F
 
 
 
 

 
 
 
 
 

 

 
 

 
 
 
 

 

 

TRAMPSKÁ PIESEŇ  V TRAMPSKEJ OSADE UTAH.

SPEVÁCKE ÚSPECHY A VYSTÚPENIA TRAMPSKÉHO ZBORU

OSADY UTAH Z BRATISLAVY,  V ROKOCH 1938 - 2008.

ÚVODOM:

Pri získavaní materiálov a písaní tohoto článku bolo velmi ťažko oddeľovať históriu trampskej osady UTAH a speváckeho zboru UTAH, ktorý sa celých sedemdesiat rokov  formoval väčšinou z členov tejto trampskej osady.  Historiu trampskej osady UTAH /tiež však iba výrazne skrátenú/, si  môžete prečítať na našich stránkach TRAMP NETu v rubrike OSADY. Určite v niekoľkých krátkych vetách i dvoch, či troch fotografiách nájdete tam  duplicitu  a stotožnenie s týmto článkom, avšak nie vždy, lebo v trampskom speváckom zbore UTAH hosťovali aj kamaráti z iných trampských osád.

Žiaľ však aj do takto velmi skrátenej  sedemdesiatročnej histórie speváckeho zboru osady UTAH sa toho akosi vela nezmestilo, aj preto, že  história trampskej osady a aj trampského zboru je  oveľa bohatšia  a bola by určite dobrým námetom aj pre jednu veľkú a určite zaujímavú trampskú knihu.

V trampskom hnutí   spevácky zbor UTAH totiž aktívne pôsobil od roku 1938 - do roku 2008, teda celých 70 rokov a definitívne zanikol v roku 2009, keď sa posledný kapelník "utaháckeho" zboru  kamarát Bob - Alexander Kollárik sa pobral na cestu -  z ktorej niet návratu.

 
 
 
 

 
 
 
 

ROK 1938 - 1942

 

 
 
 

Trampská osada  UTAH bola založená v  máji  v roku 1938 pri Devínskom Jazere, asi 15 km severozápadne od Bratislavy, podľa vzoru vtedajších starších bratislavských trampských osád TULÁK, RUDÝ TESÁK, EL CORMORANE DEL TORTUGA, ZÁLESAK, GRANADA, DAKOTA a iných.

Za vznik osady UTAH možno vďačiť kamarátovi Benovi  zo staršej bratislavskej trampskej osady POLNOČNÝ MESIAC a Springovi z trampskej osady SAVANA, ktorí sa dohodli, že si založia novú partiu, hlavne preto, že predošlé  ich domovské osady nenapĺňali ich predstavy. Pridali sa k ním ešte štyria kamaráti Dan - Písnička,  Jerry - Batt, Kolumb a Očko, trampi ktorí dovtedy neboli členmi žiadnej osady. Dohodli sa že nová osada bude mať názov UTAH - podľa indiánskeho kmeňa UTAHOV /Júta/ v Severnej Amerike. Ešte je treba hádam spomenúť to, že kamarát Spring sa stal prvým šerifom osady UTAH.

A tak naliali si ohnivej vody, štrngli na zdravie a zaželali svojej osade dlhú budúcnosť, čo asi mysleli veľmi úprimne, lebo UTAH  prežil ako trampská osada rovných sedemdesiatpäť rokov..

Na jeseň v roku 1938, teda v tom istom roku ako bola založená osada vzniká aj "spevácky zbor" osady UTAH. Tento ich prvý spevácky zbor nedosahoval však podľa rozprávania osadníkov dajakú mimoriadnu úroveň a hádam aj preto ich prvá hymna zboru s názvom „Devět Utahú“, /totiž bol vtedy taký zvyk že slovenskí trampi skladali trampské piesne v češtine, vraj to pre nich znelo romantickejšie a akosi voňalo diaľkami/,  teda táto hymna zanikla a na lepšiu úroveň v piesňovej tvorbe sa vypracovali až po dlhšom časovom období.

 
 

 

 

Rok 1942. Časť speváckeho zboru osady UTAH
Zľava: Berry, Aspi.  Dolu: Fero, Jimi

 

 
 
 
 

ROK 1943 - 1950

 

 
 

V roku 1943 sa osadníci z UTAHU  vekovo omladení a to s prijatými novými členmi pustili do stavby svojej  už druhej chatky, osadného zrubu, ktorý opäť postavili ako ten prvý a to  na spôsob kanadského zrubu. Poponáhľali si riadne, preto že ešte pred príchodom jesene bolo dielo dokončené a zrub obývateľný, čo sa v osade následne aj patrične oslávilo.

 
 

 

 

Rok 1943. Druhý kanadský zrub osady UTAH

 

 

 

Na osade sa hneď po dokončení chaty utvoril - vlastne opäť iba obnovil a doplnil spevácky zbor, a začalo sa "muzicírovať". Je len samozrejme, že ani tento zbor   však spočiatku nemohol konkurovať rutinovanejším trampským telesám s viacročnou tradíciou z iných bratislavských trampských osád, vedených už vtedy  skúsenými hudobníkmi. Ale z hudobníkov osady UTAH boli už vtedy na dosť slušnejšej úrovni  kamaráti Tom a Bob. Na osade sa väčšinou hravalo na mandolínu, banjo a gitaru. V zbore v tej dobe boli aj ďalší nádejní hudobníci, kamaráti Spring, Šmudla,  Miro a Aspirín.

Z ich radov však neskoršie vyrástli aj naozaj vynikajúci hudobníci, ktorí hrávali profesionálne v rôznych bratislavských, nie však v trampských, ale v mestských kapelách. Na tieto profi chodníky sa vydali Fero, Tom a Bob a ozvučovali rôzné podujatia ako boli svadby, rôzne príležitostné rodinné oslavy, pohreby a podobne.  Sem tam si však zahrali aj v rozhlasových súboroch.

 
 

 

 

Rok 1942. Kamaráti z trampskej osady UTAH, z vtedajšieho speváckeho zboru osady UTAH.

..."veselo ideme po našich horách, do kroku nám hraje gitara"...takto si spievali kamaráti z UTAHu a ich fotografiu môžeme zaradiť približne do roku 1942...

 

 
 

V predvojnových rokoch nebolo zvykom poriadať časté potlachy, ale už od roku 1940 raz do roka, väčšinou v lete, poriadali bratislavské trampské osady súťaž v speve  trampských speváckych zborov s názvom   *SPEVÁCKE ZÁVODY*.

Osady tu súťažili o najlepšie podanie, či najkrajšie zaspievanú trampskú pesničku. Spočiatku sa nejednalo o vlastnú tvorbu trampských piesní a ani o piesne so slovenskými textami, ale osady spievali trampské piesne, ktoré si priniesli z veľkých vandrov zo spriatelených  českých trampských osád. Tieto závody však vôbec neboli akoby sa zdalo bratislavskou doménou, ale uskutočňovali sa zvyčajne v priľahlých blízkych malokarpatských obciach neďaleko Bratislavy - väčšinou tam, kde v okolitých lesoch mali trampi svoje osady, táboriská, či chatky, hlavne v Dúbravke, Mariatáli - Marianke, Borinke, Lamači, Podunajských Biskupiciach a v Rači.

 
 

 

 

Víťazné ceny - poháre, venoval do súťaží Speváckych závodov,  člen osady UTAH Vlastimil Ružička. Tieto na fotografii  sú spomienkou a rodinným šperkom, ktoré získala  na viacerých súťažiach dvojica spevákov  Johny Blonďák a jeho squav Mancika, spevácke Duo z trampskej osady UNCAS.

 

 

 

Osada UTAH sa stala viacnásobným usporiadateľom týchto Speváckych závodov, avšak nie je známe že ich spevácky zbor UTAH by za celé desaťročné trvanie týchto pretekov obdržal z tejto súťaže vôbec dajaké, či akékoľvek spevácke ocenenie. V neskoršom období osadníci UTAHu poskytovali do týchto súťaží ako ceny víťazné poháre, dokonca aj putovný putovný pohár. No bolo to úplne inak,  poháre poskytol člen tejto osady, slávny z Pretekov mieru, ktorý jazdil  na ceste, dráhe, v teréne, ba i na motocykloch, v drese Práce Bratislava a Lokomotívy Rača. Nevedel, čo je to strach, nevnímal bolesť, nepoznal neprekonateľnú únavu. S útlou postavou býval na pretekoch ako orol a najväčšiu slávu si vybojoval na Pretekoch mieru a pretekoch Okolo Slovenska. Roku 1950 bol celkovo tretí, 1951 desiaty, 1954 druhý a s družstvom vždy víťazný. Lúčil sa roku 1957 v desiatom ročníku P-B-W ako 34-ročný. rovnako ako v tom istom roku na cestách .

Československý reprezentant Vlasto Rúžička, tieto víťazné poháre ktoré daroval trampom získaval v čase jeho najväčšej slávy trebárs aj v slávnych pretekoch mieru Praha - Berlín - Waršava, myslí sa tým  v jednotlivých etapových častiach týchto pretekov. Boli to však viaceré poháre i ďalšie ceny z prvých ročníkov týchto pretekov 1950 - 1953 a aj z pretekov nazvaných Okolo Slovenska z prvého ročníka v roku 1954, kde vyhral tri etapy a vybojoval si dokonca sedem etapových vavrínových vencov.  Myslíme si, že Vlasto Ružička si zaslúži za svoj vzťah k trampom a trampingu, ale i zvláštnu túžbu a snahu o ocenenie trampských zborov a piesní v tom období, teda poháre daroval v jeho období  najväčšej športovej slávy a  po mnohých  rokoch sme radi aspoň na tomto mieste umiestnili jeho fotografiu.

Škoda že tieto poháre občas vidieť za neprimerané ceny na ľudových burzách a nie sú tam, kde naozaj patria, teda v športových čí trampských múzeách.

 
 

 

 

Vlastimil Ružička,

člen trampskej osady UTAH.

Zaslúžilý majster športu.

 

 
 
 

 
 
 
 

 
 
 
 
 

 
 

Je tiež známe, že v roku 1948 na pozvanie trampskej osady UTAH, do poroty týchto hudobných súťaží trampov zasadol aj legendárny Bob Hurikán, trampský historik, spisovateľ a skladateľ trampských piesní z českých Hvězdoníc. Osadníci UTAHu v svojej osade vyzbierali a zaplatili mu pobyt a cestovné, to preto že považovali za česť aby zasadol  do poroty týchto pretekov.

 

 
 

 

Rok 1948

Bob Hurikán počas svojho septembrového pobytu v Bratislave  pri príležitosti Speváckych závodov sa vybral s niekoľkými ďalšími kamarátmi na jedno z najkrajších malokarpatských trampských táborísk s názvom Švédsky park, kde spoločne  táborili s kamarátmi zo starších trampských osád.

 

 
 
 
 
 

ROK 1967

 

 
 

 

ROKY SEDEMDESIATE - HĽADANIE STRATENÝCH KONTAKTOV S ČESKÝMI TRAMPMI

Prišiel opäť čas, keď nezabudnuteľná *Gryzlovová* mašinéria prevrátených sák a kabátov začala písať a konať zas úplne opačne, úplne inak ako to robila donedávna, to ešte iba nedávno trampov chcela zničiť do posledného "demolatorizátora mládeže od západnej kultúry".

Neni naším cieľom hodnotiť politický túto dobu.  Na takéto hodnotenia máme dostatok politických ústavov a aj vysoko vzdelaných odborníkov, ale zdá sa, že o prenasledovaní a perzekúciách trampov v tomto období v svojej pamäti národa  radšej mlčia. Trampi si však o tom myslia svoje a hovoria "Kto mlčí - ten svedčí".

Potom prišiel rok 1963 - 1964 a v republike nastal akýsi odmäk, ktorý však žiaľ vyvrcholil v roku 1968  "záchranou Československa" vojskami Varšavskej zmluvy.

V roku 1967, či možno už trochu skorej, hlavne u šerifa osady UTAH Reda a tiež u  Rodriga sa objavila snaha a záujem o znovu získanie stratených kontaktov zo starými trampskými osadami z Čiech, ktoré mali po dlhé aj predvojnové  roky v minulosti a ktoré im teraz veľmi chýbali.  Ich snaha bola korunovaná úspechom a tak opäť získali  spojenie na Rudanov Jack London klub v Prahe, tiež predovšetkým na bratskú a spriatelenú pražskú trampskú osady UTAH,  ZELENÝ KRUH Koukalovcov, olomouckú osadu STARÁ PÍSEŇ, osadu KAMARÁD z Chocně, brnenských VAVASATCHOV a mnohé ďalšie. Najviac sa však potešili obnovenému kontaktu s najstaršou trampskou osadou ZTRACENKA a ich spoločného vzájomného navštevovania na ich osadných campoch.

Nelenili ani mladší trampi z Bratislavy keď stratili *eštebácky* prívlastok demolarizatorov mladých a tiež v tomto čase mali ako šibnutím čarovného prútika, teda po viacerých rokoch, ktoré moc nepriali  trampom a trampingu opäť nadviazané bohaté styky aj s ich rovesníkmi, mladšími českými trampskými osadami.  Navzájom sa pozývali na trampské potlachy. Tam sa však ukázalo, že i keď v športovom zápolení ešte Bratislavčania ako - tak držia krok s českými kamarátmi, v speváckych súťažiach na potlachoch, to však u tých mladších ale i starších bolo výrazne slabšie.

Na jednom z týchto potlachov v roku 1966 na malokarpatských  Pasekách a priľahlej lúčke Toteme, ktorí poriadali mladšie trampské osady KONDOR a JAGUÁR, sa "objavili" opäť aj starí UTAHÁCI a hneď ich mladí kamaráti vyzvali, aby niečo zaspievali. Nakoľko starý zbor už nebol celkom kompletný, vystúpilo vtedy len jeho vtedy tam prítomné trio,  kamaráti Jim, Aspirín a Bob. /Jim bol z račianskej trampskej osady  RACEK/ .

Bob ako profesionálny hudobník však tvrdil, že ich potlachové vystúpenie na Pasekách nebolo nič moc. V snahe napraviť tento nedostatok, rozhodli sa starí UTAHÁCI nielen usilovne cvičiť, ale aj posilniť svoj malý zostatok pôvodného speváckeho zboru, tvoreného osadníkmi Bobom, Redom a Jiminom - vtedajšie osadné trio, ešte doplniť aj ďalšími dvoma spevákmi.

V roku 1968 sa  k zboru UTAHU pridal  známy trampský hudobník a spevák kamarát  Fox - Dominik Fekete z Račianskej trampskej osady a speváckeho zboru osady SAMOTÁRI a ten sa vlastne stal novým prínosom UTAHÁCKEJ trampskej kapely...

O Foxovi by sa dalo povedať, že jeho pamäť bol doslova archívom trampských piesní a len veľmi málo pesničiek by sa našlo takých, ktoré by nepoznal. Tramping a trampská pieseň boli jeho životným krédom a preto im aj neskoršie zostal verný až do konca svojho života.

 
 

 

 

Kamarát Foxo z trampskej osady SAMOTÁRI z Rače, neskoršie osada UTAH.
Foxo
Dominik Fekete
*29.6.1926 †18.9.1987

 

 
 
 

 

 

Rok 1944 spevácky súbor osady SAMOTÁRI ktorého členom bol aj kamarát Foxo /vľavo/ a s tejto trampskej osady prišiel v roku 1968 do speváckého zboru UTAH kamarát Foxo.

 

 

Do zboru osady UTAH prichádza aj kamarát Folo - Vojtech Gocký z račianskej osady LANATU.

 

 

Foxo a Folo prichádzajú  z trampských osad, ktorých spevácke zbory sa už nestretávali, i keď Folova osada bola stále činná a napriek tomu že Folo presídlil do Austrálie trampská osada LANATU je však známa a činná dodnes.

Po vzájomnej dohode utvorili spevácky zbor, ktorý i keď sa skladal z členov troch trampských osád UTAH, SAMOTÁRI a LANATU, si ponechal  pôvodné  meno UTAH. Tento zbor sa sa už svojím prednesom začal približovať k úrovni  spriatelených českých trampských zborov a zo svojich vystúpení na potlachoch a trampských slezinách si prinášal viacero ocenení.

 

 

 

Do zboru  trampskej osady UTAH prišiel v roku 1968 z osady LANATU aj  kamarát Folo - Vojtech Gocký.

 

 
 
 

 

 

A ČO PORTA?

Vieme že  PORTA je český hudobný festival a vznikla v roku 1967 v Ústí nad Labem. Svoj názov dostala podľa dolného údolia rieky Labe nazývaného aj "Porta Bohemica - Brána Čiech.

PORTA *vraj* do vienka svojho vzniku dostala ako festival  predovšetkým trampskú pieseň čo je neodškriepiteľná pravda, ale dnes pódioví odborníci kantristi a folkáči ako ich skrátene nazývajú,  hovoria, že takto to vôbec nebolo, lebo festival udajne vznikol iba pričinením nadšencov country westernovej hudby a bol okorenený folkom... a trampov si tam prizvali  iba na výpomoc,  aby im zaplnili koncertné sály a zaplatili vstupenkový biznis /...pozri si to, takto dajako obšmietavo to je naozaj napísané a došmodrchané vo wikipedii, keď nie ešte horšie /.

Ak raz však budete naozaj zvedavý na trampský, či netrampský pôvod PORTY, preštudujte si pôvod jej prvých účastníkov, teda spevákov a hudobníkov. Zistíte iba to čo my, že skoro úplne všetci boli predtým ako prišli na PORTU trampi.

 

 
 
 
 

ROK 1969

Bratislava

 

 

 

 

 

 

 

Pozvánka - 

SLOVENSKEJ ÚNIE TÁBORNÍKOV

NA

VEČER TRAMPSKEJ PIESNE

v Bratislave

alias

PORTA Rača 1969

/...a tak bol to názvový  *kočkopes*/

 

 
 
 
 
 

 

Slovenská PORTA 1969

bola vlastne Národným predkolom Celoštátneho festivalu PORTA /konaného vždy v Čechách/  a preto že hlavný podiel na jej usporiadaní mali trampi tak sa uskutočnila pod názvom
"Večer trampskej piesne"

Organizátorom bola SLOVENSKÁ ÚNIA TÁBORNÍKOV zo Združenia detských a mládežníckych organizácii Slovenska.

Skupiny ktoré na PORTE 1969 v Bratislave vystúpili a piesne ktoré spievali:

Trampská kapela osady UTAH 
V zložení  kapelník Bob  - Alexander  Kollárik, šerif osady UTAH Redo - Rudolf Tesár, Jimm - Anton Šebela, všetci traja z trampskej osady UTAH a kamaráti Folo - Vojtech Gocký z osady LANATU a Foxo - Dominik Fekete z osady SAMOTÁRI. Pri svojom vystúpení tu zaspievali piesne výhradne so slovenskými textami s názvami: MALÁ HACIENDA - pôvodne Rumunská ľudová pieseň so slovenským trampským textom kamaráta Škohlíka - Gustava Trautenbergera z osady MLADÍ TULÁCI z Modry, SOM TULÁK LEN - pieseň s pôvodným slovenským textom kamaráta Škohlíka - Gustava Trautenbergera z osady MLADÍ TULÁCI z Modry, NAŠA PARTA pieseň s pôvodným slovenským textom kamaráta Boba -
 Alexandra Kollárika z trampskej osady UTAH

CARAWEL WESTERN z Trnavy
Spievali piesne: BEDNA OD WHISKY pieseň s pôvodným  textom Mikiho   Ryvolu z trampskej osady ZLATÝ KLÍČ /víťazná pieseň skupiny HOBOUS z PORTY 1968/, HOBOU BILL pôvodne pieseň od Meg Hazarda so slovenskými textom od Jara Patajdla z CARAWEL WESTERNU, MLADÝ COWBOY, MUŽ Z VAZENIA, TO BYLO V DAKOTE

ALBATROS trampská osada z Ivanky pri Dunaji
Spievali piesne: BÍLA OBLAKA od Jiřiho Voldána, SEDMNÁCT DNU od Wabiho - Jiřiho Ryvolu z trampskej osady ZLATÝ KLÍČ, STRIEBORNÝ MESIAC pieseň so slovenskými textom od kamaráta Blchu z trampskej  osady ALBATROS z Ivanky pri Dunaji

HURIKÁN trampská kapela z Dubnice - rovnomennej trampskej osady z Trenčianských Teplíc
Spievali piesne: DEN SE CHÝLI, JA JSEM VANDRÁK A KARBANIK, americká ľudová s českým textom od Jána Vyčítala,  ŠŤASTNÁ RUKA

LARIX
Spievali piesne: PTÁČKY, VŽDY S ÚSMĚVEM, ZUZANA

Ako hostia PORTY 69 v Bratislave
vystúpili kamarátky

Myška a Díblik z Brnenskej osady TORNÁDO
Spievali piesne: KDO MI TO POVÍ , VODY YUKONU od Grizzliho Václava Fliegla a Rudlu Chundelu z o Štěchovickej osady UTAH

 
 

 

 
 
 

 

 

Rok 1969. Spevácky zbor trampskej osady UTAH pri svojom vystúpení, na vtedy ešte skutočne trampskom hudobnom festivale.  Na fotografii zľava: Fox a Redo z osady UTAH, Folo z trampskej osady LANATU, Jim a Bob z osady UTAH. Slovenska PORTA  Bratislava Rača.

 

 
 
 

 

 

Rok 1969. Slovenska PORTA  Bratislava Rača. Trampský spevácki zbor  osady UTAH -  preberanie ocenení.

 

 
 
 

 

 

Rok 1969. Trampská cena a diplom slovenskej PORTY 1969 pre trampskú kapelu UTAH

 

 

 

Rok 1969 v trampskej osade UTAH bol príznačný aj tým, že  osada sa v skutočnosti celkom nechtiac rozdelila na dva samostatné prúdy, nie síce oficiálne, stále to bol ten starý dobrý  UTAH, ale osadníci sa vydali na chodníky, ktoré žiaľ viedli dvoma úplne odlišnými smermi.

Jedných ako trampov, tak ako to bolo od vzniku osady v roku 1938 priťahovala viac príroda a život v nej, tých druhých ktorých bolo žiaľ viac, zlákalo pohodlie mesta a dočasne kultúra akejsi mestskej mastnoty, čoho sprievodným znakom bolo  stretávanie sa v mestských kultúrnych zariadeniach. 

Takto to svojho času povedal a vyjadril sa k tomu šerif osady UTAH Redo, tiež často vravieval, že si našli všelijaké mestské "hudobné porty",  ktoré neboli bránami do prírody, ale stratou  trampského  zmyslu, vzťahu a hlavne  cítenia  k prírode. 

Možno, či určite, hlavným z dôvodov tohoto  ich konania bolo v tej dobe aj opätovné zostrovanie politickej situácie v štáte, keď trampi síce neboli priamo prenasledovaný, ale jasne im bolo zo všetkých strán dávané najavo,  že svoje US - ky a ešusy by si mali zavesiť do pivnice na klinec. Prišiel rok "bilakovských" normalizácii  a u mnohých obyvateľov, teda i trampov strata všetkých nádejí v slobodný život občanov a  lepšiu budúcnosť. Prišiel  žiaľ i čas hromadných odchodov z republiky do "Slobodného sveta".

Nemýľte si to obdobie odchodov s niektorými dnešnými emigrantmi, väčšinou negramotnými osobami, ktoré často miesto podpisu používajú odtlačok prsta  a  ktorých jediný záujem sú bohaté sociálne dávky, tých ktorých bohatších štátov EU a tam kde im dávajú najviac, tak tam sa grupujú, tam majú s nimi najväčšie problémy a tam vytvárajú nové európske stanové géta /mnoho takých aj teraz odišlo zo Slovenska/. Vlastne tieto vety  nie sú ani žiadnym štátnym tajomstvom a každý deň si ich takto, či v trochu inom znení môžete prečítať vo všetkých novinách čo u nás vychádzajú, takže je aj škoda ďalej o týchto emigrantských praktikách vôbec niečo písať.

Vyjadrím sa teda radšej k našej trampskej emigrácii z rokov 1968. Ak niekto chce porovnávať úplnú podobnosť exulantov z roku 1968 s dnešnými emigrantmi, klame sám seba a aj našu mladú generáciu. Tí starší nad tým mavnú radšej rukou a povedia že patrí na psychiatriu.

Ako si pamätám a dobre viem, v roku 1968 sa jednalo  o vzdelaných a kvalifikovaných mladých lúdi, Československo v tom čase nevzdelancov okrem par neprispôsobivých občanov nemalo a tí nemali záujem emigrovať vzhladom k ich postačujúcím socialistickým socialným dávkam.

Teda  o tých našich skutočných exilantov, vzdelaných a inteligentných bol kdekoľvek a ihneď všade vo svete veľký záujem. Mohli okamžite vycestovať do USA, KANADY, AUSTRÁLIE a všade boli vrelo prijatý. Boli to trebárs lekári, vedci, chemickí inžinieri... vyučenci - remeselníci s maturitami, proste všetky profesie a vela z nich ovládalo už i jazyk krajiny do ktorej mali nasmerované.

Mnohí ktorí odišli vraveli že idú "za krásou a poznaním" a že musia odísť hneď. Iba velmi malo z nich udávalo politický dôvod odchodu, čo bolo tiež pravdou. Je to pochopiteľné, lebo všetci sme vedeli že hranice budú za pár dní opäť uzavreté a novou železnou oponou zatarasené a tak to pekné predsavzatie,  ísť za "krásou a poznaním" by sa im takto navždy stratilo za drôtmi stráženými psami a hraničiarmi.

A tak sa nám v roku 1968 stratila cela jedna mladá generácia trampov a žiaľ ich miesta v osadách a pri táborových ohňoch zostali už navždy prázdne. Stratili sa kontakty,  likvidovali na poštách ich dopisy, za akýkoľvek malý balíček pýtali také clá, že adresát balík radšej odmietol, z čoho mali zvyčajne radosť colníci v uniformách, ktorí si obsah balíkov na svojich vlastných utajených burzách skoro zadarmo vydražili.

A tak stále sme vedeli o sebe menej a menej....

 
 

 

 

Šerif trampskej osady UTAH - Bratislava , kamarát Redo - Rudolf Tesár

 

 

 

No a ako to skončilo na osade UTAH. Praktický výsledok tohoto delenia osady bol ten, že šerif osady Redo odišiel z údajne už ako to nazval z "mestského PORTA" speváckeho zboru osady  a vrátil sa do Malých Karpát na chatu osady UTAH, ktorú začal spolu s kamarátom Rodrigom stavať už predtým v roku 1966 na malokarpatskej Granade.

Bola to  už tretia chata osady UTAH,  útulný zrub na malokarpatskej GRANADE v blízkosti prameňov dvoch potokov, ktorých studená horská  voda slúžila pre potreby osadníkov.

Ostatní osadníci sa teda naozaj do stavby tohoto zrubu už výrazne nezapojili a neprejavili o jeho stavbu  žiadny záujem. Snáď malým podielom pri stavbe pomohli aj mladší osadníci, to sa však velmi cenilo, lebo tým vyjadrili podporu starším kamarátom. Takéto poďakovanie patrí aj kamarátovi Omegovi z trampskej osady JUŽNÝ KRÍŽ.

Ostatní UTAH - áci zaujímali sa viac o trampské kultúrne akcie mestského charakteru, ktoré zdá sa a je viac ako isté, že s trampingom už mali len velmi málo spoločného. Snáď len to, že z Bratislavy bolo vidieť pri peknom počasí  Malé Karpaty a les, kde kdesi za horizontom  bola ich stará trampská osada UTAH.

Po štyroch, či piatych rokoch a akomsi zdanlivom opätovnom i keď velmi slabom uvolnení politickej situácie, sa viacero osadníkov našťastie vrátilo na svojú trampskú osadu a osada opäť zažíva časy svojej starej trampskej slávy. Na osade sa opäť konajú mnohé i slávnostné táborové ohne  a hlavné slovo dostala trampská pieseň, trampský zborový spev, gitary, mandolíny, nové  české i slovenské trampské piesne. ale aj stará klasika.

Treba však spomenúť že z trampského speváckeho zboru osady UTAH odišiel do exilu iba kamarát Folo.

 
 

 

 

Tretí zrub "REDA a RODRIGA" trampskej osady UTAH - Bratislava, miesto kde sa žilo celoročne skutočným trampským životom a kde nikdy nechýbala dobrá nálada, gitary, mandolíny a trampské piesne. Zrub ktorý roky suploval malú trampskú koncertnú sálu a tiež ohnisko pred zrubom bolo akýmsi malým trampským lesným amfiteátrom, ktoré hostili desiatky najlepších hudobných skupín z celého vtedajšieho Československa.

 

 
 
   

Najväčším pokladom vtedajšej hudobnej trampskej tvorivosti  však zostalo skladanie trampských piesní, veď v osade mali profesionálnych hudobníkov a tak piesne ktoré zložil osadník UTAHu kamarát Bob - Alexander Kollárik, zostávajú i dnes akýmsi vzácnym starožitným  klenotom a spomienkou na tieto dávne "zlaté" roky. Tieto staré piesne Boba sa spievajú na mnohých i mladších trampských osadách až do dnešných čias.

 
 

 

 

Alexander Kollárik Bob -   z trampskej osady UTAH

*1924  †2009

 

 

 

Alexander Kolárik - Bob z trampskej osady UTAH, piesňou "Zelená paseka" sa zúčastnil autorskej súťaži PORTA v roku 1969, kde zo 115 piesní sa umiestnila na 11. mieste. Túto pieseň a pieseň "Naša parta" zaspieval bratislavský zbor Utah vo finále celoštátneho festivalu trampskej piesne PORTA 1969.

   

V roku 1999 obdržal kamarát Bob od kanadských trampov  Hawkinsovú cenu - umeleckú intarziu, ktorá bola dielom umných rúk kamaráta Apača a výtvarníka kamaráta Šoca, pôvodom z trampskej osady DESPERÁDO. Tohoto ocenenia si však Bob moc neužil a žiaľ táto cena mu bola odcudzená, v roku 2005 - vtedy keď ju Bob zapožičal na "Trampskú výstavu" v Slovenskom národnom múzeu v Martine.

 

 

 

 

Výstavu akosi neustále vraj predlžovali  a tak sa stalo že sa Bob už nikdy nedočkal návratu tohoto ocenenia. Túto zlodejinu Bob,  ako už vtedy starý  deduško "ocenil" so slzami v očiach týmito slovami " vieš táto Hawkinsová placka bola mojím najväčším životným ocenením".

Kto a akú vinu mal nad zmiznutím tohoto ocenenia dnes po rokoch je už zbytočne rozoberať, ale určite celá táto vec kamarátstvu a kamarátskym vzťahom, najmä tým ktorí takéto zápožičky robili  trampingu moc neprospeli.

Bob po odcudzení tejto ceny akosi zanevrel na mnohé *kamarátstva* a úplne s kapely krátko pred smrťou odišiel do svojho vlastného súkromia. V roku 2009 ako 85 ročný sa vydal putovať na trampské chodníky, z ktorých už niet návratu.

 

 

 

 

Rok 1969 - trampská cena a diplom slovenskej PORTY 1969  pre kapelníka trampskej osady UTAH kamaráta Boba - Alexandra Kollárika za piesňovú tvorbu  v autorskej súťaži skladateľov. Ocenené boli tri Bobové piesne: Pieseň lesa, Naša parta a Zelená paseka.

 

 
 
 

 

 

PIESEŇ

" ZELENÁ PASEKA"

 

   
 
 
 
 

 

 

PIESEŇ

" PIESEŇ LESA"

 

   
 
 
 
 

 

 

PIESEŇ

" NAŠA PARTA"

 

   
 
 
 
 
 
 
 

 

 

Rok 1969.  Do zboru  trampskej osady UTAH prichádzajú  z osady ELDORADO aj  kamarátka Kavka a kamarát Čárli.

 

 
 

 

Niekedy na konci roka 1969 sa stretava Bob z kamarátom Čárlim z trampskej osady ELDORÁDO, teda len úplne náhodne v meste a ich stretnutie sa stáva Čárlim označeným ako pamätným. Ale nechajme prehovoriť kamaráta Čarliho:

" Koncom roku 1969 stretol som Boba z UTAHu v Bratislave na Račianskom mýte, ktorý sa poberal na trampské stretnutie do kaviarne YMKY. Zobral ma zo sebou. Stretnutie bolo s pár kamarátmi z dôvodov, aby sa tramping viac oživil potlachmi, festivalmi a trebárs snahou a založením TRAMP CLUBU BRATISLAVA - čo sa aj neskôr stalo. Keď som sa vracal s Bobom domov požiadal som ho o vstup do hudobnej skupiny UTAHu. Pozval len mňa, ale keď zistil, že moja manželka Zdenka /Kavka/ krásne spieva a hrá na mandolínu pozval nás oboch. Po vstupe do hudobnej skupiny UTAHu - velmi sme trénovali v dielni na dvore u Boba prerobenej na Country club. Bob bol tvrďas kapelník - nič nám neodpustil."

 

 
 

 

 

Kamarát Čárli z ELDORADA nebol tiež žiadnym hudobným nováčikom, pred jeho príchodom do speváckeho zboru UTAH. Už v roku 1946 sa stal členom 120 členného bratislavského hudobno - speváckeho súboru OZVENA. Ten viedol a dirigoval profesor Anton Halas /otec Tonyho Lovca z trampskej osady JICARILA/. Fotografia je datovaná z vystúpenia v roku 1946 - či možno až v roku 1947.  Hudobné inštrumentálne obsadenie je na tie časy celkom zaujímavé, prevažovali tu mandolíny a gitary a ako na fotografii vidieť unikátom bolo v tejto dobe v skupine aj hudobný nástroj banjo. Ak by ste na fotografii hľadali Čarliho, tak je v prednom rade štvrtý zľava. V tomto súbore vystupovali aj kamaráti z viacerých starších bratislavských osád.

 

 
 
 

 

 

...ale osadníci z ELDORADA nepôsobili len v súbore OZVENA a mali aj svoj vlastný trampský spevácky zbor ELDORADO. Fotografia je z roku 1946, jednej zo svojich trampských misii ELDORADA u Don Boskových SALEZIANOV. Na fotografii hore Joe Colin a Čárli. Dole Džiky Franc, Sleepy a Xuin Joe. Viac sa však môžete dozvedieť na stránkach TRAMP NETu v rubrike osady - osada ELDORADO.

 

 

 

 
 

ROK 1970

 

 
 

 

 

Rok 1970. Spevácky zbor trampskej osady UTAH pri svojom vystúpení n Slovenskej PORTE  Bratislava Rača.

 

 
 
 

 
 
 

 

 

Rok 1970.   PORTA Ústí nad Labem.

 

 
 
 

 

 

OCENENIE PORTA

 

 
 
 

 

 

1970 trampské ocenenie - diplom IV. celoštátneho festivalu C&V Music a trampské písně v Ústí nad Labem za účasť vo finále pre trampskú kapelu UTAH zarámovaný v obraze bol jedinou pamiatkou na ich vystúpenie na PORTE v roku 1970, ale i ten sa stratil, v časoch, keď Bob sa pobral na cestu z ktorej niet návratu a  jeho chatu chatu na Košariskách získal iný majiteľ...

 

 
 
 
 

ROK 1971

 

 

V roku 1971 si  účasť na PORTE kamarát Čárli v svojich zápiskoch  napísal takto:

"Chystali sme sa na PORTU v Ústí nad Labem v roku 1971. Dlho sme si v Ústí držali štvrté miesto,  kým nevystúpili vychýrené kapely ako: SKARABEUS, HOBOUS, KTO, STOPA Pardubice, KARABÍNA, Brňáci, Ostraváci, atď., názvy si už nepamätám. V roku 1971sme z 20 skupín  obsadili 10 - té miesto, ale pripomínam že jediný sme spievali 4 - hlasne. Kuriozitou bolo, že na súťaž aj späť sme cestovali do Prahy lietadlom - z Prahy do Ústí vlakom..
Zostava bola Bob, Jim, Foxo, Kavka a Čárli. Veľký úspech sme mali s piesňou
SVATOJÁNSKÉ PROUDY /Mošna A.  - Hamlet, Vrtiška Oldřich, Korda Jan/ . "

 
 

 

 

Rok 1971 Spevácky zbor trampskej osady UTAH.  Slovenska PORTA Bratislava

 

 

 

Rok 1971 bol posledným rokom, keď trampský spevácky zbor UTAH sa naposledy zúčastnil PORTY. Tu sa vlastne vtedajšia najstaršia 33 ročná trampská kapela navždy rozlúčila s PORTOU. Neskorších festivalov PORTY  sa UTAH, ale aj  tie staršie trampské súbory z Bratislavy  odmietali už zúčastňovať a stratili pre tieto iniciatívy po politickom zrušení Slovenskej únie táborníkov a skautingu - Junáka absolútny záujem. Tiež sa hovorilo o tom, že to bolo i preto, že PORTA stratila svojím prílišným často aj politickým ľudovým, či moderným často nezrozumiteľným a príliš umeleckým foľkovaním svoj vyslovene trampský charakter.

Akosi nie každému trampovi bolo moc po chuti *folkovanie* ktoré sa  objavilo na PORTE, ktoré sa nikdy v skutočnosti pri ohňoch na trampských osadách neujalo.

 

Tiež sa objavil medzi staršími kamarátmi najmä z UTAHU názor že trampskú pieseň a muziku treba vrátiť tam kam patrí, teda tam kde vznikala, na trampské osady a k táborovým ohňom.

V tých časoch sa opäť po dlhej dobe dosť diskutovalo o tom či trampská pieseň vôbec patrí do krčiem, vinárni, mastňackých hudobných sál, domov kultúry, na rôzne  často až niekedy smiešne ľudové podujatia, na rôznych štadiónoch, amfiteátroch,  kde sa sústreďovalo niekoľkonásobne viac tých, čo vôbec trampskú pieseň a muziku nikdy nepochopili.

A tak si trampi opäť radšej začali robiť svoje vlastné podujatia a potlachy, takže vlastne nič nestratili, naopak venovaním sa *samy sebe* o to viac získali.

 

   
 

 

 

Rok 1971 a pozvanie na výročný potlach spriatelenej rovnomennej osady UTAH, jednej z najstarších trampských osád na Branšov do Štěchovíc.

 

 
 
 

 

 

Rok 1971. Spevácky zbor  bratislavskej osady UTAH, pozvanie na potlach do Prahy prijal a tiež sa k ich speváckemu  vystúpenie na tomto slávnostnom potlachu pripojil aj kamarát Johny Blonďak z trampskej osady UNCAS /na fotografii vľavo/.

 

 
 
 
 

 

 

Totemy a kreslá šerifov z tvorby kamaráta Gryzlyho z trampskej osady UTAH v Štěchoviciach na Branšove.

 

 
 
 

 

 

Bývalý zrub kamaráta Maťaka a Zuzany z osady UTAH v Štěchoviciach na Branšove.

 

 
 
 
 

ROK 1972

 

 

 

Zo slovenských trampských osád, ktoré s trampskou osadou a trampským speváckym zborom v roku 1972 a neskoršie po dlhé roky udržiavali kontakty a vzájomne sa na svojich trampských campoch pri rôzných príležitostiach či potlachoch navštevovali  boli to najmä trampské osady.

z Bratislavy:  ASKALONA, GRANADA, HAY RIVER, JICARILA, JUŽNÝ KRÍŽ, MUSTANG, OHIO, TRI PRAMENE, UNCAS, ZLATÁ LÍŠKA, FLORIDA, HURIKÁN,  MANILA, RODRIGO, YUKON

Ivanky pri Dunaji: ALBATROS, ANAKONDA, ZELENÁ SEDMA,

Stupavy: BIELY BIZÓN,    STARÝ KAMARÁT, 

atď. ...bolo ich oveľa, oveľa viac.

Boli to desiatky potlachov, kde spevácky zbor osady UTAH vystupoval a súťažil pri táborových ohňoch a priniesol si nespočítateľný počet cien a ocenení, camratiek, placiek, olejomalieb, drevorezieb,  ktoré by určite dnes zaplnili celú jednu múzejnú miestnosť, zatiaľ však na Slovensku len miestnosť akéhosi virtualného trampského múzea.

 

 

Z Českých trampských osád osád to boli osady ALBATROS - z Ostravy. ZTRACENKA, UTAH, ZELENÝ KRUH, z Prahy.  PŘÍBOJ z  Brna, STARÁ PÍSEŇ z Olomouca, SOVY, STOPA, KAMARÁT z Chocne, Čochtanovo TOSTO zo Zlína, TIGER zo Znojma a ďalšie z okolia Brna a Prahy.

 
 
 

ROK 1980

 

 
 
 
 

 

 

Rok 1980. Trampská kapela Utah na osade ALBATROS Ostrava

 

 
 
 

 

 

Rok 1980. Trampská kapela  UTAH pri svojom vystúpení v Ivanke pri Dunaji

 

 
 
 

 

 

PAGODA 1982. Vystúpenie z "Večera trampskej piesne" na vysokoškolskom internáte Mirka Nešpora.  Spievajú kamaráti z trampských osád UNCAS, ELDORÁDO a UTAH. V tej dobe Timo a kamaráti z T.O. ONDATRY spravili spolu s kamarátom Martinom z Prievidze a so spriatelenými osadami pár večerov „Pagody“ na internáte Mirka Nešpora. Usporiadali tu aj výstavy trampskej tvorby, pozvali si trampské kapely, premietali filmy a vymysleli rôzne súťaže s trampskou tematikou. K týmto večerom „Pagody“ sa vydával aj časopis, kde sa „prejavil“ svojimi prvými kresbičkami aj kamarát Lexo.

 

 

K večerom „Pagody“ sa vydával aj časopis PAGODA

/Mirko Nešpor nar.28.9.1924 v Skalici, bol slovenský vysokoškolák, antifašista zatknutý a umučený Hlinkovou gardou 17.12.1944/

 

 
 
 
 

ROK 1988

 

 
 
 
 

 

 

Rok 1988 - 50. výročie T.O.UTAH potlach  na Granade, spievajú a hrajú kamaráti z osady UTAH.

 

 
 
 
 

ROK 1989

 

 
 
 
 

 

 

Rok 1989. Praha *TRAMPOVÉ TRAMPŮM* Lucerna. Aj tu mal svoje vystúpenie trampský spevácky zbor UTAH.

 

 
 
 

 

Rok 1989 bol významným rokom pre slovenských trampov aj tým že sa im podarilo založiť 

TRAMP CLUB BRATISLAVA  - volné združenie priateľov prírody, spevu a romantiky.

Teda hneď na začiatku a úplne po pravde treba povedať to, že to nebola žiadna PORTA, alebo snáď na Slovensku v minulosti zprofanovaná TÁBORNICKÁ ÚNIA novinárskymi proti trampskými výrokmi jej Čestného náčelníka Gavryla Gryzlova, čí iným spôsobom  zdegenerovaná, či spolitizovaná iná organizácia a ani občianske komerčné združenie slúžiace na pranie  a čistenie peňazí do vlastných vreciek a  už vôbec nie akási cucajúca politická mimovládna organizácia, akých v tom čase vzniklo nie len v Bratislave  neúrekom.

 
 

 

 

Rok 1989. Bratislava. Zakladajúci členovia TRAMP CLUBU BRATISLAVA. Na fotografii sú aj kamaráti Bob, Kavka a Čárli z trampského speváckeho zboru UTAH.

 

 

 

"TRAMP CLUB BRATISLAVA" vznikol v novembri roku 1989 na podnet  kamarátov z najstarších bratislavských trampských osád :

ASKALONA /1945/, DAKOTA /1936/, EL CORMORANE DEL TORTUGA /1932/, ELDORADO /1945/, FLORIDA /1942/, HURIKÁN /1944/, KARIBU /1948/, MANILA /1947/, MODRÁ HVIEZDA /1940/, OHIO /1944/, RIVADA /1948/, RODRIGO /1948/, SAVANA /1937/, STARÍ TULÁCI /1947/, TULÁK /1930/, UNCAS /1947/, OSADA VESELÝCH SAMOTÁROV /1944/, UTAH /1938/, YUCATAN /1941/ a ZÁLESÁK /1932/. 

/zápis z Pekelníkovej Kroniky trampských osád/

 

 

Dušou TRAMP CLUBU sa stal prvý zvolený OLD šerif slovenských trampov , kamarát Bob, z osady TULÁK - založenej v roku 1930 a tiež starší trampi, ktorí najviac prispeli k tomu aby TRAMP CLUB slúžil svojmu účelu poriadaním nespočetného množstva rôznych stretnutí trampov a to nie len na Slovensku. Ak si niekto predstavuje to, že hlavnou náplňou klubu boli stretnutia raz do mesiaca v reštauračnom zariadení, tak ako je tomu v dnešných časoch, tak sa strašne mýli.

Takýmto obyčajným občasným stretnutiam a posedávaniam  len pri pive a borovičke /i keď aj tá pri spoločných stretnutiach nikdy nechýbala a ani vlastne nemusí chýbať/ sa akosi hlavne pre ich odvážne klubové ciele našlo už iba málo času a obyčajným bezduchým stretnutiam zabránilo najmä to, že v klube sa už vtedy našlo dostatok kamarátov, ochotných priložiť ruku k poriadaniu rôznych a zaujímavých trampských akcii. 

Jednoducho povedané vznikla naozajstná osemčlenná RADA STARŠÍCH vedená OLD ŠERIFOM, teda dôležité vtedy bolo najmä to, že aj svojimi rôčikmi, teda aj vekovo,  to bola naozajstná  rada  starších, teda žiadni nezrelí sopliaci majúci plné huby aktivity, ktorých po pár minútach ich zanietenia a sľubov či chválenkárstva sa rovnali  viac rovnici nezrelých či nedonosených, teda  *skutek = utek*.  

Najagilnejším členmi TCB sa stali kamaráti Redo  a Spring z Utahu a je len samozrejme že TRAMP CLUB dostal plnú podporu aj od Speváckeho trampského zboru osady UTAH a novo vzniknutej kapely s týmto názvom.  Ďalej to boli aj viacerí členovia osady UTAH, ktorí síce neboli členmi kapely, či Rady starších, ale ktorí Redovi výrazne pri poriadaní trampských akcii nekomerčného charakteru  pomáhali. Z iných trampských  osád to boli najmä Pinkerton z trampskej osady EL CORMORANE DEL TORTUGA, Tony z trampskej osady DAKOTA, trampský samotár Lexo a neskoršie sa pripojil aj po niekolkoročnej dlhej pauze novoobjavený Brčko zo ZÁLESÁKU.

   

Rada starších sa postarala aj obnovenie prvých potlachov v rokoch 1994 - 1996 českých a slovenských trampov a stala sa vlastne spolu s pražským TRAMP CLUBOM ich hlavným usporiadateľom.

Ďalej to boli poriadania celoslovenských večerov trampských piesní v najväčších kultúrnych bratislavských sálach, ako boli PARK KULTÚRY A ODDYCHU, Veľká sála Domu odborov, Bratislavská INCHEBA a podobne. A objavili sa aj spoločenský zaujímavé akcie ako TRAMPSKÉ FAŠIANGY, TRAMPSKÉ VIANOCE a pod.

 
 
 

ROK 1990

 

 
 
 
 

 

 

Rok 1990 Praha *TRAMPOVÉ TRAMPŮM* Lucerna. Aj tu mal svoje vystúpenie trampský spevácky zbor UTAH.

 

 
 
 

 
 
 
 
 

 
 
 
 
 

 

 

Spoločná seansa hudobníkov na 1. Festivale trampskej piesne v PKO v roku 1990

 

 
 
 

 
 
 
 

 
 
 
 

 

 

Spevácky zbor trampskej osady UTAH v roku 1990 na malokarpatskej lúke SEVERKA

 

 
 
 

 

 

...no a v roku 1991 sa  vraj objavilo aj viacero podnikateľov, ktorí vraj už vtedy chceli na trampoch ryžovať... nechám to však radšej bez komentára, to preto aby sa na nás nikto nenahneval...

 

 
 
 

 
 
 
 
 

 
 
 
 

 
 
 
 

 
 
 
 
 

 
 
 
 
 

 

 

TRAMP CLUB BRATISLAVA preslávila aj prvá Flekošová hudobná skupina s názvom "VETERÁNI"

 

 
 
 

 

 

A pri stretnutiach v TRAMP CLUBE nezaháľali ani tí starší hudobníci z viacerých trampských osád...

 

 

V TRAMP CLUBE sa venovali i keď možno pomenej aj edičnej činnosti a TRAMP CLUB za literárneho prispenia členov klubu vydal aj knihu slovenských Dejín trampingu s názvom ÚDOLIA NESTÍCHLI. Zostavením tejto knihy poveril redaktora Brčka z osady ZÁLESÁK.  Potrebné financie na túto knihu v tom čase v plnej hodnote venoval kamarát Spring a bez jeho vkladu by nikdy táto kniha nevyšla, to však že knihu nie ako zostavovateľ ale autorský podpísal Brčko a v knihe ani spoluautorstvo iných kamarátov nespomenul,  bolo to celé akosi podivné a nekamarátske a nedivte sa že kamarát Spring to okomentoval nasledovne:

 
 

 

 

Oznámenie kamaráta Springa  v roku 1991, o tom že Rada starších TRAMP CLUBU Bratislava už vydala knihu "Dejiny trampingu na Slovensku", ovplyvnené prisvojením si knihy Brčkom.

 

 
 
 

 

 

Mimoriadnym a skutočným hudobným  zážitkom bývali aj  vystúpenia mladších trampských hudobných skupín, ktoré do TRAMP CLUBU prinášali akýsi svieži jarný vánok , hlavne svojou vlastnou piesňovou tvorbou. Na fotografii kamaráti z trampskej osady POLNOČNÝ JAZDEC z Marianky.

 

 
 
 

 

Žiaľ odchodom staršej generácie na nám neznáme chodníky, teda na tie miesta, z ktorých už niet návratu klesali poriadania trampských akcii a iniciatívy skoro na nulovú hodnotu. Radu bolo treba ani nie tak omladiť, ako doplniť, preto že stále bolo dostatok starších kamarátov, ktorí sa chceli  a radi sa zapojili do poriadania klubových akcii.

Všetko sa však udialo akosi inak. Do Rady starších sa podivným a nevysvetliteľným spôsobom dostali mladší,  /len tie brady im akosi zabudli nárast/, a zakrátko prišiel výsledok že nikdy v skutočnosti na to nemali, aby poriadali akékoľvek akcie, teda ani svojím myslením a ani trampským konaním a hlavne nemali ani vôbec žiadny záujem v tom, aby organizovali akcie, ako to v tramp clube dlhé roky bolo zvykom, teda väčšinou celoslovenského charakteru /nech my to prepáčia, že spomeniem teda najmä tých bezbradatých od ktorých sa očakávalo najviac iniciatívy - Bábovku a Kaliho z T.O. POHODA a tiež narýchlo im akýmsi podivným spôsobom  boli zrejme k povzbudenu ich /ne/ činnosti navrhnuté Hawkinsové ocenenia.

V terajšom období keď sa TCB dožil štvrťstoročia s pričinením  takouto Radou starších TRAMP CLUB žiaľ zažíva najväčšiu stagnáciu počas celých 25 rokov svojho pôsobenia a zmenil sa naozaj len na miesto stretávanie sa *raz* do mesiaca, čo slúži už len k tomu, aby nebodaj nezmizol celkom TRAMP CLUB BRATISLAVA z povrchu zemského.

Ešte treba však spomenúť to,  že akýmsi šťastím, v tom nešťastí v trampskej "nečinnosti" klubu bolo najmä to, že aspoň na tieto stretávky tam chodili vždy vynikajúce a hlavne aj tie vekovo staršie trampské kapely, akými boli aj kamaráti za čias svojho hudobného pôsobenia speváckeho zboru UTAHU  a to až do roku 2008. Ale hlavne teraz je to aj vynikajúca kapela  kamaráta Flekoša a kamarátky Felíny, ktorá má názov PONTOŇACI a je zlatým šperkom spoločných sedení TRAMP CLUBU do dnešných čias.

A vlastne niet sa ani čo diviť veď trampský spevácky zbor osady UTAH do roku 2008 často vystupoval s Flekošovou kapelou PONTOŇACI  a vždy prinášali spoločne iba tie najkrajšie a vlastne staré i najstaršie trampské piesne. Za túto iniciatívu kamarát Flekoš a kamarátka Felina získali v roku 2011 od kanadských trampov  Hawkinsovú cenu - umeleckú intarziu, ktorá bola dielom umných rúk kamaráta Apača a výtvarníka kamaráta Šoca, pôvodom z trampskej osady DESPERÁDO.

 
 

 

 

Kamarátka Felína kamarát Flekoš, s trampskej kapely ktorá má názov PONTOŇACI.

 

 
 
 

 
 
 

 

TRAMPSKÁ PIESEŇ  V TRAMPSKEJ OSADE UTAH.

SPEVÁCKE ÚSPECHY A VYSTÚPENIA TRAMPSKÉHO ZBORU

OSADY UTAH Z BRATISLAVY,  V ROKOCH 1938 - 2008.

Stránku pripravil a text napísal  Pekelník z T.O. HAY RIVER Bratislava

Pieseň v pozadí stránky s názvom "KEĎ TÁBORÁKU DÝM"

Spieva a hrá trampská osada UTAH z Bratislavy v roku 1970

/amaterská nahravka/

 

 
 
 
 
 
 
 
 

 

© Pekelník 2013 - 2016