V nadpise nášho článku sme naznačili, že vás zavedieme na jednu z mnohých slezín konaných skoro pravidelne na trampskej osade LIBERTY /zal.1967/ lepšie povedané na ich hausbote zakotvenom pri  Robinsonskom ostrove v zátoke Karla Jettinga a priblížime vám pestrý súčasný život  síce staršej, ale zároveň aj jednej zo súčasných trampských osád na Dunaji.

K hausbotu LIBERTY na Robinsonský ostrov sa dá dostať i peši, nie však vždy, to iba vtedy keď hladina rieky Dunaja  je v normáli. Ak sa hladina Dunaja čo len trochu zvýši prístup na ostrov a hausbot je loďou. Na fotografii hore sú kotviace lode pred hausbotom LIBERTY.

 
...a tu je už miesto častých a skoro pravidelných  trampských slezín - hausbot LIBERTY, s kotvišťom lodí a v popredí s plávajúcou možno že už aj dejinnou spomienkou - vysnenou loďkou stroskotanca - bratislavského morského robinsona Karla Jettinga.

 

 

Medzi bratislavčanmi, najmä medzi vodákmi a tými ktorým druhým domovom sa stali lužné lesy okolo Dunaja od nepamäti  koluje legenda o tomto bratislavskom robinsonovi. Útržky z tejto povesti tiež občas kolujú pri trampských ohníkoch aj medzi bratislavskými trampmi. Je však všeobecne známe, že Karol Jetting narodený 13. septembra 1730 v Bratislave, bol za svojho života možno aj nechtiac veľký  cestovateľ, ktorý zhruba pred štvrť tisícročím žil na tie časy neskutočným dobrodružným životom, veľmi podobným tomu dnešnému nášmu trampskému.

Karol Jetting vlastne bol zároveň aj jediným či prvým odvtedy známym bratislavským Robinsonom. Totiž na jednej z mnohých svojich ciest svetom, loď na ktorej sa v roku 1773 plavil pri afrických brehoch stroskotala a Jetting sa stal robinsonom na pustom ostrove,  neskôr padol do zajatia Islamistov Maurov.

 

 

O chýrnom stroskotancovi sa všade rozprávalo. Jetting ktorý žil dlhší čas aj vo Viedni, však o žiadnu slávu nestál a na sklonku svojho života sa vrátil do svojho rodiska Bratislavy.

 

 

Bratislava - Pozsony - Presburg - to všetko však názvy slovanského pôvodu,  však obyvateľov viacerých znášanlivých národností, mesto ktorým odveky kráčala história. Rytina je z čias keď sa po svojich dlhých putovaniach svetom Karol Jetting vrátil späť do svojho milovaného rodného mesta /rytina z roku 1787 od Sebastiana Zellera/.

 

 

Bratislava v tých časoch bola naozajstným šperkom Európy, hlavným mestom a stáročia i kráľovským korunovačným mestom Uhorska. Keď sa Jetting zo svojich potuliek vrátil do svojho rodného mesta možno určite ešte zažil aj 16 korunováciu v meste, keď sa stal panovníkom Kráľ Leopold II. V Bratislave v tých časoch slávnostne prijalo v Dóme sv. Martina titul a korunu uhorského kráľovstva desať členov rodiny Habsburgovcov a neskôr Habsburgovcov - Lothringenovcov. Kráľovná Mária Terézia bola už ako posledná z Habsburgovcov a korunu tiež prijalo v tých obdobiach ďalších osem kráľovských manželiek.

foto Pekelník

 

Karol Jetting zomrel  v Bratislave  v roku 1790. Pochovali ho vtedy na pokraji Bratislavy v novozriadenom /1784/ Ondrejskom cintoríne, pod obyčajný drevený kríž a  ako to už u ľudí, ktorí za svojho života stratili všetkých príbuzných,  tak aj jeho drevený kríž spráchnivel a hrob upadal do zabudnutia.

/ilustračné foto z Ondrejského cintorína/

 

 

...to je dnes kostolík, ktorý je gréckokatolícky Katedrálny chrám Povýšenia vznešeného a životodarného kríža na bývalom Ondrejskom cintoríne, kde v jeho blízkosti je pochovaný Karol Jetting. Chrám však bol postavený /pôvodne ako kostolík rímskokatolíckej cirkvi/ v roku 1860, teda až 70 rokov po smrti Karola Jettinga.

 

 

Karol Jetting však bol už medzi obyvateľmi  natoľko známy,  že v roku 1844, teda po viac ako 50. rokoch od jeho smrti mu Mestská rada mesta Pressburg - ako sa vtedy volala Bratislava, dala postaviť na predpokladanom mieste jeho hrobu, veľký neogotický pomník. A keď si uvedomíme že pomník je asi o 15 rokov staršieho dáta ako kostolík na cintoríne zisťujeme jeho naozaj skutočnú vzácnosť pomníka nie len jeho veľkosťou, či po umeleckej stránke ale aj po stránke historickej...

 

 

Na pomníku Karola Jettinga je vyrytá trojsťažňová plachetnica na rozbúrenom mori...

 

 

Náhrobný kameň obsahuje nemecký nápis tak ako väčšina náhrobných kameňov zachovaných z tých čias:

ZUR EPINNERUNG AN DEN IN DIESEM FRIEDHOF RUHENDEN KARL JETTING DEN PRESSBURGER ROBINSON

 „Na spomienku na tomto cintoríne odpočívajúceho Karola Jettinga, bratislavského Robinsona…"

*13.9.1730 IN PRESSBURG † 1790 EBENDA

ERRINET VOM RATE DER STADT 1844  REN 1944

A pamätník obsahuje aj data narodenia a úmrtia nášho robinsona Karola Jettinga, dátum postavenia pamätníka a dátum renovácie. Na zadnej strane pamätníka je tiež dátum renovácie z roku 1982.

 

 

Dnes nám pomník Karla Jettinga na cintoríne, vlastne dnes už iba v Ondrejskom historickom cintoríne, kde sa už nepochováva /ktorý je od roku 1988 Národnou kultúrnou pamiatkou/  pripomína pamiatku nášho Bratislavského Robinsona.

Okolo pomníka, zdá sa však že sa dejú divné veci i napriek tomu že bol vyhlásený v roku 1963 za Národnú pamiatku a nachádza sa aj v zozname pamiatok dnešného PAMIATKOVÉHO ÚRADU.

Pomník už nepripomína svojím žalostným stavom žiadnu Národnú pamiatku, tak ako aj väčšina pamätníkov na tomto cintoríne patriacich do dávnej histórie starodávneho mesta Bratislavy.

Pomník  tak ako väčšina pomníkov na bývalom cintoríne je silne zanedbaná a čoskoro určite pri tejto bezútešnej starostlivosti "pamiatkárov" zub času zoberie ich koniec. Možno však predpokladať aj to, že táto neobyčajne zvláštna "starostlivosť" pamiatkárov je príčinou toho, aby aj toto tiché zákutie Bratislavy, dnes slúžiace ako nádherný lesný park k oddychu obyvateľov bolo zničené a odovzdané snaživým európskym developerom, ničiacim vzácne kultúrne a historické národné pamiatky a vytvárajúcich nové historický bezcenné pomníky multikulty krátkodobej trvanlivosti. Takých príkladov neskutočného novodobého vandalstva je totiž aj v samotnej Bratislave viac než dosť.

Dokonca v roku 2007 sa rozšírila účelová novinová správa o tom že Jettingov pomník neni originál pôvodného pomníka, ale iba jeho verná a aj to  časom poškodená kópia.

Podľa vtedajších správ niektorých novín a bulvárnych novinárov,  pôvodný  pomník je  vraj v  Múzeu  známeho bratislavského pohrebníctva Marianum. Ako Bratislaváci veľmi dobre poznajúci svoje mesto vieme, že i keby ste hľadali v meste lupou, žiadne takéto múzeum v Bratislave, či niekde inde na Slovensku nenájdete a že takéto múzeum je mimoriadne veľká novinárska kačica...

Takže Pamiatkový úrad síce chráni hrob nášho robinsona, ale s tým jeho pomníkom je to akosi záhadné a poriadne zašmodrchané.

Zaujímavé sú aj závery jedného veľmi snaživého "novinára bádateľa", ktorý  mal však inú snahu a  v roku 2007 chcel Karla Jettinga z bratislavskej histórie úplne vymazať.  Svojim zbytočným odvážnym tvrdením, že podľa súčasných archívov sa v Bratislave žiadny Jetting v tom čase ako je to vyznačené na pomníku nenarodil a tak nemohol ani zomrieť, takže nemôže byť ani pochovaný na bývalom Ondrejskom cintoríne.

To ako že chcel povedať asi to, že Pressburskí radní páni použili peniaze mesta v tých časoch pred 170 rokmi na postavenie pomníka pre akýsi robinsonský prízrak. Pridal k tomu tvrdenie že celá bratislavská robinsoniada je len výmyslom vtedajšej vraj veľmi romantickej doby, silne ovplyvnená vtedajšími  románmi a popieral to hlavne aj preto, že sa v Bratislave nezachovali žiadne dobové písomnosti.

No bola to veľká odvaha, šialenosť a úplný nezmysel po 250 rokoch hľadať v nespočetných archívoch roztrúsených na viacerých miestach na Slovensku, či aj v dnešnej Bratislave, miestach bežne a niektoré aj navždy neprístupné pre svoju zanedbanosť a neprehľadnosť akékoľvek doklady, či zápisy a ešte väčšia trúfalosť, nie preto že dokumenty hľadal, ale preto, že z nenájdenia dokumentov spravil  akési "trollovské"  či "trulovské" závery.

Je však z histórie známe, že Karl Jetting sa stal slávnym až vtedy, keď bola vydaná kniha, vlastne román o jeho veľkých dobrodružstvách napísaný  z jeho vlastných zápiskov, román ktorý vydali po jeho smrti až o sedem rokov neskoršie, teda v roku 1797 vo Viedni pod názvom:  

Der ungarische Robinson, oder Schicksale und wunderbare Abentheuer Karls Jetting, eines gebohrnen Ungars. Ein Beytrag zur Laender und Menschenkenntnis.

V knihe však chýba meno spisovateľa, ktorý spracoval pôvodné robinsonské zápisky Karla Jettinga a pripravil ich do knižného vydania. To na veci však dnes už nič nemôže zmeniť a kniha sa stala už vtedy v časoch keď vyšla cenným historickým dobovým dokumentom, ale i zaujímavým čítaním aj v neskorších dobách, keď vyšla vo viacerých vydaniach v prekladoch do maďarčiny, či dokonca poľštiny a tiež do slovenčiny.

Kniha s názvom Prešporský Robinson, alebo podivuhodné dobrodružstvá Karla Jettinga rodeného Uhra – príspevok k poznaniu krajín a ľudí Vydavateľ: TATRAN Bratislava 1972

Ilustrácia   Hana  Ferkova   1972

 

Životný príbeh Karla Jettinga však stále rezonuje v nenapísaných povestiach bratislavských vodákov, ku ktorým môžeme smelo zaradiť predovšetkým trampov a tí tvrdia že robinsonova  duša sa stále plaví, síce už nie po vode, ale  túlavých trampských romantických srdciach medzi nami. Svedčí o tom i tento nasledujúcí príbeh z Jaroveckého ramena a trampskej osady LIBERTY z roku 2011...

 

 

Vtedy začiatkom januára po zimnej náhlej povodni vyplavil Dunaj blízko ústia Jaroveckého ramena malý, nie moc nápadný trup starej drevenej lodičky veľký asi 5 metrov. Lodička preto že bola prevrátená sa občas vynárala a občas zas potápala a mizla pod ľadovcovou vodou miestami zamrznutou hladinou. Lodička sa však pod ľadovou vodou úplne stratila a potom ju celé týždne už nikto nevidel.

Až koncom mesiaca februára sa v mrazivé ráno na vode ramena zjavil čiastočne zlomený drevený sťažeň lode vyčnievajúci z hrubého ladu. Trvalo však ešte zopár zimných dní kým sa roztopil lad okolo lodičky. Vtedy sa už vynoril predok lode  s nápisom a vo vraku lode sediacou postavou, akási lútka muža sediaceho v starom kabáte s klobúkom na hlave pod sťažňom, na čiernej drevenej truhlici pripomínajúca staré časy monarchie.

Bol to  akýsi neskutočný zázrak, či prízrak.  To si všimol aj kapitán miestnych vodákov Julo Chudík z LIBERTY a v nápise v nápise na loďke rozpoznal meno známeho bratislavského Robinsona z čias dávno minulých Karla Jettinga. 

Lodičku potom vytiahli na breh a po malých úpravách, sa im sediacu postavu pripomínajúcu svojim tvarom skôr Piráta  ako morského stroskotanca podarilo zachrániť. Zachránili aj jeho starý kabát, klobúk, drevenú truhlicu, či rumový súdok.

A tak dnes sa aj vy môžete pri svojich plavbách dotknúť histórie, zapáliť na jeho robinsonskom korábe sviečku a uctiť si tak pamiatku Karola Jettinga - Bratislavského Robinsona.

Zdá sa tiež byť len úplne samozrejme to, že vodáci časom tento historický čln "trochu" prikrášlili a v roku 2012, to preto aby osamotenému robinsonovi  na jeho stroskotaneckej loďke nebolo smutno, pri príležitosti jeho 283. narodenín mu s veľkou dávkou fantázie našli a posadili na predok lode ženskú kostru oblečenú do svadobných šiat a usporiadali svadbu s nevestou ktorú pomenovali Jenny.

A potom už bol len malý krôčik k tomu aby domáci hausbotári dali Jaroveckej zátoke vlastné vodácké, či  trampské meno a zátoku pomenovali podľa Karola Jettinga - Bratislavského Robinsona a ostrov medzi Dunajom a zátokou nazvali Robinsonský ostrov.

 

...a pred malým vodáckým "múzeom" na hausbote LIBERTY sa každý rád na pamiatku odfotografuje...

 

...nám však zostalo podľa prísľubu ešte aspoň pár viet napísať o trampských slezinách osady LIBERTY. Sleziny, teda stretnutia trampov sa tu konajú pravidelne, bývajú väčšinou v pracovné dni a vždy je tu dostatok pozvaných kamarátov k tomu, aby sa zabavili po trampský...

 

 

...na týchto trampských slezinách nechýba samozrejme ani dobrá nálada, ktorá je k celkovej pohode potrebná predovšetkým. Nemôžu tu chýbať ani hudobné nástroje  a k tomu  staré i nové trampské piesne podávané v dostatočne veľkých hudobných dávkach známymi trampskými hudobníkmi. Popri tom nechýba ani v letných horúčavách dobre vychladené pivečko, tak ako je to zvykom aj na slezinách v mestských hospodách. Tu však pivo chutí oveľa lepšie ako v meste a to už nehovorím o rybacích špecialitách, či iných jedlách, ktoré dokážu k jedeniu pripraviť osadníci z LIBERTY, alebo ich kamaráti...

 

 

 ...v klubovni na hausbote sa schádzavajú a sú často kamaráti  aj z rôznych iných  kútov sveta ako z Bratislavy.  Všeobecne by sa dalo povedať, že "zovšadiaľ". Na tejto "slezinovej" fotografii sú kamaráti z Austrálie, Nemecka, Modry, Trenčianskych Teplíc a zbytok aj z Bratislavy... a ako vidieť cítia sa tu dobre...

 

...smiech na tvárach a pohoda v kajute hausbotu naznačuje tomu že trampská slezina môže začať...

 

 

... Tehura a Róbert Moucha vynikajúce spevácke duo, nám zaspievali zopár pekných trampských piesní...

 

...tie najstaršie trampské piesne sme zas pre zmenu počuli od kamaráta Brnkaja  a Gitky z trampskej osady GRANADA...

...vonku sa už dávno zotmelo a aj v klubovni hausbotu je večerná atmosféra a zábava.... akože inak, pri trampských piesňach. K Brnkajovcom sa s gitarou ešte pripojil kamarát Sysel z LIBERTY a so svojím banjom aj kamarát Mňamňam z Austrálie...

...slezina má však svoje pokračovanie aj v nasledujúci deň a ako že by to už bolo - byť pri dunajských vodách a nespraviť si poznávaciu plavebnú pohodu po ramenách, ale hlavne aj po hlavnom toku Dunaja...

 

...naši najmladší si zvolili iný typ lode bez motoru a s veslom... no trochu im závidíme, veď určite videli viac prírodnej krásy a dunajskej fauny, ako my z motorových člnov...

 

 

...kapitánom jednej z troch lodí, do ktorej sme nastúpili je kamarát Sysel z trampskej osady LIBERTY ktorý má povesť medzi kamarátmi že je naozajstným dunajským vlkom a my sme sa s tým stotožnili. Jednoducho s týmto rýchlym člnom nám predviedol i to že po Dunaji sa dá plaviť aj veľmi rýchlo...
 

...ešte chvíľu radosti z veľkej  rýchlosti pred tým, ako z hlavného toku opäť vplávame do dunajských ramien. Tam rýchlosť je už iba otázkou pohody a je taká, akou je rýchlosť chôdze po súši...

 

...no a preto že sme na slezine i keď teraz pre zmenu na slezine "plávajúcej". Gitary a dobrá nálada nechýbali však ani tu...

 

...a v či je v tom drevenom súdku aj námornícky RUM to nevieme, ale kapitán tejto druhej našej lode by nás naozaj prekvapil, keby to bola pravda...

 

...samozrejme ešte pár piesní a naša dnešná slezina končí. Avšak až vtedy, keď loď zakotví v svojom prístavisku...

 

...stíchol motor lode a Kapitán so svojou loďou nás bezpečne priviezol a vylodil v prístave...

 

...veď loď už dávno zakotvila, len trampské piesne znejú ďalej. Veru ťažko sa odchádza z tohoto pozemského Raja...

 

...už kotvíme, tak niekedy nabudúce - teda možno sa sem vrátime znovu. Je tu čarokrásna príroda a stretávajú sa tu dobrí /tí najlepší/ kamaráti....

Tak Ahoj zas niekedy na Dunaji

Pekelník z trampskej osady HAY RIVER