Foxo

(Dvojnásobné stretnutie – reminiscencia)

 

 
 
 

 

 

Pred rokmi som sa s kamarátmi zatúlal do Nemeckej doliny. Je to zapadnutý kút lesa kdesi hlboko v Malých Karpatoch, dobre ukrytý dokonca aj za hranicou vojenského priestoru. Nachádza sa tam zopár trampských chát so všetkým, čo k nim má patriť. Zašli sme  navštíviť starých kamarátov, nadýchať sa jesennej vône lesa, zakúsiť opäť troška pravej romantiky.

Po zvítaní sa s priateľmi, po „zalomení“ rúk a po zopár úprimných slovách som sa šiel poobzerať po okolí. Poniže zrubu mojich kamarátov sa krčila malá chatka. Pred ňou sa motal šťúply vyschnutý tramp v stredných rokoch. Mal na sebe károvanú košeľu, čierne menčestrové nohavice s ošúchaným remeňom a s neodmysliteľným nožom. Na nohách mal vysoké hnedé kanady. Riedke blond vlasy mal od predných výrazných plešín starostlivo začesané dozadu. Z vráskatej tváre sa na mňa pozerali svetlé oči. Prehodili sme niekoľko slov. Predstavil sa mi trampským menom Foxo.

Bolo vidno, že celkom rád prijme náhodného záujemcu. Pozval ma do chatky. V rohu jedinej miestnosti, hneď vľavo pri dverách stála rozkúrená piecka. Okrem nej tu zostalo ešte miesto na palandu, malý stolík a ešte zo dve sediská. Pod strechou zrubu bol priestor na zopár lehovísk. Na rozohriatej platni stála stará, emajlovaná, opraskaná a od dymu zatiahnutí kanvica z ktorej sa parilo. Rozvoniavala z nej káva, Foxo mi z nej ponúkol. Zároveň sa však rozpačito ospravedlnil, že si zvykne variť iba meltu, náhražku kávy. Jej vôňa mi nástojčivo pripomenula detstvo a už skoro zabudnutú kuchyňu mojej matky. Veru, už dávno mi žiadna káva neulahodila tak, ako tá, ktorou ma vtedy počastoval Foxo. Nad horúcim hrnčekom sa rozprúdila debata. Foxo bol zhovorčivý, mal pred sebou pozorného poslucháča. Rozhovoril sa o sebe a o niektorých svojich osudových chvíľach. Po vojne sa dostal kamsi do česko-nemeckého pohraničia. V pohnutých povojnových dobách, v politicky neistom prostredí, v tvrdých lesných podmienkach a medzi tvrdými ľudmi zažíval Foxo svoje hviezdne chvíle. Hoci nemal postavu siláka, bol chlapom-húžvou. Pracoval pri ťažbe dreva. Blízkosť hranice so Západom, pohraničie a pohraničiari, pestrá zmes ľudí ktorých tam zaniesla doba, medzi nimi často i divné existencie, občasné úteky „za kopčeky“, podozrievavosť, hrozba diverzantov a iné, to všetko dodávalo Foxovému rozprávaniu „grády“. Po návrate z pohraničia domov do bratislavskej Rače vstúpil Foxo do nezaujímavého „civilného“ zamestnania. Bol čalunníkom. Ako mnohí jeho vrstovníci, aj on po sobotách a nedeliach vyhľadával romantický život v karpatských lesoch, medzi trampami. Jeho dlhé a pútavé rozprávanie na mňa zapôsobilo natoľko, že som si chcel túto ojedinelú chvíľu zachytiť. Na otázku, či by som si Foxa mohol zvečniť na snímke, odpovedal ochotne súhlasil. Pri piecke v chate bolo už hlboké šero. Požiadal som ho, aby mi zapózoval pred zrubom. Foxo vyšiel, naštylizoval si statný postoj z poloprofilu, s nohou vysunutou dopredu. Náhle sa však pribrzdil. Poznamenal, že musí sa vraj ešte upraviť. Z vrecka vytiahol červenú šatku s veľkými bielymi bodkami, starostlivo ju poskladal do pásky, ktorú si priviazal na čelo. Jeho nevýrazné oblečenie dobre rezonujúce s tmavým lesným prostredím dostalo výrazný krikľavý akcent. Keď som sa na tento bizarný zjav pozeral cez hľadáčik mojej Exakty, náhle sa mi pred očami vynoril dávny obraz. Foxa som predsa už musel kedysi kdesi vidieť! Áno! Bolo to snáď desať, či ešte viac rokov predtým.

Chatová osada pri dunajskej obci Hamuliakovo. Chaty postavené na vysokých koloch proti povodniam, neďaleké zelené rameno Dunaja. Pod korunami mohutných osík zakrývajúcich osadu sme vtedy s našimi deťmi prežívali krásne chvíle. Počúvali sme šum lístia nad hlavami, vdychovali neopakovateľnú vôňu riečnej vody, dívali sa do plameňov táborového ohňa a rozprávali si romantické i „strašidelné“ historky. Cez deň sme sa túlali popri ramenách, či ponevierali sa po nekonečne dlhom štrkovom brehu blízkej veľrieky. Raz sa oproti našej skupinke so šantiacimi deťmi objavila v diaľke na brehu postava. Muž strmo kráčal popri vode nám oproti. Keď sa priblížil natoľko, že bolo možno rozoznať na ňom  aj podrobnosti, bol som prekvapený. Nevyzeral na rybára, športovca, či domorodca. Výzorom i oblečením pripomínal skôr majiteľa cirkusovej strelnice, či vrhača nožov. V tomto prostredí pôsobil  jeho zjav bizarne, ba až nadčasovo. Jeho nevysoká štíhla postava v rozopnutej károvanej košeli, v tmavých nohaviciach a kanadách, s červeno-bielou šatkou na čele prešla popri nás. V prekvapení mi nenapadlo zdvihnúť fotoaparát ktorý mi visel na pleci a zachytiť si tento prekvapujúci  pohľad. Muž nás nevšímavo minul. Šiel za svojim neznámym cieľom, aby sa vzápätí kdesi za nami stratil. Zážitok z dunajského príbrežia sa mi hlboko zaryl do pamäti. Po čase ho však prekryli mnohé ďalšie obrazy. V čase tohoto dunajského zážitku som nemal ešte priamejšie väzby k trampskej pospolitosti, netušil som o koho mohlo ísť. Ani som nevedel, že neďaleko miesta nášho náhodného stretnutia bol legendárny dunajský Ostrov kormoránov, obľúbené miesto bratislavských vodných trampov.

Prešlo potom snáď zo desať rokov. V celkom inom prostredí, za celkom odlišných okolností som opäť stál pred oným mužom z dunajskej krajiny! Áno, bol to Foxo. Vtedy, aj dnes. Neuveriteľná náhoda nás opäť priviedla k sebe. Pripomenula mi ho a presvedčila ma o tom šatka na Foxovom čele. Bola jeho neodmysliteľnou súčasťou, neklamne ho dotvárala. Foxo chodieval nielen do Karpát, ale aj k vodným trampom na Dunaj. Dnes hanuliakovska chatová osada ani spomenutý ostrov už neexistujú. Ležia pod hladinou Gabčíkovského riečneho mora.

Zopárkrát sme sa potom s Foxom príležitostne ešte stretli. Zažili sme niekoľko spoločných potlachov, posedení pri táborovom ohni, využili sme príležitosť dlho do noci sa rozprávať, počúvať trampské pesničky, zažiť romantiku klasického trampingu a priateľstva. Tento drobný starý tramp vedel nielen rozprávať. Vedel sa aj postaviť za svoju pravdu a zabojovať o ňu, hoci aj s trampom - lodníkom Amigom. Kto z nich dvoch mal vtedy pravdu a kto si ju obhájil, už neviem. Dnes to už nie je ani dôležité. O niekoľko ďalších rokov sa Foxo vydal na Veľký vander a natrvalo „zakempoval“ na račianskom cintoríne. Jeho vlastná vytúžená chata, ktorú si po našom stretnutí v Nemeckej doline vybudoval neskôr na inom mieste Malých Karpát, neďaleko dnes už neexistujúceho kampu trampskej osady Utah, osirela. Foxo sa vytratil z Malých Karpát, aj zo života svojich kamarátov - trampov. Zostal snáď iba v ich spomienkach. A tento text je malým úlomkom jednej z nich.

Svorad  T.O. HAY RIVER   2.2.2014
 

 
 
 
 
 
 
   
 
 
 
 
 
 

K  tomuto Svoradovmu článku a spomienke sa v archíve TRAMP NET- u našli tieto fotografie a údaje:

 

   
 

1982

 

Foxo Padlo – Dominik Fekete *1926 - 1987

 

     

Pečať a erbík rodiny Fekete z Rače

 
 
 
 
 

 

 
Foxo v svojej trampskej mladosti ako štrnásťročný chlapec, bol v roku 1940 spolu so svojimi trampskými kamarátmi Bobom, Fehojom,  Jimom, Kidom, Texom a Tomom,   zakladajúcim členom trampskej osady SAMOTÁR  z Rače.

Našli si čarokrásne miesto, horskú lúku, kde chodievali táboriť v miestach medzi malokarpatským kopcami Malý Javorník a Hviezda. Svoj camp si nazvali podľa názvu svojej osady Samotárska lúka...

Osada SAMOTÁRI už v svojich začiatkoch bola známa aj svojím spevom. Krátko po svojom vzniku sa súťažne zúčastňuje Speváckych závodov v obci Píla pod hradom Červený kameň, ktoré sa konali  v chate YMCA, kde osada SAMOTÁROV obsadila 2. miesto.

Foxo si však romantiky a trampského života v týchto rokoch moc neužil, po vypuknutí druhej svetovej vojny sa zúčastnil odboja v roku 1944 ako priamy účastník SNP. Neskôr okúsil hrôzu koncentračného tábora a po skončení vojny v roku 1945 sa vrátil z Nemecka domov vo veľmi zlom zdravotnom stave, čo dlhší čas prežíval ako vojnový  invalidný dôchodca.

 

 
 
 
 

 

 
...Osada UTAH ktorej sa Foxo stal po vojne členom  nedávala na seba zabudnúť. Spevácka skupina "utahákov" Jim, Aspirín, Bob a s nimi  aj Fox, nechýbali ani na jednom potlachu - teda dovtedy kým ich ešte bratislavskí trampi zvolávali a v roku 1957 nenastala "gryzlovovská" doba temna, politického prenasledovania trampov. Neskoršie keď útoky neprajníkov trampingu a politickej moci okolo roku 1964 čiastočne ustali, kamaráti  sa dali znovu dokopy a Redo  s Rodrigom stavajú v poradí už tretiu zrubovú osadnú chatku na malokarpatskej Granade.

Druhá okolnosť ktorá nedala starej osade UTAH po roku 1964 zaniknúť, bola existencia speváckej skupiny Bob, Redo, Jim a Foxo, dobrí speváci, gitaristi a mandolinisti rozšírení o Fola z trampskej osady LANATU.

   

V tomto zložení sa zúčastňujú celoslovenského kole trampskej Porty v Rači, v roku 1969. Nepochybným prínosom bola skutočnosť že UTAH už mal v tomto čase v repertoári vlastné Bobové skladby - Šum lesa a Zelená paseka. V roku 1970 sa zbor UTAHU zúčastňuje aj na Celoštátnej Porte v Ústí nad Labem, v zložení Bob, Jimi, Red, Fox a s nimi aj kamarát Folo z trampskej osady LANATU.

Na fotografii hore Spevácky zbor trampskej osady UTAH na svojom vystúpení PORTA 1969 v Rači. Zľava Foxo, Redo, Folo, Jimi a bob.
 

 
 
 
 

 
 
 
 

 

 
...najstarší zrub z Nemeckej, ktorý mal vela rôznych mien, vždy podľa toho, kto tam práve chodieval. Volali ho Kockov zrub, Dolfov zrub, zrub Malých Bobrov a bolo to približne v rokoch 1970 - 1978...

 
 
 
 

 

 
...Foxo, Johny Blonďák a Pubo na "hudobnej" návšteve Pekelníkovej chaty v NORTH CAWBOYLANDE /Košariskách/ v roku 1978...

 

 
 
 
 

 

 
Trampské "kolové" chatky v ramene Dunaja ostrova Kormoránov. To dole neboli "mastňácké" autogaráže, ale priestory na uloženie lodí. Tieto malé lodenice, vlastne trampské chatky, odvial už dávno naveky čas a výstavba priehrady Gabčíkovo....

 

 
 
 
 

 

 
...trampská chata ukrytá hlboko v malokarpatských lesoch
/rok 1980/...

 

 
 
 
 

 

 
...Gusto z trampskej osady FATUHIWA, Foxo a Janka z STO NEMECKÁ DOLINA pred zrubom v Nemeckej v roku 1982. Treba tak isto spomenúť že Foxo  začal do Nemeckej doliny chodiť v roku 1978  a vlastne i to že neskôr bol prijatý za čestného člena trampskej osady FATUHYWA....

 
 
 
 

 

 
...kamarát Foxo /rok 1982 detail/...

 

 
 
 
 

 

 
...Foxo, zima v roku 1982 pred novým zrubom trampskej osady FATUHYWA v Nemeckej doline...

 

 
 
 
 

 

 
...partia starších trampov na návšteve trampskej osady v Nemeckej doline. Vpravo Foxo z trampskej osady UTAH, Johny Blonďák a  Mancika z trampskej osady UNCAS, Kukyna z trampskej osady POLNOČNÝ MESIAC a Pubo z trampskej partie KAMARÁTOV OD VEĽKEJ RIEKY /rok 1982/...

 

 
 
 
 

 

 
...Johny Blonďák a Foxo na potlachu trampskej osady UTAH pri príležitosti 50 rokov trvania osady v roku 1988...

 

 
 
 
 

 

 
...a tá zima v roku 1982 vôbec nebola mierna...

 

 
 
 
 

 

 
Foxov zrub na Granade, ktorý si vybudoval neďaleko Redovej a Rodrigovej chatky UTAH, tak ako ho nakreslil kamarát Lexo /podľa fotografie/....

 

 
 
 
 

 

 

Kamarát Fox si na sklonku svojho života so spoločným pričinením jeho syna Milana postavil chatku na Granade, kúsok za chatou svojich kamarátov z UTAHU, na ktorú predtým roky chodieval. Foxov syn Milan patril a bol zakladajúcim členom trampskej osady TROJLÍSTOK založenej v roku  1964 v Rači.

 Žiaľ Foxo sa netešil  z postavenia chatky dlho. Zákerná choroba bola silnejšia ako jeho vôľa žiť a trampovať.

 

 
 
 
 
 
 
 
 
 


Na tejto stránke spolupracovali:

Text: 

Foxo (Dvojnásobné stretnutie – reminiscencia) napísal kamarát Svorad

Text o osade SAMOTÁR a k ďalším fotografiám napísal Pekelník.

Fotografie a grafika:
Pekelník, album trampskej osady UTAH, Brnkaj z trampskej osady GRANADA

Kresba Foxovho zrubu: Lexo

Stránku pripravil:
Pekelník

Pieseň v pozadí stránky  "Zelená paseka..." spievajú a hraje trampský zbor osady UTAH v zložení  Bob, Jimi, Red, Fox a s nimi aj kamarát Folo z trampskej osady LANATU.

 

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

© TRAMP NET Pekelník