"...rytmus kopýt takt mu dáva
          a on si spieva,
          pesničku veselú,
          čo zneje diaľavou..."


    
      /trampská pieseň - Jokes T.O. FLORIDA/

 

 

 

Johny Blonďák z trampskej osady UNCAS

 


Z trampských spomienok:

Džonovi Blonďákovi, starému trampovi z bratislavskej osady Uncas, dnes už nebohému, som kedysi v 80-tych rokoch v Pekelnikovej chate na Košarisku položil otázku, či nepozná slovenské slová tradičnej americkej pesničky začínajúcej v známej českej verzii veršom „Po zasmušilé pustině jel starý honec krav...“. Ešte ako chlapec som ju totiž počul po večeroch spievať starších chlapcov na našom dvore na Trnavskej ceste, na „Ziegelfelde“ v Bratislave. Bolo to dávno, v neskorých štyridsiatych, či začiatkom pätdesiatych rokov. Zapáčila sa mi svojou atmosférou a romantikou, chuťou diaľav. Odvtedy som ju počul už iba v češtine, alebo v angličtine. Ale bolo to iné, ako oná slovenská verzia! Vypytoval som sa na ňu mnohých, ale bezúspešne. Až Džono Blonďák začal rozprávať...

Bolo to kedysi v roku 1946-7, keď v Rakúsku ešte vysielalo populárne rádio Rot-Weiss-Rot. Vysielalo aj program určený americkým vojakom umiestneným v americkej okupačnej zóne Rakúska, ale verných poslucháčov malo aj u nás. Popri džezovej hudbe sa vysielali aj relácie v žánri country. Medzi nimi bola aj pôsobivá pesnička, ktorá chytila za srdce chlapcov- trampov z bratislavskej osady Florida. Muziku zachytili - a dobre, slová však nie. Napokon, žiadny z nich ani po anglicky nevedel. Na odpočúvaný nápev si preto zložili vlastné slová. Do textu vložili to, o čom si mysleli že pesnička vyjadruje, o čom vlastne sami snívali. A takto teda vznikla slovenská verzia klasického westernového tradicionálu. Prekvapuje tým, že je o čomsi celkom inom ako o čom hovorí pôvodina. Tým skôr však hovorí však o samotných chlapcoch – Floriďákoch, ktorí si ju zložili pre seba a pre svojich kamarátov. Zaspieval mi ju:

1) Kde na obzore dotýka sa nebo so zemou,
tam mladý cowboy s koňom svojim cvála prériou,
rytmus kopýt takt mu dáva a on si spieva,
pesničku veselú, čo zneje diaľavou.

Ref. - Jippija-jou, jippija-ja-jou,
pesničku veselú, čo zneje diaľavou.

2) Keď cowboy nad údolím svojim rodným zostal stáť,
tu zbadal spoza rieky dievča šatkou mu mávať,
jeho srdce zaplesalo radostnou túžbou,
v odpoveď mu znela tá pieseň ozvenou. Ref.

3) Tam v údolí, kde niekde v diali hasne dúhy jas,
tam cowboy ku dievčatku svojmu ponáhľa sa zas,
a jeho pieseň veselá sa nesie nočnou tmou,
v odpoveď mu zneje (pi pá pá – asi nepotrebné) zo skál ozvenou. Ref.

Džono Blonďák mi vytiahol túto pesničku na svetlo Božie z hĺbky mojich matných dojmov ako spomienku na moje dávne detstvo. Slová som sa snažil zapamätať si, ale nepodarilo sa mi to celkom. A magnetofónová kazeta, na ktorú som si amatérsky nahral niektoré Džonove pesničky, sa mi kdesi zapatrošila.

Onedlho Džono prestal chodievať na Košarisko. Odišiel totiž za chatára do ktorejsi podnikovej chaty na Pezinskej Babe. Keď sme sa o niekoľko rokov neskôr vydali s mojim synom-Svorom na peší vander z Bratislavy po hrebeni Malých Karpát a prechádzali sme cez Babu, spýtal som sa náhodných miestnych chatárov, či nepoznajú akéhosi Džona Blonďáka, ktorý by tam kdesi mal žiť. Poznali. Vyhľadali sme onú chatu, našli sme aj Džona. Zdalo sa mi, že spočiatku bol akýsi zaskočený, „zaštiknutý“, nechcelo sa mu púšťať do debaty s náhodnými pocestnými. Keď som sa mu však pripomenul a povedal, že od neho chcem iba text onej dávnej, zabudnutej pesničky, roztopil sa. Dlho sme potom sedeli, rozprávali sa a spomínali. Text mi nadiktoval. O rok či dva, Džono náhle zomrel. Floriďácky text zapísaný počas nášho posledného stretnutia na útržok papiera som mal starostlivo uložený v mojom starom spevníčku trampských pesničiek. Dnes som ho tam síce našiel, ale čitateľný bol už len ťažko. Čosi sa mi naň, hádam kdesi v šere pri táboráku, vylialo. Prepisujem ho teda tak, ako ho ešte vidno i s historkou o jeho vzniku, aby zostal zachovaný aj naďalej a aby prinášal závan dávnych časov.

Odišli kamaráti, odišiel Džono, vybledlo písmo. Dávna spomienka však zostáva ešte živá, farbistá, šťavnatá. „Kde na obzore dotýka sa nebo so zemou....“ tam si Džono iste spieva svoju aj „pesničku veselú, čo zneje diaľavou...“

Svorad (st.) 16.2.2008

 
 
 
 
   

A takto zas je  pátranie po pesničke "Kde hasne dúhy jas" uvedené v Pekelníkovej KRONIKE TRAMPSKÝCH OSÁD:

Pátranie po  najstarších pesničkách Slovenských trampov.

Bolo to v zime v roku 1986, keď na našu chatu zavítal na kamarátsku návštevu Johny Blonďák, zo starej trampskej osady UNCAS. Samozrejme že nie sám, ale zo svojou vernou „kamarátkou“  gitarou, tak ako to mával vždy vo zvyku. Nebolo to však nič neobvyklé preto že Johny k nám chodieval s gitarou často. Nezvyčajné však bolo to, že na chatu doniesol kamarát Svorád magnetofón a slovo dalo slovo, k slovu sa pridala pesnička a tak bola amatérsky natočená páska s Johnyho obľúbenými Slovenskými pesničkami.

Jedna z nich bola i táto pieseň "Kde hasne dúhy jas".

Kvalita nahrávky však bola slabá, magneticky záznam už vtedy nekvalitný, časom aj zoslabol a nahrávka sa stala pre volné šírenie nepoužiteľnou !

 Nechajme však v zápise z magnetofónovej pásky hovoriť kamaráta Johnyho Blonďáka z trampskej osady UNCAS:

„Prvý krát som pieseň „Jipija hej“ počul spievať na potlachu nad Podrejdom /Malé Karpaty, neďaleko Košarísk/. Za tento potlach nás potom aj žandári naháňali. Bolo to na jeseň /poznámka: asi v roku 1946 či 1947/ boli sme na týždeň na Dunaji a medzi tým prišli ku mne, vzali my tri poháre, diplomy – všetky trampské veci my pobrali. Keď som došiel domov , nechceli my žiadne diplomy dať, poháre čo sme v speve vyhrali my dali, tie boli osadné, čo sme v speve vyhrali ako osada UNCAS. My sme radi spievali všetky trampské piesne, ale našu pôvodnú pieseň sme nemali...

Bolo by potrebné zachytiť tieto pôvodné piesne zo Slovenskými slovami. Lenže keby kamaráti z osady FLORIDA chceli tieto piesne dať. Oni ich majú v notách v spevníčkoch. Bonzo ich má všetky, ale nedá....

My sme od nich už dávno pýtali tieto piesne. Osada FLORIDA bola veľmi aktívna. Mnohí z nich však už zomreli. Boli to ročníky 1922 až 1928.....

Neviem ako sa volala tá rozhlasová stanica, čo vysielala v západnom Nemecku pre Američanov, /poznámka: po druhej svetovej vojne/ kamaráti z osady FLORIDA odtiaľ chytali tie všelijaké „kovboj songy“ a potom si spravili na to svoje slová, alebo pesničku preložili. FLORIĎÁCI mali jedného dobrého gitaristu Jokesa... a pre neho to nebol problém. Síce bez magnetofónov, to vtedy nemali, ale s trochou fantázie a stačili to zachytiť. Okrem Jokesa mali FLORIĎÁCI 4 – 5 dobrých gitaristov – spevákov, ktorí ovládali noty, a tak jeden zachytil niečo, druhý tiež niečo, zapísali si to a potom nebol problém dať to do kopy....

Fakt je i ten, že keď som bol mladší, stačilo mi pieseň dva -  tri krát počuť a už som sa ju naučil. S Andym z osady MANILA, keď sme chodili na potlachy do Čiech, často krát sme sa za jeden večer pieseň naučili......“

/Johny Blonďák trampská osada UNCAS Bratislava/

Tak vlastne a tu, začalo pátranie za prvými slovenskými trampskými pesničkami. Veď prvé trampské piesne neskladali len kamaráti z osady FLORIDA a je známe dokonca i to, že viaceré prvé piesne boli zložené v češtine slovenskými kamarátmi. Nesporne najstaršou piesňou je chorál prvej trampskej osady na Slovensku WAIKIKI založenej v roku 1928. Žiaľ z tejto pesničky sa zachovali len slová z kroniky... melódiu piesne si osadníci zobrali zo sebou na vander z ktorého niet návratu...

Už v tých časoch prišlo zistenie že po najstarších trampských piesňach sa nezachovali žiadne kvalitné zvukové záznamy a dokonca ani notové...

Na radu prichádzali kamaráti ktorí by mohli pomôcť z rekonštrukciou aspoň niektorých týchto piesní. Notový záznam piesne "Kde hasne dúhy jas" napísal pre "Kroniku trampských osád" kamarát Otto, najmladší syn Johnyho Blonďáka, tak ako sa pieseň naučil od svojho otca.

 
 

Preto že Pekelníkova KRONIKA TRAMPSKÝCH OSÁD obsahuje aj množstvo náhraviek slovenských piesní, notové záznamy, fotografie autorov atď., ďalšou snahou bol pokus o zvukovú rekonštrukciu  pesničiek, ktoré už neboli k dispozícii. Jednou z nich bola aj pieseň "Kde hasne dúhy jas" tak, aby mohla byť zvukovo zaradená do KRONIKY...

Tejto úlohy sa dobre zhostil kamarát Kecal z trampskej osady MALÍ BOBRI, ktorý naštudoval hudbu i Jokesov text piesne a pesničku naspieval. Pesnička v Kecalovom podaní uzrela svetlo sveta 31.3.2008 a tak teraz aj vy pri otvorení tejto stránky máte možnosť počuť túto starú a peknú pieseň:

"KDE HASNE DÚHY JAS"

 

 

Kamarát Kecál z trampskej osady MALÍ BOBRI a jeho domáce nahrávacie štúdio...

 

 
 
 
 
 

 

Z našej pošty /prišlo Emailom/:

 

To sme vôbec netušili, že tento článok kamaráta Svorada a priložený zvukový záznam piesne "Kde hasne dúhy jas" bude mať taký veľký ohlas a prichádzajúce dopisy nám začnú zapĺňať Emailovú schránku. Ozvali sa kamaráti z Čiech, USA, Kanady a samozrejme zo Slovenska. Niektorí dokonca pýtajú o zaslanie pesničky naspievanej kamarátom Kecalom z trampskej osady MALÍ BOBRI vo formáte mp3.

Kamarát Pupal z Colorada v USA nám dokonca poslal odkaz na pesničku, kde ju spieva americká country skupina, ktorá svoj názov prebrala s tejto pesničky RIDERS SKY, kliknutím na odkaz pod logom skupiny si pesničku môžete vypočuť v ich podaní:

 

 
 

http://www.ridersinthesky.com/

 
 

O pesničke nám napísal aj kamarát Mike Klondike z trampskej osady DESPERADO z Kanady:

 

 

 
 

Pesnička ktorej správny názov je "Ghost Rider In The Sky" bola napísaná dňa 5. 6. 1948 americkým songwriter /skladateľom/ Stan Jonesom /1914-1963/. Do dnešnej doby je uznávaná aj podľa veľa známych skladateľov pesničiek, ako jeden z najlepších cowboy song.
V roku 1948 vyhrala a stala sa pesničkou roka na festivale country & western.

V roku 1949 na jar bola spievaná spevákom Orvon Gene Autry /1914-1998 Texas/, ktorý sa preslávil z cowboy songs, ako napríklad "Back in the saddle again" (Späť znova v sedle) ale spieval i vianočné pesničky pre deti, "Santa Claus is coming to town" a Frosty the snow man". Taktiež bol známy pod menom Singing Cowboy a Yoddeling Cowboy.

Ja sám som pesničku počul veľa krát od rôznych spevákov, no podľa mna je najlepšia od Johnyho Casha a ešte i dnes si niekedy na ďalekých cestách  v aute pustím skladbu na "plne pecky".

Ale od Johnyho Casha je len moja vlastná mienka a debata by mohla pokračovať.

Tiež som počul pesničku raz hrať na gitarách od Kris Kristofferson a Roy Clark, ale to bolo niečo na cely život. Hrali len dvaja, ale mal si pocit, že je ich aspoň desať.

Pesnička ma veľmi pekne slova v angličtine, keď začína.... "starý cowboy išiel na koni jedného tmavého a veterného dňa, keď zrazu sa zastavil a odpočinul si na pokraji. V tom videl veľké stádo kráv z krvavými očami, ako si to rezalo v drsnej oblohe a v oblakoch prachu.
Videl, že ich stemple /pozn. asi nohy/ boli ešte v ohni a ich kopyta boli robene zo železa, rohy čierne a lesklé a ich teplý dych cítil na tvári. Blesk strachu prešiel cez neho ako burácali cez oblohu a ako videl ostatných cválať a počul smutný plač."...

Tu je originál:

< Ghost Rider in The Sky >


An old cowboy went riding out one dark and windy day.
Upon a ridge he rested as he went along his way
when all at once a mighty herd of red eyed cows he saw
a plowing through the ragged sky and up the cloudy draw.

Their brands were still on fire and their hooves were made of still
their horns were black and shiny and their hot breath he could feel
a bolt of fear went through him as they thundered through the sky
For he saw the Riders coming hard and he heard their mournful cry.

Yippie yi Ohhhhh
Yippie yi yaaaay
Ghost Riders in the Sky

Their faces gaunt, their eyes were blurred, their shirts all soaked with sweat
He's riding hard to catch that herd, but he ain't caught'em yet
'Cause they've got to ride forever on that range up in the sky
on horses snorting fire
as they ride on hear their cry.

As the riders loped on by him he heard one call his name
if you want to save your soul from Hell a-riding on our range
then cowboy change your ways today or with us you will ride
trying to catch the Devil's herd, across these endless skies.

Yippie yi Ohhhhh
Yippie yi Yaaaay
Ghost Riders in the Sky
Ghost Riders in the Sky
Ghost Riders in the Sky


Ešte pár slov k slovu cowboy. V origináli od spisovateľa Stan Jonesa slovo cowboy bolo "cowpoke", čo by znamenalo skoro to iste. Sám neviem prečo sa spieva cowboy. Cowpoke je oveľa staršie slovo pre cowboy a doslovne znamená cow - krava, poke - šťúraj, pichaj. Zatiaľ som počul len cowboy.

Pre Tramp Net 4.4.2008

Mike Klondike of DESPERADO

 

 
 

Emailovou poštou  TRAMP NETu bol  dňa  10.4.2008 doručený list, kde doplnil kamarát Myšina, z trampskej osady MANILA text piesne "Kde hasne dúhy jas" o ďalšiu chýbajúcu  slohu, na ktorú si zrejme pri Svoradovom zápise v roku 1986 Johny Blonďák už nespomenul. Ako píše Myšina, kompletný text získal od osady FLORIDA v roku 1951 :

2. Na západe, kde slnko zlaté za hory padá.
Kde v kruhu jeho kamarátov oheň plápolá
Tam jeho láska – zlatovlasé dievča naň čaká
K nej sa mladý kovboj cvalom ponáhľa.
 

 
 
 

Snáď ešte zostáva povedať niekoľko slov nakoniec...

Myslím si, že to stálo za to pátrať po slovách a histórii tejto pesničky a aj pokus o jej uvedenie do podoby, ako spomienku, keď v bratislavskej trampskej osade FLORIDA si ju kamaráti spievali a mali ju zaradenú do svojho súťažného repertoáru.

S týmto repertoárom trampských piesní FLORIĎÁCI vyhrali veľa ocenení na trampských podujatiach, či už v mestských sálach a tiež hlavne na  potlachoch alebo  pri táborových ohňoch.

Ich ocenenia však už nikto asi neuvidí, sú známe len z rozprávania a histórie, totiž boli zhabané  a zapadli prachom v starých policajných archívoch, kde vtedajší mocipáni tvrdili, že všetko čo je prinesené zo západu, kazí vtedajšiu mládež.

Mocní vtedajšej doby a ich režimy neprežili, nádherné vtedy zakázané piesne tejto doby však áno...
 

 

O pesničku sa zaujímal a stránku pre vás pripravil Pekelník

 

 
 
 
 
 
 
 

 

Pekelník 2008