Naša cesta na potlach a potulky do Austrálie začala v letiskovej hale, kde člen našej austrálskej výpravy, kamarát Rebro objavil ťavu a pomýli si ju s iným dopravným prostriedkom ktorým malo byť lietadlo....

 

 

... i keď sme Rebrovi vysvetľovali že ťava by ho skôr dopravila do Afriky, ako do Austrálie, presviedčanie nám zabralo hodne dlhú dobu než z ťavy zosadol dole a tak skoro sme zmeškali naše lietadlo smerujúce do Austrálie...

 

...úspešne sme v týchto naozaj nepokojných dobách v leteckej doprave prešli aj letiskovou kontrolou a naše nevyhnutne pre nás tak potrebné zavazadlá určené pre pobyt v austrálskej prírode sme si mohli zobrať zo sebou...

 

...tak už konečne letíme, náš smer je Austrália  a v lietadle práve odolávame rôznym  ponukám pôvabnej  a peknej letušky, teda jedlým i nejedlým nevyhnutným maličkostiam  potrebných pre zvládnutie tohoto dlhého letu...

 

...a už sme "doma" v Austrálii a ak nám neveríte, spýtajte sa to tunajších miláčikov prilietavajúcich na balkónik z volnej prírody - papagájov a oni vám to velmi radi zopakujú...

...kto má rád prírodu a všetko to živé čo sa v nej pohybuje, zažije často i takéto spolužitia s volne žijúcimi živočíchmi. No povedzte neni to zaujímavá nádhera?....

...a papagáje priletia aj k napájadlu - vode z tanierika  a to nie len v čase veľkých horúčav. Ak sa naučíme žiť a nájdeme pochopenie rozumieť prírode, potom  naozaj nebude potrebné už vyhlasovať akési podivné  vtáčie rezervácie s prísnym zákazom prítomnosti človeka, ako to robia niektorí "ochranári" u nás doma v Európe. Predsa prírodu chránime pre človeka a nie pred človekom...

 

...naša cesta však vedie do skutočnej prírody a aj preto sme sa vybrali do ďalekej Austrálie za jej prírodnými krásami a poznaním. Ešte chvíľa kráčania, teda pochodu a tešíme sa na zvítanie s austrálskymi kamarátmi...

...no vítajte, sme radi že sme sa znovu stretli...

 

...a dlhé roky sa niektorí z nás nemali možnosť stretnúť, preto že žijú na inom konci sveta...

 

...zapálenie ohňa bolo s sobotu o 18.30, potlach uvádzal Vojta Brodecký z Melbourn...

...zahrala sa "Vlajka" a jedna sloha spomienkovej piesne "Do osady prišla dívka"...

 

...po zahájení boli rozdané ceny v detských súťažiach, ktorá prebehli už dopoludnia. Na druhý deň prebehla aj stará trampská klasika, súťaž v hode sekerou a nožom. Vyhral kamarát Mates - Gusto Uhrík...

 

 

...oheň zapaľovali kamarátky Janka - Lišáčka, Mikiho Kvetka, Marcela a Božka Škoblova...

 

 

...potom sa hrali  pesničky, jednotlivci, duo a osady. Hodnotila sa najkrajšia trampská pieseň...

 

 

...cenu v speve získal Jardo Valenta z trampskej osady ANDĚLKA, ktorý má dodnes svoju starú chatku postavenú v roku 1928 s názvom Harward v trampském ÚDOLÍ DĚSU u řeky Berounky v Čechách. Zaspieval pesničky ktoré vznikli niekedy v začiatkoch trampingu, ktoré možno nikto z nás čo sme tu boli na tomto potlachu nepočul. Hralo a spievalo sa do neskorej noci.

 

...bludisko medzi skalami, no poraď kade ďalej...

...z našej výpravy do Bush Walking, teda austrálsky kráľovský les neďaleko potlachoviska na Bombala River...

...aha pozri čo je to? Had to asi nebude lebo ma nohy.   Ak sa nemýlim, tak je to Čierna vrúbkovaná jašterica - Heloderma horridum Alvarez,  no stratila chvostík, ten však jej určite čoskoro dorastie....

...každého tuláka tento pohľad na malý vodopádik poteší a studená číra voda vždy osvieži...

 

Bush Walking, spoločná fotografia pred obnovenou replikou starého loveckého zrubu...

 

Bush Walking, detail  kovovej piecky /funkčnej/ v kúte  starého loveckého zrubu...

 

 

Bush Walking, detail  kovovej piecky /funkčnej/ v kúte  starého loveckého zrubu...

 

Bush Walking,  kovová piecka /funkčná/ v kúte  starého loveckého zrubu...

Bush Walking,  foto z našej spoločnej výpravy u starého loveckého zrubu v okolí potlachoviska na Bombala River...

...miestne stavebné pamiatky pamätajúce rok 1894.

 

...večer sa opäť hralo pri ohňoch, zneli pesničky a dobrá nálada vydržala až do neskorých hodín...

 

...v  pondelok nastal v tábore na Bombala River veľký pohyb už od samotného skorého rána. Všetci muži začali šibať všetky ženy. Samozrejme sa šibalo veľmi jemne, symbolicky, lebo tu to niektoré mladšie generácie považujú za násilie na ženách. Ale prebehlo to veľmi veselo a aj tie ženy, ktoré to neuznávajú mali z toho radosť...

 

...šibačka prebiehala až do popoludnia, kedy šibáky vzali do rúk ženy a vyšibali nás chlapov. Niektorých /bez násilia/ aj viac ako symbolicky...

 

...a ešte niekoľko našich fotografii pre osadné kroniky, albumy a cancáky....

...a aj najlepší priateľ človeka chce byť s nami na fotografii...

 

...lúčenie ťažká je vec  a akosi sa nám domov z tohoto austrálskeho Raja nechce. Sľubujeme však že prídeme i na 48. potlach na Veľkonočné sviatky v roku 2017.