volné združenie priateľov prírody, spevu a romantiky

ČESŤ JEHO PAMIATKE!

 
TRAMPSKÁ SPOMIENKA NA KAMARÁTA MILEHO

TRAMP CLUB BRATISLAVA

so smútkom oznamil, že dňa 3. januára rady skautov a trampov navždy opustil člen TRAMP CLUBu Bratislava

kamarát

Mile

František Kráľovič - .

* 18.X.1935 †3.I.2012

s kamarátom Milem sme sa rozlúčili na miestnom cintoríne v Lamači 11. januára 2012

Česť jeho pamiatke!

Priateľa Františka Kraloviča, so skautským menom "Mile", v posledných rokoch ako trampi sme mali možnosť stretávať na svojich potulkách najmä v malokarpatských lesoch v okolí Bratislavy, v tých lesoch, ktoré ako Mile hovorieval, mal tak rád a to nie len pre ich krásu, ale i preto že tu sa naučil poznávať život v prírode a tiež spoznať zmysel života i priateľstva medzi kamarátmi rovnakého zmýšľania. Lesy ktoré miloval a podľa toho dostal neskoršie  i svoju skautskú prezývku MI - milujem LE- lesy.

Mile v svojej mladosti začínal v skautskom oddieli, vo vtedajšej prímestskej bratislavskej usadlosti Feribe - Prievoze, dnes už súčasti Bratislavy. Z jeho častého rozprávania a spomienok sme sa dozvedali o tom, aká príroda obklopovala Feribu. Aj to že Feribu pretínalo aj jedno z ramien Malého Dunaja a Dunaj pred jeho zregulovaním pretekal okrajom Prievozu.

Mile si však pamätal i na veci, ktoré dnešná generácia už nemôže poznať. Jeho rozprávania a spomienky na krásne džunglovité divoké lesy Dunaja, boli často poéziou nenávratna. Lesy ktoré boli tým najkrajším bohatým darom, čo od sudičiek môže mladý človek dostať do vena a ktoré sa stali jeho druhým naozajstným rozprávkovým domovom.

A tu do tej vtedy ešte neporušenej prírody ich viedol vtedajší Feribský skautský oddiel, ktorého bol Mile členom už od roku 1947, ako mladý chlapec. Mile si prírodu a lesy spolu s oddielom skautov právom užil a táto lužná dunajská divočina s mohutným tokom Veľkej rieky Dunaja mu naozaj učarovala na celý svoj život.

To však vtedy bola vtedy skoro ešte neporušená príroda a nestál tam obrovský chemický kombinát Slovnaft, ani veľké prístavy nákladných lodí a iné menšie či väčšie podniky, ktoré úplne a navždy zobrali a zničili pôvodný ráz krajiny, kde z pôvodných lesov už nezostalo skoro nič.

Ako to už v živote býva, Mile ako skaut prešiel i rôznymi veľmi zlými politickými životnými obdobiami, keď vtedajší štát a politici až dva, či dokonca tri krát skauting zakázali, rozpustili a zrušili.

Mile i keď sa s týmito praktikami mocných nikdy nezmieril, často vravieval to, že síce rôzne štátne režimy a ich prisluhovači, môžu síce skauting ako organizáciu zrušiť, nemôžu však skautom zobrať ich presvedčenie. A tak Fery až dva krát stál pri tom, keď sa skauting ako organizácia po zrušení znovu obnovoval, v hlbokom presvedčení o správnosti myšlienok skautingu a svojej vlastnej skautskej cesty.

Nebolo tomu inak ani v roku 1968, keď spolu s Igorom Janotom, Zolom Lombardinim, Ľuborom Hotmarom a ďalšími skautskými nadšencami, stáli pri obnove skautingu a to nie len v Bratislave, ale aj na Slovensku. Vtedy sa Mile stal členom jedného z najstarších a najpovestnejších bratislavských skautských oddielov - I. oddielu B. Powella.

Toto ich skautské nadšenie však netrvalo opäť akosi dlho, iba akési tri roky, keď skauting politici bez ľudskej tváre a ich vtedajší prisluhovači rozpustili a zakázali.

Hlboké skautské myšlienky však v kamarátoch skautoch zotrvávali naďalej a tak v roku 1989 po "Nežnej revolúcii" stál opäť v prvých radoch tých, ktorí slovenský skauting obnovili. Neskoršie, približne v roku 1992 sa stáva členom bratislavského oddielu "Old skautov" a s týmto oddielom vedeným Ing. Ľuborom Hotmarom, zažíva pekné chvíle svojho staršieho veku, prežité so skautmi v prírode.

Na kamaráta so skautským menom Mile si však dlho budú pamätať i trampi, najmä z tej staršej trampskej generácie. Trampi Mileho však poznali skorej pod prezývkou Ferino a to ako kamaráta, ktorý mal jedného neobvyklého, ale zato, ako vravieval on sám, úžasného koníčka a tým boli trampské piesne a muzika.

Ferino dlhé roky, pravidelne vyhľadával kontakt s trampskými muzikantskými skupinami a mali sme ho možnosť skoro vždy nájsť tam, kde hrávali trampské kapely.

Najbližšie k jeho bydlisku, na Železnej studienke, sa stretávala a hrávala kapela bez kapelníka, ktorú nazvali KAČÍN BOYS a tam kde hrál Kačín Boys, sme mohli vždy určite stretnúť aj kamaráta Ferina.

A naviac, Ferino si našiel cestu aj k trampom a obzvlášť do bratislavského TRAMP CLUBu, kde to tiež na ich stretnutiach hýri trampskými piesňami. A tak Ferino sa pýtal, že či ako skaut môže byť členom TRAMP CLUBu. Na to vôbec nebolo treba ani odpovedať, veď skauti a trampi žijú vo svojich myšlienkach tak blízko vedľa seba, že niekedy v svojich činoch sa zdajú byť navonok až neoddeliteľnými. Rozdielom hádam je iba to, že skauti si uvedomujú svojú zodpovednosť voči svojej organizácii a tiež potrebnú disciplínu pri výchove mladšej generácie, trampi zas majú radi viac voľnosti v myslení, konaní i pri pobyte v prírode.

Už dlho sme vedeli, že Ferino má problémy so svojím srdiečkom a jeho neposlušnosti dokázal dlho odolávať. To dobré srdce ktoré rozdával všetkým navôkol, za svojho života, najmä skautskej omladine, ktorej ukazoval tú správnu cestu životom sa žiaľ zastavilo.
Ferino bude nám za Tebou smutno.
 

Posledné Ahoj

Pekelník Old sherif TRAMP CLUB Bratislava

Rada Starších a Členovia TRAMP CLUB  Bratislava

Zo spomienok vlastných a Slovenského trampského archívu TRAMP NETu napísal Pekelník