Ten  tretí októbrový týždeň keď mala prísť tá očakávaná pestrofarebná najkrajšia jesenná nádhera sa nezvykle zhoršilo na Slovensku i v okolitých krajinách počasie. Najprv začal dvojdňový vietor pri ktorom malokarpatská hora hučala svoju melódiu meluzíny. Chvíľami to však už nebol vietor ale víchrica veľmi veľkej sily  pri ktorej v lese  padol nejeden strom. Toto nezvyklé počasie v tomto období nás zastihlo na chatke v Malých Karpatoch. Prišlo prudké ochladenie a teplota ovzdušia začala klesať k nule. Nestačil silný vietor, prišiel i hustý dážď klepkajúci na strechu chaty svoju vytrvalú monotónnu melódiu.  Zrazu dážď nebolo počuť, ale to už z okna chaty je vidieť že vonku začalo snežiť. Padajúci sneh sa však udržal, len na konároch stromov, zem bola ešte príliš teplá aby ho prijala... Počasie sa však stávalo čoraz drsnejším a nám vnucovalo nádhernú romantiku ďalekého severu z poviedok Jacka Londona, samozrejme už pri rozohriatých starých kachliach peterkách vyžarujúcich príjemné teplo a hlavne pohľade na toto besnenie cez okná chaty.  Prehriata zem vytrvalým snežením sa ochladila a vôkol bola naraz súvislá snehová pokrývka, no pohľad von sa zrazu stal zimnou zasneženou nádherou.

Teda počasie bolo také akoby bosorky mali svadbu...

Aha, teda bosorky...

Niektoré veci občas zvykneme dávať do rôznych súvislostí. Spomienkou na bosorky, keď v našej chatárskej oblasti mali v minulosti stretnutia bolo to, že vždy sa prihodilo niečo zvláštne, raz jarné vody zobrali cestu aby im znemožnili prístup, druhýkrát tu lietali helikoptéry s kukláčmi a teraz žeby ten víchor a sneh, zvádza nás to na myšlienku, ktorú treba dať do súvislosti s ich stretnutím...

Sneh a víchor zúri, bosoriek však nikde. Skúsme si však v starých  knihách pohľadať, že kde sa tie čarodejnice a divožienky stratili a ako tieto stratené baby vyhľadať.

 

VYHĽADÁVACÍ PROGRAM NA BOSORKY A ČARODEJNICE

Základný vyhľadávací program na bosorky a čarodejnice vyšiel knižne prvý krát v roku 1486 a volal sa "KLADIVO NA ČARODEJNICE". Knihu napísali nemecký inkvizítori Institoris a Spregner. Kniha sa ihneď stala a na tie roky bola nezvyčajným betselerom. Svedčí o tom i to, že od roku 1486, do roku 1669 vyšlo neskutočných 29 vydaní. Je jasné že autori tejto knihy neboli až tak vzdialený a neznámy, veď obidvaja v mladosti získali titul doktora a  jeden z autorov Jakub Spregner, ktorý sa narodil v roku 1437, bol v zrelom veku dekanom kolínskej univerzity. Takže vedeli vzhľadom k ich vzdelaniu určite nájsť bosorky aj tam, kde nikdy neboli.

Z knihy "KLADIVO NA ČARODEJNICE" sa môžete dozvedieť o bosorkách toho veľmi veľa. Už v prvej časti sú rozoberané rôzne druhy čarodejníctva, dokonca to s kým majú kontakty a praktiká. No bol to predovšetkým Diabol a dá sa tu najsť opis stretnutí týchto nešťastníc s Diablom a aj to že Diabol si označuje svoje služobníčky aj tajným znamením. A ešte perlička naviac, bosorky vraj boli tajnými agentkami diabla  /čo asi by na tento poznatok povedali dnešné informačné a spravodajské služby?!/.

V druhej časti kniha sa venuje prejavom čarodejníctva, obcovania s Diablom a schopnosti premieňať sa na zvieratá.

V treťom dieli sú rady pre vrchnosť a vtedajších sudcov ako viesť správne proces s bosorkami a čarodejnicami, ich výsluch a vyniesť spravodlivý rozsudok, ktorý končil väčšinou verdiktom upálenia na hranici...

Iste, že v knihe je množstvo ďalších zaujímavých vecí z tohoto osvieteného obdobia... záujem vtedajších sudcov bol i o plodnosť, sexualitu a najmä upozornenie o tom, že čarodejnice majú za úlohu vyhľadávať tých čo stratili "milosť božiu". A záujem kata bol tieto bosorky predovšetkým mučiť, veď za to mal veľa osobných prospechov a potom výsluch viesť podľa dostupných kníh tak, aby boli tieto bosorky upálené, aj za to mal osobitné odmeny od vtedajších mocných v sume 4 dukáty.

Je možné však že to s tými bosorkami bolo úplne inak... Ale tieto veci o  bosoráckej minulosti sme si prečítali aj v najnovšej zahraničnej literatúre a garantujeme, že sme si nepridali ani jedno slovíčko, skôr ubrali, preto že miestami čítanie o bosorkách sa mení na stredoveký horor.

No nechajme tieto veci na našich stránkach radšej na pokoji, veď je to vec i  v našich časoch, zdá sa že určite veľmi vážna. Vieme i o tom, že napríklad upáleným bratislavským bosorkám ešte i dnes mestská vrchnosť odmietala umiestnenie pamätníčka,  na mieste kde odsúdené  "bosorky" v stredovekej minulosti boli upálené a zhoreli v ohni.

Náš záver ukončujeme konštatovaním a zistením, že bosorky bude potrebné vyhľadávať aj v dnešných časoch, najmä z praktických dôvodov. Ako z dobovej rytiny vidieť a v texte k tejto rytine sme si prečítali o tom, že čarodejnice vedeli dokonale ovládať počasie.

Och, akú radosť by mal meteorologický ústav z dvoch takýchto šikovných zamestnankýň. A a hlavne vtedy keď by im nevyšla /"ilkovská"/  predpoveď počasia, zavolali by tieto baby a tie by okamžité ich omyl  napravili trebárs spustením dažďa.

Praktické využitie bosoriek je perspektívne aj v iných odvetviach, napríklad pri zimnej údržbe ciest, kde by dokázali vyčarovať to, že sneh a poľadovica je všade inde, len nie na cestách a chodníkoch.

Vráťme sa však k naším bosorkám, tie stredoveké sú nám totiž veľmi vzdialené a už nezostalo po nich ani moc stôp.

I keď sme tento predošlý "VYHĽADÁVACÍ PROGRAM NA BOSORKY A ČARODEJNICE" riadne preštudovali tie naše trampské čarodejnice i napriek zlému drsnému počasiu ktoré majú bosorky tak nesmierne rad, sa nám ani jednu nepodarilo nájsť a tak sme si zvolili vyčkávací spôsob ďalšieho hľadania.

Neďaleko sa totiž nachádza Trampský "COUNTRY CLUB" s názvom "Zapadnutý kút "a tu čapujú aj  pivo, ktorého značku z reklamných dôvodov  nemôžeme prezradiť. O tomto pive sme sa však dozvedeli to, že bosorky ho majú veľmi radi a za jeden hlt by na metle preleteli aj celý kraj, chvíľu počkajme a nechajme sa teda prekvapiť.

Pozrite sa,  toto je tá nádherná malokarpatská krajina, kde sa nachádza Trampský Country club "Zapadnutý kút", ktorý si Bosorky vybrali za miesto svojho terajšieho stretnutia... a dole chatka ktorú veľa trampov pozná, nielen domácich ale aj z Čiech, Švajčiarska, Nemecka, Austrálie, U.S.A, Kanady a aj z ďalších krajín sveta, kde sa kamaráti hlásia k trampom a k dobrej trampskej či country muzike.

Vítajte naše trampské dievčatá, sme radi že ste opäť tu a že ste prileteli /prišli/ v tak hojnom počte...

...a určite i na tomto stretnutí bosoriek, stríg a čarodejníc bolo naozaj vynikajúco. Veď čo môže byť krajšieho aj v dnešných časoch, ako nájsť si priateľov s ktorými sa môžeme pobaviť o bežných a všedných veciach, posedieť si pri krbe a gitare, zaspievať si známe trampské songy, či ísť len tak dokola na prechádzku spoznávať krásy okolia. Preto vlastne sem tieto dievčatá (naše bosorky) prišli a ako vidieť z fotografii cítia sa tu naozaj dobre a sú iste radi, že mali možnosť zavítať z Čiech i zo Slovenska, do tohoto krásneho kraja.

Prezradiť o ich tomto stretnutí nám dovolili iba to, že ich ďalšie stretnutie je plánované v Čechach, či na Morave, tiež na jednom z najkrajších miest tejto krajiny.

Ešte posledné zamávanie bosoriek z tohoto stretnutia.

Tak Ahoj kamarátky a iste sa stretneme i na iných trampských chodníkoch, kde Vaše cesty často smerujú.

Čakali sme nádhernú jeseň, pekné babie leto, lesy plné jesenných hríbov a húb.

A ešte sme čakali všetky krásy obvyklého jesenného lesa, zvlášť najkrajšími farbami maľované lístie padajúce ako zlatý dážď zo stromov.

A tá nádherná jeseň naozaj prišla. Po tých týždňových meluzínach, víchriciach, mraze a snehu prišla  síce až poslednú októbrovú nedeľu.

Bola naozaj pekná a dúfame že nám aspoň nejaký ten týždník vydrží, poteší naše oči a uspokojí všetkých, čo ju tak túžobne očakávali.

V nedeľu bol prekrásny deň a  spomienkou na túto krásu nám zostalo pár fotografii, ktoré sa nachádzajú nižšie.

Pieseň v pozadí tejto stránky s názvom "ZAPADNUTÝ KÚT" hrajú a spievajú kamaráti
z  trampskej kapely KALUMET z Bratislavy.
Text a hudba: Tomáš Gluvňa - Glufo

Fotografie, grafika a text na tejto stránke Pekelník