I. POTLACH SLOVENSKÝCH A ČESKÝCH TRAMPŮ

TRAMPŮ Z ČESKA  MORAVY A SLOVENSKA

MORAVSKÉ LIESKOVÉ - PLEVOVEC POD JAVORINOU

28. 5.1994

 
   

 

PORIADATELIA POTLACHU

 

 

TRAMP CLUB PRAHA

TRAMP CLUB BRATISLAVA

 
 

TRAMPSKÁ OSADA SLUNEČNÍ ÚDOLÍ
PÍSEK - STARÁ TURÁ

 

 

 
 
 

 
 
 

 

....CRRRN ....a.... CRRRN !!

...a crrrn... a tak sme zazvonili pri stane u kamarátky Bobiny z  trampskej osady UNCAS - CARACAS, to teraz preto aby sme sa dozvedeli viac o I. Potlachu Českých  a Slovenských trampov.

Vedeli sme totiž o tom, že v čase konania potlachu Bobina pracovala ako novinárka a že povolaním kamarátky Bobiny v roku 1994 bolo novinárstvo. Bobina totiž tiež napísala viacero významných novinových článkov a to nielen o krásach  prírody, pamiatkach..., ale hlavne aj o trampoch.

A spravili sme dobre, preto že u Bobiny sme objavili celé archívné trampské poklady a okrem viacerých fotografii z tohoto potlachu aj článok, ktorý napísala pre vtedajší slovenský denník PRÁCA a ktorý vyšiel v týchto novinách 11.6.1994. Takže čítajte...

 

Ako sa napĺňajú priateľstvá na oboch brehoch Moravy

Večné návraty

„Zapaľujem oheň v mene krásy, čistoty, slobody a priateľstva."

 
 

 
Otvárací ceremoniál potlachu, na ktorý čakal Bodlák (uprostred s čiernymi fúzami) už od zimy - vyplatilo sa...

Foto Bobina

 

Štyri horiace pochodne so sprievodným slovom ich nosičov čochvíľa roztancujú červené plamene v hromade dreva. Z obrovského táboráka sa valí dym a tisíce rozjasaných iskričiek zvestuje okolitým horám pod Javorinou pri Moravskom Lieskovom radosť zo života. Do diaľky znejú akordy gitary, mandolíny a basy. Pieseň o vlajke vyznieva ako mohutný zborový spev takmer 800 milovníkov prírody, ktorí sa zhŕkli okolo ohňa. Dlho bude rezonovať v ušiach, pretože táto hymna po prvý raz zaznela na 1. potlachu slovenských, českých a moravských trampov v posledný májový víkend.

 

 

I. POTLACH ČESKÝCH A SLOVENSKÝCH TRAMPOV

slávnostné zapaľovanie ohňa

Foto Bobina

 

Stojím medzi nimi a cítim akési uľahčenie pri srdci. Som rada, že som pritom, keď sa zakladá dobrá tradícia na spečatenie kamarátstva. Takéto stretnutia trampov od Ašu až po Košice po rozpade federácie budú už pravidelné.

 

 
...stretli sa starí kamaráti - sprava Kekso, Spring, Ďáblík, Marshall...

Foto Bobina

 

Trampi a trampské osady nikdy neboli oficiálne spolky, o ktorých sa zachovali zápisnice a úradné doklady. Nikdy neschvaľovali stanovy. Písali si nanajvýš kroniky. Ich hnutie, ktorého základy v niekdajšom Československu už v dvadsiatych rokoch položil legendárny Bob Hurikán, málokto uznával. Prenasledovaní, policajtami a režimami sa trampi v tom pravom slova zmysle, radi vracali k prírode. Utekali z pretechnizovaného sveta, aby preživali víkendy v prírode, zdravo, v kruhu priateľov. Nevyhovoval im ani skauting, ktorý bol spočiatku povolený, v komunistickom režime už zaznávaný. Trampi zostali slobodní, bez organizovania, uniforiem, tvrdej disciplíny. Uznávali len disciplínu slušného človeka, ktorý prírodu nielen vychutnáva, ale jej aj pomáha. Trebárs zbiera odpadové drevo, čistí potoky. V duchu kníh Jacka Londona.

Čo ma doviedlo k poznaniu, že prvé stretnutie trampov spoza i spred rieky Moravy sa stáva novodobou tradíciou? Boli to rôzne kamienky, ktoré pevne zapadli do obrazu života ľudí, milujúcich romantiku a priateľstvo, spočívajúce v radosti zo stretnutia, v stisnutí rúk, spoločnom speve a smiechu. Predstavujem niektoré z nich.     

BODLÁK

Pod týmto menom poznajú v trampskom kruhu toho, kto myšlienku stretávania sa trampov z Češka a zo Slovenska aj po rozdelení republiky premietol do skutočnosti. Jeho pričinením sa Trampský club Praha a Trampský club Bratislava dali dohromady a zorganizovali toto podujatie. Bodlák, inak Anton Polák, rodák z Písku, pred dvadsiatimi piatimi rokmi sa podpísal pod založenie osady Slnečné údolie. Tvorilo ju vyše dvadsať kamarátov. Osud zavial Bodláka do Starej Turej, v nej žije i dnes so svojou Dadou a tromi „bodláčaťmi". Osada sa nerozpadla. Stretávajú sa, aj keď dnes už na to potrebujú pasy.

Pod vlajkou hosťujúcej osady Slnečné údolie sa na stožiari objavujú desiatky ďalších. Z Prahy, Bratislavy, Košíc, Handlovej, Ivanky pri Bratislave, Brna, Plzne, Ústí nad Labem. Bodlák ich hladká pohľadom. Kdesi v kútiku oka sa zaleskne slza. Stálo to zato pripravovať sa na takéto veľké podujatie, celú zimu s rodinou rezali drevené placky a placečky, maľovali, kreslili na ne, natierali ich lakom. Na pamiatku pre všetkých. Ale i do tomboly. S organizovaním boli tiež starosti. Našťastie starosta Moravského Lieskového Jaroslav Bradáč, prítomný na otváracom ceremoniáli, poradil Bodlákovi, aby sa obrátil na súkromného roľníka, ktorý dá k dispozícii svoje lúky nad dedinou. Mal to byť priestor v horách, kam sa dostanú aj autá. Z Čiech avizovali päť autobusov, z Bratislavy a z Košíc tiež viacero.

BEZ PETROVHO DÁŽDNIKA

Bodlák mienil, pánboh menil. Trampi nechodia s dáždnikom. A tak tí, ktorí už prišli v piatok podvečer, museli odstaviť autá v dedine. Tam nocovali aj autobusy. Nikoho neminul peší výstup do hôr, rozmočených od výdatného lejaku. Rozbesnený potok strhával so sebou aj brehy, voda nedovolila prejsť autám. Nikomu to však nevadilo. Okolo ohníkov, alebo pod dvoma vojenskými stanmi dlho do noci do bubnujúceho dažďa zneli pesničky o láske, priateľstve, sklamaní, indiánoch, kovbojoch, samotároch, osadách, ohníkoch. Sobota už bola štedrá na teplé slnečné lúče.

KAMARÁTI

Stretli sa známi i neznámi. Od dvojročných až po tých, ktorých hlavy zdobia šedé melíry. Hlavy bratislavského a pražského tramp clubu - Spring s Rejžom, legendárny pražský Šedý Vlk, Ďáblík z Ostravy, Brčko z Bratislavy, Bodliny, Mane, Bobiny, a mnohí ďalší. Niektorí so svojimi polovičkami, iní sami. Svorne vravia - takéto stretnutie potvrdzuje pravdu - niet hraníc medzi Slovákom, Čechom a Moravákom. Rejža, inak Jan Hazucha dodáva, že český tramping sa naďalej rozmáha. Vidieť to aj na vyľudnených mestách počas víkendu a zaplnených horách v okolí Vltavy a Sázavy. V chatách, alebo pod stanmi pri táborovom ohni strávia svoje voľné chvíle všetci, ktorí v prírode hľadajú odpočinok. Na Slovensku sa rozhýbali trampi už takmer všade. Aj pod tatranskými končiarmi. Ešte šťastie, že Bodlák otvára stretnutie v popoludňajších hodinách. Sobotňajší večer sa opäť stáva eldorádom búrok a lejakov. Do hromobitia však prenikajú neutíchajúce pesničky desiatok trampských hudobných skupín. Prišli zovšadiaľ - z Prahy skupina Sešlosť i Old boys. z Brna Karabína, z Ivanky pri Dunaji až pätnásť osád so svojimi pesničkármi.

EDA WILD

Asi pred šestnástimi rokmi mu osud uštedril nečakanú bolesť. Pracovný úraz mu navždy zakryl svet pred očami. Neprestal však spievať a hrať na gitare. I teraz stojí na lúke pri malom ohníku a spieva okolitým zvedavcom. Zložil asi 60 pesničiek o táborákoch, dievkach, sklamaných chlapcoch, romantike. Jeho pesničky sa objavili aj na dlhohrajúcich platniach. Napríklad na tej, ktorá zhŕňa dvanásť najkrajších piesní o láske, alebo na platniach Setkání pod Medníkem, či Řeka hučí.

„Som rád, že aj môj „kluk" sa dal na pesničky" - hovorí otec dvadsaťročného potomka, tiež Eda.

Edo Wild sa lúči s povzbudzujúcim dovidenia. Škoda, že jeho oči nemohli uzrieť krásu podjavorinskej prírody. Určite ju preciťoval. Svedčili o tom jeho vytrvalé melancholické spevy počas  dní, kým trval potlach.

DOVIDENIA

V nedeľu sa striedalo slnko s dažďovými kvapkami. Opäť to nikomu nevadilo. Každého však nesporne mrzelo, že nadišiel čas rozlúčky. Bodlák sa osobne lúči s každým, ďakuje za účasť a odovzdáva pamätné placky. Vytrvalci sa popoludní stretnú pri dohasínajúcom táboráku. Bodlák zvesí vlajku osady a symbol prvého stretnutia priateľov od Ašu po Košice. Tentoraz už slzy v jeho očiach neuniknú pozornému pohľadu. Opäť znie hymna. Vzápätí však aj veselá pesnička o stretnutí. Takže dovidenia o rok, kdesi v českých horách. Krásne sú večné návraty k táborovým ohňom.

EVA PICHLEROVÁ

11.júna 1994 denník PRÁCA

 
 

 
...kamarát Kekso a kamarátka Bobina z trampskej osady UNCAS...

 
 
 
 

 
I. POTLACH ČESKÝCH A SLOVENSKÝCH TRAMPOV

- foto pre cancák

Nie všetky mená po dvadsiatich rokoch zostali v pamäti a tak aspoň niektoré. V strede dole je kamarát † Kekso z trampskej osady UNCAS. Za Keksom Darinka z Bánoviec nad Bebravou a kamarátka Bodlina z Čiech, sestra Bodláková. Vpravo hore kamarát † Japonec z trampskej osady JAGUÁR, vedľa Bodlák a kamarát Fero, mená troch ďalších vľavo  akosi už vypadli z pamäti... ale ak by ste niektorých z nich poznali, napíšte nám a mená radi doplníme...

Foto Bobina

 

 
 

 

 
 
 
 

 

...a takéto pohľadnice účastníci mali možnosť poslať poštou svojím kamarátom...

 

 
 
 
 
 
 

 
 
  Přátelství bez hraníc

Napísal Ďáblík a Šmudla z trampskej osady HELLS DEVILES Ostrava.

Fotografie Hrcek.

 /časopis TRAMP Ostrava 1994/

Nejkrásnější na trampingu je přátelství a kamarádství. I když naši zemi rozdělili jiní přátelství rozdělit nejde. Názorně jsme se o tom přesvědčili loni na celosvětovém potlachu v USA. Nyní s obdobnou česko-slovenskou iniciativou přišli kamarádi z osady Sluneční údolí. Není to nová myšlenka - trampové z obou stran hranic Moravy a Slovenska se na svých vandrech a potlaších vždy navštěvovali - jenže to co vymyslila T. O. Sluneční údolí - je první potlach, jež se stal základem tradice každoročních setkání a manifestací přátelství těch, kteří zůstali Čechoslováky. Ano, těch, kteří se stále hlásí k jednotě kamarádu, trampu z obou stran čáry. Pokud by někdo v tom hledal politický motiv - jeho věc. Trampové byli vždy a zůstanou apolitičtí, a moc nedali na tu či onu politickou stranu, která právě byla v kurzu. 

 
 

V pátek ráno jsme z redakce Trampa vyjeli čtyři -- Šmudla, Vilík, Slávek a Já. Do Moravské Lieskové jsme dorazili za čtyři hodiny. V místní hospodě se ke mně ihned přihlásil kamarád, na jehož louce se potlach dělal, a se kterým jsme v letech šedesátých trampoval na Ostravsku. Neviděli jsme se 30 let. Poznali jsme se hned. Potlach byl v pár kilákú dál. Těsně před námi dojel autobus s pardy z T.C.Praha. Zalamování palců s Jožkou Slavíkem, Šed'ákem, atd. Jestliže jsme od Ostravy hnali bouřku před sebou, tak tady nás dostihla naplno, a dokonce i zahnala nás schovat se pod most. 

Staří pardi si zašli do hospody zahrát a zatančit, a  pak vyspat do horské chaty. My mladší z Trampa jsme vyrazili se stany na potlacháč, dešt, neděšt'. Stanu vlhko nevadí. Po delším stoupákú jsme byli na terasovitém potlacháči. 

Vlajkové stožáry, totemy, vojenské hangáry, ale i pivo a guláš byly přichystány pro všechny. Stisky rukou  vítání s kamarády s nimiž jsem jel napříč Amerikou. Velitelem z Písku, Číčou z Brna, Billem z Mutěnic, Ivanem Vápenkou z Prahy, ale i s Edou Wildem, Honzou Hazukou, spolupracovníky Trampa - Brčkem, Lexou, At'ou,, Kuchařem, Šperhákem, Marshallern, ví Bůh kolik jich  bylo. Jen tak pro ilustraci: pupkatý, šedivý chlap s plnovousem mi podává ruku: Japonec z T.O. Jaguár, psal jsem mu do cancáku na padesáti v letech Utahu v Brunčově, nynější nápis je o dvacettři let starší a na druhé straně toho prvního nápisu... Jsme sice již staří i nemocní, ale duchem stále mladí, jezdíme a žijeme, kolik jich bylo, těch setkání. 

 
 

Kolik tam bylo osad, které jsme představovali. T.O. Apači v indiánském, Triglav, Stříbrná řeka, Račí údolí, Hell's Deviles, Osamelý  jeleň, Jaguár, Medvědi, Mohykán, Divizna, New Gate, Pitkin, Mustang, Tuláci, Old Pard S.M., Zálesák, Rudý šíp, Černý kůň, Andromeda, Vaquero, Yukon, Jižní kříž, Utah Bratislava. Sjeli se všichni doslova od Šumavy k Čierne, a bylo jich kolem osmiset. Promočení hráli u ohníčku celou noc, měnili si vlajky, odznaky. 

Ráno přes mraky vykouklo sluníčko a udrželo se po celý den, i když na potlachové louce byl močál soutěžilo se ve sportovních disciplínách o život, kovbojové a děti se vozili na dvou koních, Eda Wiid a sešlost hráli o život, z Ivanky pri Dunaji přijel narvaný autobus zástupců z 30 osad, přišli i z Old Boys Brno a ze Senior klubu Praha, Vsetíňáci včele s Hrckem. Lidí přibývalo, šerif Bodlák rozhodl, že se potlach zapálí v 15 hodin – sice netradičně, ale vzhledem k dříve narozeným a nejistému počasí to byla nutnost. 

Dvanáct ohněnosičú zapalovalo vnitřní oheň i venkovní a světové strany - osm stovek hrdel zpívalo vlajku česky i slovensky. Bodlák rozdal ceny za již vyhrané soutěže, a hrálo se jako o život. Každý obdržel upomínkový iist, placku a  vlaječku. Což bude každému připomínat po celý život to bezvadné a příjemné kamarádské ovzduší i fantastickou atmosféru. 

Ivan Vápenka nechal pro tuto příležitost vyrobit odznaky a dva druhy pohlednic: česko-slovenské a slovensko-české. Kluci z Ivanky rozdali účastnické samolepky Tramp obdaroval všechny výtiskem časopisu. Kamarádi si vylévali srdce, rokovaly redakce Tuláka, Trampa, Severky, Zpravodaje, domlouvaly se další spolupráce, vandry, spečet'ovala se další přátelství, vysvětlovalo se, hrálo,  vyprávělo. O půlnoci přišel déšt' no přímo liják, který vydržel do rána. Lidé se rozdrobili do stanů a ke spoustě malých ohníčků. 

Účelu bylo dosaženo, kamarádi z obou státu se sešli, založili nová přátelství, oživili staré vzpomínky a kamarádství, společné se pobavili, zazpívali, poklábosili a poznali nový, krásný kout země. Můžete si být jisti, že toto setkání není poslední. To další, které bude příští rok organizuje Vsetínská parta s Hrckem včele a redakce Trampa s pomocí kamarádu z TC Bratislava a z TC Praha. 

Kamarádi ze Slunečního údolí Vám i Tobě šerife Bodláku veliký dík a přijměte obdiv všech za to, co vše jste pro toto setkání udělali. Patři vám  obrovské umííí! 

 
 
 
 

 
 
 
 

 
 
 
 
 
 
 
 

 
 
 
 
 
 

  

Text a fotografie a grafika 

Bobina trampská osada UNCAS - CARACAS

Ďáblík a Šmudla z trampskej osady HELLS DEVILES Ostrava

Lexo

Šoc z kanadského Edmontonu

KRONIKA TRAMPSKÝCH OSÁD Pekelník

Pekelník KRONIKA TRAMPSKÝCH OSÁD

Slovenský trampský archív

/v súčasnej správe Pekelníka/

Pieseň v pozadí stránky s názvom

Pieseň "VIETOR", spieva  kamarát Ján Lukačovič - Plameň a Alan Pupák  z Bratislavy v roku 2001.
DEMO nahrávka z pripravovaného CD albumu s pracovným názvom:
Plameň a kamaráti, alias Druhý dych.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

TRAMPNET © 2014