***
Kamarát
Windy Bill
trampský výtvarník a grafik
***
Trampská osada POSLEDNÍ PŘÍLEŽITOSŤ
TRAMPSKÁ
ÚNIE FORTYMILE
***
V trampskej
tvorivosti patrí Windy Bill rozhodne medzi našich trampských všeumelcov. Pracuje s drevom, kožou, kameňom, kovom.
Ovláda rôzne tlačiarenské techniky, drevoryt,
suchú ihlu, sieťotlač, litografiu...
Trampskú
grafiku si bez jeho prác pomaly ani nevieme predstaviť.
Snáď jeho najkrajšími prácami obdivovanými priamo v
trampských osadách sú perfektné vypracované zvadla -
pozvania na potlachy a iné trampské podujatia.
V perfektnosti
vyhotovenia nezaostávajú ani Novoročenky /PF-ky/,
tie zhotovuje i pre iné trampské osady a určite patria k
tým najkrajším aké v trampskej pošte možno stretnúť a
vidieť. Na vysokej úrovni sú i jeho príležitostné
razítka a veľa inej grafiky reprezentujúcej trampské
hnutie.
***
Windyho k
trampingu priviedla túžba po romantike, láska k prírode a
v neposlednej rade jeho o osem rokov starší brat Ferry,
vtedy, keď mal Windy desať rokov. Ten ho vzal
na prvý vander do údolia rieky
Dúbravky.
Potom
nasledovali nezabudnuteľné vandre na mnohé miesta
Českomoravskej vysočiny do Adršpachu a často i do
slovenských Tatier.
Windy
Bill svoju trampskú prezývku získal vďaka svojej veľkej
obľube americkej pesničky :
„Jó Windy
Bill ten byl z Texasu a chlubíval se rád …“
ktorú
si kedykoľvek a z veľkým gustom pospevoval.
|
|
|
Svoju vlastnú osadu založil spolu s kamarátmi v roku 1967.
Menovala sa SUNNY RIVER a jej názov má pôvod v rieke
Doubravce, ktorej hovorili "Slunečná řeka" po vzore
starých trampov ako Velká, Zlatá, Stará, Hadí,
Stříbrná, ...řeka atp. Za tuto osadu jazdil Windy ešte
v roku 1976 a po celý tento čas bol jej šerifom.
|
|
Druhá verzia šerifskej hvězdy trampskej osady
SUNNY RIVER, ktorá trhala Windyho košeľu od roku
1972 |
|
|
|
|
|
PF-ka herca a
trampa Jardy Štercla
z trampskej
osady ZTRACENKA, v roku 1977 zaslaná Windy
Billovej trampskej osade SUNNY RIVER |
|
|
|
To už sa ale osada po návratu všetkých
členov zo základnej vojenskej služby začína pozvoľna
rozpadať a jak je to v mladých osadách takmer bežné
kamaráti zakladajú rodiny a častokrát menia svoje záujmy i
priority. Tak sa stalo, že náš Windy blúdil krajom na
východe Čiech znovu sám a smutný sa obzeral za svojou
svorkou.
|
|
Zdravé jádro osady Sunny River na chate La
Paloma
v údolí rieky Doubravky. Z lava : Harry, Dědek,
Windy Bill a Black Fox. |
|
|
|
Až raz ho jeho túlavé
topánky priviedli do
údolia, ktoré bolo ako vystrihnuté z Londonových či
Curwoodových románov. Krásna čistinka, priezračný potok
s pieskovým dnom a pár zrubov lemovaných borovicami a
dubinou. Tu potom našiel pre viac ako tridsať rokov svoju
novou spoločnosť kamarátov, trampskú základňu kam sa rád
vždy vráti a aj svoj druhý domov.
To bola osada POSLEDNÍ PŘÍLEŽITOST,
spoločnosť čestných a poctivých ľudí. Stal sa tu osadníkom
a v roku 1980 bol menovaný doživotným maršalom osady.
S jej prvým šerifom Kivi Hudsonom, ktorému sa hovorilo
„Otec obou Kanad“ prebrázdil campy v našej malej zemi
krížom - krážom.
|
|
Z potlachu trampskej osady POSLEDNÍ PŘÍLEŽITOST
v roku 1970.
Z leva: osadníci T.O. POSLEDNÍ PŘÍLEŽITOST Kivi Hudson,
Harry, Šakal Mandolínový a vpravo známy
skladateľ trampských piesní Olda Vrtiška
z trampskej osady LONE STAR na Kačáku. |
|
|
|
Na jednu knihu by bol
len výpočet všetkých kamarátov, ktorých spolu navštívili.
Vtedy ešte žili Jarda Mottl, Zdeněk Burian, Honza Korda,
Olda Vrtiška, Pepa Buřt - Braun, Jaroušek Štercl, Ludva
Hacker, Grizzly z Utahu, manželé Koukalovi, Jožka Nanuk
Slavík, a mnohí iní. Tam všade bolo miesto u krbu a prísť
tam s Kivim, to bolo brané ako najlepšie doporučenie.
|
|
Najstaršia stavba
trampskej osady POSLEDNÍ PŘÍLEŽITOST, Kiviho
legendární srub z roku 1945. |
|
|
|
V spomienkach
na tieto krásne časy je nutné spomenúť že medzi trampmi sa vtedy dbalo i na to, čo - kto vie,
tými vedomosťami väčšinou bola
trampská tvorivosť. A o tej už v tom čase vedel Windy Bill
toho dosť.
|
|
Trampská osada POSLEDNÍ PŘÍLEŽITOST na
potlachu v roku 1977
Z leva: Windy Bill, Old Barman, Kivi Hudson,
Honza, Harry |
|
|
|
Hlásil sa i k rodine trampských rezbárov, prečo nie, však jeho
práce z dreva boli a dodnes sú naozaj reprezentačné a v
trampskej súťaží rezbárov sa
zúčastňuje už od roku 1977.
Pekné
spomienky na tie časy má i na vtedajšieho šerifa
"Celoštátneho Klubu Trampov Rezbárov" kamaráta Grizzliho, vtedajšieho šerifa jednej z najstarších trampských osád
UTAH a aj na krásne chvíle strávené na Grizzliho zrube v
Štěchoviciach.
|
|
Fotografia
z trampskej osady UTAH z roku 1978.
Na fotografii dole je Grizzli a Windy. Hore nad
nimi
Jirka Fiegel, v čelenke Jarda
Štercl. jeho druhá žena Ruth a Kivi. |
|
|
|
Pekným a
nezabudnuteľným zážitkom sa stala oslava Grizzliho
šesťdesiatin v roku 1978, keď si Grizzli vymyslel a
usporiadal akciu s názvom
"Největší setkání
indiánských náčelníků od roku 1898"
Spomienky
Windyho Billa hovoria o tom že tiež sa na príprave tejto
trampskej akcie spolu s Kivim podieľal. Pamiatkou v
kronike zostalo tablo, kde Grizzli umiestnil Windyho úplne
hore /to len ako perlička/.
|
|
Tablo z"Největšího setkání
indiánských náčelníků od roku 1898"
Krížikmi sú označený niektorí z účastníkov.
x - je Windy Bill, xx - je ich legendárny Kivi, xxx - to je
herec a osadník prvej trampskej osady ZTRACENKA
založenej v roku 1918 Jarda Štercl, xxxx -
oslávenec Grizzli z UTAH-u, XXXXX - pesničkár a
dobrý kamarát Jarka Mottl zo ZTRACENKY
a vela ďalších,
ako neskorší šerif UTAHu kamarát Matt
a šerif Senior klubu Praha Bílý Pedro. |
|
|
|
K otázke čo ho priviedlo Windyho Billa ku grafike hovorí o tom, že to
bola predovšetkým potreba stvoriť niečo pekného pre
trampskú osadu a blízkych kamarátov. Časom sa vraj z tohoto
koníčka stalo povolanie a následne otročina.
|
|
Jarka Mottl venoval
Windymu Billovi tlač
piesne Cariboo, počas ich stretnutia na osade
UTAH. |
|
|
|
Pre Windyho je hrdinom
trampských umelcov maliar Zdeněk Burian a jeho
nádherné obrazy voňajúce diaľkami a romantikou.
Zdeněk Burian za svojho života čerpal kladnú životnú
energiu v trampskom hnutí. Zdeněk Burian mal trampskú prezývku Siddy
a
bol členom trampskej osady ARIZONA zo Sázavy
založenej v roku 1920.
|
|
Novoročný pozdrav Zděnka Buriana adresovaný
Windy Billovi v roku 1974 |
|
|
|
Mnohokrát sa roztopili lady na Losím
potoku u rodného Windyho O.K.ranče a parťák Kivi už dávno
pasie Manituovi kone na „Večne zelených pastvinách“.
Však to čo bolo, to v srdci
zostavá.
Do novšej histórie potom
patrí Spoločnosť bizónej kravaty, tzv. BISON TIE COMPANY
ktorej bol Windy Bill bol zakladajúcim členom. Jednalo sa o
nadosadné združenie trampských umelcov z rôznych oborov
umeleckých remesiel. Od roku 1977 je aj členom "Klubu trampských
řezbářů" v ktorom dlhé roky pôsobil ako člen Rady
starších.
Windy Bill od svojej
mladosti koketuje s grafikou, vyrába pre svojich kamarátov
vlajočky, diplomy, zvadla a Novoročenky. Samostatnou
kapitolou sa stali samolepky, ktoré sú doslova po celom
svete, z obdobia keď ešte pracoval na sieťotlači. V tej
dobe
pre kamarátov zhotovoval i rôzne porcelánové hrnčeky a
dekoratívne taniere zo štýlovými motívmi, ktoré v dobe pred
revolúciou boli v bežnom obchode nevídanými. Tou
Istou technologiou zhotovoval i odznaky osad a klubov, ktoré
následně smaltoval tzv. studeným smaltom. Známe sú i jeho
s kovu lisované medaile a plastiky. Pre niektorých
kamarátov zhotovil modely a ich realizáciu se potom
postaral kamarád Rolf , ktorý ich odlieval z
bronzu.
Najväčšou jeho láskou však je a
zostane práca s drevom a kožou.
Windy si nepotrpí na dlhé reči, jeho prednosťami vo
volných chvíľach však je činorodá a húževnatá práca venovaná
trampským osadám a ideám trampingu.
Na ďalších
stránkach vám predstavíme bohatú Windy Billovú trampskú
tvorivosť.
|