Biatec sa vývojom stal viac - menej rodinnou
záležitosťou, i keď to sprvu nebolo tak myslené.
Od leta
1987 som sa zúčastňoval trojtýždňových táborov Filmových
ateliérov Barrandov na Mesačnej lúke medzi Miřetínom a
Otradovom ako športový referent. Bol to tábor so stanmi
na podsadách pre staršie deti a drevenými chatkami pre
menšie deti, no hlavne napriek vtedajšej dobe skoro "foglarovský."
Viedli ho Peter Čermák, Vlaďka Haladová a Miloš Dusil.
V Miřetíne bola táborovou piesňou trampská pieseň "NO
TO SE VÍ..." od Kapitána Kida. Ako pamiatku na tento
tábor sme prebrali túto pieseň a tam vlastne vznikla
myšlienka na založenie BIATECA. Pieseň však už BIATECU
zostala a mali sme ju ako hymnu rodu avšak v jemne
upravenej táborovej verzii:
Co nás na
tábore čeká, to je celkem fajnový
louka stan provoní, letos jak předloni,
e to jedinečnej nápad, zase se dítětem stát
jipy jou, jipy jou zase v tabore spát
No to se ví, zase
se sejdem, za sedum let,
snad příští tejden, budeme hrát, budeme spívat
přijdte se dívat, bude nám hej!
Chvíli na nás z nebe prší, chvíli je zase pěknej hic,
nám to však nevadí, každej si poradí,
je to nejkrásnejší údel, kterej moh se nám kdy stá
jipy jou, jipy jou tabor je náš kamarát
No to se ví, zase se sejdem, za sedum let,
snad příšti tejden, budeme hrát, budeme spívat
přijdte se dívat, bude nám hej!
Chcel som získané vedomosti používať pri práci s deťmi
celoročne a tak som sa v septembri 1989 ponúkol na
rodičovskom združení, že budem robiť vedúceho
turistického oddielu. Prvá schôdzka sa konala 27. 9.
1989 a na druhej 11.10. 1989 - výlete na Devín si deti
zvoli", pri ohníku názov oddielu Biatec. Neďaleko školy
sa totiž v minulosti našli pri vykopávkach stopy
osídlenia po Keltoch.
Po novembrových udalostiach som
stál pri vzniku staronovej organizácie Pionier a členmi
sa stalo aj 16 detí z Biateca. Založili sme s dvomi
ďalšími oddielmi Pioniersku skupinu Pyramída, podľa
neďalekého rozhlasu. Spolu sme absolvovali jedenásť
výletov, trojdňové stanovanie na Bukovej, päťdňový
výlet do Kremnice, štvordňový výlet do Račkovej doliny,
exkurziu do FL Koliba, vianočný večierok, trinásť
schôdzok v triede. Miloš Dusil nám spravil vlastné
tričká s menom, znakom oddielu a Bronťom. Žiaľ v roku
1991 činnosť oddielu zaniká a ani ja si v roku 1992
neobnovujem členstvo v Pionieri.
V Miřetíne som ako
vedúci bol naposledy v lete 1991 a po rozpade republiky
sme sa s ním a Milošom boli rozlúčiť koncom augusta
1993. Zostali sme s Lenkou pôsobiť ako Duo pre pobyt v
prírode. Koncom júna 1993 absolvujeme ako prvý čunder
Malými Karpatami a potom každé leto už pravidelne. V
roku 1994 Veľká Fatra, 1995 opäť no aj so Slávom
Chobodickým.
V roku 1996 trojtýždenný vander Švédskom
spojený s raftingom a putovaním NP Muddus. Tu sme sa
spoznali s kmeňom Wappacomo Minal z LLM a spájame naše
kroky prírodou s ich.
Zúčastňujeme sa Čotokiev v
Blatnici, Letných tee-pee táborov, silvestrovských
pobytov na chalupách, veľkonočných putovaní Muránskou
planinou. Ostrôžkami, Cerovskou vrchovinou, pravidelných
mesačných prvopiatkových stretnutí, či víkendových
jednodňových výšplapov okolím Bratislavy, vítania jará,
splavov na raftoch.
Neprerušujeme ani tradíciu vlastných
letných vandrov, naposledy dvakrát v Nízkych Tatrách.
Začíname pravidelne odoberať Trampa, Mirovi ako Sidovi
Biatecovi v ňom vychádzajú poviedky z našich túlačiek.
Zúčastnili sme sa posledných troch česko-slovenských
potlachov, kde sme sa skamarátili s T. O. Katovna a v
minulom roku boli aj na ich potlachu.
Keďže do LLM
nevstupujeme, no chceme sa riadiť Zvitkom brezovej kôry,
premenúvame sa na Rod Biatec a prvé činy boli slávnostne
uznané Sidovi a Yogi na každoročnej rozlúčke so starým
rokom pri Zbojníckej studničke nad Račou. Dňa 9. 10. 1999
vzplanul pri Erbovom kameni za Kačínom v Malých
Karpatoch slávnostný oheň pri príležitosti 10. výročia
vzniku Biateca pre všetkých bývalých
členov a kamarátov spod modrej oblohy a zelenej stopy.
Nie sme typická trampská osada, no určite patríme do
širokej rodiny trampov, woodcrafterov.
/Časopis TRAMP Ostrava číslo 7. 1999./
