|
Trampská osada
SAMOTÁRI
Bratislava Rača
1940
|
|
|
|
Trampskú osadu SAMOTÁRI založili v roku 1940 kamaráti
Bob, Fehoj,
Fox, Jim, Kid, Tex
a Tom
z Rače
Svoj táborisko ktoré volali flek (anglické slovo camp
nepoznali), teda tak ako si nazývali táboriská aj iné
predvojnové osady, mali v Malých Karpatoch na
veľkej a nádhernej
malokarpatskej lúke, vzdialenej vtedy skoro dve hodiny
pešej chôdze od civilizácie. Na pôvodných starších
mapách nebola táto lúka ani zakreslená a tak nemohla
mať ani svoje vlastné oficiálne pomenovanie. V jej
blízkosti sa však nachádzala lesná škôlka, ktorá mala
názov Popálené a tak lúka bola aj lesníkom a lesným
robotníkom od nepamäti známa tým, že ju nazývali lúkou
pri Popálenom.
Iný názov pre
lúku ako lesníci a poľovníci mali trampi, ktorí
sem chodievali táboriť a mali tu svoj osadný flek
už v roku 1940. Lúku si teda pomenovala podľa mena
svojej trampskej osady SAMOTÁRI táto generačne staršia
trampská osada pochádzajúca z Rače.
Takto nám to
vlastne niekedy dávno, ešte za svojho pozemského
života rozprával kamarát Foxo, zakladajúci člen
tejto osady.
Toto
pomenovanie sa však medzi inými trampmi v
neskorších dobách neujalo, preto že pár kilometrov
od Samotárskej lúky nad obcou Marianka bolo
vtedajšie trampské "eldorádo" ktoré sa nazývalo
podobným názvom, nie však lúka ale "Samotárske údolie" a tak časom sa
na prvé trampské Samotárskej lúky T.O.
SAMOTÁR úplne zabudlo.
V neskorších,
to však už povojnových rokoch lúka dostala od
trampov, ktorí tam chodievali táboriť v rôznych
časových obdobiach viacero
pomenovaní, ako Muflonia lúka, Sahara a pod.
Na lúke v oveľa
neskorších časoch bolo i niekoľko trampských
slezín a potlachov, v roku 1965 tu poriadala osada HILTON,
v roku 1968 a 1969 pre zmenu zas osada HAY RIVER .
Prívlastok a
pomenovanie "Muflonia lúka" získala pre väčší, či
skoro až nadmerný počet tam žijúcej umelo introdukovanej
muflonej zvere, čo pripomínalo snáď až horský
salaš s pasúcimi sa "hnedými" ovečkami
pochádzajúcimi z veľkej malokarpatskej zvernice
danielov a muflónov z čias poľovačiek grófa Karolyho zo Stupavy,
ktorá sa nachádzala niekedy v starších časoch
neďaleko tejto lúky..
A názov "Sahara"
lúke zas určili i keď nepriamo poľovníci, ktorým
zrejme vadilo občasné táborenie trampov a tak
okolo roku 1970 previedli na lúke s traktormi
hlbokú orbu
a zbytok lúky pohnojili hnojivami proti "plevelu".
Lúka
dovtedy plná horských kvetín sa stala naozajstnou
žltnúcou Saharou a úplne stratila svoj horský pôvab
i pôvodnú horskú kvetenu a odsťahovali sa dokonca
i mufloni a daniele na iné lúky v horskom okolí.
Neskoršie sa na
lúke a v jej okolí uchytil durman a iný
obilný mláťačkový
odpadový plevel, rastlina ktorá tam nikdy v
horskom prostredí nerástla a ktorú tam ako
poľnohospodársky odpad v obilí priniesli na prikrmovanie
a prilákanie zvere v čase poľovačiek.
Lúke a prírode
v okolí spamätanie sa z tohoto šoku trvalo skoro
celých 40 rokov a pamätným dňom pre trampov sa
stal rok 2010, keď tu osady JICARILLA a
JUŽNÝ KRÍŽ zvolali malý trampský potlach.
|
|
|
|
|
|
|
|
Kamaráti z
trampskej osady SAMOTÁRI
|
|
|
Ahoj priatelia
a kamaráti.
Moje meno je Evarist Polakovič, pre kamarátov Evuš.
Pochádzam z dolného konca v
Rači, som ročník 1956.
Môj otec bol jedným z členov osady SAMOTÁRI,
založenej 1940, ostatní kamaráti mu hovorili "KID" (viď priložené foto).
Ja som podobne
strávil mladosť v
račistorfských horách. Nebol som členom žiadnej
slávnej osady, naša partia
okupovala takmer "neobývané" zákutia Suchého vrchu,
Zálistka, Vajnorskej doliny,
Sakrakopca. Sem tam sme zavítali na Tomečkovu, či
Márovu búdu.
Píšem to preto, že doma mám vzácnu pamiatku po
otcovi. V drevenej krabičke mám
ukrytých zo dvadsať originálnych dobových fotografií
osady SAMOTÁRI. Pochádzajú
z rokov 1940 - 1943. Zachovávať históriu v dnešnom
virtuálnom svete sa stáva stále dôležitejším a dôležitejším
a tak som sa rozhodol vám tieto fotografie poslať.
Evuš,
Bratislava Rača 28.4.2018
|
|
|
|
|
|
|
|
Kamarát
Kid z osady SAMOTÁROV
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Osadný
znak - domovenka osady SAMOTÁRU
Keď Evuš
fotografie upravoval v počítači, všimol si že
chalani majú na košeli našitý znak osady. Bol
zvedavý ako vyzeral, tak
ho z jednej fotky zväčšil. Bol však veľmi prekvapený,
na znaku je názov osady
uvedený ako "OSADA SAMOTÁRU" (veľmi pekne
slangovo uvedený názov po račiansky, už
chýba len dĺžeň na U) a nie
OSADA SAMOTÁRI. Ale určite im všetci hovorili
skratkou "SAMOTÁRI". Znak, hoc i
slabo čitateľný, urobil Evuš aj ako samostatnú fotografiu.
Tiež
zásadný rozdiel v nosení domoveniek dnes
a predtým je v ich umiestnení.
Dnes si ich trampi väčšinou umiestnia a
prišijú na rukáv vetrovky či košele. Na
týchto fotografiách je však vidieť to, že domovenku
mali prišitú v prednej časti svojho oblečenia,
na prsiach /pri srdci/.
Tu možno
spomenúť aj to, že domovenky z toho obdobia
nehľadali námet v Setonovej lesnej múdrosti,
tak ako je tomu dnes, žial i to že domovenka ktorá
neobsahuje symbol Lesnej múdrosti neni
považovaná za trampskú.
Samozrejme,
že to je znovu jeden z viacerých dôkazov o tom
že trampi už pred 80 rokmi mali a používali
svoju vlastnú symboliku, domovenky a osadné
vlajky.
Podobné
domovenky sme našli aj na iných dobových
fotografiách, či v kronikách najstarších
slovenských trampských osád WAIKIKI, GRANADA,
UTAH, SAVANA trampský DUNAJKLUB a mnohých
ďalších.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
A tak poďakovať sa za záchranu
týchto skoro bezmála 80 ročných fotografii sa môžeme Kidovmu
synovi Evušovi
(Evarist
Polakovič)
a vlastne vďaka aj tomu že Evuš sa dlhé roky venuje
fotografovaniu, čo súvisí s tým že doma
má celkom slušnú
fotografickú výbavu, s ktorou tieto fotografie
"digitálne"
zachránil. Samozrejme predovšetkým je to
kvalitný fotoaparát a statív, potom už stačilo
len fotografie "pocvakať" a založiť k
rodinným a trampským šperkom. A tak sa k vám dostávajú
fotografie, ktoré Evuš našiel v otcovej
trampskej pozostalosti a nasledovným kvalitným
archívnym spracovaním ich sprístupnil pre nás i vás
dnešných trampov a našich čitateľov. Treba však
podotknúť najmä to, že fotografie neboli nijak
upravované, či vylepšované a hovoria hlavne aj o tom na akej vysokej úrovni
bola v čase ich vzniku fotografická technika.
|
|
|
|
|
|
|
...ako
vidieť k trampom a trampingu už vtedy pred
osemdesiatimi rokmi neodmysliteľné
patrila gitara a tým aj trampská pieseň.
Gitara, či aj mandolína patrili k základnej
výbave trampa pri pobyte v prírode.
A ešte,
na fotografii možno vidieť i trampské
oblečenie z tých čias ktoré pripomína
viac menej "kanadské" oblečenie zálesákov z
rôznych vtedajších dobových filmov o Kanade...
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
.
...osada
SAMOTÁRI na svojich potulkách malokarpatským
lesom...
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
...stanový
tábor trampskej osady SAMOTÁRI...
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
...Na tejto
fotografii sú kamaráti z
trampskej osady SAMOTÁRI pod hradom
Červený Kameň a chatou pri obci Píla ktorú tu mala
v predvojnových rokoch postavenú spolu s letnými táborníckym tábormi organizácia Ymca...
Osada SAMOTÁRI už v
svojich začiatkoch bola známa aj svojím spevom. Krátko
po svojom vzniku sa súťažne zúčastňuje Speváckych
závodov ktoré sa
konali v chate YMCA, kde osada SAMOTÁROV obsadila 2.
miesto.
Text o pôvode
fotografie sme si prečítali na na opačnej strane
dobovej fotografie, ktorá sa nachádza aj v Trampskom
archíve TRAMP NETu.
Je tam i poznámka
že prvé miesto v tejto speváckej súťaži získali
kamaráti z Pezinka,
ale z ktorej pezinskej osady, to sme sa už
nedozvedeli a ani to, v ktorom roku presnejšie boli, či sa
uskutočnili tieto spevácke závody trampov.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
...na
fotografií sú kamaráti z trampskej osady
SAMOTÁRI, na svojom Samotárskom fleku v
predvojnovom období, niekedy po roku 1940.
Po ľavej strane je kamarát Foxo neskoršie člen
speváckeho súboru trampskej osady UTAH...
Foxo si
však romantiky a trampského života v týchto
rokoch už moc neužil, po vypuknutí druhej
svetovej vojny sa zúčastnil odboja v roku 1944
ako priamy účastník SNP.
Aj ostatní osadníci sa zúčastnili odboja v druhej svetovej vojne,
ale trochu viac o tomto ich vojnovom období vieme len o Foxovi, ktorý po vypuknutí SNP
zrejme ako vojak, odišiel do Banskej
Bystrice a pohoria Nízkych Tatier, kde sa aktívne
zúčastnil SNP.
Neskôr okúsil hrôzu
koncentračného tábora a po skončení vojny v roku 1945
sa vrátil z Nemecka domov vo veľmi zlom zdravotnom
stave, čo dlhší čas prežíval ako vojnový
invalidný dôchodca.
Žiaľ viac zatiaľ o tomto období a
činnosti osadníkov ich zápiskoch nezostalo a zrejme
toto tajomstvo si naveky zobrali na svoje trampské
cesty z ktorých niet návratu. Možno že v niektorej
staršej kronike ich súčasníkov z inej trampskej osady,
alebo v niektorom vojenskom archíve
nájdeme ešte dajaké zápisky o osade SAMOTÁRU, či o
kamarátoch z tejto osady a tak ich
sem doplníme.
Vlastne toto sú už naozaj úplne všetky údaje ktoré sa o
SAMOTÁROCH podarilo doteraz získať.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kamarát Fox,
člen osady SAMOTÁRI sa v neskorších
už povojnových rokoch, vtedy keď sa osada
SAMOTÁRI rozpadla stal osadníkom známej
trampskej osady UTAH...
Viac
o osade UTAH sa však môžete dočítať
na našich stránkach tu:
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Osada UTAH bola známa tiež svojím
spevom a členom osady bol aj kamarát Fox, trampský spevák a
hudobník.
Viac
o Foxovi a jeho účinkovaní v trampskom
speváckom zbore osady UTAH sa môžete dočítať na našich
stránkach tu:
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kamarát Foxo už nezostal medzi nami.
Tak ako všetci jeho kamaráti z osady SAMOTÁRI a
vlastne aj
osady UTAH, odišiel na svoj posledný veľký
vander z ktorého už niet návratu.
Foxo sa
tak vytratil z Malých Karpát, aj zo života svojich
kamarátov - trampov. Zostal iba v ich
spomienkach. A toto ďalšie rozprávanie je len malým
úlomkom jednej z týchto spomienok.
|
|
|
|
|
|
|
Grafika
Trampský archív - TRAMP NET
Fotografie
Evuš
(Evarist
Polakovič) a trampský archív TRAMP NET
Text
Evuš
(Evarist
Polakovič) a Pekelník
Zaradené na TRAMP
NET 2.5.2018
|
|
|
|
Pieseň v
pozadí stránky s názvom
"ZELENÁ
PASEKA"
hrá a spieva
trampská osada UTAH v roku 1970.
Text a hudba: Alexander
Kollárik - Bob z trampskej osady UTAH
©
Pekelník
KRONIKA TRAMPSKÝCH OSÁD
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
©TRAMP
NET 2018 |
|
|
|
|
|
|
|
|