Trampská osada

YUCATAN

Bratislava 1941

Väčšina kamarátov z osady YUCATAN bývala v bratislavských Légiodomoch, v tomto čase ešte osamelých činžiakov medzi vinicami a záhradami, oproti starej továrni Siemenske /neskoršie Bratislavské Elektrotechnické Závody/ na Račianskej ulici.

Do prírody chodievali stanovať spolu už niekoľko rokov, avšak osadu si založili až v roku 1941. Ich obľúbenými miestami táborenia boli Vydrický potok, v blízkosti Indošovho campu DAKOTA a svoj camp mali aj vo vojenskom starom  bunkri pri Devínskom jazere, neďaleko rieky Moravy.

 

 

Svoj najobľúbenejší camp však mali v Malých Karpatoch na Mariatálskej lúke, s výhľadom na Záhorskú nížinu a Malinský les. Lúku  vždy plnú kvetov a lesných margaretiek, občas i lesnej zveri,  lúku ktorú neskôr trampi nazvali Savana. Tu na svojom campe YUCATAN si spravili štyri podsady pod stany, z lesa si dopratali päť dlhých hrubých smrekových kmeňov a upravili ich ako sedenie okolo ohniska. Zátišie tvorili statné sosny a mladý smrekový porast, skrátka paráda.

 

...osadníci z YUCATANU v roku 1946 - na fotografii sú kamaráti Dalík, Juky Vodička, Milka Weberová, Zdeno Weber, Nitka, Malé Vajco - Pinkerton /z osady EL CORMORANE DEL TORTUGA/ , Cora Kordáč ...

 

Na samom spodku tejto lúky smerujúcej do dedinky Marianka a k jej kalvárii, dole pri kravskom napájadle, mala jeden zo svojich viacerých campov - svoj azda najstarší starý camp osada ZÁLESÁK a na čistinke vedľa občas aj osada UTAH, partia z dnes už bratislavskej Rače, z ktorej najviac v pamäti z tých čias rezonoval kamarát Čuro - Vlasto Ružička /neskorší legendárny cyklista/. Oproti ním mala svoj camp aj osada MODRÁ HVIEZDA. Bolo to na mieste kde dnes stojí chata Mikuláška a chata Vávrovcov neďaleko dnes už opusteného mariatálského kameňolomu.

 

 

Šerifom tejto staručkej a slávnej trampskej osady po jej založení sa stal kamarát Vosr Yuki.  Osadníkmi Yukiho brat - Vlado a kamaráti Ladislav, Novák, Králik, Barta, Cora, Dalík, Pulec, Páratko - Dan, Nini. V roku 1944 si osadníci zvolili za šerifa osady YUCATAN kamaráta Pinkertona. Istý čas s osadou chodili aj kamaráti John Hawkins  Boba, - osadníci z osady EL CORMORANE DEL TORTUGA /a do tejto osady z YUCATANU odišiel aj Malé Vajco - Pinkerton/, Pubo Bezděk - neskoršie z bratislavskej slávnej trampskej vodáckej  partie - KAMARÁTI OD VEĽKEJ RIEKY /Dunaj/, Gvani a ďalší..

V susedstve ich campu na Mariatálskej lúke, už v spomínanom blízkom  kameňolome, bolo nádherné hlboké jazierko priezračnej vody vyhriatej slnkom, odrážajúcim sa z okolitých bridlicových skál. Tu si radi chodievali v letných dňoch zaplávať a osviežiť sa.

 

 

Po osviežení v jazierku sa sa občas pobrali, no kde inde, ako do hospody v Mariatáli, ku Michálkovi. Tu sa stretávali aj s inými kamarátmi, ako s Pubom Bezdekom, s jeho bratom Gustom, Brčkom, Tedym zo ZÁLESÁKA a ďalšími kamarátmi. Usadili sa, keď bolo pekné počasie všetci vonku pred hospodou, kde boli stoly a lavice.

Väčšinou vždy nasledovala družná zábava a hlavne spoločný spev najstarších trampských piesní, za doprevádzania, ako už ináč, gitár a mandolín, piesní ktoré na svoju dobu boli hudobnými trampskými pokladmi, ktoré zložili ich kamarátmi z českých trampských osád, Jarko Mottl, Jenda Korda, Bob Hurikán, Géza Včelička, Daisy Jelenová a ďalší trampský autori s ktorými sa osadníci už v tých časoch poznali osobne z vandrov a z trampských potlachov... /autorov slovenských trampských piesní sme v tom čase nemali/  Tých piesní ktoré už v tom čase poznali bolo veľmi veľa a osada YUCATAN bola známa aj tým že pri posedeniach alebo počas večera žiadnu z piesní neopakovala. A tak popíjali  7º pivo, ktoré v hojnosti tieklo z točky ich prajného hospodského pána Michálka. Jeho čiperná neterka Rózička sa mala čo obracať. Vekovo mladším však nosila malinovú sódovku, volalo sa to krachelka, lacný a vynikajúci trochu príjemne chladený nápoj.

 

...a šúsom po Mariatalskej lúke si to ženu na lyžach kamaráti z YUCATANU...

...v zime cestou na malokarpatský camp Luňák v roku 1941...

...a zimný ohník na Luňáku...

. ..a zimné vandre v okolí Zochovej chaty v roku 1942, zastavenie sa na chalupe trampa Laciku ktorú mal na Pieskoch. Zlava Miloš Domes alias Veľké Vajco z osady PŮLNOČNÍ MĚSÍC a kamaráti z YUKATANU Zdeno Novák, Nitka, Yuki - Tondo Vodička...

...a ešte založiť oheň a trochu sa zohriať, 1941 Zochová chata...

... trochu nostalgie z Čertovice, no čo poviete bola by z tejto fotografie pekná PF i dnes?...

Osadníci YUKATANU, kamaráti Cora a Pulec, z osady YUKATAN v roku 1943 prešli do osady DAKOTA, kde sa im zapáčili tvrdé táborové a stopárske regule, ktoré tu uplatňoval kamarát Indoš. Tu zotrvali až do konca vojny v roku 1945.

Osada YUCATAN nikdy nemala kemp ktorý by si privlastňovala a ktorému by mohla hovoriť svoj, i keď ten mariatálský si naozaj zamilovala. Tým častejšie ju bolo možno stretnúť raz v jednom, raz v druhom živom trampskom stredisku.

 Poznali ich na Devínskom jazere, v Marianke, Dúbravke i Lamači, na Granade i na Dunaji.

A vari ešte častejšie chodievali do lesov tam, kde sa ostatní trampi zjavovali len výnimočne.

Ale okrem pochodov - často dosť dlhých, poznali aj spev a šport.

Trénovať jedno i druhé mohli dobre aj cez týždeň, veď  všetci bývali v Légiodomoch, kde mali aj volejbalové ihrisko aj svoju klubovňu. A tak častokrat stáli na stupienku víťazov trampských speváckych či športových súťaží.

 

...osada YUCATAN /podľa tejto športovej príležitostnej vlajky však YUKATAN, ale na domovenkách mali správne meno osady YUCATAN/. Fotografia je z roku 1942, z trampských športových hier v Dúbravke, kde osada YUCATAN vyhrala volejbalový turnaj...

...osada YUCATAN víťaz trampského volejbalového turnaja v roku 1943 v Mariatali. Bolo to ešte v časoch, keď šport bol naozajstným športom a prirodzenou športovou zábavou mladých ľudí. V časoch keď okolo mladých športovcov nelietali čudní sponzori a nevyrábali z nich profesionálov...

V roku 1944 John Hawkins opäť zorganizoval veľkú zimnú výpravu na Zbojnícku chatu vo Vysokých Tatrách, na ktorej sa zúčastnili aj Tedy Yukon zo ZÁLESÁKA a Yuki z YUCATANU. A tak v albume YUCATANU zostalo niekoľko fotografii z výpravy na Zbojnícku chatu v roku 1944 ktoré vám tu prinášame.

...V roku 1944 John Hawkins opäť zorganizoval veľkú zimnú výpravu na Zbojnícku chatu vo Vysokých Tatrách...

...a šerif YUCATANU, kamarát YUKI na tejto Hawkinsovej tatranskej výprave...

...John Hawkins, znalec tatranskej prírody ukazuje Tedovi zo ZÁLESÁKU okolité tatranské štíty...

...s fotoaparátom - Ted Zálesák, Kukyna z trampskej osady PŮLNOČNÍ MĚSÍC, Boba - Hawkinsová manželka a Yuki. V popredí tatranský bernardín zo Zbojníckej chaty /bez súdka rumu/...

Po našom veľkom pátraní v roku 2010, je nám žiaľ už známe, že všetci kamaráti z tejto pôvodnej staručkej osady YUCATAN, sa už pobrali na svoj "Veľký nebeský vander" a Savana - prenádherná Mariatalská lúka sa stala, ako to vieme i cítime aj my, ich krásnym prirodzeným miestom tieňov minulosti, kde určite občas a možno i často, vo veľkej pohode sedia v kamarátskom kruhu svojho nám neviditeľného trampského ohňa, určite aj preto že najkrajšie spomienky na ich pozemský život a nádhernú trampskú mladosť patria týmto ich zamilovaným miestam...

... a keď im pri príležitosti sedemdesiateho výročia založenia ich osady ktoré je v roku 2011 nemôžeme už osobne popriať, posielame aspoň sem do týchto miest Savanskej lúky  náš trampský pozdrav.

Veď trampská osada a kamaráti zostávajú  dovtedy živý, kým si na nich niekto dokáže a  hlavne chce spomenúť.

Kamaráti z YUCATANU nezabúdame...

...ten čas už odišiel, spomienky na vás  však zostanú  v pamäti...