|

Kde niet poznania minulosti,
nemôže byť vízia budúcnosti.
L. A. Sabatier |
|
PORTA COELI
BRÁNA DO NEBIES
|
|
|
|
Ak vaše cesty povedú malebnou krajinou
Českomoravskej vrchoviny a údolím rieky Svratky, tu medzi zelenými
pahorkami okolitých kopcov, iba asi dva kilometre od
historického kráľovského mesta Tišňova, stojí staručký
cisterianský kláštor, nazývaný od nepamäti PORTA COELI - BRÁNA DO
NEBIES.
|
|
|
|
Kláštor a najmä jeho kostol je jedinečnou
architektonickou pamiatkou a určite pri vašich cestách týmto, dalo
by sa aj povedať trampským krajom, aj keď budete mať nohy ubolené
po dlhom putovaní, doprajte si trochu duševného oddychu a
navštívte toto historické miesto s návratom do našej dávnej
minulosti.
|
|
|
|
 |
|
|
Najväčší obdiv vzbudzuje táto kamenná klenba portálu - brány do
kláštorného kostola. Že sme na starobylom mieste ktorým kráčala
história, to vidíme podľa staručkého kostola a budov, ktoré okolo
stoja. O to viac nás však prekvapuje tá naozajstná starobylosť
tohoto kláštora, ktorá sa datuje až do roku 1233.
Pri historickom obhliadnutí sa na tieto roky je známe, že kláštor
založila pre ženskú vetvu cisteriánského radu kráľovná Konštancia
(1180-1240) tiež Kunhuta,
dcéra Uhorského kráľa Béla III. a manželka Českého kráľa Přemysla
Otakara I.

A vlastne Uhorský kráľ Béla III. bol aj kráľom Slovákov, pretože
Uhorsko bolo kráľovstvom mnohonárodnostným a v tomto Belovom
Uhorskom kráľovstve v tom období žili aj Slováci. Uhorské
kráľovstvo čo sa týka národností v ňom žijúcich, tak trochu
pripomína síce v malom, ale predsa len, dnešnú Európsku úniu.
Takže i tu pri spomienkach na kráľovnú Konštanciu kráča kus
histórie nie len kus Českej histórie, ale aj mnohých ďalších
národov dnešnej Európy, žijúcich vtedy v Uhorskom kráľovstve.
|
|
|
|
 |
|
|
Keď sa priblížime bližšie ku klenbe nad bránou kostola, uvidíme
túto polovypuklinu plnú historických i vybájených kamenných
postáv. Toto súsošie má nesmierne veľkú historickú cenu. V strede
hore v mandorle tróni Kristus, ktorý pravicou žehná a v lavici
drží knihu. Okolo mandorly sú odznaky štyroch evanjelistov - orol,
anjel, okrídlený lev a volek. Pod mandorlou sú dve kľačiace a
ležiace postavy s korunami, ktoré obetujú model tohoto kostola. Sú
to zakladatelia kláštora královna Konštancia, dcéra
Uhorského kráľa Béla III. a manželka Českého kráľa Přemysla
Otakara I. a vraj bezpochyby jej syn, kráľ Václav I. Za nimi stoja
ukláňajúce sa dve iné postavy, možno Konštanciin syn Přemysl a jej
dcéra abatiša Anežka.
Kláštor kráľovná Konštancia už však založila ako vdova, za
výdatnej pomoci svojich synov Českého kráľa Václava I. a
moravského markraba Přemysla.
|
|
|
|
 |
|
|
Kráľovná chcela svoj nový kláštor pôvodne založiť v Prahe, ale
nakoniec sa rozhodla a našla toto prekrásne miesto v odľahlej
krajine tišňovskej kotliny ležiacom na stredovekej obchodnej
ceste.
V stručnom sprievodcovi po PORTE COELI sa však môžeme dočítať i to
že zo stavbou sa veľmi ponáhľala, "aby stačila odčinit viny"
svojho zomrelého manžela kráľa Přemysla Otakara. Iste že kostol je
dnes vlastne aj múzeom, kde si zaplatíte vstupné a kde vás /pekná/
sprievodkyňa prevedie po jeho zákutiach .
Samotný vstup do kostola je portálom, ktorú si pri trocha
predstavivosti, môžeme predstaviť aj ako naozajstnú posmrtnú bránu
do nebies /porta coeli - brána do nebies/.
|
|
|
|
Predstava brány do nebies je zvlášť silná a
umocňujú ju aj jej okraje, ktoré, lemujú postavy
dvanástych apoštolov. Práve ten posledný po pravej strane je Svätý
Peter, držiaci obrovský kľuč od naozajstnej nebeskej brány...
|
|
|
|
 |
|
|

|
|
|
 |
|
|
Bránu do kláštorného kostola PORTA COELI nám však neotvoril svojím
kľúčom kamenný Sv. Peter, ale sprievodkyňa, ktorá držala v ruke
možno rovnako veľký kľuč od brány, avšak asi trochu menší ako má
na soche sv. Peter. Zároveň nás nezabudla upozorniť že v kostole
je prísne zakázané fotografovať a tak sme ju museli poslúchnuť.
V kostole sa nachádza množstvo nádherných obrazov, oltárov, sôch a
iných nádherných starobylých vecí a naša sprievodkyňa naozaj
zaujímavo rozpráva o týchto nesmiernych a hlavne cenných starých
pokladoch.
Po ľavej strane kostola sa nachádza Krížová chodba kláštora
z ktorej vidieť do Rajského dvora kláštora a okien stále obývaných
ciel mníšok.
V Krížovej chodbe je výstava kamenných artefaktov i sôch nájdených
pri archeologických výskumoch. Pri jednom z nálezov sme sa
zastavili obzvlášť, pretože jeho reliéf symbolizoval zrejme
starobylý erb nedalekého bývalého královského mesta Tišňova.

Lenže možno sa asi mýlime, totiž lev ktorý tam je vytesaný v
kameni ma na svojej hlave kráľovskú korunku a v erbe
mesta je už lev bez korunky /i keď levová korunka na kamennom
artefakte mala symbolizovať to, že Tišnov bol královské mesto/.
To však radšej nechajme heraldikom, zrejme vedia prečo a kto,
možno
starobylý znak takto prepracoval.
|
|
|
|
Na tejto stránke
text, fotografie a grafika Pekelník.
Erb mesta Tišnov,
prebratý z internetových stránok mesta Tišnova
TIŠNOV BRÁNA VYSOČINY |
|
|
|
|
 |
 |
©Pekelník
2009 |
|
|
|
|
|
|