Trampský archív©Pekelník

 
 

 
 
 

 
 


 

SPEVÁCKE PRETEKY BRATISLAVSKÝCH TRAMPSKÝCH OSÁD

V ROKOCH 1940 - 1956
 

Pod týmto dnes trochu podivným, skoro športovým názvom sa pred sedemdesiatimi rokmi schovávali hudobné trampské koncerty a súťaže v speve a zborovom prednese trampských piesní  trampskými osadami.

Nie, nezachovalo sa nám moc písomností z tohoto staršieho  trampského obdobia v ktorom v trampskej hudbe dominovali ich "SPEVÁCKE PRETEKY".  Dokonca po pár úspešných vtedajších rokoch trampskej piesne aj spievať na verejnosti sa prestalo, či spievalo sa pomenej, alebo skoro vôbec a trampská pieseň neprajným politickým vplyvom doby začala upadať do zabudnutia.

Kroniky a spevníky trampských osád a trampov boli po uvolnenejších tesne predvojnových a povojnových rokoch čoskoro zhabané a nenávratne zmizli v hlbinách vtedy novej represívnej zložky štátu v "eštebáckých" archívoch.  V tých "ľudovodemokratických gottwaldovských dobách" boli zhabané vtedajším "štátom v štáte" agresívnymi politickými zložkami štátu, ktorých predlženou rukou bola tzv.Štátná bezpečnosť /ŠTB/. Faktom zostalo to že trampské kroniky a spevníky boli nenávratne kacírsky ničené, či naveky sa stratili v neprístupných archívoch a naozaj sa zachovalo len pár písomností, ktoré unikli ich pozornosti a trampom sa ich podarilo zachrániť.

Zostaviť, či napísať históriu  trampskej piesne pri spomenutých skutočnostiach z tohoto obdobia vôbec neni teda ľahkou záležitosťou a každá veta či spomienka na toto obdobie je len veľmi ťažko získaná a  má pre históriu trampskej piesne, zvlášť tej slovenskej nenahraditeľnú cenu, vlastne týchto získaných pár fragmentov sa takto stáva "kronikou" vzniku slovenskej trampskej piesne.

Ale vráťme sa priamo k našej téme, ktorá je nadpisom tohoto článku o trampskej muzike...

 

 

 

 

SPEVÁCKE PRETEKY

BRATISLAVSKÝCH TRAMPSKÝCH OSÁD

V ROKOCH 1940 - 1956

V najstarších trampských spomienkach zostalo, že prvé takéto verejné podujatie trampov sa uskutočnilo pred viac ako sedemdesiatimi rokmi a to 1.septembra v roku 1940, vo vtedajšej  obci - dedinke  Dúbravka, skrývajúcej sa pod malokarpatským vrchom v lesoch Devínskej kobyly, neďaleko Bratislavy /dnes súčasť Bratislavy/.

Dúbravka

rok 1940

Na nápad zorganizovať "SPEVÁCKE PRETEKY BRATISLAVSKÝCH TRAMPSKÝCH OSÁD" prišla  bratislavská trampská osada TULÁK /založená v roku 1930/, majúca svoje trampské sídlo v krásnom prostredí nad dedinou Dúbravka. Obec Dúbravka, vlastne aj jej zalesnené okolie sa v týchto časoch stalo vari hlavným strediskom bratislavských trampov, preto že svoje osadné campy, či fleky, ale už i chatky tu v okolitých lesoch malo viacero vtedajších trampských osád. Trampské pozície v Dúbravke sa ešte viac  upevnili, keď TULÁCI zaviedli tu niečo dovtedy medzi bratislavskými trampmi neznáme - usporadúvanie speváckych pretekov a rozličných športových turnajov. A tak faktom zostalo to, že v dedinke Dúbravke, neďaleko Bratislavy /dnes súčasť Bratislavy/, vo veľkej sále krčmy "u Zajíčkovej", sa stretli v roku 1940 vtedajšie najvýznamnejšie bratislavské trampské spevácke zbory, aby medzi sebou súťažili a rozhodli o prvenstve.

 

Už v týchto prvopočiatkoch spievania trampských piesní na Slovensku bolo veľkým úspechom  šesť prihlásených súťažiacich zborov z trampských osád. Zároveň to však naznačuje i to, že tieto trampské zbory nevznikli zo dňa na deň a že trampská pieseň a jej zborové spievanie v trampských osadách  malo určite viacročnú tradíciu.

Isto, že porota týchto prvých trampských speváckych pretekoch nemala ľahkú úlohu pri ich hodnotení, ale ich vtedajšia rivalita, podľa názoru poroty sa skončila s nasledovným umiestnením:

 

 
 

 
Spevácky zbor trampskej osady TULÁK v roku 1940

 

 
 
 
1. trampská osada TULÁK
2. trampská osada TORONTO
3. trampská osada ZÁLESÁK
4.trampská osada PARTA VESELÝCH
5.trampská osada PŮLNOČNÍ MĚSÍC
6.trampská osada ČIERNI SUPI
 
 
   

 

Porota vtedajších speváckych závodov, najmä po vyhlásení výsledkov to  nemala vôbec ľahké.  O tom svedčia i jednotlivé škriepky medzi súťažiacimi osadami z tých čias. Tí ktorí sa v poradí zúčastnili na nižších miestach, mali námietky voči umiestneniu v tom, že TULÁCI mali v porote väčšinu a preto sa stali víťazmi a že vraj jednoznačným favoritom mala byť vraj osada TORONTO.

A tak sme sa dozvedeli, že nespokojnosť vtedajšej trampskej pospolitosti z hodnotenia bola veľká a porota bola zvyčajne označovaná za nespravodlivú.

Aké piesne však súťažiace osady spievali nevieme, okrem trampskej osady ZALESÁK, kde sa zachoval zápis v ich osadnom ZÁPISNÍKU z tých čias. A tak vieme len to, že to boli piesne zložené a spievané v prvých českých trampských osadách a niektoré z nich v tom čase už vydané aj tlačou, vtedajšími českými, hlavne pražskými hudobnými vydavateľstvami.

A tak vieme a zostal nám v starých trampských zápisoch názov víťaznej piesne, preto že sa nehodnotila len spevácka úroveň jednotlivých zborov, ale aj úroveň podania jednotlivých piesni, teda pieseň mala názov "TULÁK JSEM...", ktorú potom porota vyhlásila za najlepšiu pieseň pretekov a ktorú tu spievala  bratislavská osada s českým názvom  PŮLNOČNÍ MĚSÍC. Ale žiaľ slová a melódiu tejto piesne už dávno odvial čas.

Mladých, možno povedať najmladších účastníkov zo súťažiacich osád majúcich vek 14 - 15 rokov tvorili speváci z trampskej osady ZÁLESÁK. Svoju osadu si založili iba pár dní pred konaním pretekov a na tieto závody im ich nový spevácky osadný zbor pomáhal pripraviť kamarát Miško z trampskej osady ZTRACENKA.

Že Michalová snaha mala úspech svedčí, umiestnenie spevákov z osady ZÁLESÁK na treťom mieste v celkovom poradí, ale aj to že v celkovom poradí spievaných piesní získali s pesničkou s názvom "PŘIJĎ JEŠTĚ JEDNOU"  tak isto tretie miesto. A tu zo zápisov sme sa dozvedeli aj pomenovanie piesní,  ktoré v tom čase spievali. Bolo ich viac a názvy piesni boli nasledujúce: "ZLATÁ ŘEKA", "AŽ STICHNOU BÍLÉ SKÁLY",  a pieseň "COWBOY Z CHEROKEE"  s ktorou získali tak isto veľký úspech, vraj preto, že ju predviedli v jazovom prevedení.

 

 

ZLATÁ ŘEKA

Josef Vacek

 
 

Když kraj se halí v tmách,
kolem vše dříme v snách,
jen malá osada
k životu povstává

Refrén 1:

Až rudé ohně celý kraj osvítí
a zlatá řeka v záři se zatřpytí,
osada malá v klínu svém zahřeje nás, šťasten bude každý zas.

 

Mládí až prchne v dál,
zmlkne celičký kraj,
a vnašich srdcích jen
zbude nám pouhý sen.

Refrén 2:

Osado malá na břehu zlaté řeky,písnička lkavá o tobě nocí letí,
osado malá trempům zůstaneš zas, těm, kteří přijdou po nás.

Pieseň vyšla tlačou po prvý krát v roku 1931 v nakladateľstve Feryho Kovářika v Prahe.

 

 
 
 
 

 
Pieseň "Až stichnou bílé skály" bola zložená v roku 1929 a už v roku 1932 vyšla tlačou
v nakladateľstve Jana Švehly v Prahe. V tom istom roku bola jej nahrávka po prvý krát v rozhlase a  vyšla tiež na gramofónovej doske. Teda v roku 1940, keď si ju ZÁLESÁCI vybrali do svojho súťažného repertoáru, pieseň už bola známa nie len medzi trampami, ale bola rozšírená aj na verejnosti.

 

 
 
 

AŽ ZTICHNOU BÍLÉ SKÁLY

František a Ján Korda 1929

 

Děvčátko vím, že dnes je loučením,
do ráje krás už soumrak padá.
Zklamán a sám v osady klín se vrátím
dám v zapomění snění večerům stříbrným.
 

Refrén :  

Až ztichnou bílé  skály,
nad velkou peřejí den zhasne tmou.
Tam kde jsme spolu  stáli,
tam srdce zaletí se vzpomínkou.
Snad pro sny spálené oči se zarosí,

o štěstí vzdálené si zaprosí.
Až ztichnou bílé  skály,
 ty budeš někde v dáli už dávno spát.

Nesmíme znát co život nám chtěl dát,
nesmíme mít, co duše pojí.
Snad zůstanou nám v srdci místa bílá,
ta duši chudou budou v osadě stále hřát:

 

Refrén :  

Až ztichnou bílé  skály,...

 

 
 
 
 

 
...aj pieseň s názvom "COWBOY Z CHEROKEE" zo súťažného repertoára osady ZÁLESÁK bola obľúbenou a známou piesňou nie len medzi trampmi a práve s touto piesňou ZÁLESÁCI získali veľký úspech, preto že si ju nacvičili hudobne v jazovom podaní...

 

 
 
 

COWBOY Z CHEROKEE

Powell Teddy, Whitcup L., Samuels  / Šmejkal - Šlik

 

V Cherokee vládne Bůh a cowboy.
Jo-ho-hó, jo-ho-hó, jo-ho-hó...
dřív, než půjdu navždy spát,
sbohem Cherokee chci dát,
kde vládne Bůh a cowboy.

Oklahomou zpěv můj dnes dozní:
Jo-ho-hó, jo-ho-hó, jo-ho-hó.
Colty mé, dva druzi mí,
nehouknou již v Cherokee,
kde vládne Bůh a cowboy.

Ještě jednou projdu kraj,
rancho, ohrady a stáj
a rozloučím se s koněm svým.
Lány mé zrak pohladí,
ústa má jim prozradí,
tam že se nikdy nevrátím,

kde v Cherokee vládne Bůh a cowboy!
Jo-ho-hó, jo-ho-hó, jo-ho-hó.
Přece však se mohu smát,
v Cherokee vždyť budu spát,
kde vládne Bůh a cowboy.

Jo-ho-hó, jo-ho-hó, jo-ho-hó.
Johohó, johohó, johohó...

 

 
 
 

PŘIJĎ JEŠTĚ JEDNOU

 Vašek Zeman, František Tichý

 

Pojď ke mně blíž, zlíbat dej ústa malá,
poslední píseň osadou zní.
Pojď, dej mi zpět, co jednou jsi mi vzala,
vždyť velká láska ti odpustí.
Při ohni rudém vzpomínat budem
na svoje štěstí, jež prchlo v dál.
Pojď ke mně blíž, srdce své dej mi celé,
bez lásky tvojí sám bych se bál.
 

Refrén:

Přijď ještě jednou, než hvězdy zblednou
v tu naši osadu s Bohem mi dát.
Láska tě zmámí, až budem sami,
tam píseň poslední nám budou hrát.
V tvých očích je smích, v mém srdci je žal,
co hladil jsem rád, jiný navždy vzal.
Přijď ještě jednou, než hvězdy zblednou,
já bych si v klínu tvém rád zaplakal.
 

Hvězdy šly spát a zmlkla píseň tklivá,
já marně volal tvé oči tmou.
Dnes, dívko, vím, že z lásky nám jen zbyla
cestička bílá nad osadou.
Ty krásné chvíle, děvčátko milé,
se nenavrátí už nikdy víc.
Jinému dáš svá ústa k políbení,
pro mne v tvém srdci nezbylo nic.


 

 

 

Tú bronzovú medailu, ktorú na súťaži ZÁLESÁCI získali zostala ozdobou v ich osadnom archíve a ten spravuje kamarát Brčko. Možno však dnes už len ľutovať, že spevácky zbor a vlastne aj trampská osada sa po speváckych závodoch v podstate skoro úplne rozpadla a tiež dlho trvalo, kým sa osada skonsolidovala pribratím úplne nových členov. No aj tak počet spievajúcich členov osady už nikdy nedosiahol tú úroveň, ako na týchto speváckych pretekoch. Osada sa ešte zúčastnila  speváckych závodov v roku 1948, ale tu sa umiestnila s doplnenými novými spevákmi až na siedmom mieste . Je to naozaj škoda, lebo ako spevácka skupina začínali  v mladom veku a mali nádej k veľkým úspechom.

Piesne, ktoré spievali v roku 1940 ZÁLESÁCI sa spievajú na trampských osadách dodnes, teda medzi kamarátmi sa šíria a prežívajú piesne už od ich zloženia, teda viac ako sedemdesiat rokov. Vyšli a vychádzajú v mnohých trampských spevníkoch a sú nahrané v nespočítateľných podaniach rôznych trampských skupín na CD hudobných nosičoch. 

Tu musíme však povedať i to, že v tom čase slovenský tramping nemal ešte svojé vlastné piesne, hoci sa k životu  veľmi čulo hlásil už celých dvanásť rokov. A tak slovenská trampská pieseň ešte stále driemala a na svoj vznik  a prvú skladbu musela čakať ešte ďalších celých dvanásť rokov. Nepredbiehajme však veci...

Viackrát sme sa pýtali týchto trampských muzikantov, či im vtedy, v tých časoch,  vlastná tvorba a slovenská pieseň pri osadných a táborových ohňoch nechýbala. Jednoznačnou odpoveďou bolo vždy, že vraj nie, že trampské české piesne boli tak krásne, vždy s nábojom plným trampskej romantiky  a bolo ich dostatočné množstvo, že nepociťovali túžbu k vlastnej tvorbe piesní. Tiež vela odpovedí bolo i takých že čeština vyznieva ovela krajšie a vonia pre nich viac - menej romantikou diaľok, teda povedané jednoznačne, že v trampských piesňach, bola vtedy pre nich naozaj čeština krajšia ako slovenčina. A pomenej odpovedí bolo ešte aj  takých, vraj trampská pieseň v slovenčine sa skladá veľmi ťažko a neznie dobre.

K tej vtedajšej rivalite speváckych zborov ešte predkladáme  zopár zachovaných spomienok, ktoré z dnešného pohľadu sa zdajú možno byť aj divné, či dokonca malicherné.

Základ nespokojnosti pri hodnotení umiestnenia  jednotlivých skupín porotou,  bol vraj položený pri týchto pretekoch už pri ich príprave. Z vtedajšej mladej osady ZÁLESÁK prišlo tvrdenie, že jedinou uznávanou jedničkou v prednese trampských piesní bola v tých časoch trampská  osada SAVANA. Je síce pravdou, že vtedy bola SAVANA  bez konkurencie, najmä v zohratosti jednotlivých hudobných  nástrojov, gitár a mandolín. Avšak ostatné osady /a aj organizátori/ sa usilovali zabezpečiť pre všetkých účastníkov rovnocennejšie východiskové podmienky, aby predpokladaný  víťaz, teda osada SAVANA, takto nebol známy už dávno dopredu. A tak sa rozhodlo, že spievať sa bude len so sprievodom maximálne dvoch gitár. Ide predsa o spevácke preteky a nie súťaž hudobných nástrojov. Tým sa zasa cítili znevýhodnení SAVAŇÁCI a miesto toho, aby ako dobrí, či skôr vynikajúci muzikanti prijali tieto podmienky a pripravovali sa na túto významnú súťaž, tak svoj iný názor vlastne nepresadili a účasť ako jediný odriekli.

A ešte niekoľko drobností z týchto prvých trampských speváckych pretekov. Osadným zborom, ktoré sa umiestnili na čelných miestach, odovzdalo "najkrajšie dievča", zvolené rovnakou porotou kovové plakety. S rozhodnutím poroty o "najkrajšom dievčati"  nie všetci súhlasili a zdôvodňovali to tým, že všetky trampské dievčatá sú krásne a nemôže byť vyhlasované iba jedno najkrajšie dievča /s tým možno aj v dnešných dobách len súhlasiť/.

 

 
 

 
Víťazná osada TULÁK zo "SPEVÁCKYCH PRETEKOV BRATISLAVSKÝCH TRAMPSKÝCH OSÁD" a víťazný pohár z roku 1940 v Dúbravke. Takýmito "jedlými" hodnotnými cenami boli odmeny víťazom nie len v speve, ale aj trampskom volejbalovom turnaji ktorý bol súčasťou pretekov v speve, kde prvé umiestnenie získala osada GRANADA.

 

 
 
 
 

 
Víťazní  TULÁCI dostali navyše ešte veľký rohlíkový a lekvárový koláč so zapečenou päťkorunáčkou, vtedajším veľkým peniazom. Vrhli sa naň tak, že sa za ním len tak zaprášilo, ale kto sa prehrýzol ku kovovému peniazu, nevieme dodnes. Nik sa vtedy vraj  k nálezu tej päťkorunáčky neprihlásil.

 

 



Dúbravka

rok 1941

O tom že boli "SPEVÁCKE PRETEKY BRATISLAVSKÝCH TRAMPSKÝCH OSÁD" aj  v roku 1941 sme sa dozvedeli až neskoršie, pri listovaní v osadnej kronike trampskej osady SAVANA a našli sme tam aj to, že dva krát po sebe  v rokoch 1940  a 1941 sa konali  vo veľkej sále krčmy "u Zajíčkovej". O umiestnení jednotlivých skupín je tam zápis len o tom, že pred nimi sa ako prvá umiestnila trampská osada TULÁK a ich  trampská osada SAVANA získala druhé miesto, z piesňou s námorníckou tématikou od Vladimíra Eddyho Fořta s názvom "Ve strážním koši". V kronike prezradili i to, že pesničku  poctivo trénovali pred súťažou celých šesť týždňov a spievali ju štvorhlasne v zložení kamarátov z osady Gandyho, Holiča, Jima a Kida.

 

 
 

 
Pieseň od Vladimíra Eddyho Fořta s názvom "Ve strážním koši" vyšla po prvý krát tlačou v roku 1935 v hudobnom nakladatelstve Ferryho Kavářika UNIVERSUM v Prahe.

 

 
 
 

 

VE STRÁŽNÍM KOŠI

Vladimír Eddy Fořt

 

1. Na moři v podvečeru námořníci na škuneru
ulekli se, šlak je trafit mohl,
na lodi, kýho výra, na dně zela velká díra,
ňákej šutr do ní někde šlohl.
Halou, halou, namočený jsme tu prima,
nesvědčí nám vlhký klíma.
Náramně naříkali, vodu pořád pumpovali,
až se každej v kříži namohl:

Refrén:

Ve strážním koši seděli dva hoši,
kouřili svý havana, říkali: "Hosana."
Nás nebezpečí přeci nerozbrečí,
my sedíme na hoře, čumíme do moře.
Našinec proč by se bál,
na mělčině loď se nerozřachá,
hačneme si na močál,
chechtat budeme se, cha cha cha chá.
Ve strážním koši, seděli dva hoši,
vzali sobě pyžama, kejvali nohama.

2.Stvoření nejsme, aby ožrali nám tělo krabi,
námořníci zmítali se hořem,
venkoncem jsme my vždycky vyváznuli strategicky,
nakonec to takhle bídně zvořem.
Halou, halou,
vody máme plný plíčky, polykáme andělíčky.
Námaha marná byla, loď se s nimi potopila,
jenom stožár trčel nad mořem:

Refrén: ..
.

 
 
 
   

Marianka

rok 1942

 

                                                                                                    O "SPEVÁCKÝCH   PRETEKOCH BRATISLAVSKÝCH TRAMPSKÝCH OSÁD" sme sa najprv dozvedeli z pôvodných zápiskov trampskej osady DESPERÁDO /založenej v roku 1938 /, ktorá tu získala ocenenie štvrtého miesta zúčastnených.

Iný zápis, tak isto z osady UTAH sme sa našli v dobových zápiskoch kamaráta Springa:

 

 

".....bolo to 27.septembra v roku 1942 keď naša osada UTAH v Marianke "U Nováka" usporiadala opäť  "Spevácke preteky".

V úvodnom ceremoniáli tu vystúpila s mandolínami osada SAVANA a potom sa pridali TULÁCI s vtedajšou slovenskou trampskou hymnou "Hoj trampove".

Pubo privítal účastníkov a súťaže začali. Súťaž vyhrala osada TULÁCI - mladší, za nimi sa umiestnila osada SAVANA a MYŠIACI. Na ďalších miestach bola osada DESPERÁDO, TULÁCI - starší, UTAH a TRI KRUHY. Za najkrajšiu pieseň oznámila porota „Mám more rád..“ v podaní trampskej osady SAVANA".

/Spring, trampská osada UTAH/

 

 
 

 
Z roku 1942 sa nám zachoval zápis o víťazovi pretekov v trampskom zápisníku kamaráta Honda z TULÁKOV /mladších/. Tu už na dobovej kresbe môžeme vidieť že víťazná skupina TULACI spievala v sedemčlennom obsadení a mala v skupine aj kamarátku. V tomto zápisníku sú však v pravom rohu dole  uvedené iba dve mená osád v poradí ako sa umiestnili  - TULÁCI a SAVANA. Zaujímavé je však najmä to, že na stuhách z gitary sú uvedené názvy piesní, ktoré TULÁCI na súťaži spievali. Boli to samozrejme tri piesne pre každú súťažiacu osadu povinné a TULÁCI si vybrali z vtedajšieho známeho trampského repertoáru tieto: V KEŇU TAK SÁM,
GONDOLA MILOVÁNÍ a PROSÍM NEODCHÁZEJ,

 

 

Že aj o zábavu po skončení súťaže nebola vôbec núdza. Pirát dostal diplom za najlepší tanečný výkon, keď predviedol svoju tradičnú „kočku“ a hneď na to bol „ohovorený“ kamarátmi s osady TULÁK, „že ho videli tancovať tento svoj originálny tanec aj lepšie, ale to mal v sebe viac grádov“, možno mali pravdu, možno vravela len závisť. Rozbehnutá zábava však skoro skončila, krčma v ktorej sa spevácke preteky konali, hore nad pútnickou dolinou smerom k Pajštúnu vraj nebola trampom až taká blízka a tak sa napokon väčšina odsťahovala do doliny - do krčmy k Michálkovej..."

 
 

V KEŇU TAK SÁM

Text: Vladimír Eddy Fořt

Hudba: Bedřich Nikodém

 


Rozbouřené vody řvou,
dnem i nocí píseň svou,
v peřeje kde řeka odnáší dál keňu mou.
Pod peřejí místo mám
kde jsem se svou keňou sám,
tam, až tebe zase potkám,
pak tě zavolám.

Pojď si ke mně chvilku sednout
jsem v keňu tak sám,
než se setmí, já tě pokolíbám.

Na hladinu až noc temná
k nám složí svůj chlad,
pošeptám ti, že mám jen tebe, rád.

Hlavinku svou dáš na můj klín,
a na líc tvou padne můj stín.

Pojď si ke mně chvilku sednout,
jsem v keňu tak sám,
až se setmí z lásky tebe zlíbám.

 

 
 
 
 
 
 

GONDOLA MILOVÁNÍ

Text: Jaroslav Mottl 
Hudba: Josef Stelibský


Laguna zpívá, v bocích se kývá,
soumrak je noci blíž,
volám ti vstříc, ty mne však neslyšíš.
Srdce mi buší, tvůj souhlas tuší,
hvězdám platí můj dík,
bledý měsíc bude můj zpovědník.

Ref.:
Gondola milování nese nás lagunou,
měj se mnou slitování a vyslyš prosbu mou;
kytara tiše tmou doznívá,
nám teď zbývá chvíle poslední,
měj se mnou slitování,
než se den rozední.
Přísahám při měsíci, to je můj kamarád,
přestaň být nevěřící, vždyť jen tebe mám rád.
Gondola milování nese nás lagunou,
měj se mnou slitování a buď na věky mou.

Žehrám na osud, který mi dosud
překážel v rozletu,
dny soužení dají mi odvetu.
Držím se břehu, chci ti svou něhu
dokázat stůj co stůj,
v roztoužení čekám na příslib tvůj.

Ref.:
Gondola milování...
 

 
 
 

 
 
 

 Lamač

rok 1943

O "SPEVÁCKYCH PRETEKOCH BRATISLAVSKÝCH TRAMPSKÝCH OSÁD" z roku 1943 nevieme skoro nič, snáď iba to, že ich  poriadala  osada MONTANA, že sa konali v hospode v  Lamači "U Pantlovej" a že trampská osada SAVANA tu získala druhú cenu s piesňou s názvom "Holčičko má, nerozumná". Tou druhou cenou bola pekná a kvalitná mandolína, ktorá im zostala pre spomienku na toto súťaženie.

 

 

 

HOLČIČKO MÁ, NEROZUMNÁ

Text a hudba: František Domažlický


1.Když hvězdičky jak perličky
večer nad námi jasně zaplanou,
někde v lese tulíme se
za zvuku kytary se svou pannou.
A potom, když měsíček
se schová za lesíček
a když se noc přiblíží k nám,
pak ve stanu zlíbám pannu
a písničku jí zazpívám:

Refrén:

Holčičko má nerozumná,
nechci přec´ víc, jen ret a líc tvoji mít.
Pomysli jen, až bude den,
že o lásce pak jen sladce budem ´ snít.
Vždyť lásky čas odejde zas,
a proto vyslyš můj prosebný hlas:
Holčičko má, buď jenom má,
chci tě mít rád, tobě zpívat píseň svou.


2.Svět se točí, tvoje oči
když se do mých tak sladce dívají.
Svět nech světu, jednu větu
plnou lásky, když rety šeptají
tak sladce: chci jen tebe
mít stále kolem sebe,
tebe mít rád a pak nic víc!
Ať se mládí vydovádí,
v stáří pak už jde těžko říc´:

 

 
 
   

Marianka

rok 1944

O "SPEVÁCKYCH PRETEKOCH BRATISLAVSKÝCH TRAMPSKÝCH OSÁD" z roku 1944 vieme celkom určite povedať to, že sa konali dňa 13.7.1944 v Marianke.  Zachovala sa i prvá cena víťaza týchto pretekov, ktorú vyhrala vtedy, teda v tých rokoch, mladučká trampská osada BEDUÍN /zal.1938/. Odniesli si zároveň aj ocenenie „Najlepšieho nováčika trampských závodov“. Prvá cena víťaza je v starodávnej darčekovej kazete a je to kovová plaketa s názvom a miestom konania tejto súťaže. Dozvedeli sme sa i to že súčasťou tejto ceny bol i pohár víťaza, ale po skoro osemdesiatich rokoch od získania tejto trofeje sa už zabudlo u koho z osadníkov sa odložil a či ho ešte vôbec niekto po tak dlhom čase z dedičov opatruje. To, kde sa pohár nachádza a či už v tých dobách bol putovný, nám však nám už osadníci z BEDUÍNU neprezradia, lebo už všetci putujú po  trampských cestách, z ktorých niet návratu.

 
 
 
 

 
Z roku 1940 sa nám zachovala osadná fotografia BEDUÍNOV z ich vandru v malokarpatských lesov nad vtedajšou obcou Dúbravka, dnes mestská štvrť Bratislavy. Vtedy tam mali aj svoju, už osadnú  chatku zdedenú z organizácie YMCA. Ako vidieť z fotografie z tých čias, tak to bola mladučká trampská partia a ich láskou zrejme okrem prírody bola určite hlavne hudba. Hudobné nástroje boli gitary a mandolíny, ale aj harmonika a tak osada BEDUÍNOV sedem rokov od svojho vzniku   sa stala v roku 1944 víťazom speváckych pretekov v Marianke.

 

 
 
 
 

 
Ocenenie trampskej osade BEDUÍN ako  „Najlepšieho nováčika speváckých závodov trampských osád v roku 1944 v Marianke.

 

 
 
 

 

 
Ocenenie trampskej osade BEDUÍN ako  „Najlepšieho nováčika speváckych závodov trampských osád v roku 1944 v Marianke. /detail/

 

 
 
 

 

 
Prvá cena víťaza trampských speváckych závodov pre osadu BEDUÍN z roku 1944 v Marianke, je v starodávnej darčekovej kazete a je to kovová plaketa s názvom, dátumom  a miestom konania tejto súťaže.

 

 
 
 
 

 
Prvá cena víťaza trampských speváckych závodov pre osadu BEDUÍN z roku 1944... /detail/

 

 

Tieto dve prvé ceny spolu s ďalšími trampskými artefaktmi z týchto dôb, sú v súčasnosti v opatere "Slovenského trampského archívu"  TRAMP NETu, ktorý spravuje Pekelník. Do archívu ich trvalo prepožičal kamarát Kabela,  ktorý zdedil okrem pár zachovaných trampských pamiatok a fotografii, i otcove "túlavé trampské topánky" a je členom známej malokarpatskej trampskej osady FATUHYWA /zal.1963/ sídliacej v Nemeckej doline.


 Bratislava

Koliba

rok 1946


Vojnové udalosti roku 1945 zrejme boli príčinou, že pravdepodobne v tomto roku sa žiadne spevácke preteky nekonali, teda žiadny zápis, či ústne podanie tomu nenasvedčuje. Prvé povojnové "SPEVÁCKE PRETEKY BRATISLAVSKÝCH TRAMPSKÝCH OSÁD", sa konali v septembri 1946,
rok po 2. Svetovej vojne, v kultúrnom dome "Besede na Rychte" na bratislavskej KOLIBE. Usporiadateľom pretekov bola osada MONTANA. Žiaľ písomné podrobnosti o priebehu súťaže, ktoré boli zaznamenané v osadnej kronike trampskej osady FLORIDA sa nezachovali keďže, prvá kronika osady FLORIDA zmizla navždy v policajných archívoch.

Na výsledky prvých dvoch ocenených si spomenul kamarát Jokes z FLORIDY a takto ním ich prezradil:

1.cena : osada MONTANA
2.cena : osada FLORIDA v zložení: Bob, Šimpy, Mimino, Sleepy a Jokes

Jokes spomenul i to, že súťažný repertoár speváckych skupín sa skladal z klasických starších trampských piesní s českým textom.

Tiež sme sa dozvedeli z osadných zápiskov osady FLORIDA z tohoto obdobia, že toto umiestnenie v súťaži malo pre kamarátov z FLORIDY veľký význam a zásadný obrat v speváckej činnosti osady. Vytvárajú väčšie spevácke teleso, kde okrem hudobníkov a spevákov vlastnej osady priberajú troch spevákov z osady MONTANA a tiež dievčatá z rozhlasového dievčenského tria. V tomto zložení vystupujú po prvý krát na plese KSTL v reprezentačnej bratislavskej Redute a tiež sa dostávajú do povedomia verejnosti a sú pozývaný hrať na rôzne spoločenské akcie.

 

 

 

Rača

rok 1947

Pôvodný trampský spevácky súbor osady MONTANA sa rozpadol a po zostavení nového z vlastných členov sa osada MONTANA zdráhala usporiadať spevácke preteky, cítiac konkurenciu vo FLORIDE. Aby sa neporušila tradícia speváckych pretekov osada UTAH ako vtedy najagilnejšia osada sa rozhodla prebrať štafetu a pokračovať v organizovaní pretekov  s putovným pohárom od ich člena cyklistického pretekára, Československého reprezentanta Vlastu Rúžičku. UTAH usporiadal preteky dňa 12.októbra 1947  v Rači a to vo veľkej sále krčmy "U Mesároša". Preteky boli obsadené všetkými, v tých časoch spievajúcimi trampskými osadami a veľká sála krčmy bola zaplnená na prasknutie fanúšikmi trampskej piesne.

 

Prvenstvo  z Rače "U Mesároša" si už bez konkurencie odniesla trampská osada FLORIDA, ktorej spevácky zbor bol na závodoch v tomto zložení: Bonzo, Bob, Šimpy, Mimino, Jokes Sleepy.
FLORIDA získava zároveň aj putovný pohár trampskej osady UTAH, nie však nastálo, preto že pre jeho konečné získanie bola podmienka, aby ho víťazná spevácka skupina vyhrala  tri krát za sebou.
Okrem získania a prepožičania putovného poháru dostala FLORIDA od osady UTAH za 1. miesto kroniku s fotografiou ich chaty nad Mariankou a s podpismi  členov UTAHU. Vďaka tomu neskorším kronikárom FLORIDY - Dorimu, Jokšimu a pozdnejšie Bonzovi, boli v nej záznamy z činnosti osady a tiež záznamy zo speváckych pretekov až do 10. výročia osady. Avšak kronika sa v nedávnom čase akosi stratila z dohľadu a  nevie sa miesto kde sa nachádza.

Prepožičanie pohára "UTAHU"  získali prednesom dvoch piesní. Tu sa po prvý krát osada FLORIDA predstavuje vlastnou piesňou s názvom "Ty spíš broučku můj", ktorú zložil kamarát Jokes, zo slovami v češtine, totiž taký bol vtedajší zvyk a  starí bratislavskí trampi udávali, že slovenskí trampskí autori v tých časoch,  skladali svoje piesne v češtine.

Slová piesne i melódia  "Ty spíš broučku" od kamaráta Jokesa z bratislavskej osady FLORIDY sa do dnešných čias v úplnom origináli nezachovali a aj druhý ručne písaný Jokesov veľký "floriďácký" spevník nenávratne zmizol, ale ten už nie v policajných archívoch, ale v niektorej súkromnej trampskej knižnici.

Je však dobré, že niektorým starším trampom pamäť ešte dobre slúži...  na tieto české slová si spomenul kamarát Andy z trampskej osady MANILA.

A tak sa stalo že prvá Jokesová "slovenská" trampská pieseň, vlastne jej slová, neupadli do večného zabudnutia.

 

 

 
 
 

TY SPÍŠ BROUČKU MŮJ

 
Ty spíš broučku můj
kolem již všechno sní
uu uu uuú
a vítr jen v korunách šelestí
uu uu uuú

 

Když měsíc a hvězdy září  noční tmou
len vytí vlků zní stichlou pustinou.
Ty spíš broučku můj a sníš
hezký sen v ríši snů

uu uu uuú
 

Ale už zakrátko táto Jokesová pieseň sa spievala v  trampských osadách, avšak nie s pôvodným českým textom, ako ju Jokes zložil, ale zo slovenským textom. V svojich spomienkach pieseň vylovil a tiež zaspieval svojho času kamarát  Johny Blonďák z trampskej osady UNCAS. Bolo to však už v neskorších dobách, v roku 1986, keď kamarát Svorad z trampskej osady HAY RIVER pieseň nahral na magnetofónový záznam v podaní Johna Blonďáka  na chate u Pekelníka. Jej slovenské slová sú nasledovné:

 
 

SPI SYNČEK MÔJ.

 

 
Spi synček môj
vôkol už všetko spí
uu uu uuú
a vietor len v korunách šelestí
uu uu uuú

 

Keď mesiac a hviezdy
ti žiaria nočnou tmou

len vitie vlkov znie
stichlou pustinou.


Ty spíš a sníš
krásný sen v ríši snov

uu uu uuú

 

 

 

Slová i melódia ďalšej v poradí druhej súťažnej piesne, ktorú predniesla osada FLORIDA bol od českých trampských autorov Jiřího Prášeka a Jaroslava Moraveca  s názvom "Za modrým obzorem". Slová tejto piesne sme však našli a zachovali sa v spevníčku písanom v tých časoch od kamaráta Myšinu z trampskej osady MANILA a tiež sme ich objavili v hudobnej predajni na CD, kde ju spievajú "Hoši od Bobří řeky". Tu však je pridaná aj druhá sloha, ktorú FLORIDA nespievala a ako tvrdí Andy z osady MANILA, túto slohu v tom čase ani nepoznali a že sa s ňou na Slovensku nestretol dodnes. A tak je možné, že táto sloha bola dodatočne pridaná a zložená až v neskorších rokoch "foglarovcami". Vlastne táto pieseň v pôvodných slovách má už viac ako šesťdesiaťpäť rokov a stále sa ešte spieva v trampských osadách, či skautských družinách. Jej slová vám prinášame nižšie:

 

 

ZA MODRÝM OBZOREM

 

         F      B        F
1. Kam plují oblaka, letí ptáci?
       B F
    V dalekou neznámou cizí zem.
      C7 Dmi
    Večer vždy přemýšlím, proč se ztrácí
      G7 C7
    jasný den za modrým obzorem.
 

       F B F
    Co je tam, kde se zem s nebem stýká
    B F
    a jak tam nový svět vypadá?
     C7 A7 Dmi
    Vítr tam poletí a mně říká:
    G7 F C7 F
    Pojď se mnou, touha spát ti nedá.


    B F
    Hola hou a hou, hola hou hou,
    B F C
    vítr zní dalekou krajinou,
    B F
    hola hou a hou, hola hou hou,
    B B mi F C7 F
    srdce mé potěší písní svou.

   
 

   B F
   Kdopak ví, co je tam, kam se dívám,
   F B F
   kdopak ví, co skrývá cizí zem?
     C7 A7 Dmi
   Celý svět iluzí, které skrývám,
     G7 F C7 F
   celý je za modrým obzorem.

 2. Štíty hor, oceán, šíré lány
     i světlá velkoměst viděl jsem,
     slunečným jasem jsou zalévaný
     kraje tam za modrým obzorem.

    A když pták letí vstříc modrým dálkám,
    pak za ním v duchu svém letím já
    kam všechny vás ve svůj ráj s sebou lákám
    za modrým obzorem začíná.


    Hola hou a hou, hola hou hou.
    vítr zní dalekou krajinou,
    hola hou a hou hola hou hou,
    srdce mé potěší písní svou.

    Věčně dál poletím za svou touhou,
    vítr dál mi šlehá do očí,
    před sebou ještě mám cestu dlouhou,
    za modrým obzorem nekončí.

 


Ešte pár slov k speváckym závodom v roku 1947  v Rači.

Najprv treba zrejme spomenúť a doplniť  poradie súťažiacich trampských osád.

Za víťaznou FLORIDOU sa umiestnila ako druhá, trampská osada MODRÁ HVIEZDA a tretie miesto patrilo trampskej osade ČIERNY ŠÍP, ktorá bola predchodcom neskoršej trampskej osady MANILA.

Aj trampská osada ELDORÁDO sa po prvý krát aktívne zúčastnila súťaže a napriek tomu že boli nováčikmi, skončila na peknom štvrtom mieste, aj  s odmenou nazvanou "zemiakovou medailou".  Tou zemiakovou medailou bola  krásna zrubová miniatúra chatky, ktorú vyrobil kamarát Foxo z trampskej osady SAMOTÁRI z Rače /neskôr člen trampskej osady UTAH/.

A osada UNCAS získava cenu - pohár od osady MODRÁ HVIEZDA s názvom „Najlepšieho nováčika trampských závodov“.
 

 
 

 
Osada UNCAS v roku 1947 v Rači "U Meszároša" získala cenu
„Najlepšieho nováčika trampských závodov“.
 Pohár venovaný do súťaže trampskou osadou MODRÁ HVIEZDA s názvom "Najlepšiemu trampskému spevákovi".

 

 


 Rača

rok 1948

Zachoval sa nám zápis o tom, že v roku 1948 poriadala "SPEVÁCKE ZÁVODY..."  osada UTAH aj v Marianke, ale v spomienke zostali ako skoro zabudnuté, pre veľmi malú  účasť  speváckych skupín a vlastne aj trampov. A ešte zostalo v pamäti, že tieto "mariánske závody " vyhrala  trampská osada MLADŠÍ TULÁCI z Bratislavy.

 

Avšak tie oficiálne "SPEVÁCKE PRETEKY BRATISLAVSKÝCH TRAMPSKÝCH OSÁD" sa uskutočnili dňa 18. septembra 1948  v Rači - v nemeckom kultúrnom dome na Barónke a usporiadala ich osada FLORIDA, víťaz pretekov z roku 1947. Usporiadať tieto preteky ich osadou bolo im dané tiež, ako jedna z podmienok pre držiteľa putovného pohára osady UTAH a to usporiadať nasledujúce preteky.

V trampskom archíve sme našli  reportáž - písomné svedectvo z týchto pretekov, písanú pre brněnský časopis SBO - TULÁK, ktorú v tom čase napísala kamarátka Zdenka z brněnskej osady  Komaři a ktorú v plnom znení vám prinášame nižšie:

 
 
 

 

BRNO

 

 
 

 

 
 

 

Bratislava 18.9.1948

Na pozvání slovenských kamarádů vypravilo se na tento podnik sedm čundráků z Brna. Byli to Hanzin a paní, Icák a paní a svobodní mladíci Zdena, Max a Franta. Vtip byl v tom že přijeli oblečení jak žehličky čímž "dobře" zapadli" mezi čundrácký oblečené Bratislaváky.

Soutěž se konala v Kulturním domě v předmestí Bratislavy zvaném Rača. V prvé řadě musíme pochválit pořádající osadu Florida za vzorné vyzdobení jeviště a sálu. Míst bylo síce málo ale to nebyla vina pořadatelů - to byla vina paďourů, kteří se na tento podnik navezli. Po jedné strance nás to však těší - je vidět, že je o čundráky a jejich písně zájem. Přítomné uvítal kamarád Bonzo z Floridy, která obhajovala titul loňského mistra. Po něm promluvil Bob Hurikán, který byl členem poroty. Osady nastoupili po vylosování do soutěže takto:

Zelená sedma, Čierný šíp, Manila, Modrá hviezda, Florida, Zálesák, Kormorán, Amazonas, Eldorádo a Uncas.

Každá osada zpívala tři písně. Na každou píseň bylo dosažitelných 80 bodů. Vzhledem k velmi špatné akustice v sále zněly sbory velmi slabě ačkoliv byly velmi pěkně obsazeny. Ovšem ne všechny /Soutěž počala ve tři hodiny a skončila asi v 7 hodín takto.

1/ Florida která překázala naprosto přesvědčivě, že ne náhodou jí byl přisouzen titul získaný již vloni. Bylo to obzvláště krásná píseň - vlastní skladba - se kterou si získali obecenstvo i porotu.

2/ Uncas - byla nebezpečným konkurentem Floridy a podle mého názoru jí scházelo k vítězství jen vetší zkušenost a silnější obsazení.

3/ Kormorán - osada, která získala třetí místo v soutěži a odnesla tak poslední pohár.

Dále šli po sobě tyto osady:

Modrá hviezda, Amazonas, Zálesáci, Eldorádo, Zelená sedma, Manila, Čierny šíp.

Snad umístění některých osad nebylo správné a zasloužili si lepšího místa, ale nebudeme se plést porotě do řemesla. Měli bychom asi jiný názor o pěveckých sborech. Celkově však musíme uznat, že to byl dobrý podnik. Do dalších mnoho zdaru!

Zdenka Komaři Brno

 

 

 

Z článku sme sa teda dozvedeli o rekordnom počte - až desať osadných speváckych skupín a tiež o početnom trampskom publiku.

Tieto preteky však vošli do trampských speváckych dejín aj mnohými ďalšími zaujímavosťami, ktoré je naozaj nutné spomenúť.

Už od roku 1940 nespokojnosť  účastníkov z hudobných osadných skupín pri ich hodnotení umiestnenia v tých časoch bola naozaj veľká a stalo sa to žiaľ neskoršie "tradíciou" týchto podujatí, že porota bola označovaná za nespravodlivú. Je tiež zaujímavé to, že nespokojnosť s hodnotením nevyjadrovalo publikum, ale priamo zúčastnené hudobné osadné skupiny. Trampská osada FLORIDA, usporiadateľ týchto pretekov, sa snažila riešiť pri organizovaní tohoto súťažného podujatia aj tieto neustále kritiky z minulosti o nespravodlivom vyhodnotení umiestnení na speváckych pretekoch porotou.

A  tak sa stalo, že na tejto súťaži v porote zaujal svoje miesto vtedajší pracovník Čs. rozhlasu Janko Matúška  - slovenský hudobný skladateľ a klavirista, hudobný režisér, zberateľ a skladateľ ľudových piesní, priekopník v oblasti nahrávania autentického folklóru, ktorý ako prvý na Slovensku upravoval ľudové piesne pre potreby rozhlasu.

Ďalej na pozvanie trampskej osady UTAH do poroty zasadol aj legendárny Bob Hurikán, trampský historik, spisovateľ a skladateľ trampských piesní z českých Hvězdoníc.

Každá spevácka skupina pri svojom vystúpení predniesla tri piesne. A tak porota mala nie zrovna najľahšiu úlohu, zhodnotiť prednes tridsiatich piesní. Víťazom sa stala jednoznačne opäť osada FLORIDA, čo po jej vystúpení s úspechom a veľkým záujmom publika aj všetci  očakávali.

Tajomstvo tohoto úspechu však bolo zrejme aj v samotných "floriďákoch", ktorí sa na toto vystúpenie poctivo pripravovali počas celého predošlého roku.

Trampskú osadu FLORIDA svojím spevom na súťaži zastupovali kamaráti  v tomto zložení: Bonzo, Bob, Jokes, Mimino a Šimpy.

FLORIDA získala prvé miesto vlastnými skladbami,  ktoré mali nasledovné názvy a autorov:

1. Osada volá - slovenský text Jokes
2. Kovboj Joe - vlastná skladba Šimpyho
3. Krásné je v prérii žíť - vlastná skladba Mimina a Šimpyho

Text prvej piesne s názvom "Osada volá" ktorej slovenský text pochádzal od Jokesa nemáme k dispozícii. Text druhej  piesne s názvom "Kovboj Joe"  bol v slovenčine a bol vlastnou skladbou Šimpyho.  Tretia pieseň s názvom "Krásné je v prérii žíť " bola vlastnou skladbou Mimina a Šimpyho.  Dve z týchto skladieb boli pôvodné aj hudobne. Slová piesní sa od osadníkov z Floridy už nedali získať, proste v zápiskoch a spevníčkoch sa nenachádzali a z pamätí osemdesiatnikov a deväťdesiatnikov akosi žiaľ vymizli. Ale našiel ich v svojich zápiskoch kamarát Andy z trampskej osady MANILA a tak vám ich predkladáme:

 

 

KOVBOJ JOE

   

1.Oblak prachu po bielej sa ceste dvíha
podkova o kameň zazvoní
prériou sa ženie jazdcov rada dlhá
ozýva sa nápev veselý

Refren:

Holá hej láska moja
uvidím Ťa skoro zas
holá hej láska moja
krásne uplynie nás čas

 

2.Oblak prachu po bielej sa ceste blíži
bielou cestou kráča kovboj Joe
kockovanú šatku v meste si kúpil
zase striebornou si cinká ostrohou


3.Gitaru si ladil tíško k domku prišiel
milej serenádu spievať chcel
pod oblôčkom iného však chlapca našiel
k nevernej viac milej neprišiel.
 
 
 

 
 
 

KRÁSNÉ JE V PRÉRII ŽÍT

 

1.Krásne je v prérii žít
o lásce o štěstí snít
která je v dali a nevrátí se víc.

Ref:rén

Loučím se s domovem
se vším co měl sem tak rád
slzy mě tekou po tváři
chci se smát musím však odejít.
bolest svou v srdci svém skrýt
v dálkách snad najdu své štěstí
o kterém nechci jen snít

 

2. Kráčím sám vstříc nočným tmám
bolest velikou mám
kráčím sám stepí a píseň si zpívám

3. Že dávno již odešel den
co z lásky zůstal jen sen odešli chvíle
když je sem byl s tebou šťasten
 
 
 
  Konečné umiestnenie súťažiacich:

1.cena: osada FLORIDA
2.cena: osada UNCAS
3.cena: osada KORMORÁN
4.poradie: MODRÁ HVIEZDA
5.poradie: AMAZONAS

6.poradie: ELDORÁDO
7.poradie: ZÁLESÁK
8.poradie: ZELENÁ SEDMA
9.poradie: MANILA
10.poradie: ČIERNY ŠÍP
 
 
 
 

 
Osada UNCAS v roku 1948  v Rači - v nemeckom kultúrnom dome na Barónke, získala aj ako 2. cenu pohár.  Víťazný pohár osady FLORIDA žiaľ zmizol naveky  v "eštebackých" policajných skladoch.

 

 
 
 
 
 

 
Trampská osada KORMORÁN s víťazným pohárom, ktorý  získala na "SPEVÁCKYCH PRETEKOCH BRATISLAVSKÝCH TRAMPSKÝCH OSÁD"  za 3. miesto v Račanskom nemeckom kultúrnom dome na Barónke, dňa 18. septembra 1948. Oficiálny názov tejto trampskej osady je  EL CORMORANE DEL TORTUGA /zal.r.1932/ a bola to tá, slovenským trampom dobre známa legendárna osada Johna Hawkinsa. Víťazný pohár v rukách drží John Hawkins. Vedľa John Hawkinsa je kamarátka Mancika Vejsabelová - Krucká, ktorá často chodievala do trampskej osady GRANADA /zal.r.1933/ a v tom čase tiež spievala v profesionálnej skupine ČS rozhlasu pod umeleckým /ale i trampským/ menom skupiny VESELÁ TROJKA. Ďalšimi členmi tejto speváckej skupiny KORMORÁN boli /zľava/ Vosr Vodička Juky , Hawkinsová Boba a tiež kamarát Jim Vajco pôvodom z Dúbravskej trampskej osady TULÁK /zal.r.1930/.

 

 
 
 
 

 

 
Po stopách predošlej fotografie sa môžete v Bratislave vydať aj vy. Dobová stará fotografia trampov z trampskej osady  EL CORMORANE DEL TORTUGA v pozadí s bratislavským hradom, je z terasy petržalskej lodenice bývalej Nemeckej veslárskej jednoty Donau /od roku 1946 TKNB/. Táto lodenica osade "kormoránov" ako vodáckej osade v tých časoch s ktorých je fotografia z roku 1948, bola im stále ešte  domácou a stojí na svojom mieste na Auspitzi vo veľmi zanedbanom stave až do dnešných čias.

 

 
 
 
 

 

 
Táto ďalšia fotografia je tiež zo dňa 19.9.1948 v pozadí s bratislavským hradom fotená z terasy z petržalskej lodenice bývalej Nemeckej veslárskej jednoty Donau.
Fotografia sa zachovala a zostala spomienkou na návštevu Bo a  Boba Hurikána  v Bratislave pri príležitosti "SPEVÁCKYCH PRETEKOCH BRATISLAVSKÝCH TRAMPSKÝCH OSÁD" kde Bob Hurikán bol prizvaný ako člen poroty. Na fotografii zľava hore je John Hawkins, Boba Hawkinsová, Bob Hurikán z trampskej osady HURIKÁN z Hvězdoníc /zal.r.1920/ , Mancika Vejsabelová - Krucká, Bo Hurikánová a Jim Vajco. Dole zľava je Juky Vosr - Vodička z "kormoránov" a Brendy z trampskej osady UNCAS /zal.r.1947/. Jediným žijúcim, či vlastne žijúcou z tejto fotografie je kamarátka Boba Hawkinsová žijúca dnes v ďalekom Caracase, ktorej aj touto cestou posielame trampský pozdrav a prajeme jej krásny každý ďalší deň v jej živote.

 

 
 
 

 

 
Pri návšteve Bo a Boba Hurikána v Bratislave ich  potulky zaviedli i na krásne romantické miesta v okolí Bratislavy. Zachovala sa nám aj táto fotografia z návštevy staroslávneho hradu Devín na sútoku Moravy s Dunajom. Na fotografii sú Bo a Bob Hurikán, Bonzo z trampskej osady FLORIDA a Bil z trampskej osady DOBRODRUH.

 

 

 

 

 
Tu je potrebné spomenúť i to, že Bob Hurikán v roku 1948, počas svojho septembrového pobytu v Bratislave  navštívil s niekoľkými ďalšími kamarátmi trampské táborisko s názvom Švédsky park, kde spoločne  táborili a to v spoločnosti trampov smerujúcich k zálesáctvu a uznávajúcich najmä tramping spojený s táborením v prírode /nie chatárčenie/.

 

 

 Rača

rok 1949

Dňa 25.septembra 1949 usporiadala osada FLORIDA opäť "SPEVÁCKE PRETEKY BRATISLAVSKÝCH TRAMPSKÝCH OSÁD"  v Rači - na rovnakom mieste ako rok minulý v Nemeckom kultúrnom dome na Barónke. Preteky boli bohato obsadené osadnými skupinami, súťaže sa zúčastnilo desať osád a v preplnenej sále bol veľký počet fanúšikov trampskej piesne.

V porote v tento deň znovu zasadli Janko Matúška a aj Bob Hurikán, ktorého do Bratislavy  pozvala trampská osada  FLORIDA ako  určený usporiadateľ pretekov na náklady osady.

Žiaľ však žiadny zvukový záznam zo spievania trampskej osady FLORIDA a ani iných trampských osadných sa nezachoval a tak dozvedieť sa o ich speváckych talentoch môžeme iba z rozprávania kamarátov ktorí ich spevácke úspechy zažili.

 

 

Kamarát Bob, trampský pesničkár z osady UTAH, si na "floriďákov“ spomínal takto:


"Basový hlas Boba, tenorové sólo Jokšiho, alebo vokály Bonza, Bobka a ďalších boli nezabudnuteľnými zážitkami pre všetkých poslucháčov. Takmer profesionálna úroveň, plné hlasové obsadenie, vynikajúci aranžmán, perfektný prednes a brilantný gitarový doprovod si získali úctu a uznanie v celej vtedajšej trampskej verejnosti."

Tak ako Bob hodnotili hudobne trampskú osadu FLORIDA podobne ju hodnotili viacerí trampskí hudobníci, skladatelia a muzikanti. A tak  sa stala bratislavská FLORIDA tým krásnym a vzácnym "rozkvitnutým kvetom" teda hudobnou FLORIDOU -  kvetom pre slovenských trampov.

Vlastne ten kvet mala FLORIDA aj v svojom názve. Meno „Florida“ je totiž starobylé španielske prídavné meno dodnes znamenajúce a označujúce svojím slovným symbolom „kvetinu“.

Ale vráťme sa do Račanského Nemeckého kultúrneho domu  a sledujme trampské dianie na speváckych trampských pretekoch v roku 1949.

Najsamprv treba spomenúť to, že po prvý krát FLORIDA  v dlhej histórii týchto speváckych pretekoch spievala všetky tri súťažné piesne so slovenským textom. Bolo to naozaj niečo mimoriadne, preto že dovtedy žiadna pieseň zo slovenským textom na týchto pretekoch nezaznela. Tiež treba povedať i to, že žiadna z ďalších siedmich súťažiacich osád pieseň so slovenským textom nespievala a tak FLORIDA a jej piesne boli vlastne tiež veľkým prekvapením pre všetkých divákov a aj ďalšie hudobné skupiny. Piesne "floriďákov"  v slovenčine zložili, alebo preložili osadníci, kamaráti Jokes a Šimpy . I keď ostatné osady súťažili z tohoto obdobia najkrajšími českými trampskými piesňami, tak vlastne "floriďákov" o to prvenstvo i tak nikto neobral.

FLORIDA tu na tejto speváckej súťaži vystúpila a spievala v tomto zložení: Bonzo /gitara/, šerif Bob, Bobek, Pesa, Pepo, Jokes /gitara/. Všimnite si opäť že z hudobných nástrojov mohli použiť len dve gitary.

Piesne s ktorými tu vystúpili mali názvy  "Modré tiene" , "Túžba po domove" a "Kde hasne dúhy jas".

Prvá z piesní s názvom  "Modré tiene"  mala pôvodný text anglický a do slovenčiny ju preložil  kamarát Jokes. Žiaľ, preklad tejto piesne sa nezachoval, teda zatiaľ sme ho neobjavili v žiadnom spevníčku, ktorý sa z tých čias zachoval. Ani preklad druhej piesne s názvom  "Túžba po domove" sa nezachoval. Zachovalo sa iba to že pieseň preložil kamarát Šimpy a jej pôvodný názov bol "Yearning for home"  v pôvodine od autora  Charleya Rogera. Tu však máme k dispozícii z tých čias českú verziu prekladu, ktorá vyšla nezávisle od slovenskej, v preklade kamaráta Rudolfa Špilara. Táto pieseň v Českej verzii sa do dnešných čias spieva v slovenských trampských osadách GRANADA, MANILA a ďalších, čo je už viac ako šesťdesiatpäť rokov od jej prvého pôvodného prekladu do českého jazyka.

 

 
 

 
Pieseň Charlea Rogera s názvom YEARNING  FOR HOME  vyšla aj v Českom preklade v hudobnej edícii Rytmus nakladateľa Mečislava Tkačuka v Prahe, v roku 1946.

 

 
 
 

YEARNING FOR HOME
/Touha po domove/

Dixie song
Hudba: Charley Roger
Český text: Rudolf Špilár
Úprava: Slava Mach

   C
1. V St. Louis  rozkvetly větve stromů,
   F
   nevím,kdy najdu cestu domů,
   C G C
   čekám a moje touhy sveřují se snům.
   F
   Kdo zná jak touha svírá,
   C
   kdo má svou zemi rád,
   D7 G7
   hvězdám se rozpovídá o domově písní,
  nežli večer jde spát.
  C
  Ve snách, je domov stále se mnou,
  F
  věřím, že k nemu dojdu jednou,
  C G7
  pak dám, ty květy Mississippi ke svým rtům.

/...pieseň mala aj svoju druhú slohu, tá sa však už v tlačenej verzii nenachádzala. Našli sme ju v dobovom , ručne písanom spevníčku kamaráta Myšinu z trampskej osady MANILA.../


2. V St. Louis se chvěje láska nocí,

   Nevím, zda budu jednou moci

   Zlíbat ty líce tvoje a tvůj zlatý vlas.

   Oči a rety rudé, které teď vidím v tmách

  Kdo ví, zda uvidím je ještě jednou,

  řeknu-li ti, že tě mám rád.

  Osud nestaví cestu snadnou,

  Možná, že zemřu kulkou zrádnou,

  Pak dej ty květy Mississippi k mrtvým rtům.

 

 

 

Treťou piesňou ktorú "floriďáci" spievali bola pieseň s názvom "Kde hasne dúhy jas". Text piesne s pôvodným názvom "Ghost Riders in the skyes" preložil kamarát Jokes. Viac o histórii tejto piesne sa môžete dočítať tiež na našich stránkach TRAMP NETU v rubrike hudba, kde zaujímavú jej históriu a jej prijatie do slovenského trampského repertoáru,  napísali kamaráti Svorad a Pekelník v článku nazvanom:

JIPPY - JA -  JOU, JIPPI - JA - JOU

KDE HASNE DÚHY JAS

Z trampského zápisníka kamaráta Svorada...

 

   
 
   

Výber piesne známeho amerického hitu "Duchovia v oblakoch" mala na trampskej  súťaži búrlivý ohlas a úspech, až taký, že pieseň po skončení súťaže museli viacnásobne opakovať za burácajúceho aplauzu divákov.

A tak sa stalo že víťazstvo v tomto speváckom súperení trampov získala trampská osada „FLORIDA“

Osada FLORIDA získava nie len prvú cenu tejto súťaže ktorá víťazstvom v troch súťažiach v predošlých troch rokoch /1947, 1948, 1949/ definitívne získava aj putovný pohár venovaný osadou UTAH.

Porota určila aj nasledujúce poradie súťažiacich skupín:

2.cena: osada UNCAS
Osadu UNCAS reprezentovali a spievali kmaráti Johny Blonďák /gitara/, Jimy Diamant - Athabaska /gitara/, Brandy - Dlabák.

 

 
 

 
Ceny a poháre osady UNCAS ktoré získala v speváckych trampských pretekoch od roku 1947 - 1956. Je pochopiteľné i nepochopiteľné, že ich všetky ocenenia sa tu nenachádzajú. Najmä tie, ktoré si bezdôvodným zhabaním ukoristila vtedajšia "ľudovodemokratická polícia" a ktoré nenávratne zmizli v hlbokých policajných archívoch.
Mimochodom "pohárové ceny" pre spevácke preteky venoval legendárny cyklista Vlasto Ružička, člen trampskej osady UTAH.

 

 


Tretiu cenu získala osada ELDORÁDO
s prednesom piesní
  ktoré si pripravili do súťaže "Pluje loď", "Na západ je cesta dlouhá" a "Púlnoční slunce". Pieseň "Pluje Loď" bola pozmenenou pesničkou havajskej hymny, avšak s inými slovami ako má táto havajská pieseň. Hudba však bola totožná, to však potrebovalo aj pri podaní piesne doplniť hudobným nástrojom, aby sa čo najviac priblížili k tejto melódii. A tak si požičiavajú "havajskú gitaru" čerstvo dovezenú z USA od Bonza z FLORIDY. Túto však použili iba pri tejto jednej piesni s názvom "Pluje loď". Perličkou bolo tiež to, že pieseň Bílé pláně spievali  štvorhlasne.

Len pre zaujímavosť, tieto piesne už vtedy nahrali v "gramofonovom štúdiu" pasáži hotela "Paláce" na platne, ktoré vtedy boli z použitých röntgenových snímkou a ihlu gramofónu nahrádzal tŕň z ruže. Platne sa však časom ošúchali a je pochopiteľné že žiaľ sa do dnešných dní nezachovali.

Zaujímavosťou aj týchto speváckych pretekov bolo i to, že i keď do poroty boli vybraný kamaráti u ktorých sa očakávalo odborné zhodnotenie speváckych skupín a spravodlivé určenie ich poradia, jedna zo spievajúcich osád predsa len mala námietky proti hodnoteniu poroty, ktorá vraj ubrala ELDORÁDU body za pieseň v tých časoch nevhodnú, s označením ako "kozmopolitickú" a posunula ich v umiestnení o jedno miesto nižšie a tak sa ocitli na treťom mieste. A tak ELDORÁDO predstihla osada UNCAS s legendárnym Johnom Blonďákom. Osadníci z ELDORÁDA výrazne akosi neprotestovali, lebo ako povedali, cena bola i tak v tých správnych rukách.

 

 
 
 

Trampská osada ELDORÁDO pri svojom vystúpení. Tento trampský zbor osady ELDORÁDO získal 3. cenu.  Spievali John Brile, Joe, Čárli /gitara/ a sherif Franc.

 
 
 
 
 

 
Pieseň PŮLNOČNÍ SLUNCE od autorov B.Caha a P.Milana so zmeneným názvom BÍLÉ PLÁNĚ si vybrala v speváckych pretekoch do svojho súťažného repertoáru trampská osada ELDORÁDO.

 

 
 
 

PŮLNOČNÍ SLUNCE

Slow - fox a píseň

Slová Bohumil Caha Hudba Bohumil Caha, Pavel Milan

   

F dur c7 Fdur

Fmol
Bílé pláně zpívají mou píseň,
Bmol                 Fmol
s větry táhnou v nedozírnu dál,
C7                 Desdur
do kraje kde neznámou je tíseň,
Bmol         C7
kde je cizí bol i žal.
Fmol
Vracím se a chovám v srdci přaní,
Bmol           Fmol
nebe vaších očí zulíbat,
Des      Bmoll         Fmol
vracím se do kraje odříkaní,
G7  (D) (G)                     C7
řeknete mi prosím svoje "snad"...

 

 



 

 

 

 

Refrén:
Fdur
Zavedu Vás do země krás,
C7 Fdur
kde slunce plá půlnoční tmou.

Řeknete jen "splním Váš sen"
C7 Fdur
Slibte, že zas budete mou.
Es7
Vy ste můj ostrov nadějí,
As dur
mojí královnou snů,
C7
den ze dne mám Vás raději,
Fmol G7 C7
touhou budoucích dnů.
Fdur
Zavedu Vás do země krás,
C7 Fdur
kde nocí plá polární zář...

2.Půlnočního slunce bledá záře
do srdce my vrhla šedý stín,
hvězdy jako světlá u oltáře,
bloudí se mnou za štěstím.
Čekám jen a bohům obět dávám,
bláhovou se těším nadějí,
bílou stepí márně v dálku mávám,
větry píseň mou mi vracejí...
 
 

 

   
 
   
 
 

Vzácna trofej trampskej osady ELDORADO zo speváckej  trampskej súťaže z roku 1949, ktorá sa konala v Nemeckom kultúrnom dome v Rači.  Poháre do tejto súťaže venoval legendárny cyklista Vlasto Ružička a ten ich nekúpil, ako to robia dnešní sponzori, ale ich vyhral na rôznych cyklistických pretekoch, ako prvé ceny... a tak nevieme do ktorého múzea bude v blízkej budúcnosti táto váza vlastne patriť, či do pripravovaného trampského múzea, alebo múzea športu. Žiaľ všetky ostatné poháre a vázy, ktoré Vlasto Ružička venoval do týchto trampských súťaží v roku 1950, keď tzv. "Štátna bezpečnosť" prenasledovala trampov a vlastne, keď im nemohli nič dokázať a ani z ničoho ich obviniť, tak im ich odobrali ako "víťazi" . Tieto trofeje - tvorili sklenené a brúsené vázy, ktoré trampi získali za svoje vystúpenia na rôznych speváckych súťažiach.  Odobrali im aj osadné vlajky a rôzne trampské suveníry venované mnohými českými, ale i slovenskými osadami. Keď tieto veci osadníci z viacerých trampských osád po ustálení situácie v roku 1965 požadovali späť,  bolo im to akože prisľúbené, ale k uvolneniu týchto vecí z archívov, žiaľ už nikdy neprišlo.... a možno, alebo celkom určite, sa ešte i dnes tieto veci nachádzajú niekde v depozitoch, ako nekalý pozostatok činnosti ŠTB....

 
 


Tak ako je už spomenuté, prvé tri ceny získali osady FLORIDA, UNCAS a ELDORÁDO. Ďalšie umiestnenie skupín bolo nasledovné:

4.poradie: AMAZONAS
5.poradie: osada TOWN
6.poradie: osada ZLATÁ HVIEZDA
7.poradie: osada MODRÁ HVIEZDA
8.poradie:parta "RUMOVÁ ROTA"- cena útechy

Marianka

rok 1951

Spevácke závody sa uskutočnili 25.7.1951 na veľkej Savanskej lúke nad Mariatálom  a poriadatelom boli Spojené Trampské Osady Bratislavy.

Tento zápis sa zachoval v  kronike trampskej osady RODRIGO a tak vieme i to, že aj osadný spevácky zbor trampskej osady RODRIGO súťažil na týchto pretekoch, ktoré mimochodom, na diplomikoch mali označenie ako "medzi osadná súťaž" kde získali druhú cenu.

 

 
 
 

 

...totemik - ako druhá cena v speve...

 

Kamarát Bill z osady RODRIGO 25.12. 2012, zo skoro už zabudnutých spomienok v svojej pamäti vylovil a porozprával nám o tom, že vystúpili s troma súťažnými piesňami "Když kraj se halí v tmách" známu tiež pod názvom "Zlatá řeka".  Ďalšou  piesňou bola "Cigánka" ktorá sa stala zakrátko, či možno už vtedy aj bola  ľudovým šlágrom. Pieseň Cikánka vyšla prvý krát tlačou v roku 1931 v nakladatelstve R.A.Dvorského.  Treťou piesňou bola pieseň s názvom " V dáli za mořem" ktorú poznáme a spievá sa i dnes v trampských osadách pod názvom "Starý rybář".

Trampská osada RODRIGO získala počas svojho pôsobenia viacero ocenení v osadnom speve na rôznych trampských potlachoch, súťažiach a trampských stretnutiach.

Ich obľúbené trampské piesne v päťdesiatych rokoch, ktoré mali nacvičené v osadnom speve  boli s názvami:

Když kraj se halí v tmách, Cigánka, Hochu nevěr ženám, Kde na obzore, Stará stezka, Jede cowboy, Mladý zálesák, Z temna hor, Biely deň, Krásne je v prérii žít, Cowboy Jimi, Starý rybár, Caribu /obľúbená pieseň bratislavskej osady CARIBU/, Savana, Biela hacienda. A mnohé ďalšie...

 

 

ZLATÁ ŘEKA
/když kraj se halí v tmách/

Josef Vacek



Fmi6  C7    Fmi6   C7    Fmi    C7     Fmi6
Když kraj se halí v tmách, kolem vše dříme v snách,
D#7    G#     C#     G7    C7  Fmi6
jen malá osada k životu povstává.
G7                 F
Refrén:

Až rudé ohně celý kraj osvítí
G7         C7              F
a zlatá řeka v záři se zatřpytí,
D7          Gmi              Ddim
[:osada malá, v klínu svém zahřeje nás,
F D        B6    G9   C7   F
šťasten bude každý zas.:]

Mládí až prchne v dál zmlkne celičký kraj
a vnašich srdcích jen zbude nám pouhý sen.

Refrénf.:Osado malá na břehu zlaté řeky,
písnička lkavá o tobě nocí letí,
[:osado malá, trempům zůstaneš zas,
těm, kteří přijdou po nás.:]

.

 
 
 

 

CIKÁNKA

Karel Vacek

 

 
 

 

    Emi        H7       C                          G
1.Stíny lesa tajemné nad tábořištěm sní,
C    G     E       Ami     D7    G     H7
v dáli západ zhasíná září poslední.
 Emi          H7       C                        G
Marně hledám nocí tmou cikánku nevěrnou,
C G A7 D7
zdá se mi, že nebudeš již nikdy mou.

Refrén:

G
Cikánko ty krásná, cikánko malá,
E          Ami        D7   G
srdíčko ti láska má nespoutala.
D7                        G
Jiného teď mámí černé oči tvé,
E       Ami      D7     G      Cmi
které se mi zdáli být tak upřímné.
G             C                      G
Až v ohni tábora zrudne tvůj vlas
A7          D7          Cmi
a houslí tesklivý ozve se hlas.
D7                               G
Vzpomeň si, cikánko, že měl jsem tě rád,
E         Ami       D7       G
tu lásku ti nikdo víc nemůže dát.

2. Zmámila jsi duši mou, klid vrátit nemůžeš,
vše, co řekla ústa tvá, změnilo se v lež.
Dříve než se rozední, tvůj tábor zmizí v dál,
proč´s neřekla, bych se tvojí lásky bál?


 

 
 
 
 

 

STARÝ RYBÁŘ

autor neznámy



    D               A            D
1. Na ostrove v dáli za mořem
                   G          D
každý muž od mládí býva rybářem
                      A                    D
silu moře zná, když vyplouti má,
         Hmi           A   D
odráží od brehu s úsmevem.

                 D       G  A
Jsem jenom starý chudý rybář,
   D   G              A
a k bohu prosbu mám,
          D   Hmi G              D A
[: kéž mou bárku nikdy nepřemůže,
D
moře bourlivý pán. :]

D           A     D          G
Vlna za vlnou zmítá bárku mou
D             A          D A
a příď lodi mizí pod vodou,
D              A       D         G
přesto den co den loví v neznámem,
D           A                D
aj s tím málem býva spokojen.

Jsem jenom starý chudý rybář
a k bohu prosbu mám,
kéž mou bárku nikdy nepřemůže,
moře bourlivý pán.

2. Až se jednou moře rozbouří,
v roztrhané plachtě vítr zabouří,
hromy blesky jen, rachot příboje
a rybář v písni své hovorí.

Jsem jenom starý chudý rybář
a k bohu prosbu mám,
kéž mou bárku nikdy nepřemůže,
moře bourlivý pán.


 

 

Podunajské Biskupice

Dunaj Kormorán

rok 1952


 

Po dvojročnej prestávke zapríčinenej najmä zvýšeným  tlakom vtedajších politických orgánov proti trampom a  trampingu, zhromaždilo sa vyše 200 trampov na  nezvyklom mieste pre spevácke zápolenia, na veľký   potlach pri dunajskej zátoke nad ostrovom Kormorán v dňoch 17.-18.mája 1952. Veľká časť účastníkov sa splavila na tieto nádherné a  romantické miesta po Dunaji z Bratislavy na vlastných člnoch.

   

Potlach usporiadali v mene STOB, trampské  osady RED RIVER a TORNÁDO na vodáckom trampskom campe nazývanom Happy days. Z Brna prišli osady PAVOUK a TULÁCI, z Ostravy OSAMĚLÁ HVĚZDA, ďalej zástupcovia českých trampských osád EL TORRA, SEVERU a KOMANDOS. Bratislavských účastníkov bolo vela ale ich zoznam sa nezachoval. Bo to nezabudnuteľný mohutný potlach.  Žiaľ, na dlhší čas posledný....

V rámci potlachu sa usporiadali spevácke   súťaže. Väčšina trampov tento počin návratu trampskej  piesne zo spoločenských miestností  do prírody však vítala a považovala to za  šťastný krok, lebo vraj trampská pieseň sa vrátila tam, kde vznikala a kde právom patrí. Tu pri modrom Dunaji   trampi na potlachu privítali aj veľa kamarátov z Čiech   a Moravy, kde v speve vynikla najmä osada PAVÚCI.

 

 

 


Výsledky súťaže:

1.cena: osada FLORIDA
2.cena: Osada MANILA
3.cena: Osada PAVÚCI

Ďalšie poradie umiestnenia skupín sa nezachovalo

Z potlachu boli odovzdané zdravice Bobovi Hurikánovi. Tiež aj Hawkinsovi a Indošovi do ďalekej cudziny.
 

 
 

 
Veľký potlach na Hapy deys pri dunajskej zátoke nad ostrovom Kormorán v dňoch 17.-18.mája 1952. Tu sa uskutočnili spevácke zápolenia a na druhý deň boli športové súťaže v plávaní, hode nožom a sekerou. Potlach bol veľmi úspešný a vydarený. Aj táto fotografia je pamätnou na osadu FLORIDA preto že vieme pomenovať niektorých sediacich kamarátov otočených tvárou smerom k nám. Úplne zľava je Jokes, do prava je Mimino, u kamarátky nevieme rozoznať tvár, vedľa je Bonzo....tiež je tam aj Bobek a ostatní sú kamaráti z trampskej osady MANILA.

 

 
   
 
 
 

 
 Aj táto fotografia je pamätnou na osadu FLORIDA. Je to jedna z mála fotografii /ktorá neskončila v policajných archívoch/ z týchto rokov, kde celá osada je pospolu na dunajskom potlachu. Vpredu pred nimi na vesle je položený víťazný pohár zo súťaži v speve za prvé umiestnenie.

 

 


Za víťaznú osadu FLORIDA  spievali kamaráti Bonzo, Bob, Bobek, Pepo, Miloš /Pirát/, Pesa a Jokes.

Je však zaujímavé tvrdenie, že tu bolo počuť už viacero slovenských trampských piesní, kde text i hudba boli pôvodom od slovenských autorov.

Aj FLORIDA sa pochválila dvoma  piesňami so slovenským textami, ktoré pochádzajú od kamaráta Jokesa s názvami "Dlhé blúdenie" a "Prach".

 
 

DLHÉ BLÚDENIE

Hudba a Text: R.Delmore, W.Rancy a H. Glover

Slovenský text: Jokes

 

Mlhou si pískam pieseň tú
s ktorou som šiel na púť dlhú
cestu nekonečnú
čo vedie ku šťastiu

Hľadám ten úsmev čo by hrial
vrátil by šťastie čo som mal
mlhou bielou
len tichý krok môj znie

 
Vidím len tváre šedivé,
bledé sú hviezdy žiarivé.
mlhou si pískam
a mlhou miznem v dial
 
 

 

U tej prvej piesni s názvom "Dlhé blúdenie" sa však nejedná o pôvodnú Jokesovú tvorbu, ale o preklad americkej piesne s pôvodným názvom  "Blues Stay Away From Me"  a jej prvá nahrávka vznikla 24.augusta 1949. Pieseň zložili R.Delmore, W.Rancy a H.Glover. Nahrala ju americká skupina" The Owen Bradley his quintet " v Castle studio v  hotela Tulane v Nashvill pre spoločnosť Coral Records. S uvedeným orchestrom ju naspievali Jack Shook & Dottie Dillardová.

 

 
 
 
 
 
 

 
...v tomto hotely s názvom Tulane v Nashville sa nachádzalo nahrávacie štúdio Castle spoločnosti Coral Records,  kde v roku 1949 americká skupina" The Owen Bradley his quintet"nahrala pieseň s názvom "Blues Stay Away From Me" ...

 

 


Slovenská trampská pieseň osady FLORIDA s názvom "Prach" sa nám však nezachovala, ale je možné že ešte v niektorom starom trampskom spevníčku o ktorom možno nevieme  časom objaví.

Pieseň s názvom "Dlhé blúdenie" mnohí však považovali v súčasnom období za vôbec prvú rýdzu pôvodnú slovenskú trampskú pieseň. Hľadaním pravdy o histórii sa nám však táto ilúzia stratila. Ale i tak pieseň preložená z amerického originálu, ktorú kamarát Jokes  preložil do slovenčiny iba tri, či štyri roky po jej americkej premiére a to krátko pred rokom 1952 a  tu na potlachu pri Dunaji mala svoju prvú slovenskú trampskú premiéru a s touto piesňou osada FLORIDA vlastne tieto dunajské predposledné spevácke závody aj vyhrala.

I keď je tomu už práve šesťdesiat rokov čo bola pieseň preložená, na trampských osadách sa spieva do dnešných dní v nezmenenej Jokesovej slovnej i hudobnej úprave. Pieseň si v slovenskej verzii obľúbili i kamaráti z Čiech a Moravy a občas i tam  ju počuť do dnešných dní pri mnohých trampských ohníkoch a  potlachoch.
 

 
 

 
Na chatke kamaráta Myšinu z trampskej osady MANILA sa zachovalo do dnešných čias ocenenie za ich spevácky výkon z potlachu pri Dunaji v roku 1952.

 

 

 

Borinka

Malé Karpaty - Košariská

rok 1956

V poradí posledné "SPEVÁCKE PRETEKY BRATISLAVSKÝCH TRAMPSKÝCH OSÁD"  roku 1956 boli súčasťou veľkého potlachu, ktorý sa konal v dňoch 15.- 16. septembra pod malokarpatskými Košariskami, za účasti asi 150 kamarátov.

Miesto tohoto potlachu bola Jánova lúka medzi trampmi známa aj pod menom Svinská lúka nad Borinským kameňolomom, blízko miesta ktoré sa odveky nazývalo Podrejd.

Tento potlach sa stal pre trampov zo zúčastnených trampských osád osudným. Medzi účastníkmi boli žiaľ aj konfidenti štátnej bezpečnosti.

Spevácku súťaž i tu vyhrala a prvú cenu získala trampská osada FLORIDA v zložení Bonzo, Bob, Bobek, Pepo, Miloš /Pirát/ a Jokes. FLORIDA tu spievala dve piesne. Prvá pieseň mala názov  "Mrazivou nocou",  kde slovenské slová napísal kamarát Jokes.

Slová tejto prvej piesne sa v slovenčine vďaka už spomínaným protitrampským perzekúciám žiaľ neprístupné, až do dnešných dní sa nenašli a sú oprávnené obavy, že sa nezachovali písomne zachytené a že padli do zabudnutia.

U druhej piesne je pôvodným autorom Bob Nolan a je z roku 1941  jej pôvodný názov v anglitčine je "COOL WATER". Pieseň s názvom "CHLADNÁ VODA " pre spevácký zbor trampskej osady FLORIDA do slovenčiny preložil kamarát Jokes - Jozef Červeň.

 

 

COOL WATER

Bob Nolan 1941

CHLADNÁ VODA

Pesničku preložil  v roku  do slovenčiny s názvom
"CHLADNÁ VODA"

kamarát Jokes  - Jozef Červeň z trampskej osady FLORIDA .

   

Rad jazdcov púšťou znavených

a vysilených  hľadá tu vodu,

všade len piesok ohnivý

a nikde vánok tieňivý

 len žiar im cestu značí,

cestu žhavú.

 

 

 

Ako diabol sám

keby tu bol s peklom stál

strašnou rukou ohnivou

 navždy s povrchu zmietol tú vodu

a prianie posledné

z úst vypálených je cítiť

zas tu vodu, tú chladnú vodu.

 

 

 

Česká verzia piesne "Chladná voda" z tých čias sa však našla aj v spevníku kamaráta Juraja Cancáka, z brnenskej trampskej osady PAVUCI. Jej preklad však nebol od Jokesa zo slovenčiny, ale zrejme priamo preložený text od Boba Nolana z anglitčiny.

 

 

CHLADNÁ VODA

COOL WATER

Bob Nolan

          G                             D7
1/ Já s koněm svým jsem v poušti sám
    C                   D7     D7      G G7
a slunce do nás pálí - tak pálí.
     C                  D7
My hrdla máme vyprahlá
    G      C         G
a písek žhne a pálí - pálí
 D7             G
nás pálí do tváří..
       G
ref: Jedem dnem i tmou
          D7
pouští suchou vyprahlou
           G
slunce pálí víc a víc
           C                                 G
žhavý dech se dere z plic - a pálí.
            C                        D7
Však v dálce už se voda stkví
 C                  D7
pospěš Dane jedem k ní
       G    C      G
tam kraj voní vodou - vodou
 D7                           G
tou chladnou čistou vodou.

 

2/ Dan klopýtá a zdá se mu
že cítí vodu chladnou - tak chladnou.
Tu sklání se a pít chce již
však v náruč padá žhavou - žhavou
 v náruč písku žhavou.


3/ Když v noci stojím pod hvězdami

které jak tůň s vodou - nám září.
Tu říkám si at slunce zář
nepálí nás do tváří - tváří
nás nepálí do tváří.
 

 

 

A ešte pár slov z histórie vzniku a zániku spievania v  trampskej osade FLORIDA.

 

Osada "FLORIDA" vznikla v roku 1943 a jej útlm hlavne v spievaní a spoločenskom styku nastal už v roku 1956, kedy po potlachu na Dunaji, boli viacerí osadníci vypočúvaní na polícii.

V zápiskoch trampskej osady FLORIDA z tohoto obdobia je to, že politická situácia v tom období pre trampov  a tramping na Slovensku už bola neúnosná a zachovalo sa veľa dôkazov o prenasledovaní trampov vtedajšou "ľudovodemokratickou" štátnou mocou.

Po tomto malokarpatskom potlachu nastalo veľké vyšetrovanie polície a časté predvolávanie osadníkov na políciu v ohľade trampingu.

Všetko sa gradovalo a v mesiaci máji v roku 1957 nastal v živote FLORIDY zlom v činnosti. Totiž v Smene sa 26.5.1957 objavil článok, s opisom potlachu nad Košariskami a útokom na kamaráta Bonza a celú FLORIDU napísaný Gavrilom Gryzlovom, s obviňovaním zlého vplyvu trampov na vtedajšiu mládež.

 

Samozrejme táto skutočnosť zapôsobila, že sa FLORIDA viac neukazovala na verejnosti a z existenčných dôvodov sa vyhýbala otvorenému styku s ďalšími verejnými trampskými akciami. Z oprávnenej obavy o svoju budúcnosť a budúcnosť svojich rodín museli pôvodný štýl trampovania zanechať. Bola to večná škoda, lebo členovia tejto party tvorili v vlastne jedinečný spevácky zbor, ktorý možno považovať za najlepší z tých čias vôbec.

Naviac sa v PRAVDE 22.6.1957 uverejňuje diskusný príspevok Jána Štencla zo zasadania ÚV KSČ kde sa vyskytuje aj meno FLORIDA a konanie trampov sa  hodnotí záverom ako protištátna činnosť.

Po týchto udalostiach sa činnosť osady FLORIDA a aj niektorých ďalších ako UNCAS, MANILA a pod. preniesla viac menej do vodáckeho športu, výjazdmi z jednotlivých lodeníc po Dunaji spojené s častým táborením neďaleko ostrova Kormoránov a na okolitých dunajských ostrovoch.

 

 

 
 
 
 
 
 

 

SPEVÁCKE PRETEKY BRATISLAVSKÝCH TRAMPSKÝCH OSÁD

V ROKOCH 1940 - 1956

 Článok napísal  a tuto stránku pripravil pre čitateľov

TRAMP NETU

Pekelník

 

 

 

Fotografie na tejto stránke fotografovali, alebo poskytli kamaráti:

Pinkerton z trampskej osady EL CORMORANE DEL TORTUGA
Bob
z trampskej osady TULÁK
Gandy z trampskej osady SAVANA
Hondo z trampskej osady TULÁK
Kabela z FATUHYWY
Luby z partie trampov seniorov TÚLAVÍ STARCI
Čárli
, trampská osada ELDORÁDO
Andy, trampská osada MANILA
Marian, trampská osada HAY RIVER
Pekeln
ík, trampská osada HAY RIVER
Svorad, trampská osada HAY RIVER
Tony Lovec, trampská osada JICARILA

Grafika:

Pekelník, trampská osada HAY RIVER
Jim samotár /Eugen Alsody/
Traper Kary

Zdroje čerpania textovej časti článku sú predovšetkým z  voľného rozprávania, súkromných zápiskov, kroník trampských osád a zapožičaných artefaktov kamarátov

Andyho z MANILY
Gandy zo SAVANY
Honda z TULÁKOV
Johna Blonďáka z UNCASU
Jokesa a Bonza z FLORIDY
Čárliho a Kafky z ELDORÁDA
Reda a Boba z UTAHU
Johnyho z MODREJ KOTVY
Billa z RODRIGA
Pinkertona z EL CORMORANE DEL TORTUGA
Brčka zo ZALESAKU
Šoca z DESPERÁDA
Kabela z FATUHYWY

Zdroje čerpania z internetu, z rukopisov a novinových článkov:

Rukopis: Osadný zápisník trampskej osady ZÁLESÁK z roku 1940.

Článok z trampského časopisu  Brněnský Tulák napísala Zdenka z trampskej osady  KOMAŘI Brno
září /september/ 1948 s názvom:
  Soutěž pěveckých sborů - Bratislava 18.9.1948
Zdroj: Trampský archív TRAMP NET - zo zbierok kamaráta Šperháka trampská osada  OSADA VESELÝCH SAMOTÁROV  Bratislava

 Rukopis z roku 1993, ktorý napísal Jokes T.O. FLORIDA s názvom:
 PREHĽAD SPEVÁCKÝCH SÚŤAŽÍ TRAMPSKÝCH OSÁD V ROKOCH 1946 - 1956 pre Trampský spravodaj  TRAMP CLUB Bratislava. Príspevok nebol uverejnený a zachoval sa len v rukopise.

Článok z trampského časopisu: Trampský spravodaj  TRAMP CLUBu Bratislava, ktorý napísal Brčko zo ZALESAKU, v marci 1994 podľa dokumentu Jokesa z FLORIDY v čísle 21, s názvom:   Slovenskí trampskí pesničkári. Začiatky Florida.

Zdroj textovej časti a informácia o piesni "Blues stay away from me" pochádza z internetu www - youtube - com a informáciu poskytli Michal a Marián Gregorovci.

Kroniky trampských osád /v zozname je ich jedenásť/,  ktoré tu na tomto mieste nebudem menovať, lebo okamžite sa stávajú terčom vyhľadávania tzv. zberateľov, pokusov o ich odkúpenie rôznymi kuglufmi a  chamtivkami, nežiadaných milých návštev u trampov - starších ľudí, majiteľov týchto starých písomností.

Texty starých trampských piesní  napísali podla vlastnej pamäti, alebo sme ich našli v spevníčkoch kamarátov:

Myšina - trampská osada MANILA
Andy
-  trampská osada MANILA
Čárli
- trampská osada ELDORÁDO

Johny Blonďák - trampská osada UNCAS
Bill - trampská osada RODRIGO
Hassan - trampská osada WAIKIKI
Bob - trampská osada TULÁK
Bob - trampská osada UTAH
Brnkaj - trampská osada GRANADA - YUKON

Ďalšie zdroje:

MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Nemecký veslársky spolok Donau. Architektúra &
urbanizmus 29, 1995, č. 1 – 2, s. 80 – 83.

Tento článok bol napísaný a dokončený v mesiaci jún 2012 a  je významným dokumentom o vzniku prvých trampských piesní na Slovensku. Text bude naďalej pravidelne dopĺňaný tak, ako sa budú nachádzať ďalšie dostupné dokumenty v trampskom archíve a starých trampských kronikách i rôznych iných dostupných archívnych dokumentoch.

Je tiež dobré, že stále ešte nachádzame žijúcich pamätníkov vysokého veku, ktorí nám čo - to k tomuto obdobiu majú čo povedať.

Pekelník T.O. HAY RIVER Bratislava

Článok bol doplnený o ďalšie nájdené a získané dobové dokumenty dňa:

1. júla 2012, 12. júla 2012, 19. júla 2012, 22. júla 2012, 25. septembra 2012, 2.novembra 2012 a 11.novembra 2012, 28.januára 2013.

 

   
 
 
 
 
 

Pieseň v pozadí tejto stránky:
COOL WATER - CHLADNÁ VODA

 

Pieseň
COOL WATER
zložil Bob Nolan
v roku 1941

 
 

Pesničku preložil do slovenčiny
s názvom

"CHLADNÁ VODA"

kamarát Jokes  - Jozef Červeň z trampskej osady FLORIDA

 

 
 

Spieva
Johny Blonďák
z trampskej osady UNCAS.

/amatérska nahrávka trampskej verzie z roku 1986/

 

 
 
 
 

 
 
 
 

 

TRAMP NET Trampský archív©Pekelník 2013