|
 |
|
 |
|
|
"...rytmus kopýt takt
mu dáva
a on si spieva,
pesničku veselú,
čo zneje diaľavou..."
/trampská pieseň - Jokes T.O. FLORIDA/
|
|
 |
Johny Blonďák z trampskej osady UNCAS
|
|
 |
Z
trampských spomienok:
Džonovi Blonďákovi, starému trampovi z bratislavskej
osady Uncas, dnes už nebohému, som kedysi v 80-tych
rokoch v Pekelnikovej chate na Košarisku položil otázku,
či nepozná slovenské slová tradičnej americkej pesničky
začínajúcej v známej českej verzii veršom „Po zasmušilé
pustině jel starý honec krav...“. Ešte ako chlapec som
ju totiž počul po večeroch spievať starších chlapcov na
našom dvore na Trnavskej ceste, na „Ziegelfelde“ v
Bratislave. Bolo to dávno, v neskorých štyridsiatych, či
začiatkom pätdesiatych rokov. Zapáčila sa mi svojou
atmosférou a romantikou, chuťou diaľav. Odvtedy som ju
počul už iba v češtine, alebo v angličtine. Ale bolo to
iné, ako oná slovenská verzia! Vypytoval som sa na ňu
mnohých, ale bezúspešne. Až Džono Blonďák začal
rozprávať...
Bolo to
kedysi v roku 1946-7, keď v Rakúsku ešte vysielalo
populárne rádio Rot-Weiss-Rot. Vysielalo aj program
určený americkým vojakom umiestneným v americkej
okupačnej zóne Rakúska, ale verných poslucháčov malo aj
u nás. Popri džezovej hudbe sa vysielali aj relácie v
žánri country. Medzi nimi bola aj pôsobivá pesnička,
ktorá chytila za srdce chlapcov- trampov z bratislavskej
osady Florida. Muziku zachytili - a dobre, slová však
nie. Napokon, žiadny z nich ani po anglicky nevedel. Na
odpočúvaný nápev si preto zložili vlastné slová. Do
textu vložili to, o čom si mysleli že pesnička
vyjadruje, o čom vlastne sami snívali. A takto teda
vznikla slovenská verzia klasického westernového
tradicionálu. Prekvapuje tým, že je o čomsi celkom inom
ako o čom hovorí pôvodina. Tým skôr však hovorí však o
samotných chlapcoch – Floriďákoch, ktorí si ju zložili
pre seba a pre svojich kamarátov. Zaspieval mi ju:
1) Kde na obzore dotýka sa nebo so zemou,
tam mladý cowboy s koňom svojim cvála prériou,
rytmus kopýt takt mu dáva a on si spieva,
pesničku veselú, čo zneje diaľavou.
Ref. - Jippija-jou, jippija-ja-jou,
pesničku veselú, čo zneje diaľavou.
2) Keď cowboy nad údolím svojim rodným zostal stáť,
tu zbadal spoza rieky dievča šatkou mu mávať,
jeho srdce zaplesalo radostnou túžbou,
v odpoveď mu znela tá pieseň ozvenou. Ref.
3) Tam v údolí, kde niekde v diali hasne dúhy jas,
tam cowboy ku dievčatku svojmu ponáhľa sa zas,
a jeho pieseň veselá sa nesie nočnou tmou,
v odpoveď mu zneje (pi pá pá – asi nepotrebné) zo skál
ozvenou. Ref.
Džono Blonďák mi vytiahol túto pesničku na svetlo Božie
z hĺbky mojich matných dojmov ako spomienku na moje
dávne detstvo. Slová som sa snažil zapamätať si, ale
nepodarilo sa mi to celkom. A magnetofónová kazeta, na
ktorú som si amatérsky nahral niektoré Džonove pesničky,
sa mi kdesi zapatrošila.
Onedlho
Džono prestal chodievať na Košarisko. Odišiel totiž za
chatára do ktorejsi podnikovej chaty na Pezinskej Babe.
Keď sme sa o niekoľko rokov neskôr vydali s mojim
synom-Svorom na peší vander z Bratislavy po hrebeni
Malých Karpát a prechádzali sme cez Babu, spýtal som sa
náhodných miestnych chatárov, či nepoznajú akéhosi Džona
Blonďáka, ktorý by tam kdesi mal žiť. Poznali. Vyhľadali
sme onú chatu, našli sme aj Džona. Zdalo sa mi, že
spočiatku bol akýsi zaskočený, „zaštiknutý“, nechcelo sa
mu púšťať do debaty s náhodnými pocestnými. Keď som sa
mu však pripomenul a povedal, že od neho chcem iba text
onej dávnej, zabudnutej pesničky, roztopil sa. Dlho sme
potom sedeli, rozprávali sa a spomínali. Text mi
nadiktoval. O rok či dva, Džono náhle zomrel. Floriďácky
text zapísaný počas nášho posledného stretnutia na
útržok papiera som mal starostlivo uložený v mojom
starom spevníčku trampských pesničiek. Dnes som ho tam
síce našiel, ale čitateľný bol už len ťažko. Čosi sa mi
naň, hádam kdesi v šere pri táboráku, vylialo.
Prepisujem ho teda tak, ako ho ešte vidno i s historkou
o jeho vzniku, aby zostal zachovaný aj naďalej a aby
prinášal závan dávnych časov.
Odišli kamaráti, odišiel Džono, vybledlo písmo. Dávna
spomienka však zostáva ešte živá, farbistá, šťavnatá.
„Kde na obzore dotýka sa nebo so zemou....“ tam si Džono
iste spieva svoju aj „pesničku veselú, čo zneje
diaľavou...“
Svorad (st.) 16.2.2008
|
|
|
|
|
A takto zas je pátranie po pesničke "Kde hasne dúhy jas" uvedené v Pekelníkovej
KRONIKE TRAMPSKÝCH OSÁD:
Pátranie po
najstarších pesničkách Slovenských trampov.
Bolo to v zime v roku
1986, keď na našu chatu zavítal na kamarátsku návštevu Johny
Blonďák, zo starej trampskej osady UNCAS. Samozrejme že nie sám,
ale zo svojou vernou „kamarátkou“ gitarou, tak ako to mával vždy
vo zvyku. Nebolo to však nič neobvyklé preto že Johny k nám
chodieval s gitarou často. Nezvyčajné však bolo to, že na chatu
doniesol kamarát Svorád magnetofón a slovo dalo slovo, k slovu sa
pridala pesnička a tak bola amatérsky natočená páska s Johnyho
obľúbenými Slovenskými pesničkami.
Jedna z nich bola i
táto pieseň "Kde hasne dúhy jas".
Kvalita
nahrávky však bola slabá,
magneticky záznam už vtedy nekvalitný, časom aj zoslabol a
nahrávka sa stala pre volné šírenie nepoužiteľnou !
Nechajme však v zápise
z magnetofónovej pásky hovoriť kamaráta Johnyho Blonďáka z
trampskej osady UNCAS:
„Prvý krát som pieseň
„Jipija hej“ počul spievať na potlachu nad Podrejdom /Malé
Karpaty, neďaleko Košarísk/. Za tento potlach nás potom aj žandári
naháňali. Bolo to na jeseň /poznámka: asi v roku 1946 či 1947/
boli sme na týždeň na Dunaji a medzi tým prišli ku mne, vzali my
tri poháre, diplomy – všetky trampské veci my pobrali. Keď som
došiel domov , nechceli my žiadne diplomy dať, poháre čo sme
v speve vyhrali my dali, tie boli osadné, čo sme v speve vyhrali
ako osada UNCAS. My sme radi spievali všetky trampské piesne, ale
našu pôvodnú pieseň sme nemali...
Bolo by potrebné
zachytiť tieto pôvodné piesne zo Slovenskými slovami. Lenže keby
kamaráti z osady FLORIDA chceli tieto piesne dať. Oni ich majú
v notách v spevníčkoch. Bonzo ich má všetky, ale nedá....
My sme od nich už
dávno pýtali tieto piesne. Osada FLORIDA bola veľmi aktívna. Mnohí
z nich však už zomreli. Boli to ročníky 1922 až 1928.....
Neviem ako sa volala
tá rozhlasová stanica, čo vysielala v západnom Nemecku pre
Američanov, /poznámka: po druhej svetovej vojne/ kamaráti z osady
FLORIDA odtiaľ chytali tie všelijaké „kovboj songy“ a potom si
spravili na to svoje slová, alebo pesničku preložili. FLORIĎÁCI
mali jedného dobrého gitaristu Jokesa... a pre neho to nebol problém. Síce bez magnetofónov, to
vtedy nemali, ale s trochou fantázie a stačili to zachytiť. Okrem
Jokesa mali FLORIĎÁCI 4 – 5 dobrých gitaristov – spevákov, ktorí
ovládali noty, a tak jeden zachytil niečo, druhý tiež niečo,
zapísali si to a potom nebol problém dať to do kopy....
Fakt je i ten, že keď
som bol mladší, stačilo mi pieseň dva - tri krát počuť a už som
sa ju naučil. S Andym z osady MANILA, keď sme chodili na potlachy
do Čiech, často krát sme sa za jeden večer pieseň naučili......“
/Johny
Blonďák trampská osada UNCAS Bratislava/
Tak vlastne a tu, začalo
pátranie za prvými slovenskými trampskými pesničkami. Veď prvé
trampské piesne neskladali len kamaráti z osady FLORIDA a je známe
dokonca i to, že viaceré prvé piesne boli zložené v češtine
slovenskými kamarátmi. Nesporne
najstaršou piesňou je chorál prvej trampskej osady na Slovensku
WAIKIKI založenej v roku 1928. Žiaľ z tejto pesničky sa zachovali
len slová z kroniky... melódiu piesne si osadníci zobrali zo sebou
na vander z ktorého niet návratu...
Už v tých časoch
prišlo zistenie že po najstarších trampských piesňach sa
nezachovali žiadne kvalitné zvukové záznamy a dokonca ani
notové...
Na radu prichádzali
kamaráti ktorí by mohli pomôcť z rekonštrukciou aspoň niektorých
týchto piesní. Notový záznam piesne "Kde hasne dúhy jas" napísal pre "Kroniku
trampských osád" kamarát Otto, najmladší syn Johnyho Blonďáka, tak
ako sa pieseň naučil od svojho otca.
Preto že Pekelníkova
KRONIKA TRAMPSKÝCH OSÁD obsahuje aj množstvo náhraviek slovenských
piesní, notové záznamy, fotografie autorov atď., ďalšou snahou bol
pokus o zvukovú rekonštrukciu pesničiek, ktoré už neboli k
dispozícii. Jednou z nich bola aj pieseň "Kde hasne dúhy jas"
tak, aby mohla byť zvukovo zaradená do KRONIKY...
Tejto úlohy sa dobre
zhostil kamarát Kecal z trampskej osady MALÍ BOBRI, ktorý
naštudoval hudbu i Jokesov text piesne a pesničku naspieval.
Pesnička v Kecalovom podaní uzrela svetlo sveta 31.3.2008 a
tak teraz aj vy pri otvorení tejto stránky máte možnosť počuť túto starú a peknú pieseň:
"KDE HASNE DÚHY JAS"

|
 |
Kamarát Kecál z trampskej osady MALÍ BOBRI a jeho domáce nahrávacie
štúdio...
|
|
|
|
|
|
|

Z
našej pošty /prišlo Emailom/:
|
To sme vôbec netušili, že
tento článok kamaráta Svorada a priložený zvukový záznam piesne
"Kde hasne dúhy jas" bude mať taký veľký ohlas a prichádzajúce
dopisy nám začnú zapĺňať Emailovú schránku. Ozvali sa kamaráti z
Čiech, USA, Kanady a samozrejme zo Slovenska. Niektorí dokonca
pýtajú o zaslanie pesničky naspievanej kamarátom Kecalom z trampskej
osady MALÍ BOBRI vo formáte mp3.
Kamarát Pupal z
Colorada v USA nám dokonca poslal odkaz na pesničku, kde ju spieva
americká country skupina, ktorá svoj názov prebrala s tejto
pesničky RIDERS SKY, kliknutím na odkaz pod logom skupiny si
pesničku môžete vypočuť v ich podaní:
|
|
O pesničke nám napísal aj
kamarát Mike Klondike z trampskej osady DESPERADO z Kanady:
|
|
 |
|
|
Pesnička ktorej správny názov je "Ghost Rider In The Sky" bola
napísaná dňa 5. 6. 1948 americkým songwriter /skladateľom/ Stan
Jonesom /1914-1963/. Do dnešnej doby je uznávaná aj podľa veľa
známych skladateľov pesničiek, ako jeden z najlepších cowboy song.
V roku 1948 vyhrala a stala sa pesničkou roka na festivale country & western.
V roku 1949 na jar bola spievaná
spevákom Orvon Gene Autry /1914-1998 Texas/, ktorý sa preslávil z cowboy songs, ako napríklad "Back in the saddle
again" (Späť znova v sedle) ale spieval i vianočné pesničky pre
deti, "Santa Claus is coming to town" a Frosty the snow man".
Taktiež bol známy pod menom Singing Cowboy a Yoddeling Cowboy.
Ja
sám som pesničku počul veľa krát od rôznych spevákov, no podľa mna je
najlepšia od Johnyho Casha a ešte i dnes si niekedy na ďalekých
cestách v aute pustím skladbu na
"plne pecky".
Ale od Johnyho Casha je len moja vlastná mienka a debata
by mohla pokračovať.
Tiež som počul pesničku raz hrať na
gitarách od
Kris Kristofferson a Roy Clark, ale to bolo niečo na cely život.
Hrali len dvaja, ale mal si pocit, že je ich aspoň desať.
Pesnička
ma veľmi pekne slova v angličtine, keď
začína.... "starý cowboy išiel na koni jedného tmavého a veterného dňa, keď zrazu sa
zastavil a odpočinul si na pokraji. V tom videl veľké stádo kráv z
krvavými očami, ako si to rezalo v drsnej oblohe a v oblakoch prachu.
Videl, že ich stemple /pozn. asi nohy/ boli ešte v ohni a ich kopyta boli
robene zo železa, rohy čierne a lesklé a ich teplý dych cítil na
tvári. Blesk strachu prešiel cez neho ako burácali cez oblohu a ako
videl ostatných cválať a počul smutný plač."...
Tu je
originál:
< Ghost Rider in The Sky >
An old cowboy went riding out one dark and windy day.
Upon a ridge he rested as he went along his way
when all at once a mighty herd of red eyed cows he saw
a plowing through the ragged sky and up the cloudy draw.
Their brands were still on fire and their hooves were made of still
their horns were black and shiny and their hot breath he could feel
a bolt of fear went through him as they thundered through the sky
For he saw the Riders coming hard and he heard their mournful cry.
Yippie yi Ohhhhh
Yippie yi yaaaay
Ghost Riders in the Sky
Their faces gaunt, their eyes were blurred, their shirts all soaked
with sweat
He's riding hard to catch that herd, but he ain't caught'em yet
'Cause they've got to ride forever on that range up in the sky
on horses snorting fire
as they ride on hear their cry.
As the riders loped on by him he heard one call his name
if you want to save your soul from Hell a-riding on our range
then cowboy change your ways today or with us you will ride
trying to catch the Devil's herd, across these endless skies.
Yippie yi Ohhhhh
Yippie yi Yaaaay
Ghost Riders in the Sky
Ghost Riders in the Sky
Ghost Riders in the Sky
Ešte pár slov k slovu cowboy. V origináli od spisovateľa Stan Jonesa
slovo cowboy bolo "cowpoke", čo by znamenalo skoro to iste. Sám
neviem prečo sa spieva cowboy. Cowpoke je oveľa staršie slovo pre
cowboy a doslovne znamená cow - krava, poke - šťúraj, pichaj. Zatiaľ
som počul len cowboy.
Pre Tramp Net 4.4.2008
Mike Klondike of DESPERADO
|
|
|

Emailovou poštou
TRAMP NETu bol dňa 10.4.2008 doručený list, kde
doplnil kamarát Myšina, z trampskej osady MANILA text piesne
"Kde hasne dúhy jas" o ďalšiu chýbajúcu slohu, na ktorú si
zrejme pri Svoradovom zápise v roku 1986 Johny Blonďák už
nespomenul. Ako píše Myšina, kompletný text získal od osady
FLORIDA v roku 1951 :
2. Na západe, kde
slnko zlaté za hory padá.
Kde v kruhu jeho kamarátov oheň plápolá
Tam jeho láska – zlatovlasé dievča naň čaká
K nej sa mladý kovboj cvalom ponáhľa.
|
|
|
Snáď ešte zostáva
povedať niekoľko slov nakoniec...
Myslím si, že to
stálo za to pátrať po slovách a histórii tejto pesničky a aj pokus o
jej uvedenie do podoby, ako spomienku, keď v bratislavskej trampskej
osade FLORIDA si ju kamaráti spievali a mali ju zaradenú do svojho
súťažného repertoáru.
S týmto
repertoárom trampských piesní FLORIĎÁCI vyhrali veľa ocenení na
trampských podujatiach, či už v mestských sálach a tiež hlavne na
potlachoch alebo pri táborových ohňoch.
Ich ocenenia však
už nikto asi neuvidí, sú známe len z rozprávania a histórie, totiž
boli zhabané a zapadli prachom v starých policajných
archívoch, kde vtedajší mocipáni tvrdili, že všetko čo je prinesené
zo západu, kazí vtedajšiu mládež.
Mocní vtedajšej
doby a ich režimy neprežili, nádherné vtedy zakázané piesne tejto doby však
áno...
|
|
O
pesničku sa zaujímal a stránku pre vás pripravil Pekelník |
|
|
|