Když kraj se halí v tmách 
kolem vše dříme v snách
jen malá osada
k životu povstává

Až rudé ohně
celý kraj osvítí
a zlatá řeka
v září se zatřpytí 
osada malá
v klínu svém zahřeje nás
šťasten bude každý zas

Osada malá
v klínu svém zahřeje nás
šťasten bude každý z nás!

/ chorál trampskej osady UTAH /

 
Táto česká trampská pieseň sa stala po rokoch hymnou osady UTAH. Osadníci vraveli, že preto, nakoľko bola najobľúbenejšou piesňou v osade zo všetkých, ktoré po dlhé roky spievali. Aj keď túto pieseň spievali trochu odlišne od pôvodného notového záznamu, napriek tomu pieseň nestratila svoj pôvab, práve naopak, spievali ju takmer všade, kde sa spolu stretávali.  

Trampská osada  UTAH bola založená v  máji  v roku 1938 pri Devínskom Jazere, asi 15 km severozápadne od Bratislavy podľa vzoru starších osád.

Ben z trampskej osady POLNOČNÝ MESIAC a Spring z trampskej osady SAVANA sa dohodli, že si založia novú partiu, preto že predošlé  nenapĺňali ich predstavy. Pridali sa k ním ešte štyria kamaráti Dan - Písnička, Jerry - Batt, Kolumb a Očko, ktorí dovtedy neboli členmi žiadnej osady. Dohodli sa že nová osada bude mať názov UTAH - podľa indiánskeho kmeňa UTAHOV /Júta/ v Severnej Amerike.

Naliali ohnivej vody, štrngli na zdravie a zaželali svojej osade dlhú budúcnosť, čo asi mysleli veľmi úprimne, lebo UTAH  prežíl viac ako pol storočie.

Príchodom ďalších nových kamarátov stúpol počet členov osady na deväť. Obsadili si časť jedného z vojenských bunkrov, ktoré boli vybudované pozdĺž rakúskej hranice po prvej svetovej vojne a vtedy už neslúžili svojmu účelu. Získali tak prístrešie v histórii trampingu z tých čias dozaista ojedinelé, upravili si ho na spôsob chaty, kde potom trávili svoj volný čas plný romantizmu a veselých zážitkov mladých rokov v partii rovesníkov .

V tých časoch osada mala aj svoj prvý spevácky zbor, prvý preto, že potom ich mala v svojej bohatej histórii ešte niekoľko. Ich prvý spevácky zbor nedosahoval však mimoriadnu úroveň a hádam aj preto ich prvá hymna s názvom „Devět Utahú“ zanikla.

Prvá generácia UTAHU, ktorú sme doteraz spomínali sa držala pohromade asi tri roky, kedy sa v dôsledku rôznych príčin rozdelila na dve časti. Tá prvá vedená Benom si dala nové meno a druhá vedená Springom si ponechala meno UTAH.

Spring so svojimi osadníkmi prestal navštevovať bunker na Devínskom jazere a začal uvažovať o stavbe chaty niekde na inom mieste, kam by mohli chodiť aj v zime. Jeho nápad s postavením chaty sa však nestretol s porozumením u všetkých osadníkov a preto sa rozhodol pre túto vec získať nových ľudí, čo sa mu po nejakom čase aj podarilo.

V nasledujúcej sezóne v roku 1940 sa podarilo chlapcom získať pozemok na stavbu chaty v blízkosti obce Marianka, na severozápadných svahoch Malých Karpát, nad pútnickým kostolíkom, kúsok za Mariatálskou kalváriou.  Hneď sa pustili do zháňania materiálu, pozostávajúceho najmä z dreva. Vzhľadom k tomu že chata mala byť malá, práca na jej stavbe nasledovala pomerne rýchlo. Chata v lete bola už pod strechou.

...prvý zrub trampskej osady UTAH postavený v roku 1940, ktorý stál v malokarpatskej obci Marianka, nad pútnickým kostolíkom...

...osadníci z UTAHu v zime v roku 1942 neďaleko svojho malého zrubu nad Mariankou......

Druhá generácia UTAHÁKOV, v ktorej boli Spring, Miro, Ferenc a Redo, sa mala k svetu a nevedela si vynachváliť vymoženosť, v podobe chaty, ktorá slúžila potrebám osadníkov po celý rok. Tiež skutočnosť, že cesta z konečnej zástavky električky v Gaštanovom hájiku trvala pešo iba dve hodiny bola potešujúca. Žili si takto v priateľstve a porozumení ďalšie dva roky, kým sa ich vzťahy neskomplikovali príchodom žien do osady.

...prvý zrub trampskej osady UTAH predáva šerif osady UTAH Spring trampskej osade SAVANA a táto fotografia je zo dňa 21.marca 1943, kde sú už odfotení kamaráti z  osady SAVANA. ktorí zrub kúpili...

Viacerí osadníci dospeli do veku, keď im učarilo nežné pohlavie, takže kamarátske vzťahy sa dostávali na druhé miesto. Možno i preto po čase chatu Spring predal svojím starým kamarátom a spoluosadníkom - osade SAVANA a tí chatu navštevovali ďalších pár rokov.

UTAHÁCI , z ktorých zostalo len torzo, začali chodiť stanovať na Biely potok, do okolia Medených Hámrov a občas na Granadu, kde mali svoje kempy mnohé bratislavské osady. V tomto prostredí mala svoju chatu aj stará osada GRANADA, po ktorej trampi toto miesto pomenovali. Vlastne tí trampi ktorí nemali radi samotu, tu vždy našli početnú trampskú spoločnosť, kde nikdy nebola núdza o správnu a dobrú zábavu.

Stanovanie však svoje čaro malo hlavne v letnom období a preto na zimných potulkách iste dobre padlo navštíviť kamarátov vlastniacich akú - takú chatku, kde sa vždy dalo zohriať a uvariť si čaj či kávu.

Tak sa stalo, že Springovi začal znova vŕtať v hlave chrobák o postavení novej chaty s čím sa zverila aj kamarátom. Po patričnom uvážení však dospeli k názoru, že na takú prácu je ich málo a preto musia získať ďalších členov, ktorí by sa na takúto vec podujali.

...v Marianke pred krčmou "U Michalkovej" v príprave na športový turnaj - futbalový zápas a v očakávaní miestnej omladiny, svojich protihráčov. Zľava: kamaráti Spring, Berry, Šmudla, Tom a Aspirín....

V Marianke bol vtedy známy hostinec Michálek, kam chodili viacerí trampi majúci svoje kempy neďaleko Marianky. Tam sa Spring zoznámil s mladými chlapcami z Rače, ktorí si nedávno založili trampskú osadu s názvom RUDÝ BLESK a získal ich pre svoje plány. Steve, Fero, Tulipán a Aspirín tak rozšírili rady UTAHU a tešili sa , že budú mať kam chodiť aj v zimnom období.

...písal sa rok 1943 a tu už začali kamaráti z UTAHu stavať svoj druhý zrub... Zľava: Berry, Spring, Keen Fery, Šmudla a Aspirín.

O pár dní navštívili aj kamarátov z osady COLORADO, s ktorými udržiavali kamarátske vzťahy a získali ich pre spoločnú vec. Tom, Bob, Zrzek a niekoľko ďalších kamarátov - učňov, ktorí boli radi, že ráz za týždeň budú mať kam ísť a vypadnúť z internátu sa ochotne zúčastnili na stavbe chaty.

Na krátky čas sa UTAH spojil aj zo zvyškami LUŇÁKA a s trampskou osadou CANADA, tá sa však zakrátko znovu osamostatnila.

...tu je rozostavaný už druhý zrub chaty trampskej osady UTAH, ešte bez strechy, ale už sa tam spávalo. Zľava: Keen Fery, Šmudla, Tom s gitarou, Spring s mandolínou, Rozita, vedla traja chlapci mená ktorých si nezapamätali, úplne vpravo Aspirín a sediací  Berry... a fotografia je z toho istého roku ako predošlá 1943.

A tak tretia generácia trampskej osady UTAH s nevšedným elánom v roku 1943 sa spolu s inými kamarátmi pustila do ťažby dreva potrebného na stavbu, takže cez každý víkend spracovali niekoľko 15 - 20 metrových stromov ručnými pílami a sekerami. Chatu začali stavať na spôsob kanadského zrubu. Domov odchádzali vždy potešení pohľadom na rastúci zrub. Ešte pred príchodom jesene bolo dielo dokončené, čo sa aj patrične oslávilo.

...i keď tieto dni boli skôr pracovné, ako zábavné o dobrú muziku bolo vždy postarané. Na gitare hraje Tom a na Mandolíne Spring. Vľavo Keen - Fero Janeček a Aspirín. Vpravo hore Šmudla, posledný žijúci člen trampskej osady UTAH /2012/ a vedľa Rozita...

...v poradí druhý zrub trampskej osady UTAH postavený v roku 1943 nad Mariankou...

Táto chata stála v susedstve chaty osady SAVANA, teda nad Mariankou, neďaleko od kalvárie, nad pútnickou kaplnkou a obľúbenou krčmou U Michálkovej. Najčastejšími návštevníkmi chaty sa stali Spring, Šmudla, Redo, Steve, Fero, Aspirín, Tom, Bob, Miro, Jim, Rádio, Rudo, Vlasto, Milan, Láďo, Rodrigo, Poldo, Avo, Rozita, Nasťa, Helena, Lida, Mancika, Dája, Milča, Božka, Andula, Kukina, občas Heda, Ružena a neskôr Dia, Belita, Helena a Betka. Väčšina týchto kamarátiek a kamarátov sa tu stretávala častejšie, ostatní občas.

Nastal čas užívania, pohody a zábavy, ktorej si osadníci dopriali do sýta. Táto skutočnosť sa rýchlo rozšírila medzi trampskou verejnosťou a tak hlavne v zimnom období začali chodiť návštevy na kus reči, ale neraz aj na prenocovanie, pokiaľ bolo miesto.

Vykúrená chata v zimnom období bola veľkým lákadlom trampov a preto nebolo divu, že stálych i nestálych členov pribúdalo, takže smelo možno konštatovať, že za 15 rokov  existencie chatky sa v nej stretávalo veľa trampov a striedalo sa tu do tridsať chlapcov a dvadsať dievčat. Nie však naraz, vždy to bola primeraná partia veľkosti chaty.

Túto striedavosť v navštevovaní chaty značne ovplyvňovali aj skutočnosti odchodu niektorých chlapcov na zelený vander - vojenčinu. Tiež zakladanie rodín, keď niektorí chlapci boli na určitý čas pripútaný k ním a niekedy i iné skutočnosti. Na ich miesta sa vždy našli iní, ktorí čakali na vhodnú príležitosť.

Ako tvrdil Bob „..z množstva ich kamarátskych, ale aj milostných zážitkov by sa dali napísať celé romány..“

Na osade sa hneď po dokončení chaty utvoril spevácky zbor, ktorý však spočiatku nemohol konkurovať rutinovanejším trampským telesám, vedenými skúsenými hudobníkmi. Z hudobníkov bol na slušnejšej úrovni Tom a Bob. Na osade sa väčšinou hralo na mandolínu, banjo a gitaru. V zbore v tej dobe boli Spring, Šmudla, Tom, Bob, Miro a Aspirín. Z ich radov však neskoršie vyrástli vynikajúci hudobníci: Fero, Tom a Bob, ktorí hrávali profesionálne v rôznych bratislavských kapelách, ale faktom zostalo to, že vlastne svojú hudobnú kariéru začínali trampskými pesničkami v trampskej osade UTAH.

V štyridsiatych rokoch nebolo zvykom poriadať potlachy, ale raz do roka, väčšinou v lete usporiadať Spevácke závody. Osady tu súťažili o najkrajšie zaspievanú trampskú pesničku. Tieto závody uskutočňovali v obciach neďaleko Bratislavy- väčšinou v Dúbravke, Marianke, Lamači a v Rači.

Osada UTAH však pripravila pre svojich kamarátov aj niečo iné - veľkú „Trampskú zábavu“ 1.12.1939. Toto stretnutie sa od ostatných spoločných akcii akosi odlišovalo. Nemalo mať súťažný charakter, nebolo zvolané do typický trampského prostredia, ale do Prievozu, ktorý bol ešte vtedy samostatnou obcou, ale už mal charakter bratislavského predmestia. A to zvláštne na tejto zábave bolo, že sa - neuskutočnila. Totiž Trampské tam-tamy na ňu zvolávali tak hlasne, že sa o veci dozvedeli aj úrady - a zasiahli. Na zakázané stretnutie dokonca upozorňoval aj rozhlas - sa prišlo zabávať vyše 300 trampov, ktorí jeho varovanie nepočuli, alebo nechceli počuť, a Šerif Spring si za tento “protištátny“ čin aj jeden deň posedel a po ďalších poťahovačkách dokonca osadu „UTAH“ na krátky čas akože „rozpustil“.

Táto „zábava“ však nijak UTAHÁKOV neodradila od poriadania ďalších trampských akcii.

A tak 23. augusta 1942 usporiadala osada UTAH bežecké preteky a boxerský turnaj v Marianke.

Významným sa stal aj dátum 27.septembra v roku1942, keď usporiadala osada UTAH v Marianke opäť Spevácke preteky. V úvodnom ceremoniáli tu vystúpila s mandolínami osada SAVANA a potom sa pridali TULÁCI s vtedajšou slovenskou trampskou hymnou Hoj trampove. Pubo Bezděk privítal účastníkov a súťaže začali.

Súťaž vyhrala osada TULÁCI - mladší, za nimi sa umiestnila osada SAVANA a MYŠIACI. Na ďalších miestach bola osada DESPERÁDO, TULÁCI - starší, UTAH a TRI KRUHY. Za najkrajšiu pieseň oznámila porota „Mám more rád..“ v podaní trampskej osady SAVANA.

Že aj o zábavu po skončení súťaže nebola vôbec núdza. Pirát dostal diplom za najlepší tanečný výkon, keď predviedol svoju tradičnú „kočku“ a hneď na to bol „ohovorený“ kamarátmi s osady TULÁK, „že ho videli tancovať tento svoj originálny tanec aj lepšie, ale to mal v sebe viac "grádov“, možno mali pravdu, možno vravela len závisť. Rozbehnutá zábava však skoro skončila, krčma v ktorej sa spevácke preteky konali, hore nad pútnickou dolinou smerom k Pajštúnu vraj nebola trampom až taká blízka a tak sa napokon väčšina odsťahovala dolu do doliny a skončila v  krčme "u  Michálkovej".

Z tohoto obdobia si treba pripomenúť ešte jednu akciu osady UTAH, na ktorej sa zúčastnilo viacero trampských osád. Pozvánku na túto akciu dostali vo forme inzerátu uverejneného v denníku Slovenská Pravda. Inzerát ich pozýval na „Hody makových slížov“, ktoré poriada osada UTAH, na svojej chate nad Mariankou.

Kde sa chata nachádza vedelo však veľmi veľa trampov a aj tak výsledok inzerátu bol úžasný, čo sa týkalo počtu zúčastnených. Treba však pripomenúť, že tento inzerát nepodal Šerif trampskej osady  UTAH ktorým bol vtedy kamarát Spring a nepriznal sa k tomu ani jeden z osadníkov. Kto si takto zažartoval síce tušili,  pravda je však taká, že dokázať sa im to do dnešných čias nepodarilo a že to bol žart nie celkom až tak premyslený, bola i účasť na slížových hodoch, tých ktorí trampmi nikdy neboli, ale zato čítali inzeráty v novinách.

Potom prišla druhá svetová vojna. Aj vtedy kamaráti chodievali na svoj zrub, no samozrejme chýbali kamaráti, ktorí boli na vojne.

Po vojne pokračovala osada ešte s väčším elánom v trampovaní. V roku 1947 a to 12. októbra usporiadala trampská osada UTAH Spevácke závody v Rači. Zvíťazil tu zbor trampskej osady FLORIDA. A ten skutočne bol aj najlepší spevácky zbor v 50 -tých rokoch v Bratislave.

Niektorí kamaráti sa popri činnosti v osade venovali aj športovaniu. Táto parta mala vo svojom strede niekoľko športových talentov, takže na trampských kolbištiach získala viac trofejí. Z radov trampskej osady UTAH vyrástli aj niektorí vynikajúci športovci.

Najznámejšími sa stali:

Vlasto Ružička - cyklista, v tom čase reprezentant ČSR, ktorého kamaráti v osade prezývali Čuro

Avo  Drobný - boxer, v tom čase majster Slovenska v strednej váhe...

....ale i  ďalší, ktorí šírili dobrú slávu osady.

Je dobré keď sa spomenie i trampská tvorivosť osadníkov a osadníci UTAHu sa v tejto oblasti naozaj mali čím chváliť a pýšiť.

A tak niektorí kamaráti to skúšali aj v rezbárstve a tu najväčší úspech a šikovné ruky mal kamarát Rodrigo - Jozef Poproč.

...vyrezávané totemy kamaráta Rodriga pred tretím zrubom trampskej osady UTAH postaveným v roku 1966 v "trampskom raji" na legendárnom mieste pomenovanom podľa starej trampskej osady  GRANADA...

Rodrigo vyrezal  a zhotovil viacero velkých a  mohutných totemov, ktoré krášlili okolie trampskej osady UTAH na Granade a od neho pochádza aj mnoho vyrezaných spomienkových totemov, ktoré sa dodnes nachádzajú na viacerých trampských chatkách, ale i v súkromných trampských zbierkach Rodrigových kamarátov. Najviac však vyrezal drobných malých drevorezieb, ktoré boli v perfektnom prevedení vo forme trampských placiek /camrátok/, tie vtedy vlastnil dá sa povedať skoro každý kamarát, ktorý sa s ním dobre poznal.

V osade vraj mali aj "básnikov",  ktorí sa preslávili skladaním príležitostných veršov pri rôznych príležitostiach. Žiaľ ich "básne" zapadli do zabudnutia a nezachovala sa z nich žiadna.  Možno  v niektorej trampskej kronike ich časom objavíme a tak budeme mať možnosť spoznať staré básnické črevá týchto UTAHákov a ich "umeleckú" kvalitu.

Najväčším pokladom tejto trampskej tvorivosti  však zostalo skladanie trampských piesní, veď v osade mali profesionálnych hudobníkov a tak piesne ktoré zložil osadník UTAHu kamarát Bob - Alexander Kolárik, zostávajú i dnes klenotom a spomienkou na tieto dávne "zlaté" roky. Piesne sa spievajú na trampských osadách do dnešných čias

...kamarát Bob - Alexander Kolárik...

V spomienkach osady UTAH zostal i tento smutný zápis: "Stalo sa to v zime, v roku 1957, kedy naši kamaráti zaťažení najmä rodinnými povinnosťami nechodili už na chatu tak pravidelne. Zapožičali kľúče od chaty mladým trampom, ktorí svojou nepozornosťou zapríčinili že chata vyhorela, na veľký žiaľ jej budovateľov."

Mnohí po vyhorení chaty predpokladali že osada UTAH sa rozpadne. V tomto prípade sa tak však nestalo, nakoľko kamaráti ktorí mali už založené rodiny, spolu s ich deťmi začali do prírody opäť chodievať spoločne. Neraz sa stalo že aj päť či šesť rodín vyrazilo na potulky po Karpatoch a vlastne niektoré z týchto rodín trávili spoločne aj letné dovolenky. Tým sa vlastne stalo že staré kontakty sa medzi kamarátmi udržiavali. Nedá sa však povedať že to bol ten pôvodný trampský život.

Keď deti už trochu podrástli a to natoľko, že ich bolo možné zveriť babičkám, stretli sa na oslave dvadsiateho piateho výročia trvania osady na pezinskej Babe. Tu sa zišli skoro všetci starí členovia osady, kde svorne najskôr pri táborovom ohni a neskôr v chate, v družnej zábave a dobrej nálade vydržali až do rána.

Začiatkom šesťdesiatych rokov sa niektoré mladšie osady osmelili a usporiadali potlachy, na ktoré občas pozývali aj starších trampov. Na jednom z týchto potlachov v roku 1966 na Toteme, ktorí poriadali trampské osady KONDOR a JAGUÁR sa objavili aj starí UTAHÁCI a hneď ich mladí vyzvali, aby niečo zaspievali. Nakoľko starý zbor už nebol pohromade, vystúpilo len trio Jim, Aspirín a Bob. /Jim začínal trampovať pôvodne aj s bratom v račianskej osade RACEK/

Neskôr sa k UTAHÁKOM pridal aj známy spevák Fox z osady SAMOTÁR a ten sa vlastne stal prínosom nového UTAHÁCKEHO zboru.. O Foxovi by sa dalo povedať, že jeho mozog bol doslova archívom trampských piesní a len veľmi málo pesničiek by sa našlo takých, ktoré by nepoznal. Tramping bol jeho životným krédom a preto mu zostal verný až do konca života. Romantické texty piesní ho priam fascinovali a preto ich neraz spieval so zatvorenými očami, aby vychutnal ich krásu. Spolu s Džimom a Bobom vytvorili trio, ktoré získalo nejednu trampskú trofej.

V roku 1966 začali osadníci UTAHU začali navštevovať znovu pre nich staro - nové miesta na Granade, kam už nechodilo veľa trampov, ako za starých čias, takže sa stalo tichým miestom v lone panenskej prírody.

Stála tam len malá chatka postavená v roku 1963, ktorú navštevovali mladí trampi ktorí svojej osade a chatke dali meno GRANADA podľa starého názvu a prostredia v ktorom jú postavili. Totiž po chate starej osady GRANADA nebolo už ani len stopy.

Toto krásne prostredie najviac učarilo UTAHÁKOM Redovi a Mancike, Rodrigovi a Lýdie, ktorí už nevynechali ani jeden víkend a začali tam tráviť i svoje letné dovolenky.

Ten kto už podstatnú časť zo svojho života strávil v lone prírody a ležiac v tráve so zavretými očami počúval spev vtákov, šum lesa, žblnkot potoka a dupot uháňajúcej zveri, ten nemá doma státia a tuží znova a znova načúvať tejto krásnej symfónii, ktorá uspokojí dušu stiesnenú ruchom veľkomesta.

Večery pri táborovom ohni v kruhu kamarátov, za zvukov gitary a spevu trampských piesní ostanú najkrajšou spomienkou. Ten , kto nemá zmysel pre romantiku, je ochudobnený o zážitky, ktoré hrejú jej vyznávačov po celý život.

Dosť však nostalgie...

Kamaráti Redo a Rodrigo začali v blízkosti svojho táboriska na Granade v roku 1966 stavať tretiu chatu osady UTAH, vďaka tomu že sa im naskytla vhodná príležitosť. V priebehu zhruba dvoch mesiacov stál na Granade útulný zrub v blízkosti prameňov dvoch potokov, ktorých voda začala slúžiť pre potreby osadníkov. Ostatní osadníci sa do stavby tohoto zrubu už dajak výrazne nezapojili a neprejavili o jeho stavbu skoro žiadný záujem. Výrazne im však pri stavbe pomáhal kamarát Omego z trampskej osady JUŽNÝ KRÍŽ.

...tretí zrub trampskej osady UTAH postavený v "trampskom raji" na legendárnom mieste pomenovanom podľa starej trampskej osady  GRANADA...

...zrub po dostavaní druhej časti tzv. kuchyne...

Mladší trampi z Bratislavy v tomto čase mali opäť nadviazané bohaté styky s českými osadami. Navzájom sa pozývali na trampské potlachy. Tam sa však ukázalo, že v športovom zápolení ešte Bratislavčania ako - tak držia krok s českými kamarátmi, v speváckych súťažiach to však bolo výrazne slabšie.

V snahe napraviť tento nedostatok, rozhodli sa starí UTAHÁCI posilniť svoje trio ďalšími troma spevákmi, ktorých osady sa už nestretávali a utvorili spevácky zbor, ktorý sa už svojím prednesom začal približovať k úrovni českých zborov. Po prvý krát účinkovali na Celoslovenskom kole trampskej Porty v Rači, v roku 1969.

...spevácky zbor trampskej osady UTAH pri svojom vystúpení na Večere trampskej piesne v Dome kultúry v Rači dňa 14. Novembra 1969. Na fotografii zľava: Folo z trampskej osady LANATU, Fox, Jim a Bob z osady UTAH.

Nepochybným prínosom bola skutočnosť, že UTAH už mal v repertoári vlastné skladby - Šum lesa a Zelená paseka. V zapätí sa zbor UTAHU zúčastňuje aj na Celoštátnej Porte v Ústí nad Labem, v zložení Bob, Jimi, Red, Fox a Folo z trampskej osady LANATU.

...spevácky zbor trampskej osady UTAH pri svojom vystúpení na Porte 1969.  Na fotografii zľava: Fox a Redo z osady UTAH, Folo z trampskej osady LANATU, Jim a Bob z osady UTAH...

...spevacký zbor trampskej osady UTAH v novšom zložení, vtedy keď v zbore hosťovali kamaráti Kavka a Čárli z trampskej osady ELDORADO. Na fotografii zľava: Fox, Kavka z osady ELDORÁDO, Čárli z osady ELDORÁDO, Jimi a Bob z osady UTAH.

Čo na to povedali kamaráti - odborníci - z poroty Porty:

„Vynikajú krásnou harmonizáciou hlasov“.

Kamarát Bob sa zúčastnil aj autorskej súťaži na Porte. Svojou piesňou "Zelená paseka", sa umiestnil zo 115 súťažiacich piesní, na čestnom 11 mieste.

Vďaka tomuto hudobnému telesu, ktoré po dva roky reprezentovalo slovenskú pieseň na Celoštátnej súťaži „Porta“ v Ústí nad Labem dostalo sa meno osady UTAH z Bratislavy do podvedomia trampského sveta.

Český kamaráti ich pozývali na svoje výročia a tiež sa zúčastňovali táborových ohňov osady UTAH. Staré osady z Čiech a Moravy ako pražská ZTRACENKA, pražský UTAH, ÚDOLÍ DESU, KAMARÁD, ALBATROS, ZELENÝ KRUH a mnoho ďalších, ako PŘÍBOJ, STOPA, ORCHIDEA, TOSTO, DRAVCI, STARÁ PÍSEŇ boli zase hosťami UTAHU.

No a v neposlednom rade aj domáce osady  ich radi pozývali k svojím ohňom. Nemožno zabudnúť ani ich účasť na potlachoch v Ivanke pri Dunaji, Prievidzi a Martine. Neraz však z dôvodov veľkých vzdialeností, ale aj iných, finančných, termínových a zdravotných sa museli ospravedlniť, čo kamaráti prijali a brali s pochopením.

...kamaráti z trampskej osady UTAH so svojimi rodinnými príslušníkmi a priateľmi na GRANADE v roku 1975...

 Rok po postavení chaty na Granade stavia chatu aj Bob, avšak v rekreačnej oblasti na Košariskách. Pri tejto práci mu pomáhajú aj niektorí kamaráti z osady. A tak „Chalúpka strýčka Boba“, ako ju nazvali mladí trampi, už zažila nejedno stretnutie kamarátov. Aj tieto stretnutia sa stali v podstate históriou osady UTAH.

...chalúpka strýčka Boba na Košariskách v roku 1970. Kresba kamaráta Lexa...

Potlachy trampskej osady UTAH. V roku 1968 osada oslavuje tridsať rokov svojho trvania veľkým potlachom na Pasekách nad Račou. Zišlo sa tu takmer tisíc trampov. Prišli z celého Československa. Vlajkoslávu tvorilo skoro šesťdesiat osadných vlajok. Medzi nimi osady z Karlových Varov, Plzne, Prahy, Valašských Kloboukov, Nitry, Handlovej a ďalších. Táborový oheň bol zapálený v horách oslnených raketami. Po slávnostnom zahájení starou pesničkou od Gézu Včeličky „Hoj trampové“ nasledovali súťaže v speve jednotlivcov, dvojíc a súborov. Bolo to nepreberné množstvo pesničiek starých novších i najnovších - spievaných a aj doposiaľ nikde nespievaných. Väčšina pesničiek bola českých, ale niekoľko pesničiek bolo aj v Slovenčine. Slovenskí kamaráti preložili aj najkrajšie České pesničky, ako Paulíkovú pieseň „Jerry starý bráchu..“ a tiež Motlovú „Cariboo“. U jednotlivcov zvíťazil v speve Folo z trampskej osady LANATU, v dvojiciach Forč a Esenc z trampskej osady TRI PRAMENE a v zborovom speve trampská osada PŘÍBOJ z Brna. Za veselé vyprávanie dostal prvú cenu Masox z trampskej osady ALBATROS z Ivanky pri Dunaji.       35.výročie trampskej osady UTAH v roku 1973, kamaráti z pražskej osady UTAH, na potlachu bratislavskej osady UTAH... Po ľavej strane šerif pražskej osady UTAH Tomáš Vápeník a po pravej strane šerif bratislavskej osady UTAH - Redo - Rudolf Tesár.   Pamätný bol aj potlach k 35. Výročiu osady v roku 1973, keď šerifa Reda kamaráti "vyznamenali" Radom Lesnej múdrosti. V roku 1975 pripravili Stretnutie starých trampov a v roku 1978 im zahorel na Košariskách Slávnostný táborový oheň pri príležitosti 40.Výročia založenia ich osady.       ...Novoročné prianie z roku 1978 od trampskej osady UTAH. Na fotografii zrub UTAHu...

50.výročie trampskej osady UTAH Zľava: Toman, Fekete z Rače, Ken - Fero, Charli, Jim, Kavka, Živický a Bob

Nemožno však zabudnúť aj na naozaj mohutný potlach k päťdesiatke UTAHU v roku 1988 na Granade.

...osadníci z UTAHu v roku 1988 pred svojou chatou na Granade, v deň keď slávili päťdesiat rokov svojej osady....

Slovenskí kamaráti žijúci v Kanade  si ocenili plaketou

„Legenda Johna Hawkinsa“ 

v roku 1999

kamarátov  Boba a  Springa

a v roku 2000

kamarátov Reda a Rodriga

z bratislavskej osady  UTAH. 

Kamarát   Spring bol známy ako zakladateľ a dlhoročný šerif tejto osady a kamarát Bob, ako hudobník a skladateľ mnohých trampských piesní. Redo a Rodrigo boli osadnou dvojicou, ktorá posledná chodila na vandre pravidelne a obaja boli jedinými staviteľmi a poslednými obyvateľmi zrubu z osady UTAH na malokarpatskej Granade.

Osadníci prijali aj dávnu predpoveď zakladateľa osady Springa, že UTAH prežije rok dve tisíc /t.j.62 rokov osady/, aby poslúžil ako vzor pre osady, ktoré ochabujú vo svojej činnosti.

Žiaľ tento vážny záväzok sa už nepodarilo splniť ani vyzývateľovi - staručkému šerifovi osady UTAH Springovi, ktorý sa pobral na dlhú cestu z ktorej niet návratu v roku 1990. UTAH a niektorí členovia však naozaj prežili rok 2000.