| |
| |
|
Foxo
(Dvojnásobné stretnutie – reminiscencia)
|
|
|
|
|
Pred rokmi som sa s
kamarátmi zatúlal do Nemeckej doliny. Je to
zapadnutý kút lesa kdesi hlboko v Malých Karpatoch, dobre ukrytý dokonca
aj za hranicou vojenského priestoru. Nachádza sa tam zopár trampských chát
so všetkým, čo k nim má patriť. Zašli sme navštíviť starých
kamarátov, nadýchať sa jesennej vône lesa, zakúsiť opäť troška pravej
romantiky.
Po zvítaní sa s priateľmi, po „zalomení“ rúk a po zopár úprimných
slovách som sa šiel poobzerať po okolí. Poniže zrubu mojich kamarátov sa
krčila malá chatka. Pred ňou sa motal šťúply vyschnutý tramp v stredných
rokoch. Mal na sebe károvanú košeľu, čierne menčestrové nohavice s
ošúchaným remeňom a s neodmysliteľným nožom. Na nohách mal vysoké hnedé
kanady. Riedke blond vlasy mal od predných výrazných plešín starostlivo
začesané dozadu. Z vráskatej tváre sa na mňa pozerali svetlé oči.
Prehodili sme niekoľko slov. Predstavil sa mi trampským menom Foxo.
Bolo
vidno, že celkom rád prijme náhodného záujemcu. Pozval ma do chatky. V
rohu jedinej miestnosti, hneď vľavo pri dverách stála rozkúrená piecka.
Okrem nej tu zostalo ešte miesto na palandu, malý stolík a ešte zo dve
sediská. Pod strechou zrubu bol priestor na zopár lehovísk. Na
rozohriatej platni stála stará, emajlovaná, opraskaná a od dymu
zatiahnutí kanvica z ktorej sa parilo. Rozvoniavala z nej káva, Foxo mi
z nej ponúkol. Zároveň sa však rozpačito ospravedlnil, že si zvykne
variť iba meltu, náhražku kávy. Jej vôňa mi nástojčivo pripomenula
detstvo a už skoro zabudnutú kuchyňu mojej matky. Veru, už dávno mi
žiadna káva neulahodila tak, ako tá, ktorou ma vtedy počastoval Foxo.
Nad horúcim hrnčekom sa rozprúdila debata. Foxo bol zhovorčivý, mal pred
sebou pozorného poslucháča. Rozhovoril sa o sebe a o niektorých svojich
osudových chvíľach. Po vojne sa dostal kamsi do česko-nemeckého
pohraničia. V pohnutých povojnových dobách, v politicky neistom
prostredí, v tvrdých lesných podmienkach a medzi tvrdými ľudmi zažíval
Foxo svoje hviezdne chvíle. Hoci nemal postavu siláka, bol
chlapom-húžvou. Pracoval pri ťažbe dreva. Blízkosť hranice so Západom,
pohraničie a pohraničiari, pestrá zmes ľudí ktorých tam zaniesla doba,
medzi nimi často i divné existencie, občasné úteky „za kopčeky“,
podozrievavosť, hrozba diverzantov a iné, to všetko dodávalo Foxovému
rozprávaniu „grády“. Po návrate z pohraničia domov do bratislavskej Rače
vstúpil Foxo do nezaujímavého „civilného“ zamestnania. Bol čalunníkom.
Ako mnohí jeho vrstovníci, aj on po sobotách a nedeliach vyhľadával
romantický život v karpatských lesoch, medzi trampami. Jeho dlhé a pútavé
rozprávanie na mňa zapôsobilo natoľko, že som si chcel túto ojedinelú
chvíľu zachytiť. Na otázku, či by som si Foxa mohol zvečniť na snímke,
odpovedal ochotne súhlasil. Pri piecke v chate bolo už hlboké šero.
Požiadal som ho, aby mi zapózoval pred zrubom. Foxo vyšiel, naštylizoval
si statný postoj z poloprofilu, s nohou vysunutou dopredu. Náhle sa
však pribrzdil. Poznamenal, že musí sa vraj ešte upraviť. Z vrecka vytiahol
červenú šatku s veľkými bielymi bodkami, starostlivo ju poskladal do
pásky, ktorú si priviazal na čelo. Jeho nevýrazné oblečenie dobre
rezonujúce s tmavým lesným prostredím dostalo výrazný krikľavý akcent.
Keď som sa na tento bizarný zjav pozeral cez hľadáčik mojej Exakty,
náhle sa mi pred očami vynoril dávny obraz. Foxa som predsa už musel
kedysi kdesi vidieť! Áno! Bolo to snáď desať, či ešte viac rokov
predtým.
Chatová osada pri dunajskej obci Hamuliakovo. Chaty postavené na
vysokých koloch proti povodniam, neďaleké zelené rameno Dunaja. Pod
korunami mohutných osík zakrývajúcich osadu sme vtedy s našimi deťmi
prežívali krásne chvíle. Počúvali sme šum lístia nad hlavami, vdychovali
neopakovateľnú vôňu riečnej vody, dívali sa do plameňov táborového ohňa
a rozprávali si romantické i „strašidelné“ historky. Cez deň sme sa
túlali popri ramenách, či ponevierali sa po nekonečne dlhom štrkovom
brehu blízkej veľrieky. Raz sa oproti našej skupinke so šantiacimi deťmi
objavila v diaľke na brehu postava. Muž strmo kráčal popri vode nám
oproti. Keď sa priblížil natoľko, že bolo možno rozoznať na ňom aj
podrobnosti, bol som prekvapený. Nevyzeral na rybára, športovca, či
domorodca. Výzorom i oblečením pripomínal skôr majiteľa cirkusovej
strelnice, či vrhača nožov. V tomto prostredí pôsobil jeho zjav
bizarne, ba až nadčasovo. Jeho nevysoká štíhla postava v rozopnutej
károvanej košeli, v tmavých nohaviciach a kanadách, s červeno-bielou
šatkou na čele prešla popri nás. V prekvapení mi nenapadlo zdvihnúť
fotoaparát ktorý mi visel na pleci a zachytiť si tento prekvapujúci pohľad. Muž nás nevšímavo minul. Šiel za svojim neznámym
cieľom, aby sa vzápätí kdesi za nami stratil. Zážitok z dunajského príbrežia sa mi hlboko zaryl do pamäti. Po čase ho však prekryli mnohé
ďalšie obrazy. V čase tohoto dunajského zážitku som nemal ešte
priamejšie väzby k trampskej pospolitosti, netušil som o koho mohlo ísť.
Ani som nevedel, že neďaleko miesta nášho náhodného stretnutia bol
legendárny dunajský Ostrov kormoránov, obľúbené miesto bratislavských
vodných trampov.
Prešlo potom snáď zo desať rokov. V celkom inom prostredí, za celkom
odlišných okolností som opäť stál pred oným mužom z dunajskej krajiny!
Áno, bol to Foxo. Vtedy, aj dnes. Neuveriteľná náhoda nás opäť priviedla
k sebe. Pripomenula mi ho a presvedčila ma o tom šatka na Foxovom čele.
Bola jeho neodmysliteľnou súčasťou, neklamne ho dotvárala. Foxo
chodieval nielen do Karpát, ale aj k vodným trampom na Dunaj. Dnes
hanuliakovska chatová osada ani spomenutý ostrov už neexistujú. Ležia pod hladinou Gabčíkovského riečneho mora.
Zopárkrát sme sa potom s Foxom príležitostne ešte stretli. Zažili sme
niekoľko spoločných potlachov, posedení pri táborovom ohni, využili sme
príležitosť dlho do noci sa rozprávať, počúvať trampské pesničky, zažiť
romantiku klasického trampingu a priateľstva. Tento drobný starý tramp
vedel nielen rozprávať. Vedel sa aj postaviť za svoju pravdu a zabojovať
o ňu, hoci aj s trampom - lodníkom Amigom. Kto z nich dvoch mal vtedy
pravdu a kto si ju obhájil, už neviem. Dnes to už nie je ani dôležité. O
niekoľko ďalších rokov sa Foxo vydal na Veľký vander a natrvalo
„zakempoval“ na račianskom cintoríne. Jeho vlastná vytúžená chata, ktorú
si po našom stretnutí v Nemeckej doline vybudoval neskôr na inom mieste
Malých Karpát, neďaleko dnes už neexistujúceho kampu trampskej osady
Utah, osirela. Foxo sa vytratil z Malých Karpát, aj zo života svojich
kamarátov - trampov. Zostal snáď iba v ich spomienkach. A tento text je
malým úlomkom jednej z nich.
Svorad T.O. HAY RIVER 2.2.2014
|
|
|
|
|
|
| |
 |
|
| |
| |
K tomuto Svoradovmu článku
a spomienke sa v
archíve
TRAMP NET- u našli tieto fotografie a údaje:
|
|
Foxo
Padlo – Dominik Fekete *1926 -
†1987 |
|
Pečať
a erbík
rodiny Fekete z Rače |
|
|
|
| |
|
|
| |
Foxo v
svojej trampskej mladosti ako štrnásťročný chlapec,
bol v roku 1940 spolu so svojimi trampskými
kamarátmi Bobom, Fehojom, Jimom, Kidom, Texom a
Tomom,
zakladajúcim členom trampskej osady SAMOTÁR z
Rače.
Našli si čarokrásne miesto, horskú lúku, kde chodievali
táboriť v miestach medzi malokarpatským kopcami Malý Javorník a Hviezda. Svoj camp si nazvali podľa názvu
svojej osady Samotárska lúka...
Osada SAMOTÁRI už
v svojich začiatkoch bola známa aj svojím spevom.
Krátko po svojom vzniku sa súťažne zúčastňuje
Speváckych závodov v obci Píla pod hradom Červený
kameň, ktoré sa konali v chate YMCA, kde osada
SAMOTÁROV obsadila 2. miesto.
Foxo si však
romantiky a trampského života v týchto rokoch moc
neužil, po vypuknutí druhej svetovej vojny sa
zúčastnil odboja v roku 1944 ako priamy účastník
SNP. Neskôr okúsil hrôzu koncentračného tábora a po
skončení vojny v roku 1945 sa vrátil z Nemecka domov
vo veľmi zlom zdravotnom stave, čo dlhší čas
prežíval ako vojnový invalidný dôchodca.
|
|
|
|
| |
|
|
| |
...Osada UTAH ktorej sa Foxo stal po vojne členom
nedávala na seba zabudnúť. Spevácka skupina "utahákov"
Jim, Aspirín, Bob a s nimi aj Fox, nechýbali
ani na jednom potlachu - teda dovtedy kým ich ešte
bratislavskí trampi zvolávali a v roku 1957 nenastala "gryzlovovská"
doba temna, politického prenasledovania trampov. Neskoršie keď
útoky neprajníkov trampingu a politickej moci okolo
roku 1964 čiastočne ustali, kamaráti sa dali znovu
dokopy a Redo s Rodrigom stavajú v poradí už
tretiu zrubovú osadnú chatku na malokarpatskej
Granade.
Druhá okolnosť
ktorá nedala starej osade UTAH po roku 1964
zaniknúť, bola existencia speváckej skupiny Bob,
Redo, Jim a Foxo, dobrí speváci, gitaristi a
mandolinisti rozšírení o Fola z trampskej osady
LANATU.
| |
 |
 |
|
V tomto zložení
sa zúčastňujú celoslovenského kole trampskej Porty v
Rači, v roku 1969. Nepochybným prínosom bola
skutočnosť že UTAH už mal v tomto čase v repertoári
vlastné Bobové skladby - Šum lesa a Zelená paseka. V
roku 1970 sa zbor UTAHU zúčastňuje aj na Celoštátnej
Porte v Ústí nad Labem, v zložení Bob, Jimi, Red,
Fox a s nimi aj kamarát Folo z trampskej osady
LANATU.
Na fotografii
hore Spevácky zbor trampskej osady UTAH na svojom
vystúpení PORTA 1969 v Rači. Zľava Foxo, Redo, Folo,
Jimi a bob.
|
|
|
|
| |
|
|
| |
...najstarší zrub z Nemeckej, ktorý mal vela rôznych
mien, vždy podľa toho, kto tam práve chodieval.
Volali ho Kockov zrub, Dolfov zrub, zrub Malých
Bobrov a bolo to približne v rokoch 1970 - 1978...
|
|
| |
|
|
| |
|
|
| |
...Foxo, Johny Blonďák a Pubo na "hudobnej" návšteve
Pekelníkovej chaty v NORTH CAWBOYLANDE /Košariskách/
v roku 1978...
|
|
| |
|
|
| |
|
 |
| |
Trampské "kolové" chatky v ramene Dunaja
ostrova Kormoránov. To dole neboli "mastňácké"
autogaráže,
ale priestory na uloženie lodí. Tieto malé
lodenice, vlastne trampské chatky, odvial už dávno
naveky čas a výstavba priehrady Gabčíkovo....
|
|
| |
|
|
| |
|
|
| |
...trampská chata
ukrytá hlboko v malokarpatských lesoch
/rok 1980/...
|
|
| |
|
|
| |
|
|
| |
...Gusto z trampskej osady FATUHIWA, Foxo a Janka z
STO NEMECKÁ DOLINA pred zrubom v Nemeckej v roku
1982. Treba tak isto spomenúť že Foxo začal do
Nemeckej doliny chodiť v roku 1978 a vlastne i
to že neskôr bol prijatý za čestného člena trampskej
osady FATUHYWA....
|
|
|
|
| |
|
|
| |
...kamarát Foxo /rok 1982 detail/...
|
|
| |
|
|
| |
|
|
| |
...Foxo, zima v roku 1982 pred novým zrubom
trampskej osady FATUHYWA v Nemeckej doline...
|
|
| |
|
|
| |
|
|
| |
...partia starších trampov na návšteve trampskej osady v
Nemeckej doline. Vpravo Foxo z trampskej osady UTAH,
Johny Blonďák a Mancika z trampskej osady UNCAS,
Kukyna z trampskej osady POLNOČNÝ MESIAC a Pubo z
trampskej partie KAMARÁTOV OD VEĽKEJ RIEKY /rok 1982/...
|
|
| |
|
|
| |
|
|
| |
...Johny Blonďák a Foxo na potlachu trampskej osady
UTAH pri príležitosti 50 rokov trvania osady v roku
1988...
|
|
| |
|
|
| |
|
|
| |
...a tá zima v roku 1982 vôbec nebola mierna...
|
|
| |
|
|
| |
|
 |
| |
Foxov zrub na Granade, ktorý si vybudoval
neďaleko Redovej a Rodrigovej chatky UTAH, tak ako ho nakreslil kamarát
Lexo /podľa fotografie/....
|
|
| |
|
|
| |
|
|
| |
Kamarát Fox si na
sklonku svojho života so spoločným pričinením jeho
syna Milana postavil chatku na Granade, kúsok za
chatou svojich kamarátov z UTAHU, na ktorú predtým
roky chodieval. Foxov syn Milan patril a bol
zakladajúcim členom trampskej osady TROJLÍSTOK
založenej v roku 1964 v Rači.
Žiaľ
Foxo sa netešil z postavenia chatky dlho.
Zákerná choroba bola silnejšia ako jeho vôľa žiť a
trampovať.
|
|
| |
|
|
|
|
|
|
| |
| |
Na tejto
stránke spolupracovali:
Text:
Foxo (Dvojnásobné stretnutie – reminiscencia)
napísal kamarát Svorad
Text
o osade SAMOTÁR a k ďalším fotografiám napísal Pekelník.
Fotografie a grafika:
Pekelník, album trampskej osady UTAH, Brnkaj z trampskej
osady GRANADA
Kresba Foxovho zrubu: Lexo
Stránku pripravil:
Pekelník
Pieseň v pozadí stránky "Zelená paseka..." spievajú a
hraje trampský zbor osady UTAH v zložení Bob, Jimi,
Red, Fox a s nimi aj kamarát Folo z trampskej osady LANATU.
|
|
|
|
|
|
|
