"Netreba zdolať strmé hory a divoké rieky,
 ale zdolať sám seba a naučiť sa žiť s prírodou,
         nie proti prírode, potom primiešaj trochu
                romantiky a máš tramping".

        Indoš z trampskej osady DAKOTA


 
 
 
   
 
 

 
 
 
 

 

ZOCHOVA CHATA

 

 
 
 
 

 

Chatu postavili členovia Klubu slovenských turistov v roku 1933. Pomenovali ju podľa doktora Samuela Zocha, ktorý bol počas vytvorenia Československej republiky prvým županom Bratislavskej župy a neskôr v roku 1920 evanjelickým biskupom.

 

 
 
 

 

Spomienka na Zochovu chatu

 

 
 
 

 

V dusné augustové ráno pred trinástimi rokmi nastupujeme do prímestského autobusu. Cieľ je jasný. Indoš ho vyslovil ešte pred hotelom Barónka v Rači. Rád by navštívil Zochovú chatu a uskutočnil túru na Troch jazdcov. V mladosti tieto miesta veľmi často navštevoval. Hlavne s veľkou toleranciou chatára táto turistická chata bola v tom čase často navštevovaná aj jeho kamarátmi a bratislavskými trampami /1940 - 1948/. Tu mali vždy všetci dvere otvorené. Vieme, že sa tu uskutočnil aj trampský potlach bratislavských osád /potlach sa však uskutočnil až v roku 1952 a to už Indoš trvalo býval v ďalekej Tasmánii/.

 

 
 
 
 

 

Z potlachu trampov na Zochovej chate v roku 1952
Foto: TRAMPSKÝ ARCHÍV TRAMP NET

 

 
 
 

 

Po asi hodinovej jazde autobusom sme boli na mieste. Po vystúpení prvé dojmy Indoša boli zmiešané. Je jasné, že civilizačný a stavebný pokrok odkedy odišiel za hranice sa nezastavil. Skoro všetko od jeho odchodu sa tu zmenilo. Najviac ho zaujal nápis Zochova chata nad vstupnou bránou pred vchodom do chaty.

 

 
 
 
 

 

Indoš a Bimbo pred Zochovou chatou
Foto: Jecky

 

 
 
 
 

 

Indoš ukazujúci prstom na nápis Zochova chata
Foto: Bimbo

 

 
 
 

 

Až tu si uvedomil, že sme na mieste, ktoré v mladosti tak často navštevoval. Pri posedení s dobrou kávou donesenou obsluhujúcim porsonálom a zaplatení odchádzame, aby sme realizovali druhú časť našej cesty. Červenou turistickou značkou vystúpit na Troch jazdcov. Po prechádzaní okolo kúpaliska a stúpaní po lyžiarskej zjazdovke nachádzame v hornej časti po okrajoch veľké množstvá dozretých černíc. Prestávka a zbieranie čiernych dozretých plodov nám padlo vhod. Fialové pery a prsty sú znakom, že sme neodolali ich konzumácií. Po takejto prírodnej dobrote kráčame po chodníku do svahu ďalej. Nechávame za sebou tabuľu hvezdárne a stúpame strmšie zmiešaným smrekobukovým lesom. Po krátkej chôdzi sa spájame s chodníkom označeným modrou značkou, ktorá končí na Veľkej homole. Z pravej strany sa už objavujú prvé skalné útvary, ktoré signalizujú, že náš cieľ je na dosah. Pri jednom skalnom útvare, ktorý si Indoš pamätal z mladosti som ich zvečnil na fotografii. Skoda, že pre vysoký les sa nedala fotografovať krajina.

 

 
 
 
 

 

Výstup v lese k Trom jazdcom
Foto: Bimbo

 

 
 
 
 

 

Indošove obľúbené skaly z mladosti
Foto: Bimbo

 

 
 
 

 
Pokračujeme ďalej a pozeráme na rozorvané skalné útvary pred nami. Z Indošovej tváre vyžaruje radosť.Splnil sa mu sen. Ešte raz pobudnúť v prostredí, ktoré v mladosti tak rád navštevoval. Po niekoľkých krokoch sme prekvapení z diaľky sa ozývajúcim hrmením. Rozhodli sme nepokračovať ďalej pred blížiacou sa búrkou.

 

 
 
 
 

 

Portrét Indoša na skale
Foto: Bimbo

 

 
 
 

 

 Vraciame sa späť a modrou značkou chodníkom Ľ. Štúra zostupujeme do údolia. Po stálom klesaní po úbočí chodník zrazu smeruje do doliny a hrmenie je stále hlasnejšie. Teraz sme už odhadli, že búrka prichádza zo západu. Nevedeli sme pre zalistené koruny bukov zrakom zistit, či prichádza priamo na nás. Po zrýchlenom pochode sme dorazili k Štúrovej lavičke. Narýchlo s fotoaparátom realizujem pár záberov Indoša s Jacky na pamiatku z tohto miesta a úvozom pokračujeme cez vinohrady k zastávke autobusu.

 

 
 
 
 

 

Indoš a Jecky na chodníku pri prezeraní pamätníka Štúrovej lavičky
Foto: Bimbo

 

 
 
 

 
Asi dvesto metrov pred príchodom do autobusového prístrešku zdvíha sa vietor, ale zdá sa nám, že dážď nás priamo asi nezasiahne. Pridávame riadne do kroku a naše úvahy o nezmoknutí sú tam. Začína poriadne pršať. Máme štastie, cez najväčší dážď už stojíme pod prístreškom. Z našich vzájomných pohľadov i keď sme trochu premoknutí vyžaruje spokojnosť s uskutočnenou túrou.
Príchodom autobusu sa ukončila naša spoločná túra Indoša, Jacky a mňa na Zošku a Troch jazdcov. Ešte aj dnes po toľkých rokoch pociťujem radosť, že sme spolu prežili krásny deň v prírode našich Malých Karpát.
 

kamarát


Fotografoval a text napísal, ako spomienku  na uskutočnenú túru s Indošom a Jeckie do okolia Zochovej chaty v Malých Karpatoch v mesiaci august v roku 1996 kamarát Bimbo.

V Bratislave 18. septembra 2009

 

 
 
 
 
 
 
 

 

NÁVRATY DO MINULOSTI...

Vietor už navždy zavial trampské stopy kamaráta Indoša z trampskej osady DAKOTA, ktorý odišiel ma svoj veľký posledný vander v Tasmanii v  roku 2001, kde dovtedy šíril dobré meno svojej trampskej osady DAKOTA. Kamarát Indoš sa stal legendou  nielen slovenského trampingu. Trampský národ ho bude určite dlho spomínať.  

Viac o jeho trampskej osade DAKOTA a jeho životnej púti trampským životom si môžete prečítať na našich stránkach tu:

 
 

 

 

DAKOTA

BRATISLAVA 1936

 

 
 
 

 ZOCHOVÁ CHATA

Chata bola dlhé roky trampskou legendou, ale trampským životom najmä v zimných mesiacoch sa v nej žilo len v rokoch 1940 - 1960. Avšak i  tak je dvadsať rokov dosť na to, aby sa trvalo zapísala do trampských kroník a spomienok.

Po roku 1960 Zochová chata stratila pre trampov význam, totiž postupne sa stala komerčným hotelom v hviezdičkovej skupine "A***", čím aj skutočne vtedajším prepychom bola a z drahými pútavými mastňáckymi atrakciami lákala najmä devízových cudzincov /cimbalová muzika, pečenie prasiat a volov na ražni, cigánska hudba do uška, pekné - ale aj pekne drahé - žienky a pod./. Trampi tomu hovorili v tom čase, že je centrom horských mastňákov a to najmä preto že dostala názov Horský hotel.

V novších časoch v roku 2009 Zochovú chatu úplne zrovnali zo zemou, teda po tej starej polozrubovej veľkej avšak vzhľadom ešte stále turistickej chate nezostala žiadna pamiatka. Na  mieste starej "Zošky" postavili  hotel, ktorý už nič s trampskou romantikou a klasickou turistikou nemá nič spoločné.

A tak Zochová chata sa úplne vytratila z bývalej trampskej romantiky a jej bývalá trampská sláva zostala len v spomienkach tých najstarších trampských osád a trampov.

Kresba Lexo

 
 
 
 
 
 
 

 

 
 

 

 

Pieseň v pozadí stránky s názvom "MALÁ HACIENDA" je svojím pôvodom veľmi stará Rumunská ľudová pieseň. Slovenský text k tejto verzii, avšak už pozmenený na trampský zložil kamarát  Škohlík  - Gustav Trautenberger  z trampskej osad MLADÍ TULÁCI z Modry už v roku 1958 a stala sa najspievanejšou medzi trampami, čo v tom čase chodievali na vtedy ešte trampskú "Zošku". Pieseň "Malá hacienda" spieva a hrá kamarát Brnkaj z trampskej osady GRANADA.

 

 

 

MALÁ HACIENDA

Hudba: Rumunská ľudová pieseň

Slovenský text Gustav Trautenberger - Škohlík 1958

E H7 E
Vysoko v horách obklopená hacienda malá spí.
H7
Tam prežíval som šťastné chvíle a svojho detstva sny.
A E
Tam našiel som dievča, poklad môj,
H7
vraciam sa za ním späť,
E H7 E
pridaj do kroku, koníček môj, cestu k milej preleť.

H7
Ref.: Osada moja jediná pod horami,
E
najkrajšia v svete jediná, domov drahý.
H7
Tys' bola mojim životom celučký čas,
E
srdce mi radosťou plesá, uzriem ťa zas.

Však sľubujem vám hory rodné,
zostanem navždy váš,
a srdce moje nedočkavé ukojí sa vo vás.
A keď raz na mňa smrť zavolá, osade zbohom daj!
Posledný pozdrav tebe pošlem, môj drahý rodný kraj.

 
 
 

 

 

 
 
 
 
 

 

© TRAMP NETPekelník