ZOCHOVA CHATA

Spomienka na Zochovu chatu

 

V dusné augustové ráno pred trinástimi rokmi nastupujeme do prímestského autobusu. Cieľ je jasný. Indoš ho vyslovil ešte pred hotelom Barónka v Rači. Rád by navštívil Zochovú chatu a uskutočnil túru na Troch jazdcov. V mladosti tieto miesta veľmi často navštevoval. Hlavne s veľkou toleranciou chatára táto turistická chata bola v tom čase často navštevovaná aj jeho kamarátmi a bratislavskými trampami /1940 - 1948/. Tu mali vždy všetci dvere otvorené. Vieme, že sa tu uskutočnil aj trampský potlach bratislavských osád /potlach sa však uskutočnil až v roku 1952 a to už Indoš trvalo býval v ďalekej Tasmánii/.

 

 

Po asi hodinovej jazde autobusom sme boli na mieste. Po vystúpení prvé dojmy Indoša boli zmiešané. Je jasné, že civilizačný a stavebný pokrok odkedy odišiel za hranice sa nezastavil. Skoro všetko od jeho odchodu sa tu zmenilo. Najviac ho zaujal nápis Zochova chata nad vstupnou bránou pred vchodom do chaty.

 

 

Až tu si uvedomil, že sme na mieste, ktoré v mladosti tak často navštevoval. Pri posedení s dobrou kávou donesenou obsluhujúcim porsonálom a zaplatení odchádzame, aby sme realizovali druhú časť našej cesty. Červenou turistickou značkou vystúpit na Troch jazdcov. Po prechádzaní okolo kúpaliska a stúpaní po lyžiarskej zjazdovke nachádzame v hornej časti po okrajoch veľké množstvá dozretých černíc. Prestávka a zbieranie čiernych dozretých plodov nám padlo vhod. Fialové pery a prsty sú znakom, že sme neodolali ich konzumácií. Po takejto prírodnej dobrote kráčame po chodníku do svahu ďalej. Nechávame za sebou tabuľu hvezdárne a stúpame strmšie zmiešaným smrekobukovým lesom. Po krátkej chôdzi sa spájame s chodníkom označeným modrou značkou, ktorá končí na Veľkej homole. Z pravej strany sa už objavujú prvé skalné útvary, ktoré signalizujú, že náš cieľ je na dosah. Pri jednom skalnom útvare, ktorý si Indoš pamätal z mladosti som ich zvečnil na fotografii. Skoda, že pre vysoký les sa nedala fotografovať krajina.

 

 
Pokračujeme ďalej a pozeráme na rozorvané skalné útvary pred nami. Z Indošovej tváre vyžaruje radosť.Splnil sa mu sen. Ešte raz pobudnúť v prostredí, ktoré v mladosti tak rád navštevoval. Po niekoľkých krokoch sme prekvapení z diaľky sa ozývajúcim hrmením. Rozhodli sme nepokračovať ďalej pred blížiacou sa búrkou.

 

 

 Vraciame sa späť a modrou značkou chodníkom Ľ. Štúra zostupujeme do údolia. Po stálom klesaní po úbočí chodník zrazu smeruje do doliny a hrmenie je stále hlasnejšie. Teraz sme už odhadli, že búrka prichádza zo západu. Nevedeli sme pre zalistené koruny bukov zrakom zistit, či prichádza priamo na nás. Po zrýchlenom pochode sme dorazili k Štúrovej lavičke. Narýchlo s fotoaparátom realizujem pár záberov Indoša s Jacky na pamiatku z tohto miesta a úvozom pokračujeme cez vinohrady k zastávke autobusu.

 

 
Asi dvesto metrov pred príchodom do autobusového prístrešku zdvíha sa vietor, ale zdá sa nám, že dážď nás priamo asi nezasiahne. Pridávame riadne do kroku a naše úvahy o nezmoknutí sú tam. Začína poriadne pršať. Máme štastie, cez najväčší dážď už stojíme pod prístreškom. Z našich vzájomných pohľadov i keď sme trochu premoknutí vyžaruje spokojnosť s uskutočnenou túrou.
Príchodom autobusu sa ukončila naša spoločná túra Indoša, Jacky a mňa na Zošku a Troch jazdcov. Ešte aj dnes po toľkých rokoch pociťujem radosť, že sme spolu prežili krásny deň v prírode našich Malých Karpát.
 

kamarát

---

Fotografoval a text napísal, ako spomienku  na uskutočnenú túru s Indošom a Jeckie do okolia Zochovej chaty v Malých Karpatoch v mesiaci august v roku 1996 kamarát Bimbo.

V Bratislave 18. septembra 2009

 

Kresba Lexo

© TRAMP NETPekelník