Naše rozprávanie o kamarátovi Rózovi by sa malo vlastne začať rozprávaním o jeho trampskej osade, ktorá v budúcom roku 2014 bude mať neskutočné krásne  jubileum - sedemdesiat rokov svojho trvania.

Určite i TRAMP NET v budúcom roku sa pripojí ku gratulantom k tomuto významnému jubileu trampskej osady pochádzajúcej z bratislavskej Trnávky - Mexika.

História  trampskej osady  HURIKÁN pre Pekelníkovu KRONIKU TRAMPSKÝCH OSÁD bola však už napísaná dávnejšie a nájdete ju aj na našich stránkach TRAMP NETu  v rubrike OSADY - trampská osada HURIKÁN...

A tak vlastne na tejto stránke určenej trampskej tvorivosti, by sme chceli  a mali niečo povedať o trampských nožoch - dýkach, ale hlavne o Rózových tvorivých a šikovných rukách, ktoré dlhé roky vyrábali takéto trampské nože pre svojich osadníkov a aj pre svojich najlepších trampských kamarátov z viacerých trampských osád.

 

 

Nôž, alebo inak hovorové pomenovanie v trampskom slangu aj dýka, je ako to všetci dobre vieme neoddeliteľnou súčasťou trampského výstroja a výzbroja určeného do prírody.

Všeobecne hovorovo sa rozpráva  o výzbroji, ale trampská dýka vlastne  neni  výzbrojov v pravom slova zmysle, teda napríklad takou, za akú ju považujú vojaci, či iné ozbrojené zložky v štáte. Totiž u trampov má dobrá trampská dýka úplne iný význam, ako napríklad u spomínaných vojakov, kde je nástrojom obranným a niekedy aj útočným, určeným pre boj a armádu. Takže vojenskú, či inak povedané "zbrojnošskú" dýku, v armáde označovanú aj slovom bodák, nemožno vôbec prirovnávať k trampskej dýke a jej trampskému použitiu, kde slúži už v svojej podstate k  úplne iným, veľmi rozdielnym a už vôbec nie podobným účelom.

Dobrá trampská dýka /a ešte vlastne aj sekerka/ je pre trampa táboriaceho vo volnej prírode prepotrebným  a najpotrebnejším pracovným nástrojom, bez ktorého sa jednoducho povedané  pri pobyte v prírode nedá zaobísť a je v podstate tým naozaj univerzálnym pracovným nástrojom celodennej potreby pri pobyte v lese a táborení.

Túto podstatu o trampskom noži  - dýke vám môžu dosvedčiť aj táborníci, skauti, woodcrafteri a vlastne aj "nehotelový" turisti. Určite máloktorého z nich v prírode stretnete bez toho, aby mal pri sebe dýku, či dobrý a použiteľný nožík.

Dýku, ako svojú hlavnú pracovnú pomôcku používajú trampi pri rôznych táborových prácach spojených s táborením.  Tiež je neodmysliteľným pracovným nástrojom v trampskej kuchyni. S dýkou si odrežeme chlieb,  rozrežeme a pripravíme mäso pred pečením, nakrájame cibuľku, odkrojíme zo salámy, klobásy, či slaninky. Proste bez tohoto pracovného nástroja si život v tábore, či pri stanovaní nevieme ani predstaviť.

 

 

        Ako niekedy dávnejšie nám kamarát Rózo rozprával, že už v jeho "pionierskych" časoch zakladania osady a pri ich prvých krokoch dunajskou divokou prírodou, či malokarpatskými lesmi, túžili  mať dobrý pracovný nástroj, tak potrebný pre pobyt v prírode - trampskú dýku.

Dýka, ktorá by spĺňala ich priania, bolo v tých časoch dostať kúpiť, najmä v poľovníckych obchodoch. Malo to však jednu chybu, totiž získať ju kúpou bolo veľmi drahou záležitosťou a to si ako chlapci, pochádzajúci z chudobnejších rodín nemohli dovoliť, jednoducho povedané toľko koruniek by si snáď ani nenašetrili.

A tak vtedy, vlastne dnes už je tomu sedemdesiat rokov, dostali myšlienku, z ktorej sa zrodil  taký mladícky odvážny nápad, vyrobiť si takéto trampské dýky pre seba a svojich osadníkov sami.

Z dobrého nápadu pomerne rýchlo prešli k činom a tak sa im  zakrátko naozaj aj  podarili vyrobiť prvé dýky. No neboli to dýky vtedy vyrobené akosi veľmi kvalitné.  Mladým chlapcom vtedy chýbala ešte zručnosť, ktorá sa dá nadobudnúť iba časom a tak dýky akosi pri používaní veľmi rýchlo strácali ostrosť a aj silne zachádzali pri trochu vlhkosti hrdzou, alebo boli to ich vlastné výrobky a na to  boli vtedy patrične hrdý.

Najviac z osadníkov v trampskej zručnosti pri výrobe nožov v tých časoch vynikali vtedajší šerif HURIKÁNOV Johny a  Rózo.

Aj keď ich prvé dýky zo začiatku neboli majstrovské dielka podobné tým z obchodov s loveckými potrebami, ale čo je dôležité, boli to ich vlastné výrobky  a práve na túto vec boli pred trampmi z iných trampských osád aj patrične hrdý.

 

 

Výrobky Johnyho a Róza sa stávali čoraz lepšími a kvalitnejšími. Avšak Johny pre nedostatok možnosti k výrobe a stratou svojej trampskej dielničky od výroby nožov upustil a tak všetka táto spoločne nadobudnutá zručnosť vlastne zostala Rózovi, ktorý v započatej svojej peknej prácu dlhé roky pokračoval ďalej.

Neskoršie sa do osadnej nožiarskej manufaktúry pripojil aj Rózov syn Macher a ich nože a aj puzdra sa stali známe nielen medzi ich spriatelenými trampskými osadami, ale môžete sa s nimi stretnúť i vo svete, trebárs v Kanade, USA kde si ich priatelia prírody a trampov radi odnášali ako darček a spomienku na kamarátov od Veľkej rieky Dunaja.

Nakoniec však musím opäť pripomenúť to, že tramping nikdy nemá byť cieľom akýchkoľvek rôznych podnikateľských aktivít, ako si to pár takých, čo sa vyhlasujú tiež za trampov predstavujú a zneužívajú tramping a trampské hnutie na vlastné obohacovanie. Pripomínam to iba preto a tu na tomto mieste, že kamaráti z trampskej osady HURIKÁN i keď vyrobili desiatky /vraj až okolo stovky a šepká sa že i viac/ pekných a hodnotných nožov, nikdy, zdôrazňujem to ešte raz a teraz poriadne:

"Kamaráti z HURIKÁNU nikdy a nikomu žiadny nôž nepredali, ale vždy ho svojím dobrým trampským kamarátom na znak verného priateľstva iba - venovali"...

Ak v tom hľadáte podstatu kamarátskych vzťahov v trampingu, tak nie ste už príliš ďaleko.

Pekelník