Moja spomienka je písaná predovšetkým pre  starších kamarátov, tých čo boli priami účastníci v roku 1964  nášho potlachu na Pasekách. Je to spomienka viac - menej    nostalgická, aj preto že vela kamarátov ktorých pri prezeraní fotografii z potlachu tu po päťdesiatych rokoch spoznávame žiaľ už na našich trampských chodníkoch  nemôžeme stretnúť, preto že sa viacerí z nich už pobrali na iné cesty z ktorých niet návratu.

Spomienka je vlastne písaná aj pre tých mladších a najmladších kamarátov ktorí  vekovo si na toto obdobie rokov sedemdesiatych pre svoj mladší vek pamätať nemôžu a poznajú ho možno len z rozprávania tých starších kamarátov, teda spomienok na ktoré sa ani časom nedá zabúdať a vlastne ani zabudnúť.

Vtedy, keď sme tento potlach v trampských osadách NETOPIER a RODRIGO pripravovali a na Pasekách  sa na tomto potlachu  stretli, bol to vlastne po siedmych rokoch prísnych zákazov prvý potlach na Slovensku  v politický pre trampov nie práve najprijateľnejšom období.

Aj v dnešných časoch je všeobecne známe že vtedajší štátny politický systém, teda ten, čo vtedajší papaláši vyhlasovali za socializmus, bol v svojej podstate pre väčšinu trampov nepochopiteľný a všeobecne pre celé trampské hnutie neprijateľný.

Je tiež však všeobecne známe že tramping pre vtedajších vládcov a mocipánov totalitného politického režimu, bol ako volné neorganizované a ťažko kontrolovateľné trampské hnutie neprijateľný a z týchto dôvodov, možno i niektorých ďalších dôvodov ktoré nepoznáme sa nakoniec stal aj terčom útokov a zákazov vládnucej moci a ich represívných zložiek.

 

 

 

Faktom je aj to,  že verným pomocníkom politického boja proti trampom a trampingu v rokoch šesťdesiatich sa stali aj niektorí novinári. K novinárom sa rozšafným spôsobom v tom období pripojil aj vtedajší mládežnícky denník Smena. Svoj útok proti trampom  zahájili  napísaním a  uverejnením celostránkového článku dňa 26.5.1958 v novinách Smena.  Článok v Smene končil touto plamennou výzvou:

 

   

 

A tak po uverejnení tejto reportáže  v roku 1958 v Smene začalo sedem dlhých rokov trvajúce prenasledovanie trampov  s ich výdatnými a častými policajnými výsluchmi, či inak vyvolanými umelými represáliami, dokonca niektorí mali problémy aj  v zamestnaní,  tiež v súkromnom, či rodinnom živote. Najviac si týchto represálií na Slovensku zažili v tom období kamaráti z trampských osád FLORIDA, MANILA,  RODRIGO, UNCAS a mnohých ďalších...

V roku 1964 však kamarátom z vtedy mladučkej trampskej osady NETOPIER a starších kamarátov z trampskej osady RODRIGO nechýbala značná odvaha a snaha o pokus vrátiť tramping späť do pôvodných romantických koľaji. Na jeseň v roku 1964, teda po siedmich rokoch "trampského temna" na Slovensku veľmi odvážne zvolali na tie časy veľký trampský potlach.  Stalo sa tak aj  napriek zákazom a prenasledovaniu trampov vtedajším režimom a jeho štátnou samostatnou agresívnou bezpečnostnou zložkou, dobre  známou už z povojnovej histórie, vystupujúcou pod skratkou  ŠTB.

Trampi prešli do akéhosi presne miereného protiútoku. To aby potlach mohli uskutočniť iniciovali stretnutie s novinármi a bezpečnostnými zložkami. Preto že aj medzi novinármi boli trampi, vtedy na tichú žiadosť trampov zvolala redakcia Večerníka - známych to a vplyvných vtedajších novín mesta Bratislavy a to do Domu novinárov tlačovú besedu k otázkam trampingu. Zasadačka v dome novinárov sa plne naplnila prítomnými a  trampi na tomto stretnutí jednoducho  verejne oznámili a priamo tam doručili prítomným zástupcom VB pozvánku s tým, že usporiadajú potlach.  Tento potlach naozaj potom zvolali a uskutočnili.

No bolo to naozaj tvrdé a odvážne rozhodnutie, keď ozbrojeným bezpečnostným zložkám vtedy sídliacich v Bratislave, vo veľkej budove známej pod názvom "U dvoch levov", sa rozhodli doručiť  takýmto spôsobom pozvánku na potlach, teda priamo tým zodpovedným osobám čo dovtedy trampov a tramping prenasledovali...

 

 
 
 
 

 
 
 
 

 
 

 

...stretnutie  a prvé kamarátske trampské podania rúk pred potlachom boli ešte v civilizovanom svete, na mieste kde čakali spojky, avšak iba na tých, ktorí miesto konania potlachu doposiaľ nepoznali. Zraz bol pri tejto Reštaurácii v Rači, ktorá nemala žiadne pomenovanie, ale všetci ju poznali pod jej starým názvom, menom bývalých pôvodných majiteľov, jednoducho " U Mesaroša". A vtedy ešte električka do Rače nechodila, cestovať sa tam dalo prímestskou vlakovou dopravou, či autobusom z Gaštanového hájika...

 
 
 

 
 

 

...a ešte malá porada na krížnych cestách v Rači, o tom ktorým chodníkom sa vybrať ďalej a ktorá cesta je kratšia, alebo dokonca pohodlnejšia. Romantický starý domček, okolo vinohrad a nad cestičkou vedúcou z údolia zo skaľ iba tak volne naukladané skalné múriky. Toto malebné zákutie sa tam na Popolnej ulici v Rači, tak ako mnoho iných  v súčasnosti už nenachádza...

 
 

 
 

 

...a cesta lesom viedla malokarpatskými trampskými chodníkmi, ak ste si však poriadne švihli, tak za niečo viac ako hodinku ste už boli na mieste potlachu...

 
 

 
 

 

...cestou na potlach ste mohli stretnúť aj takúto trochu podivnú skupinku trampov. Nejednalo sa však o nič vážneho, ale iba kamarátsku výpomoc kamarátovi, ktorý pre chýbajúce nohy a s protézami nemohol prísť na potlach sám a tak občas najmä do kopca ho vyniesli... /a takto spolu tie kilometre lesných ciest zvládli vynikajúco/...

 
 

 
 
 

... to je už lúka na malokarpatských  Pasekách  plná stanov podvečer dňa 5.9.1964, v deň potlachu trampských osád NETOPIER a RODRIGO...

 
 

 
 
 

...a tu si čmudí pri ohníku, varí kávu  a táborí Pekelník z trampskej osady NETOPIER. Takto tu vegetil už celý týždeň spoločne s ďalšími kamarátmi čo pripravovali miesto potlachu a potrebné táborové stavby pre uskutočnenie potlachu...

/neskoršie po potlachu sa Pekelník stáva tiež členom dunajskej vodáckej osady HAY RIVER, preto že pôvodný jeho osadníci z Netopieru mali pred vodami Dunaja príliš veľký rešpekt a zostali radšej verní len lesom v Karpatoch/...

 
 
 
 
 
 
 
 

 

V tento deň prišlo na potlach trampských osád RODRIGO a NETOPIER 170 kamarátov a kamarátiek /novinári boli veľkorysejší a napočítali viac ako 200 účastníkov/. Bolo to na tie časy stretnutie "obrovské", veď v časoch keď  každé stretnutie, teda také, kde bolo viac ako desať obyvateľov a ktoré nevykonávala dajaká vtedajšia oficiálna organizácia,  bolo považované za podozrivé a politický neprijateľné.

A tramping našťastie sa nikdy nestal takou organizáciou, vždy bol a zostáva i v dnešných časoch "iba" slobodným  hnutím, aj keď niektorí mladší a menej skúsení nepochopiac podstatu organizovanosti zakladajú rôzne "čertove spolky", čo sú rôzne registrované skupiny. To však už zo všeobecného pohľadu určite nemožno považovať za trampské a tramping.

Faktom zostáva i to že na potlach prišli naozaj, avšak nie tajne, ale legálne aj  "policajti" od bratislavských DVOCH LEVOV. Tí sa vlastne priviezli autami, ktoré boli nám známe pod menom "Zelený Anton". Avšak iba do Borinky a odtiaľ šliapali peši, preto že v tých časoch lesné "obslužné" asfaltky v malokarpatských lesoch nestihli vybudovať. Vydržali tu do tmy a do zapálenia ohňa, potom odišli vyjadrujúc ústne svojú spokojnosť šerifovi potlachu. Odišli  bez toho, že by niekoho legitimovali, či otravovali. Možno i preto tá poklona, že na potlach prišlo viacero novinárov a fotografistov z bratislavských i celoslovenských novín  ako napríklad  Večerník a Práca. Prinieslo to však pre trampov na dlhší čas uzmierenie a určitý politický odmäk.  Tiež to spustilo  organizovanie viacerých veľkých potlachov bratislavskými trampskými osadami.

Vráťme sa však späť na Paseky.

Trampi si tu v deň konania potlachu postavili 43 stanov a veľa ich spalo hlavne pod širákom. V kamarátskej pohode tu na Pasekách prežívali dva dni trampi z týchto trampských osád:

ASUNCION, DAKOTA a SLEPIČKA z bratislavského podhradia.

ČIERNA LABUŤ, GRANADA, SLZA, ŠEDÝ VLK, TROJLÍSTOK, UTAH /mladší zal.1961/, URAGÁN, VINETOU, ZLATÁ LÍŠKA a YUKON z Rače.

ČIERNY ŠÍP z bratislavského Tehelného poľa, ale ako nezabudli skoro pri každej príležitosti pripomenúťi, že oni sú z povestného Ziegelfeldu.

HAY RIVER z Bratislavy od "Štainovho" pivovaru.

IOWA z Bratislavy.

JICARILLA z bratislavského Ružinova.

JUŽNÝ KRÍŽ z bratislavských Palisád - Podhradia.

LONELY STAR z Prahy. MLADÍ TULÁCI z Modry.

NEBRASKA, SATAN, SINDY z bratislavských Palisád.

SIOUX z bratislavského Východného nádražia.

TRHANI z bratislavskej Petržalky, ale ako si chlapci tiež hrdo vraveli,

že oni sú z Engerau a TÚLAVÍ SPEVÁCI z Bratislavy.

Samozrejme že tu boli prítomné aj usporiadajúce osady:

NETOPIER z bratislavskej Dunajskej ulice a RODRIGO z Tehelného poľa - Ziegelfeldu.

Toto vymenovanie trampských osád je dobovo zaujímavé, preto, že sú tu spomenuté  skoro všetky bratislavské trampské osady, ktoré po dlhoročných protitrampských represáliach ešte zostali činné či boli novozaložené.

A malokarpatské Paseky, tie sa čoskoro po našom potlachu stali potlachovou lúkou trampov...

Staršie osady v tom období ako UTAH, UNCAS, MANILA, FLORIDA  a aj mnohé ďalšie, teda  v období konania potlachu na Pasekách boli v podstate ešte stále v ilegalite a spoločných akcii trampov sa nezúčastňovali. Niektoré zostali naďalej úplne nečinné, ako napríklad trampská osada ZÁLESÁK, kde z nej zostal jediný mohykán Tedd. Ten si však našiel nových mladších kamarátov z osady DESPERÁDO a začal spolu s nimi obnovovať starý zrub na Volhovisku. Neskoršie sa k ním pripojil  aj kamarát Tom Zálesák.

Čoskoro počujúc dobré správy o konaní potlachov sa prebudili k čulej trampskej aktivite aj ostatní starší trampi, v lesoch si postavili trampské chatky, ako napríklad osada UTAH. Obnovili svoje trampské spevácke zbory a začali poriadať aj potlachy. Tak sa tramping  aspoň na kratší čas opäť dostával do svojich skoro pôvodných zlatých čias. Ten odmäk trval však iba necelých krátkych päť rokov. Potom prišiel rok 1968 a okupácia Československa...  Mnohí trampi odišli na výraz protestu ale aj za romantikou a poznaním do slobodného sveta a doma ich zostalo naozaj len pár...

Teraz však ďalej už radšej ako slovom,  priblížime potlach na Pasekách viacerými fotografiami /s príslušným komentárom/ z Pekelníkovho albumu, ale aj z trampského archívu TRAMP NETu a niektorými naozaj peknými fotografiami vtedajších profesionálov - novinárov

 

 
 
 
 
 
 

 

 
 
 

A tak potlach práve začal. Kamarátov a kamarátky na potlachu privítal kamarát Andrej Nalívač, z trampskej osady RODRIGO a Pekelník z trampskej osady NETOPIER...

 
 
 

 
 

 

...privítali sme medzi sebou aj kamarátov, ktorí prišli na potlach z najväčšej diaľky, Venca,  Lidku a Toma z pražskej osady LONE STAR...

 
 

 
 

 

... a v účasti nezaostávali ani moravské trampské osady. Tu práve táboria kamaráti  z Brna...

 
 

 
 
 

POD TOTEMOM PUTUJE FAJKA MIERU.
Z úst jedného šerifa k druhému. Potlach bratislavských trampov sa začal a kamarátstvo je spečatené dymom z kalumetu. Na fotografii kamaráti Tom z trampskej osady  GRANADA z Rače a Škohlík z trampskej osady MLADÍ TULÁCI z Modry.

 
 
 
   

 
 

 

Šerif osady SLZA Pazúr fakľou zapálil ďalšiu malú pyramídu, oheň symbolizujúci PRAVDU. Vravel:  SLOVO ČESŤ NECH TI JE SVÄTÉ ! 

Po ňom fakľu dostal šerif z osady DESPERÁDO a skôr ako ju priložil k ďalšej malej pyramíde predstavujúcej STATOČNOSŤ prehovoril do ticha:

BUĎ STATOČNÝ, STATOČNOSŤ JE
                   NAJUŠĽACHTILEJŠOU VLASTNOSŤOU!

 
 

 
 

 

...Tom z osady GRANADA s vážnou tvárou pristúpil k malej pyramíde a so slovami: BUĎ ČISTOTNÝ A UDRŽUJ V ČISTOTE MIESTO, NA KTOROM SA NACHÁDZAŠ!  a priložil fakľu pod drevo.

 
 

 
 

 

Posledný malý ohníček zapálila Annie, vtedy šerifka osady YUKON zo slovami: BUĎ LÁSKAVÝ A KONAJ DOBRÉ SKUTKY PRI KAŽDEJ PRÍLEŽITOSTI!  

 
 

 
 

 

Šerif potlachu Nalívač potom v slávnostnom tichu priložil fakľu k táboráku. Keď vyšľahli plamene, povstal nemý prstenec tiel. Spod totemu, z dreva vyrezanej tváre a symbolov podľa indiánskych vzorov, sa tichou nocou roztiekla stará melódia.

            AHOJ, TRAMPOVÉ A TULÁCI, MUŽI OŠLEHANÝCH TVÁŘÍ....

            Hymna všetkých trampov /súčasná hymnická pieseň VLAJKA  sa na Slovensku v tých časoch ešte nespievala/

            Po poslednom akorde gitary opäť prstenec ticho zasadol k táboráku. Šerifovia podpaľujúci ohne zapálili pod totemom fajku mieru. Fajku vystrúhanú z dubového dreva s vyrezanou hlavou Indiána. Putovala z úst do úst a každý šerif vyfúkol z nej kúdol dymu na všetky svetové strany.

            POTLACH SA ZAČAL.  

 
 

 
 
 

 
 
 

 
 
 

...v  sólo speve súťažil aj kamarát Tom z trampskej osady LONELY STAR z Prahy. Ten však spôsobil to, že dobrým výberom a  prednesom svojich piesní potlachová "zaspávajúca" nálada opäť trochu ožila...

 
 

 
 
 

...v duo speve súťažili Jim Athabaska a Annie z trampskej osady YUKON...

 
 

 
 

 

...porota večerných súťaží sa radí pod totemom ktorý patril trampskej osady NETOPIER...

 
 

 
 

 

...s  piesňou „Slepý kamarát“ súťažili bratia Dany a Šerry z trampskej osady ČIERNA LABUŤ z Rače. A to máme povedať ktorý, je ktorý  z dvoch bratov na fotografií? Dany alebo Šerry? Veď ani keď boli spolu na potlachu, tak sme ich nevedeli rozpoznať - proste dvojčatá...

 
 

 
 
 

...v duo speve súťažili kamaráti z trampskej osady MLADÍ TULÁCI z Modry...

 
 

 
 

 

...o  cenu vo falošnom speve súťažili kamaráti Pijan, Papka a Gimo. Cenu v tejto kategórii však suverénne vyhrali, preto že boli jedinými prihlásenými a spievali naozaj falošne, ale aj veselo, takže ich bolo celkom príjemne počúvať...

 
 

 
 

 

...prvú cenu v sólo speve s vlastnou piesňou „Som tulák len..“, získal kamarát Škohlík z trampskej osady MLADÍ TULÁCI z Modry...

 
 

 
 
 

...a prvú cenu v duo speve získali kamaráti Chrchloš a Gaštan z osady DAKOTA. Cenu im odovzdáva šerif potlachu kamarát Nalívač...

 
 

 
 

 

...a ďalšiu cenu  v duo speve získali bratia Dany a Šerry z trampskej osady ČIERNA LABUŤ...

 
 

 
 

 

...prvú cenu v osadnom speve,  ktorú potlachu venoval grafik a maliar kamarát Šoc z trampskej osady DESPERADO, získala osada LONELY STAR z Prahy. Prebrali si i ďalšiu cenu a to v duo speve... 

 
 

 
 
 

...detail Šocovej grafiky, žiaľ vtedy ešte sa fotografovalo bez digitálneho zaostrovania a tak snímka je trochu "rozmazlá" a iba čiernobiela...

 
 

 
 

 

 
 

 

...ráno je nádherné a raňajky v tráve chutnajú obzvlášť, ešte uvariť v kotlíku vojenskú hranatú kockovú kávičku k tomu krajec domáceho chleba. Takto si práve raňajky pripravuje a pochutnáva Dany z trampskej osady ČIERNA LABUŤ...

 
 

 
 

 

...a tu už na chvíľu ožíva tradícia predkov - súťaží sa v hode s dýkou.   Súťaž, ktorá nesmela chýbať v tých rokoch na žiadnom potlachu. Preteky v hode dýkou - pochopiteľne nie do stromu, ale do suchého pňa - majú v sebe rovnaké čaro ako aj hod sekerou. Zapichnúť dýku hádzaním zo vzdialenosti 5 metrov do pňa širokého 15 cm je už výkon. Víťaz pretekov na Pasekách - Venco, ktorého osada prišla na potlach až z Prahy - vo finále z piatich hodov perfektným spôsobom zabodol tri dýky... a na to sa nezabúda ani po /50/ rokoch....

 
 

 
 

 

...súťaže teda pokračovali. A to "býčími zápasmi". To je, sadnúť si kamarátovi na plecia /“na koňa“/ a ide sa zápasiť s protivníkom z inej osady. Kto skôr  druhého zhodí - vyhrá. Vylučovacím spôsobom, až do finále „býčieho zápasu“ po mnohých vzrušujúcich scénach, je nakoniec známa víťazná dvojica...

 
 

 
 

 

...a takto tí býci bojovali v  "býčích zápasoch"...

 
 

 
 

 

...súťaž v „býčích zápasoch“ vyhral býčí jazdec Folo z trampskej osady LANATU a  riadny chlapisko -  býk Slon z trampskej osady ALABAMA...

 
 

 
 

 

Predposlednou súťažou bolo stavanie stanov celtových ihlanov. Zložené celty a “cigánky“, to bol názov drevených tyčí potrebných pre postavenie stanu,  sú už pripravené, čaká sa len na povel - teraz. Víťaz postavil z dvoch vojenských dielcov perfektný stan, čo muselo byť aj perfektne pozapínané, za 3,57 minúty!

            Cezpoľným behom sa preteky končili.

 
 
 
   
 
 
 
 
 

 

Hudba v pozadí stránky

Hymnická trampská pieseň "Srdce trampů", tiež nazývaná "O marné touze", zložil Géza Včelička.
Spieva  kamarát Kapitán Kid.

Text na tejto stránke: Pekelník

Fotografie na tejto stránke:
Foto album trampskej osady NETOPIER, súkromný Pekelníkov trampský archív, bratislavské noviny Večerník a Práca 1964 - novinári a fotografovia - Jaroslav Mareš, Tibor Michal a Dobroslav Hrubý.

Grafika: Pekelník Trampský archív - TRAMP NET

Zdroj odporúčaných  článkov a literatúry:

Článok s názvom
Ahoj trampovia a tuláci
Gavryl Gryzlov, 26.5.1958, denník SMENA Bratislava

Článok s názvom
Potlach osady Netopierov
Dobroslav Hrubý, 10.9. 1964, denník PRÁCA Bratislava

Článok s názvom
POTLACH  NA  PASEKÁCH
Jaroslav Mareš, Tibor Michal, 12. 9. 1964,  noviny Večerník,  Bratislava

Článok s názvom
TOTEM BEZ TIEŇA
Jaroslav Mareš, Tibor Michal, 26. 9. 1964,  noviny Večerník,  Bratislava