História spoločných "medzinárodných" ČESKO SLOVENSKÝCH - SLOVENSKO ČESKÝCH  trampských potlachov je veľmi bohatá a nachádzame ju trampskej  histórii a tradíciách už pred 85 rokmi.

Jedným z prvých a najznámejších takýmto "medzinárodným" stretnutím zapísaným v trampských časopisoch a kronikách starých trampských osád  a v starej trampskej histórii sa stal vlastne prvý potlach trampov na Slovensku, konaný 4. septembra  v roku 1930 pri Dunaji.

Už v tomto období začiatkov trampingu na Slovensku po roku 1928  a obzvlášť v Bratislave sa pre trampov stával úplne neznámou oddávna umelo vytváraný politický pojem národnostných menšín, rozdeľujúci obyvateľov do nežiaducich skupín umožňujúci častokrat  možnosť šíriť  neprijateľné myšlienky nacionalizmu, nepriateľstva a udeľovania neprimeraných politických výhod rôznym takýmto menšinovým národnostným zoskupeniam.

Trampom v tom období zrejme najviac vadil problém "národnostný",  ktorý sa začínal šíriť Európou a "vďaka" nacizmu, či fašizmu,  žiaľ vyústil ako jeden z mocenských nástrojov rozpútania druhej svetovej vojny a nakoniec žiaľ získal mocenský nežiaduci a neskutočný rozmer, nie však len miestneho stredoeurópskeho  rozsahu.

V trampingu tohoto obdobia národnostné rozdeľovanie bolo pre trampov neprijateľné a nezlučiteľné s vtedajším  myslením trampov. To vlastne vyústilo aj v túžbu spoločného stretávania sa a tak v roku 1930  osadníci prvej slovenskej trampskej osady WAIKIKI prostredníctvom pražského trampského časopisu "tramp"  pozývali českých a moravských trampov do Bratislavy, pri čom však nezabudli pripomenúť že Bratislava je mestom spoločne žijúcich troch národov a viacerých národností, na čo boli v tom čase aj patrične hrdý...

 

 

 
 
   

 

A takto v roku 1930 osadníci trampskej osady WAIKIKI prostredníctvom pražského trampského časopisu "Tramp"  pozývali kamarátov trampov z Čiech a Moravy na potlach do Bratislavy:

 

 
 
 

Toto pozvanie na prvý potlach na Slovensku sme objavili v časopise TRAMP v rubrike: "Drby z čundru, osád a redakcie", ktoré vyšlo v Prahe 26.8.1930, číslo 32, 2.ročník.

 

 
 

...táborisko trampskej osady WAIKIKI pri Dunaji...

 

 

 

A tak sa dňa 4. 9. 1930  trampi z celého vtedajšieho Československa, na pozvanie trampskej osady WAIKIKI v hojnom počte zišli na poloostrove pri Dunaji,  dunajskom kilometri 1865,7, teda na tom mieste kde vyteká Malý Dunaj z Dunaja na Žitný ostrov a porozprávali si o trampingu, spoznali sa a tak si spríjemnili  spoločným stretnutím vzájomný trampský život.

 

 
 

...Zizkova kresba z kroniky WAIKIKI...

 

 
 
 
 

...Zizek z trampskej osady WAIKIKI...

 

 

 

Miesto potlachu a stretnutia nebolo vybrané len tak náhodne, osadníci WAIKIKI tu totiž mali už v tom čase postavenú malú drevenú lodenicu, kde mali uskladnené svoje "kanoe", lode s ktorými podnikali plavby do miest svojich táborísk vo vtedajšej vnútrozemskej delte Dunaja, dunajských ostrovov, v okolí vtedajšej prvej rezervácie na Slovensku ostrova Kormoránov, tých nenahraditeľných miest prírody  a divočiny, ktoré neskoršie navždy pohltili vody priehrady Gabčíkovo.

 

 
 
 
 

 

 

Akože už inak a to sme sa dozvedeli tiež z pražského časopisu Tramp, ale aj zo zápiskov v osadnej kronike WAIKIKI potlach sa skutočne vydaril, avšak nie len čo sa týka programu, ale aj účasti.

Z Moravy a Čiech prišlo naozaj veľa kamarátov a kamarátiek a v osadnej kronike trampskej osady WAIKIKI sú ako prítomné zapísané trampské osady ELDORÁDO z Brdov, HURIKÁN zo Sázavy, OSADA OLOMOUCKEJCH SYREČKŮ z Olomouca, SANTA PUELO z Mostu, v tom čase aj významná trampská osada SILVER STAR z Břeclavi, ktorá neskôr presídlila do Brna a ako  najvzácnejší hosť  tohoto potlachu,  kamarát Bob Hurikán, podľa zápisu v kronike  WAIKIKI dokázateľne vtedy po prvý krát v Bratislave.

 
 

...zápis Boba Hurikána v kronike trampskej osady WAIKIKI...

 

 
 
 
 

...kamaráti z osady ELDORADO z Brdov na potlachu osady WAIKIKI...

 

 
 
 
 

...zápis trampskej osady OLOMOUCKEJCH SYREČKU v kronike WAIKIKI...

 

 
 
 
 

...kamaráti z osady SANTA PUELO z Mostu...

 

 

 

Pri tejto príležitosti sme hľadali a v starých dobových trampských časopisoch,  kronikách či zápisoch prečítali aj mená najstarších trampských osad z Bratislavy, ktoré boli na tomto potlachu prítomné. Je to samozrejme trampská osada WAIKIKI, ktorá potlach poriadala a všetky vtedajšie bratislavské trampské osady -  BIG HORN, BIG PINE, KOŇASINKA, RIVER CLUB a WIKING, iné totiž vtedy, v roku 1930 ešte na Slovensku neboli...

 

 
 

...kamaráti z osady WAIKIKI...

 

 

 

Potlach na Dunaji vo svojich spomienkach nám bližšie opísal  aj kamarát Johny - Quido Liebmann , neskôr bývajúci po roku 1968 i s rodinou  vo Švajčiarsku, kde žil v meste Rapperswil,    bývalý člen bratislavskej osady WAIKIKI, v časoch keď Pekelník zbieral podklady pre zostavenie KRONIKY TRAMPSKÝCH OSAD, v roku 1968 nasledovne:

 

 

 

"V roce 1930 byl na Slovensku první velký trampský potlach, který uspořádala osada Waikiki.

Potlach byl v lese na ostrohu mezi velkým a Malým Dunajem, asi tam, kde sa dnes říká Vlčí hrdlo, tam, kde dnes stojí Slovnaft.

Velký potlach, který trval tři dny. Sjeli se kamarádi z Čech a Moravy a také několik kamarádů z Bratislavy - jinde na Slovensku tramping ještě neznali.

Na rožni se opékali dvě čtvrtě statného koňe, byly sudy piva a hodně písní a brnkání na kytary po celé tři dny..."

Johny - Quido Liebmann WAIKIKI

 

 
 
   
 
 
 

 

Mapka z roku 1978 vyznačujúca miesto konania prvého potlachu trampov na Slovensku. Mapka samozrejme však už nezachytáva skutočný stav územia z roku 1930, keď sa potlach konal, preto že miesto  potlachu a jeho okolie bolo značne zmenené výstavbou lodných bazénov a úpravou protipovodňových hrádzí.

Aj celkový ráz územia na mapke  je už úplne zmenený a nezodpovedá pôvodnému stavu, keď väčšina lužných lesov pod Bratislavou dala už za svoje rozpínajúcej sa priemyselnej výstavbe.

Nenávratne zmizli z tohoto miesta lesné porasty stromov topoľov, jelší, dubov, jaseňov, vŕb, javorov. Kríkovitých drieňov, divokých hrušiek, svíbov, bršlenov a iných drevín. Vysoké porasty tŕstia a aj netýkavky Royelyho.

Zmizli i hniezdiská kormoránov, orliaka morského, volaviek popolavých, bocianov - bielych i čiernych, kŕdle husí. Zmizli i ostatné vtáky, kršiak rybár, háje tmavé, myšiaky horné, jastraby, trsteniariky a aj mnoho drobného vtáctva.

V jarných mesiacoch už nevidíme  neprehľadné koberce  snežienok a neskôr bleduli jarných. Nestretneme obrovské čriedy jelenej a srnčej zveri, to všetko je nenávratne preč.

Ešte v roku 1978 keď táto mapka vyšla, zo všetkým tým opísaným sa na tomto území bolo možné stretnúť.

Potom sa začalo stavať vodné dielo Gabčíkovo a to bol smrteľný zásah do tunajšej vnútrozemskej delty Dunaja....

I keď po výstavbe priehrady, po dlhých rokoch  sa príroda znovu  začína prebúdzať... jej návrat do pôvodného stavu je však pre zatopené veľké územia praktický  nemožný.

Miesto konania potlachu osady WAIKIKI bolo na Dunajskom kilometri 1865,7, tam kde aj v dnešných časoch vyteká Malý Dunaj z Dunaja.

 

 
 

Na tejto mapke ktorá je z roku 1928, teda z roku,  keď bola založená osada WAIKIKI, vidieť rozsiahle lužné lesy na Dunaji pod Bratislavou, ktoré už skoro všetky vzali za svoje. To bol a tu sa nachádzal vtedajší "Raj na Zemi" trampskej osady WAIKIKI...

To že potlach trampskej osady WAIKIKI bol na vtedajšie obdobie veľkou udalosťou dosvedčuje  i to, že neušiel pozornosti viacerých významných osobností toho obdobia. Jedným z nich ktorý poslal pozdrav  kamarátom do Bratislavy, na prvý Slovenský potlach trampov bol aj spisovateľ Géza Včelička.

NAPÍSAL PRED POTLACHOM...

 
 

NAPÍSALI PO POTLACHU...

Zachovali sa aj mnohé ďalšie vzácne zápisy  a tiež žartovný pozdrav /vlastne varovanie/ pre trampské dievčatá napísaný neskoršie už  po potlachu kamarátky Mirindy z trampskej osady SILVER STAR z Břeclavi. Tu nesmieme zabudnúť pripomenúť aj to, že Mirinda spolu s ďalšími dvoma kamarátkami prišla z Břeclavi do Bratislavy na potlach peším putovaním a takto sa aj neskoršie na potlachy chodievalo, preto že krajina sa z vlaku vraj dala vidieť, ale nie spoznávať...

 

 

Napísané v časopise Tramp a uverejnené
v  rubrike "Drby z čundru, osád a redakce"

v Prahe 17.10.1930 /číslo 35, II.ročník/

Osadní pošta

 

 
 
 
 

...Minda píše o tom ako prišli na potlach pešourem v kronike trampskej osady WAIKIKI...

 

 
 
 
 

...kamarátky zo SILVER STARU, Minda má šátek...

 

 
 
 

 

... kamaráti z osady SILVER STAR z Břeclavy...

 

 
 

V dlhom časovom období hľadania spomienok na tento trampský potlach som si vlastne uvedomil to, že trampské potlachy tohoto obdobia a tých pionierskych, či priekopníckych  rokoch vzniku československého  trampingu sa rozhodne nekonali za každú cenu a tiež nie každý víkend,  teda určite neboli vysnívanou modlou vtedajších trampských osád k svojmu zviditeľneniu sa.  Podľa zápisov v dobových kronikách či trampských časopisoch  je zrejme, že i keď trampi pociťovali silnú potrebu vzájomného stretávania sa, pud ťahajúci trampov do prírody a jej spoznávanie bol oveľa, oveľa silnejší, ako príliš časté hromadné spoločenské stretnutia...

Pekelník TRAMP NET

30.5.2014 Bratislava

 

 

 
 
 
 

  

Grafika a fotografie

Slovenský trampský archív /v súčasnej správe Pekelníka/

  Trampský archív - TRAMP NET

Text: KRONIKA TRAMPSKÝCH OSÁD Pekelník

© Pekelník KRONIKA TRAMPSKÝCH OSÁD

 
 

Pieseň v pozadí stránky "VLAJKA" zložil František Korda - V. Skoupý / Ján Korda.
Spieva Settlers club ( P. Mrázek - spev, R. Moš - spev, V. Šavlík - spev, J. Korda  - spev, V. Konvička - spev a gitara, K. Brokenický - spev a gitara).
Nahrané  v roku 1931 v Berlíne na doske Homocord 19546.
Prepis zvuku v roku 1967 Jiři Očenášek.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

trampnet@nextra.sk

©TRAMP NET 2014