|
"Netreba zdolať
strmé hory a divoké rieky,
ale zdolať sám seba a naučiť sa žiť s prírodou,
nie proti prírode, potom
primiešaj trochu
romantiky a máš tramping".
Indoš z trampskej osady DAKOTA |
|
|
|
|
|
|
|
Chatu postavili
členovia Klubu slovenských turistov v roku 1933. Pomenovali
ju podľa doktora Samuela Zocha, ktorý bol počas vytvorenia
Československej republiky prvým županom Bratislavskej župy a
neskôr v roku 1920 evanjelickým biskupom.
|
|
|
|
|
Spomienka na Zochovu
chatu
|
|
|
|
V dusné augustové ráno pred trinástimi rokmi nastupujeme do
prímestského autobusu. Cieľ je jasný. Indoš ho vyslovil ešte pred
hotelom Barónka v Rači. Rád by navštívil Zochovú chatu a uskutočnil
túru na Troch jazdcov. V mladosti tieto miesta veľmi často
navštevoval. Hlavne s veľkou toleranciou chatára táto turistická
chata bola v tom čase často navštevovaná aj jeho kamarátmi a
bratislavskými trampami /1940 - 1948/. Tu mali vždy všetci dvere otvorené. Vieme,
že sa tu uskutočnil aj trampský potlach bratislavských osád /potlach
sa však uskutočnil až v roku 1952 a to už Indoš trvalo býval v
ďalekej Tasmánii/.
|
|
|
|
|
|
Z potlachu
trampov na Zochovej chate v roku 1952
Foto: TRAMPSKÝ ARCHÍV TRAMP NET |
|
|
|
|
Po asi hodinovej jazde autobusom sme boli na mieste. Po vystúpení
prvé dojmy Indoša boli zmiešané. Je jasné, že civilizačný a stavebný
pokrok odkedy odišiel za hranice sa nezastavil. Skoro všetko od jeho
odchodu sa tu zmenilo. Najviac ho zaujal nápis Zochova chata nad
vstupnou bránou pred vchodom do chaty.
|
|
|
|
|
|
Indoš a Bimbo pred Zochovou
chatou
Foto: Jecky |
|
|
|
|
|
|
Indoš ukazujúci prstom na nápis Zochova
chata
Foto: Bimbo |
|
|
|
|
Až tu si uvedomil, že sme na
mieste, ktoré v mladosti tak často navštevoval. Pri posedení s
dobrou kávou donesenou obsluhujúcim porsonálom a zaplatení
odchádzame, aby sme realizovali druhú časť našej cesty. Červenou
turistickou značkou vystúpit na Troch jazdcov. Po prechádzaní okolo
kúpaliska a stúpaní po lyžiarskej zjazdovke nachádzame v hornej
časti po okrajoch veľké množstvá dozretých černíc. Prestávka a
zbieranie čiernych dozretých plodov nám padlo vhod. Fialové pery a
prsty sú znakom, že sme neodolali ich konzumácií. Po takejto
prírodnej dobrote kráčame po chodníku do svahu ďalej. Nechávame za
sebou tabuľu hvezdárne a stúpame strmšie zmiešaným smrekobukovým
lesom. Po krátkej chôdzi sa spájame s chodníkom označeným modrou
značkou, ktorá končí na Veľkej homole. Z pravej strany sa už
objavujú prvé skalné útvary, ktoré signalizujú, že náš cieľ je na
dosah. Pri jednom skalnom útvare, ktorý si Indoš pamätal z mladosti
som ich zvečnil na fotografii. Skoda, že pre vysoký les sa nedala
fotografovať krajina.
|
|
|
|
|
|
Výstup v lese k
Trom jazdcom
Foto: Bimbo |
|
|
|
|
|
|
Indošove
obľúbené skaly z mladosti
Foto: Bimbo |
|
|
|
|
Pokračujeme ďalej a pozeráme na rozorvané skalné útvary pred nami. Z
Indošovej tváre vyžaruje radosť.Splnil sa mu sen. Ešte raz pobudnúť
v prostredí, ktoré v mladosti tak rád navštevoval. Po
niekoľkých krokoch sme prekvapení z diaľky sa ozývajúcim
hrmením. Rozhodli sme nepokračovať ďalej pred blížiacou sa
búrkou.
|
|
|
|
|
|
Portrét Indoša
na skale
Foto: Bimbo |
|
|
|
|
Vraciame sa späť a
modrou značkou chodníkom Ľ. Štúra zostupujeme do údolia.
Po stálom klesaní po úbočí chodník zrazu smeruje do doliny a hrmenie
je stále hlasnejšie. Teraz sme už odhadli, že búrka prichádza zo
západu. Nevedeli sme pre zalistené koruny bukov zrakom zistit, či
prichádza priamo na nás. Po zrýchlenom pochode sme dorazili k
Štúrovej lavičke. Narýchlo s fotoaparátom realizujem pár záberov
Indoša s Jacky na pamiatku z tohto miesta a úvozom pokračujeme cez
vinohrady k zastávke autobusu.
|
|
|
|
|
|
Indoš a Jecky na
chodníku pri prezeraní pamätníka Štúrovej lavičky
Foto:
Bimbo
|
|
|
|
|
Asi dvesto metrov pred príchodom do
autobusového prístrešku zdvíha sa vietor, ale zdá sa nám, že dážď
nás priamo asi nezasiahne. Pridávame riadne do kroku a naše úvahy o
nezmoknutí sú tam. Začína poriadne pršať. Máme štastie, cez najväčší
dážď už stojíme pod prístreškom. Z našich vzájomných pohľadov
i keď sme trochu premoknutí vyžaruje spokojnosť s uskutočnenou
túrou.
Príchodom autobusu sa ukončila naša spoločná túra Indoša, Jacky a
mňa na Zošku a Troch jazdcov. Ešte aj dnes po toľkých rokoch
pociťujem radosť, že sme spolu prežili krásny deň v prírode našich
Malých Karpát.
kamarát
Fotografoval a
text napísal, ako spomienku na uskutočnenú túru s
Indošom a Jeckie do okolia Zochovej chaty v Malých Karpatoch v
mesiaci august v roku 1996 kamarát Bimbo.
V Bratislave 18.
septembra 2009
|
|
|
|
|
|
|
|
NÁVRATY DO
MINULOSTI...
Vietor už navždy
zavial trampské stopy kamaráta Indoša z trampskej osady DAKOTA,
ktorý odišiel ma svoj veľký posledný vander v Tasmanii v
roku 2001, kde dovtedy
šíril dobré
meno svojej trampskej osady DAKOTA.
Kamarát Indoš sa
stal legendou nielen slovenského trampingu.
Trampský národ ho bude
určite dlho spomínať.
Viac o jeho
trampskej osade DAKOTA a jeho životnej púti trampským životom
si môžete prečítať na našich stránkach tu:
ZOCHOVÁ
CHATA
Chata bola dlhé
roky trampskou legendou, ale trampským životom najmä v zimných
mesiacoch sa v nej žilo len v rokoch 1940 - 1960. Avšak i
tak je dvadsať rokov dosť na to, aby sa trvalo zapísala do
trampských kroník a spomienok.
Po roku 1960
Zochová chata stratila pre trampov význam, totiž postupne sa
stala komerčným hotelom v hviezdičkovej skupine "A***", čím aj
skutočne vtedajším prepychom bola a z drahými pútavými
mastňáckymi atrakciami lákala najmä
devízových cudzincov /cimbalová muzika, pečenie prasiat a volov
na ražni, cigánska hudba do uška, pekné - ale aj pekne drahé - žienky
a pod./. Trampi tomu hovorili v tom čase, že je centrom
horských mastňákov a to najmä preto že dostala názov Horský
hotel.
V novších časoch v roku
2009 Zochovú chatu úplne zrovnali zo zemou, teda po tej starej
polozrubovej veľkej avšak vzhľadom ešte stále turistickej
chate nezostala žiadna pamiatka. Na mieste starej "Zošky"
postavili hotel, ktorý už nič s trampskou romantikou a
klasickou turistikou nemá nič spoločné.
A tak Zochová chata sa
úplne vytratila z bývalej trampskej romantiky a jej bývalá
trampská sláva zostala len v spomienkach tých najstarších
trampských osád a trampov.
Kresba
Lexo |
|
|
|
|
|
|
Pieseň v
pozadí stránky s názvom "MALÁ HACIENDA" je svojím pôvodom veľmi
stará Rumunská ľudová pieseň. Slovenský text k tejto verzii, avšak
už pozmenený na trampský zložil kamarát
Škohlík -
Gustav Trautenberger z trampskej osad MLADÍ TULÁCI z Modry
už
v roku 1958 a stala sa najspievanejšou medzi trampami, čo v tom
čase chodievali na vtedy ešte trampskú "Zošku".
Pieseň "Malá hacienda" spieva a
hrá kamarát Brnkaj z trampskej osady GRANADA.
|
MALÁ HACIENDA
Hudba: Rumunská ľudová pieseň
Slovenský
text Gustav Trautenberger - Škohlík 1958
E H7 E
Vysoko v horách obklopená hacienda malá spí.
H7
Tam prežíval som šťastné chvíle a svojho detstva sny.
A E
Tam našiel som dievča, poklad môj,
H7
vraciam sa za ním späť,
E H7 E
pridaj do kroku, koníček môj, cestu k milej preleť.
H7
Ref.: Osada moja jediná pod horami,
E
najkrajšia v svete jediná, domov drahý.
H7
Tys' bola mojim životom celučký čas,
E
srdce mi radosťou plesá, uzriem ťa zas.
Však sľubujem vám hory rodné,
zostanem navždy váš,
a srdce moje nedočkavé ukojí sa vo vás.
A keď raz na mňa smrť zavolá, osade zbohom daj!
Posledný pozdrav tebe pošlem, môj drahý rodný kraj.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
© TRAMP NETPekelník |
|
|
|
|
|
|
|