"Na krásnom modrom Dunaji"


 

 
 
 
 

 

 

Johann Strauss svojho času jednej zo svojich svetoznámych hudobných skladieb dal názov "Na krásnom modrom Dunaji" /An der schönen blauen Donau 1867/ ...

...a tak v jeden letný pekný augustový slnečný deň sme sa vybrali na náš krásny modrý Dunaj, s pozvaním trampov z trampskej osady LIBERTY. 

Ocitli  sme sa v neskutočne nádhernej prírode a  plavili  v člnoch na "modrých vlnách" našej krásnej mohutnej veľrieky Dunaja, nášho vzácneho či vlastne zatiaľ stále ešte najvzácnejšieho prírodného pokladu nášho Slovenska...

 

 
 
 
 

 

 
 

...porozprávať však neskoršie o našich zážitkoch kamarátom trebárs o tom, či vody Dunaja pod Bratislavou už podľa Johanna Straussa sú naozaj modré /alebo zelené/, je naozaj niečo úplne zbytočné a je to vec veľmi krátkeho momentálneho pohľadu ľudského oka. Sú to totiž farby ktoré by žiadny i ten najlepší maliar určite nenamiešal a plátnom je však rieka, kde sa táto paleta farieb v pekný slnečný, či v zamračený deň zmení najmenej stokrát - keď nie oveľa viackrát.

Sú to však farby také, že ani najchýrnejší maliar, ktorý by maľoval obrazy dunajských zátiší, by nedokázal správne zachytiť pestrosť a ich súlad, ktoré vidí jeho vlastné oko. To už vôbec nehovoriac o tom že tieto farby bývajú vždy iné, či už pri východe slnka, iné pri plnom dennom svite okolo poludnia a tiež úplne iné pri večernej idyle západu slnka...

 

 
 
 
 

 

 
...čím viac sa však plavíme dolu prúdom po vodách Dunaja a vzďaľujeme sa od Bratislavy, tým viac sa nám stráca civilizačná mestská a priemyselná zástavba. Tých prírodných scenérii je stále viac a aj Malé Karpaty sú čoraz menšie, vzdialenejšie.  Vôkol rieky je iba nedozerný vysoký lužný les, ktorý pri pohľade z vody je miestami naozajstným pralesom v tejto nádhernej krajine...

 

 
 
 
 

 

 
...a naraz zisťujeme, že aj bratislavský hrad ktorý pri pohľade zblízka hrdo stojí v skutočnosti  na vysokom vršku nad Dunajom, tu pri pohľade z dunajských vôd pod Bratislavou je uvelebený kdesi dole,  len veľmi nízko na brehu Dunaja a ten hradný kopec v jeho podloží mu zrazu akosi chýba,  a vykúka len spoza lužných stromov... No a ten vysoký hradný kopec, ten ako by mu dajaké víly zobrali a hrad položili bližšie k hladine našej veľrieky...

 

 
 
 
 

 

 
...peknými miestami v tejto dunajskej prírodnej scenérii je nielen hlavný tok Dunaja, ale i okolité zátoky a dunajské ramená. Vstup z Dunaja loďou vodnou cestou do jednej zo zátok, tej ktorá je naším dnešným cieľom čiastočne bránia mohutné potopené stromy prinesené dávnejšie z odplavených dunajských ostrovov veľkou dunajskou záplavou a tiež vstup do zátoky "strážia" kormorány, volavky a kačice, ktoré si tu na pahýľoch konárov našli svoje perfektné vtáčie posedy...

 

 
 
 
 

 

 
...a ešte iba jeden spiatočný pohľad po vplávaní do zátoky na hlavný tok Dunaja, kde sa po hlavnom toku plaví veľká turistická loď s hrdým názvom "PRINZESSIN ISABELLA". 

Hlavný tok Dunaja celý deň /aj noc/ brázdia mnohé výletné a hlavne aj nákladné lode, určite všetkých európskych štátov a je to akási  európska vodná diaľnica.

Takýchto turistických lodí, väčšinou s romantickými menami kráľov a kráľovien, sa plaví po Dunaji neúrekom a lode tohoto typu, tak ako to často zisťujeme pri ich dlhších či kratších zastaveniach v Bratislave.  V letných mesiacoch ich tu naraz kotví aj päť, často i viac, bývajú zvyčajne komfortne vybavené, ale v podstate sú vo väčšine plné ľudí vo vyššom a vysokom dôchodcovskom veku. Sú to vlastne akési letné "dôchodcovské penzióny" plávajúce najčastejšie pod vlajkami "penzijne" bohatších európskych štátov. Teda jednoducho povedané, sú to výletné letné starobince, ktoré sa pohybujú a plavia na najznámejšej dunajskej turistickej vodnej trase Pasov, Viedeň, Bratislava, Budapešť a opačne.

Plavba takouto loďou po Dunaji je  vlastne nádhera a zaslúžená romantika ľudí staršieho veku, ktorú im však netreba vôbec závidieť, ale ktorú by si možno zaslúžili aj mnohí dnešní naši dôchodcovia.

Vieme však že raz sa takýchto rekreačných plavieb dožije aj naša mladá generácia, keď v ich starobe sa budú vyplácať bohaté penzie z nášho druhého, tretieho, či ďalších prepychových penzijných pilierov.

 

 
 
     

 


 

 

 
... po opustení hlavného toku Dunaja a vplávaní do zátoky nás privítal  s veľkou potechou našťastie iba jediný "bilboard", ktorý sme videli počas celej našej plavby po vodách rieky Dunaja, avšak bilboard ktorého umiestnenie má tu svoje opodstatnenie.

Ako sme si na plátne bilboardu prečítali nakoniec aj tie menšie písmenká, tak jeho vlastníkom, teda tých čo bilboard tam umiestnili a vlastne kraľujú v tejto zátoke sú hausbotári, ale aj majitelia nespočetných menších dunajských plavidiel, ktoré tu majú svoje kotvištia, tiež aj rybári a vesliari - plavci, teda tí čo hľadajú v týchto krásnych prírodných zákutiach predovšetkým pohodu, ale i tí čo sa nevedia písomne k tejto veci vyjadriť, teda pôvodní a najstarší obyvatelia týchto miest  vtáci, bobríci, ryby a iná dunajská "háveď".

 

 
 
 
 

 

 
...najprv nás v ramene privítali zvedaví labutí strážcovia tohoto územia a asi sa cítili trochu sklamane, že sme im neposkytli žiadnu ľudskú dobrôtku vo forme chleba či inej podobnej potraviny /čo sa vraj naozaj nemá/...

 

 
 
 
 
 

 

 

...hovorí sa však že pri súčasnej premnoženosti labutí, ale aj ostatných vtákov v tejto oblasti, je prikrmovanie považované skorej za dobrodenie a za akýsi domácky sponzorský dar prírode a lesným živočíchom, teda ako udržať bez hladu túto neskutočne silnú  súčasnú vtáčiu populáciu...

 

 
 
 
 

 

 

Nie je tu tiež vzácnosťou, že tunajšia fauna, včítane labutí a kačíc si vytvára svoje hniezdištia pod ochranou človeka a nechtiac pre jeho potešenie aj priamo v rákosiach pri hausbotoch. Po vyvedení mláďat tieto miesta stále považuje za svoje vlastné prírodné teritória, kde dobre vie že im tu celkom určite nikto neublíži a tak ich ani v dospelosti potom už neopúšťa. Najmä rada sa pochváli svojím potomstvom a so svojím zvieracím pudom zdá sa že ich hausboty a ľudí z nich považuje za spoločné prírodné teritória o ktoré sa delí s človekom. Je však z nás každému jasné, že hladkať a pestovať na rukách ako domácich mazlíčkov tieto zvieratá a vtákov určite nikdy nebudeme, teda vlastne našťastie ešte nestratili  zdedený zvierací pud sebazáchovy zvierat z volnej prírody...

 

 
 
 
 

 

 
...a tu v zátoke je vlastne akýsi dunajský skanzen hausbotov - vodáckých rekreačných chatiek a vela kotvísk malých dunajských plavidiel. Pri vzdialenejšom pohľade vytvárajú v podstate akúsi  novodobú "dedinku" ale umiestnenú na vode, všetko však mimo hlavného toku Dunaja...

 

 
 
 

 

 
...historický však sem prevažná väčšina z hausbotov celkom určite patrí /samozrejme však iba vtedy, ak to nie sú rodinné nechutné paneláky, či nechutné megalomanské stavby postavené na pontónoch kotviacich v ramene...

Totiž, niekedy pred mnohými rokmi tieto dnešným hausbotom podobné, v podstate malé rekreačné obydlia - chatky stáli v lužnom lese popri Dunaji a tiež ich bolo vela, najmenej toľko ako dnes hausbotov v ramenách.

Boli to, dá sa povedať také podivné stavby, ktoré stáli na vysokých koloch, či stĺpoch a obytné podlažie bolo vysoko nad úrovňou terénu, vždy to vrchné poschodie bolo obývateľné, hlavne kvôli záplavám a povodniam, ktoré na Dunaji bývali skoro úplne pravidelné. Spodok tejto stavby tvorila akási garáž, kde však neboli zaparkované autá, ale slúžila ako malá lodenica pre plavidlá. Na tomto území pod Bratislavou pri výstavbe priehrady v Gabčíkove boli však tieto pôvodné individuálne rekreačné stavby - chatky, ktorých bolo neúrekom skoro všetky zbúrané a nenahraditeľne zlikvidované...

 

 
 
 

 

 
...zdá sa však že d
nešnou, avšak iba čiastočnou náhradou bývalých zbúraných chatiek sú tieto novodobé plávajúce chatky hausboty, ktoré však plnia rovnaký účel ako ich zlikvidovaný predchodcovia, teda niekdajšie kolové chaty.

Dnes už vieme že plávajúce hausboty sú z hľadiska ochrany prírody a životného prostredia k prírode oveľa  a viacnásobne citlivejšie, ako niekdajšie podobné stavby stavené na súši popri brehoch riek. Hausboty plnia aj jednu dôležitú úlohu pre vodákov, keď zároveň slúžia aj ako prístavy a kotvištia malých dunajských plavidiel....

 

 
 
 
 

 

 
...ak však v zátoke vystúpite zo svojho plavidla, nájdete tu predovšetkým naozaj nepreniknuteľnú flóru - teda rastlinstvo, ktoré je pozemským rajom a skrýšou tunajších živočíchov. Už len pri malej prechádzke týmito miestami čoskoro zisťujete, že tí vtáci, bobríci a ryby si tu už zvykli žiť v doslovne peknej a zvláštnej prírodnej symbióze  s ľuďmi, ktorí tu nastálo zakotvili so svojimi loďkami na mnohých pontónových kotvištiach a hausbotoch...

 

 
 
 
 

 

 
...nájdeme tu aj vela kvitnúcich rastlín s ktorými sa na iných miestach prírody stretnete vzácnejšie, alebo vôbec...

 

 
 
 

 
 
 
 

 
 
 
 

 

 
...dunajský slimáčik si vyliezol na svojú rozhľadňu a akosi tu uschol, lebo už dlho, celé týždne nepršalo...

 

 
 
 

 

 
...a šípky, tie tu dostávajú vplyvom tohoročného naozaj tropického leta svojú červenú jesennú farbu už v polovine mesiaca august...

 

 
 
 

 

 
...aha, kačky, tie sa vždy držia ako "vysoko spoločenské" vtáčie tvory väčšinou v nie moc veľkých skupinách pospolu. Myslím si že je tomu preto tak, teda určite aj preto, aby si mohli občas aj riadne "zakvákať"...

...a samozrejme že tak isto ako tie kačky ktoré majú radi spoločenstvá rovnakej ich krvnej skupiny, radi sa držia v lesných prírodných zákutiach vždy pospolu v skupinkách a občas si  radi zakvákajú, tvory ktorí majú  trochu  inú, avšak tiež z ich hľadiska rovnakú avšak  "trampskú krvnú skupinu"...

 

 
 
       
 
 

 

 
 

Dnešný Robinsonský ostrov a  Jettingovú zátoku trampi poznajú už od nepamäti i keď pod inými vtedajšími dobovými vodáckymi  či trampskými pomenovaniami, teda aj pomenovaniami oficiálnymi mapovými, kde je zátoka označená ako Jarovecké rameno.

Treba naším mladším kamarátom však otvorene povedať, že práve tu na týchto miestach a v týchto dunajských lužných lesoch sa postupom času a dlhých rokov vystriedali všetky predošlé bratislavské trampské generácie, milovníci prírody poznajúci skutočnú jeho prírodnú hodnotu v postupnom čase už viac ako 90 rokov.

Sem viedla svoje kanoe i najstaršia slovenská trampská osada WAIKIKI pod vedením  svojho kapitána - šerifa osady Hasana už od roku 1928.

Trochu neskoršie zátoku pre svoju osadu EL CORMORANE DEL TORTUGA objavil v roku 1932 aj legendárny tramp John Hawkins.  

 

 

Podľa starých zachovaných zápisov a kroník mali tu na brehoch Dunaja, jeho ostrovoch a zátokach svoje táboriská, po ktorých však časom  nezostalo ani najmenšej stopy - táboriská im neničila nenávisť človeka, ako sa to stáva v mnohých prípadoch trebárs v karpatoch často v dnešných časoch, ale skoro pravidelne ich vyčistila a tieto táboriská zobrala veľká voda Dunaja.

 

 
 
     
 
 

 

 

....po prvých trampoch "pionieroch - objaviteľoch" z osád Waikkiki a KORMORÁNOV prišli roky vojnové i povojnové. Trampský život sa  tu však nezastavil a ani nezanikol. V zátoke a na jej ostrovoch sa vymenili ďalšie mnohé trampské vodácke generácie.

Do zátoky a na  ostrovy a v jej okolí pri Dunaji chodili stanovať a mali svoje táboriská avšak iba tesne pod Bratislavou už celé mladšie generácie trampov a trampských osád.  Značne nižšie avšak z opačnej strany Dunaja  sa nachádzalo viacero veľkých ostrovov.

   

Najznámejším ostrovom v tejto časti bol ostrov Kormoránov a Veľký ostrov so známym trampským táboriskom  s názvom Lenoraj /raj leňochov/, ostrov s dlhou a veľkou pieskovou plážou na brehu Dunaja. Chodievalo sem a svoje táboriská mali hlavne dve skupiny trampov.

Spomenúť treba najmä väčšiu partiu trampov tzv. "pozbierancov" z rôznych trampských osád, ktorí boli známi  pod menom "KAMARÁTI OD VEĽKEJ RIEKY". Táto partia trampov chodievala táboriť na Veľký ostrov už od roku od roku 1960.

KAMARÁTI OD VEĽKEJ RIEKY si však oficialne túto partiu nikdy nezaložili, nemali ani svoju vlastnú vlajku, domovenku a vlastne ani svojho šerifa, ako to u trampov býva zvykom. Ich názov označoval len ich rýdzo kamarátske zoskupenie.  Príslušnosť k tejto partii bola úplne volná - neviazaná a každý z tejto vynikajúcej vodáckej partie zostával naďalej verný svojej osade ku ktorej pôvodne patril, či už osade ZÁLESÁK /zal.1940/, UNCAS /zal.1947/,  MANILA /zal.1947/,  LA PLATA /zal.1947/, RODRIGO /zal.1948/, RED RIVER /zal.1949/, DESPERÁDO /zal.1955/, teda týmto osadám, ktoré trampskú vodáckú partiu KAMARÁTI OD VEĽKEJ RIEKY v tých časoch tvorili. 

 

 

V roku 1963 v "kormoranskom" súostroví pribudla aj trampská osada s názvom HAY RIVER, ktorá mala svoj camp tiež na Veľkom ostrove, avšak trochu nižšie oproti  bývalej štátnej prírodnej rezervácii KORMORÁN.

Osadníci HAY RIVERU v roku 1965 v snahe ukázať krásy dunajskej prírody a trampom dovtedy neznámeho súostrovia Kormoránov zvolali na svoj dunajský camp ktorý nazývali "Vysoký breh" alebo aj veľmi jednoducho -  camp "Štrk"  aj svoj prvý osadný potlachový oheň. No čo už,... veru sa ani sa nezdá že odvtedy už ubehlo rovných 50 rokov.

 

 

Partia KAMARÁTOV OD VEĽKEJ RIEKY zanikla v roku 1977 a aj trampská osada HAY RIVER bola nútená zrušiť svoj dunajský osadný  camp  už  predtým v roku 1974, keď ich z týchto miest drsnými spôsobmi vyhnala tzv. Pohraničná stráž strážiaca spoločnú "socialistickú" hranicu s Maďarskom a jej príliš bojovná Marína s ostro nabitými samopalmi, čo zdôvodňovali vraj súvislosťou s výstavbou vodného diela Gabčíkovo a ochranou staveniska i keď tato priehrada sa vlastne začalo stavať až v roku 1977 /oficialne vraj  až v roku 1978/. Dnes sú tieto bývalé trampské táboriská aj tak už navždy nedostupné, zatopené jazerom Gabčíkovskej priehrady.

 

 
 
   
 

 

 

 
 

Významnejšie sa do histórie a dejín sa však tiež zapísal rok 1982, keď kamarátovi Megovi z trampskej lodenice ADMIRÁLSKA KOTVA vo Vlčom Hrdle bol ponúknutý od Štátnej plavebnej správy  vyradený obrovský lodný remorkér Poľana. Na tie časy to bola naozaj veľká nákladná loď s množstvom kajút a pracovných miestností na palube i v podpalubí. Trampi ponuku samozrejme že prijali a loď po dohode s plavebnou správou nastalo zakotvili v Jaroveckej zátoke nad Rusovciami. Kamaráti novým vlastníctvom vyradenej lode nie len že rozšírili trampské ubytovacie kapacity na Dunaji pod Bratislavou, ale získali vynikajúcu lodenicu na uskladnenie svojich menších lodí.

Svoju loď si čoskoro aj pokrstili a dali jej honosné meno  ADMIRÁL a odvtedy vlastne používajú aj pomenovanie svojej trampskej vodáckej  partie  s názvom KAMARÁTI ADMIRÁLSKEJ KOTVY.  Partiu pri jej zakladaní tvorili kamaráti vodáci,  čo sa sem presťahovali zo staršej kamennej lodenice vo Vlčom hrdle Figaro, neskoršie s názvom KORMORÁN.

 

 

 

 
 
 

 
 

 

 

 
...h
neď vedľa ADMIRÁLA v roku 1983, teda iba o rok neskoršie  trampskí kamaráti získali a zakotvili v ramene aj  vyradený starší riečny remorkér s pôvodným názvom Inovec a dali mu meno STARÝ DUNAJ. Túto loď získala partia trampov kamarátov bývajúcich okolo vtedajšieho chemického závodu  Dimitrovka a medzi nimi boli  hlavnými iniciátormi kamaráti Kido z Ziegelfeldskej trampskej osady STARÍ TULÁCI. Rodrigo z osady UTAH,  Dobrák z osady OHIO a určite aj niektorí ďalší, ktorých mená vyprchali z našej pamäti.

   

Pravdou však zostalo a naďalej zostáva to, že KAMARÁTI OD ADMIRÁLSKEJ KOTVY a aj zo STARÉHO DUNAJA najmä v letnej sezóne využívali lodenicu väčšinou hlavne ako východiskový bod svojich trampských výprav do bližšieho i vzdialenejšieho okolia spojených s táborením a tiež športových   plavieb.

Podnikali aj veľmi ďaleké plavby - do juhomaďarského Moháča, ba aj do rumunského Turnu Severina. A tak ako predtým aj naďalej vítali medzi sebou kamarátov z iných osád i z iných kútov  spoločnej republiky Čechov a Slovákov. Sami sa tiež zúčastňovali na potlachoch pri Dunaji, v Malých Karpatoch, často sa plavili aj Malým Dunajom a mnohokrát zavítali na camp medzi Ivánskych trampov na Malom Dunaji.

O trampskej histórii rieky Dunaja v oblasti ostrova KORMORÁNOV či Jaroveckého ramena, dnes skorej medzi trampmi a vodakmi známeho pod menom zátoka Karla Jettinga, čí Robinsonský ostrov by sa toho dalo napísať ešte veľmi vela a spomienky by určite zaplnili i niekoľko kníh.

Určite sa však v budúcnosti na stránkach TRAMP NETu do týchto miest ešte vrátime viacerými spomienkami kamarátov a prinesieme aj mnohé dobové fotografie nájdené v trampských kroníkách, či nachádzajúce sa v trampskom archíve.

 

 
 
 

 
 

 

 

 
 

V nadpise nášho článku sme naznačili, že vás zavedieme na jednu z mnohých slezín konaných skoro pravidelne na trampskej osade LIBERTY /zal.1967/ lepšie povedané na ich hausbote zakotvenom pri  Robinsonskom ostrove v zátoke Karla Jettinga a priblížime vám pestrý súčasný život  síce staršej, ale zároveň aj jednej zo súčasných trampských osád na Dunaji.

K hausbotu LIBERTY na Robinsonský ostrov sa dá dostať i peši, nie však vždy, to iba vtedy keď hladina rieky Dunaja  je v normáli. Ak sa hladina Dunaja čo len trochu zvýši prístup na ostrov a hausbot je loďou. Na fotografii hore sú kotviace lode pred hausbotom LIBERTY.

 

 
 
 
 

 

 
...a tu je už miesto častých a skoro pravidelných  trampských slezín - hausbot LIBERTY, s kotvišťom lodí a v popredí s plávajúcou možno že už aj dejinnou spomienkou - vysnenou loďkou stroskotanca - bratislavského morského robinsona Karla Jettinga.

 

 
 
 
 

 

 

Medzi bratislavčanmi, najmä medzi vodákmi a tými ktorým druhým domovom sa stali lužné lesy okolo Dunaja od nepamäti  koluje legenda o tomto bratislavskom robinsonovi. Útržky z tejto povesti tiež občas kolujú pri trampských ohníkoch aj medzi bratislavskými trampmi. Je však všeobecne známe, že Karol Jetting narodený 13. septembra 1730 v Bratislave, bol za svojho života možno aj nechtiac veľký  cestovateľ, ktorý zhruba pred štvrť tisícročím žil na tie časy neskutočným dobrodružným životom, veľmi podobným tomu dnešnému nášmu trampskému.

Karol Jetting vlastne bol zároveň aj jediným či prvým odvtedy známym bratislavským Robinsonom. Totiž na jednej z mnohých svojich ciest svetom, loď na ktorej sa v roku 1773 plavil pri afrických brehoch stroskotala a Jetting sa stal robinsonom na pustom ostrove,  neskôr padol do zajatia Islamistov Maurov.

 

 
 
 

 

 

O chýrnom stroskotancovi sa všade rozprávalo. Jetting ktorý žil dlhší čas aj vo Viedni, však o žiadnu slávu nestál a na sklonku svojho života sa vrátil do svojho rodiska Bratislavy.

 

 
 
 

Ilustrácia Hana  Ferkova  1972

 

 
 
 

 

Bratislava - Pozsony - Presburg - to všetko však názvy slovanského pôvodu,  však obyvateľov viacerých znášanlivých národností, mesto ktorým odveky kráčala história. Rytina je z čias keď sa po svojich dlhých putovaniach svetom Karol Jetting vrátil späť do svojho milovaného rodného mesta /rytina z roku 1787 od Sebastiana Zellera/.

 

 
 
 
 

 

Bratislava v tých časoch bola naozajstným šperkom Európy, hlavným mestom a stáročia i kráľovským korunovačným mestom Uhorska. Keď sa Jetting zo svojich potuliek vrátil do svojho rodného mesta možno určite ešte zažil aj 16 korunováciu v meste, keď sa stal panovníkom Kráľ Leopold II. V Bratislave v tých časoch slávnostne prijalo v Dóme sv. Martina titul a korunu uhorského kráľovstva desať členov rodiny Habsburgovcov a neskôr Habsburgovcov - Lothringenovcov. Kráľovná Mária Terézia bola už ako posledná z Habsburgovcov a korunu tiež prijalo v tých obdobiach ďalších osem kráľovských manželiek.

foto Pekelník

 
 
 
 

 

 

Karol Jetting zomrel  v Bratislave  v roku 1790. Pochovali ho vtedy na pokraji Bratislavy v novozriadenom /1784/ Ondrejskom cintoríne, pod obyčajný drevený kríž a  ako to už u ľudí, ktorí za svojho života stratili všetkých príbuzných,  tak aj jeho drevený kríž spráchnivel a hrob upadal do zabudnutia.

/ilustračné foto z Ondrejského cintorína/

 

 
 
 

 

 

...to je dnes kostolík, ktorý je gréckokatolícky Katedrálny chrám Povýšenia vznešeného a životodarného kríža na bývalom Ondrejskom cintoríne, kde v jeho blízkosti je pochovaný Karol Jetting. Chrám však bol postavený /pôvodne ako kostolík rímskokatolíckej cirkvi/ v roku 1860, teda až 70 rokov po smrti Karola Jettinga.

 

 
 
 

 
 
 

 

 

Karol Jetting však bol už medzi obyvateľmi  natoľko známy,  že v roku 1844, teda po viac ako 50. rokoch od jeho smrti mu Mestská rada mesta Pressburg - ako sa vtedy volala Bratislava, dala postaviť na predpokladanom mieste jeho hrobu, veľký neogotický pomník. A keď si uvedomíme že pomník je asi o 15 rokov staršieho dáta ako kostolík na cintoríne zisťujeme jeho naozaj skutočnú vzácnosť pomníka nie len jeho veľkosťou, či po umeleckej stránke ale aj po stránke historickej...

 

 
 
 
 

 

 

Na pomníku Karola Jettinga je vyrytá trojsťažňová plachetnica na rozbúrenom mori...

 

 
 
 
 

 

Náhrobný kameň obsahuje nemecký nápis tak ako väčšina náhrobných kameňov zachovaných z tých čias:

ZUR EPINNERUNG AN DEN IN DIESEM FRIEDHOF RUHENDEN KARL JETTING DEN PRESSBURGER ROBINSON

 „Na spomienku na tomto cintoríne odpočívajúceho Karola Jettinga, bratislavského Robinsona…"

*13.9.1730 IN PRESSBURG † 1790 EBENDA

ERRINET VOM RATE DER STADT 1844  REN 1944

A pamätník obsahuje aj data narodenia a úmrtia nášho robinsona Karola Jettinga, dátum postavenia pamätníka a dátum renovácie. Na zadnej strane pamätníka je tiež dátum renovácie z roku 1982.

 

 
 
 

 

 

Dnes nám pomník Karla Jettinga na cintoríne, vlastne dnes už iba v Ondrejskom historickom cintoríne, kde sa už nepochováva /ktorý je od roku 1988 Národnou kultúrnou pamiatkou/  pripomína pamiatku nášho Bratislavského Robinsona.

Okolo pomníka, zdá sa však že sa dejú divné veci i napriek tomu že bol vyhlásený v roku 1963 za Národnú pamiatku a nachádza sa aj v zozname pamiatok dnešného PAMIATKOVÉHO ÚRADU.

Pomník už nepripomína svojím žalostným stavom žiadnu Národnú pamiatku, tak ako aj väčšina pamätníkov na tomto cintoríne patriacich do dávnej histórie starodávneho mesta Bratislavy.

Pomník  tak ako väčšina pomníkov na bývalom cintoríne je silne zanedbaná a čoskoro určite pri tejto bezútešnej starostlivosti "pamiatkárov" zub času zoberie ich koniec. Možno však predpokladať aj to, že táto neobyčajne zvláštna "starostlivosť" pamiatkárov je príčinou toho, aby aj toto tiché zákutie Bratislavy, dnes slúžiace ako nádherný lesný park k oddychu obyvateľov bolo zničené a odovzdané snaživým európskym developerom, ničiacim vzácne kultúrne a historické národné pamiatky a vytvárajúcich nové historický bezcenné pomníky multikulty krátkodobej trvanlivosti. Takých príkladov neskutočného novodobého vandalstva je totiž aj v samotnej Bratislave viac než dosť.

Dokonca v roku 2007 sa rozšírila účelová novinová správa o tom že Jettingov pomník neni originál pôvodného pomníka, ale iba jeho verná a aj to  časom poškodená kópia.

Podľa vtedajších správ niektorých novín a bulvárnych novinárov,  pôvodný  pomník je  vraj v  Múzeu  známeho bratislavského pohrebníctva Marianum. Ako Bratislaváci veľmi dobre poznajúci svoje mesto vieme, že i keby ste hľadali v meste lupou, žiadne takéto múzeum v Bratislave, či niekde inde na Slovensku nenájdete a že takéto múzeum je mimoriadne veľká novinárska kačica...

Takže Pamiatkový úrad síce chráni hrob nášho robinsona, ale s tým jeho pomníkom je to akosi záhadné a poriadne zašmodrchané.

Zaujímavé sú aj závery jedného veľmi snaživého "novinára bádateľa", ktorý  mal však inú snahu a  v roku 2007 chcel Karla Jettinga z bratislavskej histórie úplne vymazať.  Svojim zbytočným odvážnym tvrdením, že podľa súčasných archívov sa v Bratislave žiadny Jetting v tom čase ako je to vyznačené na pomníku nenarodil a tak nemohol ani zomrieť, takže nemôže byť ani pochovaný na bývalom Ondrejskom cintoríne.

To ako že chcel povedať asi to, že Pressburskí radní páni použili peniaze mesta v tých časoch pred 170 rokmi na postavenie pomníka pre akýsi robinsonský prízrak. Pridal k tomu tvrdenie že celá bratislavská robinsoniada je len výmyslom vtedajšej vraj veľmi romantickej doby, silne ovplyvnená vtedajšími  románmi a popieral to hlavne aj preto, že sa v Bratislave nezachovali žiadne dobové písomnosti.

No bola to veľká odvaha, šialenosť a úplný nezmysel po 250 rokoch hľadať v nespočetných archívoch roztrúsených na viacerých miestach na Slovensku, či aj v dnešnej Bratislave, miestach bežne a niektoré aj navždy neprístupné pre svoju zanedbanosť a neprehľadnosť akékoľvek doklady, či zápisy a ešte väčšia trúfalosť, nie preto že dokumenty hľadal, ale preto, že z nenájdenia dokumentov spravil  akési "trollovské"  či "trulovské" závery.

Je však z histórie známe, že Karl Jetting sa stal slávnym až vtedy, keď bola vydaná kniha, vlastne román o jeho veľkých dobrodružstvách napísaný  z jeho vlastných zápiskov, román ktorý vydali po jeho smrti až o sedem rokov neskoršie, teda v roku 1797 vo Viedni pod názvom:  

Der ungarische Robinson, oder Schicksale und wunderbare Abentheuer Karls Jetting, eines gebohrnen Ungars. Ein Beytrag zur Laender und Menschenkenntnis.

V knihe však chýba meno spisovateľa, ktorý spracoval pôvodné robinsonské zápisky Karla Jettinga a pripravil ich do knižného vydania. To na veci však dnes už nič nemôže zmeniť a kniha sa stala už vtedy v časoch keď vyšla cenným historickým dobovým dokumentom, ale i zaujímavým čítaním aj v neskorších dobách, keď vyšla vo viacerých vydaniach v prekladoch do maďarčiny, či dokonca poľštiny a tiež do slovenčiny.

 
 

Kniha s názvom Prešporský Robinson, alebo podivuhodné dobrodružstvá Karla Jettinga rodeného Uhra – príspevok k poznaniu krajín a ľudí Vydavateľ: TATRAN Bratislava 1972

Ilustrácia   Hana  Ferkova   1972

 

 
 
 

 


Životný príbeh Karla Jettinga však stále rezonuje v nenapísaných povestiach bratislavských vodákov, ku ktorým môžeme smelo zaradiť predovšetkým trampov a tí tvrdia že robinsonova  duša sa stále plaví, síce už nie po vode, ale  túlavých trampských romantických srdciach medzi nami. Svedčí o tom i tento nasledujúcí príbeh z Jaroveckého ramena a trampskej osady LIBERTY z roku 2011...

 

 
 
 
 

 

 

Vtedy začiatkom januára po zimnej náhlej povodni vyplavil Dunaj blízko ústia Jaroveckého ramena malý, nie moc nápadný trup starej drevenej lodičky veľký asi 5 metrov. Lodička preto že bola prevrátená sa občas vynárala a občas zas potápala a mizla pod ľadovcovou vodou miestami zamrznutou hladinou. Lodička sa však pod ľadovou vodou úplne stratila a potom ju celé týždne už nikto nevidel.

Až koncom mesiaca februára sa v mrazivé ráno na vode ramena zjavil čiastočne zlomený drevený sťažeň lode vyčnievajúci z hrubého ladu. Trvalo však ešte zopár zimných dní kým sa roztopil lad okolo lodičky. Vtedy sa už vynoril predok lode  s nápisom a vo vraku lode sediacou postavou, akási lútka muža sediaceho v starom kabáte s klobúkom na hlave pod sťažňom, na čiernej drevenej truhlici pripomínajúca staré časy monarchie.

Bol to  akýsi neskutočný zázrak, či prízrak.  To si všimol aj kapitán miestnych vodákov Julo Chudík z LIBERTY a v nápise v nápise na loďke rozpoznal meno známeho bratislavského Robinsona z čias dávno minulých Karla Jettinga. 

Lodičku potom vytiahli na breh a po malých úpravách, sa im sediacu postavu pripomínajúcu svojim tvarom skôr Piráta  ako morského stroskotanca podarilo zachrániť. Zachránili aj jeho starý kabát, klobúk, drevenú truhlicu, či rumový súdok.

A tak dnes sa aj vy môžete pri svojich plavbách dotknúť histórie, zapáliť na jeho robinsonskom korábe sviečku a uctiť si tak pamiatku Karola Jettinga - Bratislavského Robinsona.

Zdá sa tiež byť len úplne samozrejme to, že vodáci časom tento historický čln "trochu" prikrášlili a v roku 2012, to preto aby osamotenému robinsonovi  na jeho stroskotaneckej loďke nebolo smutno, pri príležitosti jeho 283. narodenín mu s veľkou dávkou fantázie našli a posadili na predok lode ženskú kostru oblečenú do svadobných šiat a usporiadali svadbu s nevestou ktorú pomenovali Jenny.

A potom už bol len malý krôčik k tomu aby domáci hausbotári dali Jaroveckej zátoke vlastné vodácké, či  trampské meno a zátoku pomenovali podľa Karola Jettinga - Bratislavského Robinsona a ostrov medzi Dunajom a zátokou nazvali Robinsonský ostrov.

 

 
 
 
 

 


...a pred malým vodáckým "múzeom" na hausbote LIBERTY sa každý rád na pamiatku odfotografuje...

 

 
 
 
 

 


...nám však zostalo podľa prísľubu ešte aspoň pár viet napísať o trampských slezinách osady LIBERTY. Sleziny, teda stretnutia trampov sa tu konajú pravidelne, bývajú väčšinou v pracovné dni a vždy je tu dostatok pozvaných kamarátov k tomu, aby sa zabavili po trampský...

 

 
 
 
 

 

 

...na týchto trampských slezinách nechýba samozrejme ani dobrá nálada, ktorá je k celkovej pohode potrebná predovšetkým. Nemôžu tu chýbať ani hudobné nástroje  a k tomu  staré i nové trampské piesne podávané v dostatočne veľkých hudobných dávkach známymi trampskými hudobníkmi. Popri tom nechýba ani v letných horúčavách dobre vychladené pivečko, tak ako je to zvykom aj na slezinách v mestských hospodách. Tu však pivo chutí oveľa lepšie ako v meste a to už nehovorím o rybacích špecialitách, či iných jedlách, ktoré dokážu k jedeniu pripraviť osadníci z LIBERTY, alebo ich kamaráti...

 

 
 
 
 

 

 

 ...v klubovni na hausbote sa schádzavajú a sú často kamaráti  aj z rôznych iných  kútov sveta ako z Bratislavy.  Všeobecne by sa dalo povedať, že "zovšadiaľ". Na tejto "slezinovej" fotografii sú kamaráti z Austrálie, Nemecka, Modry, Trenčianskych Teplíc a zbytok aj z Bratislavy... a ako vidieť cítia sa tu dobre...

 

 
 
 
 

 


...smiech na tvárach a pohoda v kajute hausbotu naznačuje tomu že trampská slezina môže začať...

 

 
 
 
 

 

 

... Tehura a Róbert Moucha vynikajúce spevácke duo, nám zaspievali zopár pekných trampských piesní...

 
 

 

 
 
 
 

 

 

...tie najstaršie trampské piesne sme zas pre zmenu počuli od kamaráta Brnkaja  a Gitky z trampskej osady GRANADA...

 

 

 

 
 
 
 

 


...vonku sa už dávno zotmelo a aj v klubovni hausbotu je večerná atmosféra a zábava.... akože inak, pri trampských piesňach. K Brnkajovcom sa s gitarou ešte pripojil kamarát Sysel z LIBERTY a so svojím banjom aj kamarát Mňamňam z Austrálie...

 

 

 

 
 
 
 
 

 


...slezina má však svoje pokračovanie aj v nasledujúci deň a ako že by to už bolo - byť pri dunajských vodách a nespraviť si poznávaciu plavebnú pohodu po ramenách, ale hlavne aj po hlavnom toku Dunaja...

 

 
 
 
 

 


...naši najmladší si zvolili iný typ lode bez motoru a s veslom... no trochu im závidíme, veď určite videli viac prírodnej krásy a dunajskej fauny, ako my z motorových člnov...

 

 
 
 
 

 

 

...kapitánom jednej z troch lodí, do ktorej sme nastúpili je kamarát Sysel z trampskej osady LIBERTY ktorý má povesť medzi kamarátmi že je naozajstným dunajským vlkom a my sme sa s tým stotožnili. Jednoducho s týmto rýchlym člnom nám predviedol i to že po Dunaji sa dá plaviť aj veľmi rýchlo...
 

 
 
 
 

 


...ešte chvíľu radosti z veľkej  rýchlosti pred tým, ako z hlavného toku opäť vplávame do dunajských ramien. Tam rýchlosť je už iba otázkou pohody a je taká, akou je rýchlosť chôdze po súši...

 

 
 
 

 


...no a preto že sme na slezine i keď teraz pre zmenu na slezine "plávajúcej". Gitary a dobrá nálada nechýbali však ani tu...

 

 
 
 
 

 


...a v či je v tom drevenom súdku aj námornícky RUM to nevieme, ale kapitán tejto druhej našej lode by nás naozaj prekvapil, keby to bola pravda...

 

 
 
 
 

 


...samozrejme ešte pár piesní a naša dnešná slezina končí. Avšak až vtedy, keď loď zakotví v svojom prístavisku...

 

 
 
 
 

 


...stíchol motor lode a Kapitán so svojou loďou nás bezpečne priviezol a vylodil v prístave...

 

 
 
 
 

 


...veď loď už dávno zakotvila, len trampské piesne znejú ďalej. Veru ťažko sa odchádza z tohoto pozemského Raja...

 

 
 
 
 

 


...už kotvíme, tak niekedy nabudúce - teda možno sa sem vrátime znovu. Je tu čarokrásna príroda a stretávajú sa tu dobrí /tí najlepší/ kamaráti....

Tak Ahoj zas niekedy na Dunaji

Pekelník z trampskej osady HAY RIVER

 

 

 

 
 
 
 
 

 
 
 
 
 
   

Použitá a doporučená LITERATÚRA, KNIHY, NOVINOVÉ A INTERNETOVÉ ČLÁNKY ZARADENÉ CHRONOLOGICKÝ:

1797
Kniha s názvom  Der ungarische Robinson, oder Schicksale und wunderbare Abentheuer Karls Jetting, eines gebohrnen Ungars. Ein Beytrag zur Laender und Menschenkenntnis.   Vyšla   vo   Viedni   roku   1797.

1926
Kniha s názvom Egy pozsonyi Robinson torténete. Jetting Károly Pozsonyi Szarmazásu Magyar ember élete és viszontagságai, vyšla v maďarsku v roku 1926.

1929
Kronika trampskej osady WAIKIKI
-  zápisy z rokov 1929 - 1932

1931
Kniha -
SPRIEVODCA BRATISLAVOU Benyovszky - Dr Kaššovic

1940
Kniha - Pytliaci na Dunaji,
Dr. Jozef Mikeš /Peter Bobrík/, Turčianský Svätý Martin,

1940
Kniha Dejiny trampingu
Josef Peterka /Bob Hurikán/, Praha, 1940

1959
Kniha s názvom  Bratislavský Robinson, Spisovateľ: Olšinský Rudo Vydavateľ: Práca Bratislava 1959

1963
Pamiatkový úrad SR 2012. Vyhlásenie pamiatkového objektu za Kultúrnu pamiatku zo dňa 23.10.1963 Bratislava 1-Staré Mesto Číslo ÚZPF 279/16 Cintorín hrob s náhrobníkom Karola Jettinga

1964
Kniha s názvom Hét tenger vándora. Jetting Károly, ,,A Pozsonyi Robinson"  kalandjai. Spisovateľ: Hunyady József, Budapest, 1964.

1972
Kniha s názvom Prešporský Robinson alebo podivuhodné dobrodružstvá Karla Jettinga rodeného Uhra – príspevok k poznaniu krajín a ľudí Vydavateľ: TATRAN Bratislava 1972

1986
Kniha s názvom
KORUNOVAČNÉ SLÁVNOSTI Bratislava 1563 - 1830 Štefan Holčík
Vyšlo vo vydavateľstve Tatran v Bratislave 1986

1992
Kniha s názvom
POHĽADY NA BRATISLAVSKÉ KORUNOVÁCIE Zuzana Hanzelová, GMB

1996
Kniha s názvom Tajomstvo stratených hrobov: Príbehy ktoré sa nedostali do učebníc dejepisu
Spisovateľ: JUDr. Viliam Apfel
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 1996 Bratislava

1999
TRAMP NET Internet  Bratislava,
redakčne pripravoval Pekelník,1999 - 2015

2003
Bratislavský Robinson

Zdroj: Internet  Bratislava  bratislava.sme.sk SME.sk 24. 10. 2003 Autor: IGOR JANOTA

2006
V Bratislave žil Robinson

Zdroj: Internet  Azet.sk, a.s. www.cas.sk 17.08.2006  BRATISLAVA - autor textu nepodpísaný

2001 - 2005 - 2010 - 2015
DVD KRONIKA TRAMPSKÝCH OSÁD Jozef Zelner - Pekelník Bratislava

2007
Vymyslený Robinson?

Zdroj: Internet PLUS 7 DNÍ  21. september 2007 Peter Getting

2007
Fotografia

Internet, Quattuor anni tempora - Lucia Kramaričová (blog.sme.sk)SME.sk

2011
Bratislavský Robinson

Zdroj: Internetový portál PLAVIDLA.sk 29.04.2011 autor textu a fotografii nepodpísaný

2012
Bratislavský Robinson

Zdroj: internet, ženskyweb.sk 16.11.2012  autor textu a fotografii nepodpísaný

2012
Čo s bratislavským Robinsonom?
Zdroj: Internet. Slovenské národné noviny Peter VALO 23. november 2012

2014
Bratislavský Robinson

Zdroj: Internetový portál Madari.sk /bez podpisu autora článku/ 3.júla 2014
Preložené z: BROGYÁNYI MIHÁLY: A pozsonyi Robinson

2014
Slovenský Robinson. Osobnosti Slovenska.

Zdroj:  Internet, Posted by Magistra Historiaon magistra-historia.sk 19. august 2014 Autorka: Zuzana Zreláková

2014
Bratislavský Robinson. Legenda? Alebo skutočnosť?

Zdroj: Internetový portál  Dnes24.sk  12.október 2014, Ľuba Lesná   Foto: Ľuba Lesná

2015
Karol Jetting – Wikipedie

Zdroj: Internet - z Wikipedie, otevřené encyklopedie 31. 7. 2015

 

 

© Pekelník KRONIKA TRAMPSKÝCH OSÁD

 
 
 

Pieseň v pozadí stránky s názvom  " ČTYŘI MUŽI"

 hraje a spieva kamarát Brnkaj z T.O.GRANADA

 
 
 

  Text a fotografie na tejto stránke Pekelník z trampskej osady HAY RIVER

Stránku pripravil
Pekelník

 
 
 
 
 
 
 
 

 

 
 

 

© Pekelník 2015