa už blížia  z horiacimi fakľami aby zapálili slávnostnú pyramídu.

 

 
 
 

 

Oheň zapaľuje kamarátka Ľubka z trampskej osady BIELY BIZÓN, kamarátka Indy z ÚNIE TRAMPSKÝCH SAMOTÁROV, kamarát Trpaslík zo STÁLENKY a kamarát TUNY z trampskej osady STARÝ KAMARÁT

 

 
 
 

 

Táborový oheň, ktorý vzplanul na počesť 20. výročia založenia ÚNIE TRAMPSKÝCH SAMOTÁROV

 

 
 
 

 

A takto zahájili potlachový večer  trampský muzikanti...

 

 
 
 

 

Tu sú kamaráti z ÚNIE TRAMPSKÝCH SAMOTÁROV  zo Stupavy, pri zahájení potlachu. Im môžeme poďakovať za pekné chvíle tu strávené.
Nie nebol to veľký potlach bolo tu len okolo 150 trampov, ale na takéto potlachy sa oveľa viac tešíme, ako na tie obrovské, preto že práve tu vládne neopísateľná príjemná kamarátska atmosféra.

 

 
 
 

 

Tak už horí... nádhera.

 

 
 
 

 

Stretli sme tu vela viacero trampských osád  z rôznych kútov Slovenska a Čiech. Spomeniem aspoň niektoré... BIELI VLCI, BRADLO, ČIERNA RUŽA, ČIERNY JASTRAB, DURANGO, ELDORÁDO, GIZIS, HAY RIVER, JICARILLA, JOKER, MODRÁ LUNA, NIPIGON, SAMOTÁŘI,  SIVÍ INDIÁN, STÁLENKA, STARÝ KAMARÁT, ŠÍPY, VERNOSŤ, ŽABÁCI.

 

 
 
 

 

Najkrajšie slovenské trampské piesne ktoré sme tu počuli nám zaspievali Džugaňa a Šaďa z trampskej osady NIPIGON...
Súťaže trvali veľmi dlho, ale bol to  tak pekný výber trampských piesní, že nikoho ani len nenapadlo sa pri súťažiach hlasito rozprávať... nebolo treba žiadne mikrofóny a zosilňovače, ani pódium, skratka bolo to skutočne výborné a čo je dôležité, že tu vládla trampská disciplína a atmosféra.

 

 
 
 

 

Niekoľko  slovenských piesní nám v súťaži zaspieval i kamarát Žabák...

 

 
 
 

 

A tak určite každému z nás, ktorí sme boli na Žabáku, zostane tento nádherný trampský oheň kamarátov z ÚNIE TRAMPSKÝCH SAMOTÁROV   dlho v pamäti a tiež určite bude  v bežných - všedných dňoch pri spomienke na tieto chvíle hriať i pri srdci.  Za tú nádheru predovšetkým ďakujeme kamarátom zo Stupavy.