Rozprávanie o trampskej ceste kamaráta Reda a  Rodriga,
z bratislavskej osady UTAH a tiež o ich trampskej zručnosti, či tvorivosti,  tiež o Rodrigových drevorezbách a ich osadných totemoch...

 

 

PRVÉ TRAMPSKÉ STOPY KAMARÁTA REDA A  RODRIGA V TRAMPSKEJ OSADE UTAH

Tento, v poradí už druhý romantický zrub bratislavskej trampskej osady UTAH na fotografii z fotoalbumu kamaráta Rodriga bol postavený v roku 1943. Zrub sa nachádzal v malokarpatských lesoch  nad obcou Mariatál a to tesne nad mariatálskou kalváriou.

Tu, na tomto mieste sa vlastne začína naše rozprávanie o kamarátoch Redo a Rodrigo.

Vieme, že Redo a ani Rodrigo nepatrili medzi zakladajúcich členov osady UTAH založenej v roku 1938, ale v osade sa po prvý krát objavil v roku 1942, keď Redo objavil v malokarpatských lesoch trampskú osadu UTAH a Rodriga do osady priviedol už ako dvadsaťročného mladíka z ich mestskej bratislavskej chlapčenskej partie z okolia "YMCY".

A práve tu YMCE  sme našli aj prvé náznaky Redovho a Rodrigovho, ich ešte detského "pionierskeho"  volania prírody, ktoré rozhodne nepochádzalo zo skautingu, či woodcraftu,  ale  z kresťanskej organizácii YMCA, ktorej členovia mali blízky vzťah k prírode. Z tohoto mládežníckeho prostredia vyleteli ako dospievajúci vtáčikova z hniezda a už sa sem späť nevrátili, kamaráti Redo a Rodrigo rovno a priamo medzi trampských kamarátov z UTAHu.

 

REDO A RODRIGO SA STÁVAJÚ ČLENMI TRAMPSKEJ OSADY UTAH

Táto fotografia rozostavaného zrubu hore, je z roku 1942. Osadný zrub, aj keď rozostavaný, ale vraj už aj vtedy sa v ňom spávalo a stavať ho pomáhali aj kamaráti Rodrigo a Red, ktorí sa zakrátko stali členmi tejto osady.

Že Redo a Rodrigo navždy "pribudli" k osadníkom už vtedy chýrnej a známej trampskej osady, niet sa vlastne ani čo diviť, veď v trampskej osade UTAH vždy vládol trampský kamarátsky duch a veľa dobrej správnej pohody a tiež preto že cesta do osady mladším kamarátom bola vždy otvorená.

Vtedy, v tom období, keď bol do osady prijatý Redo a  Rodrigo, bol  šerifom zakladateľ trampskej osady UTAH kamarát Spring a  členmi osady boli kamaráti a kamarátky, osadníci, ktorých mala vždy osada UTAH neúrekom -  Šmudla, Steve, Fero, Aspirín, Tom, Bob, Miro, Jim, Rádio, Redo, Vlasto, Milan, Láďo, Rodrigo, Poldo, Avo, Rozita, Nasťa, Helena, Lida, Mancika, Dája, Milča, Božka, Andula, Kukina, občas Heda, Ružena a neskôr Dia, Belita, Helena a Betka.

A tu na tejto zrubovej  "utahackej" romantickej lesnej chatke si užívali svoje  mladícke roky pohody a hlavne dobrej trampskej zábavy, ktorej si naozaj títo osadníci dopriali do sýta.

 

 

ŠPORTOVANIE  A TRAMPSKÁ TVORIVOSŤ V OSADE UTAH

Ako vidieť na fotografii hore, skoro  všetci osadníci ovládali hru na niektorý hudobný nástroj, väčšinou to boli gitary, mandolíny, banja, občas sa vyskytla aj harmonika. Veď osadníci z UTAHU poznali  veľa krásnych romantických pôvodných trampských piesní a tých bolo už vtedy naozaj neúrekom, takže spievať mali naozaj čo..

Nebolo však vela tých, piesní zo slovenským textom. Slovenský tramping skladateľov trampských piesní v tých dobách  ešte vlastne ani nemal a keď aj áno, tak to boli piesne zložené v českom jazyku. No na UTAHu, ako aj v iných vtedajších trampských osadách jazykové a národnostné problémy nemali, nepoznali vzájomné rozdeľovanie sa podľa národnosti a spievali piesne brdských, sázavských, či vltavských trampov.

Veď piesne a mená vtedajších trampských pesničkárov, ako Bob Hurikán Z HURIKÁNU, Jarka Mottl zo ZTRACENKY,  ale aj Jenda Korda, tiež nezabudnuteľný Géza Včelička  a mnohých ďalších, im neboli cudzie a nepoznali ich iba z trampských tlačených spevníčkov, ale poznali sa vlastne i navzájom, osobne, zo svojich vzájomných trampských vandrov v v lesoch a horách v Československu, vtedajšom spoločnom štáte Čechov a Slovákov.

V spomienkach starších kamarátov a z ich rozprávania zostalo v pamäti aj to, že druhý zrub trampskej osady UTAH stál neďaleko, vtedy medzi trampmi chýrnej a povestnej mariatálskej krčmy "U Michálkovej", kde to osadníci často, ale v tom dobrom slova zmysle "roztočili"...

Nie však alkoholom, aj keď už ich vtedajšie lacné a obľúbené obyčajné sedemstupňové osviežujúce pivo možno síce tiež považovať za alkohol, ale "roztočili" zábavu muzikou, hlavne trampskými piesňami v podaní už vtedy vynikajúceho "utaháckého" osadného muzikantského spevokolu.

Tiež k tejto ich zábave občas dobre padlo aj to, že  tu "U Michálkovej" mali možnosť si kúpiť aj trochu jedla, ktoré bolo v tých časoch všade iba na vojnové lístky a viac menej so stravou sa museli na svojich vandroch veľmi uskromňovať.

Po II. svetovej vojne pokračovala osada UTAH s ešte s väčším elánom v trampovaní a  poriadala rôzne športové a spoločenské akcie pre bratislavské trampské osady a trampov.

Veď i kamarát Bob Hurikán, spisovateľ, novinár a trampský publicista, na pozvanie trampskej osady UTAH viac krát zavítal na Slovensko, kde dokonca zasadal v speváckych porotách trampských súťaží, to však bolo už po vojne v rokoch 1948 a 1949.

A trampi zo Slovenska Hurikánové návštevy v tých rokoch opakovali, totiž boli častými hosťami na Čiernom zrube trampskej osady HURIKÁN v Hvězdoniciach na Sázave.

Viacerí kamaráti v osade venovali športovaniu a tak osada UTAH mala vo svojom strede niekoľko vynikajúcich športových talentov, takže na trampských kolbištiach získala nemálo trampských športových trofejí.

Z radov trampskej osady UTAH vyrástli vynikajúci športovci, ktorí reprezentovali osadu i na iných oveľa vyšších športových kolbištiach, ako boli tie trampské.

V spomienkach zostal najmä kamaráti Čuro - Vlasto Ružička,  reprezentant Československej republiky v cyklistike, svoju cyklistickú pretekársku kariéru začal okolo roku roku 1944. Najväčšiu slávu získal v slávnych Pretekoch mieru P - B- W /Praha - Berlín - Waršava/ v prvých ročníkoch tohoto závodu v rokoch 1950 až 1957 kde bol celkovo víťazom až dvanástich etáp, získal si tu tak obrovskú popularitu a stal sa ich idolom.
Aj v  pretekoch nazvaných "Okolo Slovenska" už v prvom ročníku v roku 1954 vyhral tri etapy a spolu si tu vybojoval sedem vavrínových vencov.  Pretekal tiež v cyklokrose kde sa stal v roku 1952 majstrom Československa. Získal aj titul Majstra športu Československa. Svoju cyklistickú kariéru ukončil v roku 1957 ako 32 ročný.

Dobré meno trampov  a slávu trampskej osady UTAH šíril aj  Avo  Drobný - boxer, v tom čase majster Slovenska v strednej váhe i  viacerí ďalší Utaháci.

 

 

NEPRAJNÉ ŠESŤDESIATE ROKY...

V histórii osady zostal však najhorším rok 1957 /1958/, keď im zrejme nešťastnou náhodou, avšak možno že aj rukou podpaľača zhorel druhý mariatálský osadný zrub. Tu sa však dobové výpovede o skutočnom zániku zrubu značne rôznia. Osadníci z UTAHu zaznamenali však túto príhodu o zhorení osadného zrubu v svojich spomienkach, zrejme v snahe neprísť do problémov s vtedajším politickým režimom aj  takto:

"Prišla však zima v roku 1957, keď sme zaťažení najmä rodinnými povinnosťami nechodili už na chatu tak pravidelne. Zapožičali sme kľúče od chaty mladým trampom, ktorí svojou nepozornosťou zapríčinili že chata vyhorela...."

Je však zaujímavé to,  že osadníci vo svojich neskorších vyjadreniach rozhodne popreli, že zrub zhorel nešťastnou náhodou.

A tak veľmi rozdielne sú výpovede o zániku zrubu a skutočný zánik zrubu zostal akýmsi verejným trampským tajomstvom, tak isto ako aj podobný osud mnohých ďalších trampských zrubov,  ktoré vyhoreli "nepozornosťou" v tomto i neskorších obdobiach.

Je možné, že skutočná príčina požiaru zrejme podľa rozprávania viacerých členov osady UTAH mala politické pozadie. Žiaľ boli to však už "roky mlčania", keď sa verejne o tom radšej nerozprávalo. Je totiž známe že roky 1957 - 1958 sa stali najčiernejšími rokmi slovenského trampingu vôbec a to v dovtedy už v jeho tridsať ročnej histórii.

Prvým politickým presne miereným útokom na trampov v tom nešťastnom roku sa stal článok v novinách  Smena, zo dňa 26.5.1957, ktorý opisoval potlach trampov nad Košariskami, kde snaživý novinár Gavril Gryzlov obvinil vtedajšiu najznámejšiu slovenskú trampskú osadu FLORIDA s údajného zlého vplyvu trampov a trampingu na mládež, ktorá musí a má byť vychovávaná v socialistickom duchu. Hlavnou príčinou obvinenia bol vraj ich americký spôsob života a tiež to, že medzi nimi /možno/ boli trampi, ktorí sa vraj živili krádežami. Článok končil výzvou Gavrila Gryzlova, ktorú vám doslovne prinášame:

K tomu treba dodať iba to, že toto bol presne mierený útok novinára, riadený a podporovaný vtedajšou ŠTB zo snahou o odpísanie najchýrnejšej trampskej osady FLORIDA z pospolitosti nie len bratislavských trampov. Útok naozaj zapôsobil tak, že FLORIDA sa viac neukazovala na verejnosti a hlavne z  rodinných existenčných dôvodov ich mladých rodín, sa týmto spôsobom vyhýbali policajnému prenasledovaniu a otvorenému styku s ďalšími trampskými akciami, kde ako najlepší trampský osadný spevácky zbor často predtým vystupovali.

Útočiť na trampov v zapätí začali i iné noviny podporované vtedajším režimom a naviac sa v PRAVDE 22.6.1957 uverejňuje diskusný príspevok Jána Štencla, zo  zasadania ÚV KSČ, kde sa vyskytujú aj mená  známych vtedajších trampských osád a konanie trampov sa  hodnotí v ich záveroch, ako protištátna činnosť.

Po týchto politických, často agresívnych policajných udalostiach, keď mnohým osadám pri rôznych vypočúvaniach a domových prehliadkach bola odobratá ich symbolika, v podobe osadných vlajok, domoveniek - osadných odznakov, kroník a aj cancákov - osobných trampských zápisníkov,  činnosť mnohých trampských osád ochabuje a veľa trampských osád sa na dlhšie obdobie úplne stráca a to nie len z trampskej pospolitosti, ale i celkovo z trampských campov a osád. Je treba povedať i to, že vlastne aj celá trampská osada UTAH sa po zhorení ich zrubu v Mariatáli a ďalších následných policajných protitrampských perzekúciách, akosi stratila z malokarpatských lesov a ich obľúbené miesta schádzavania zostali prázdne...

 

 

...situácia prenasledovania trampov a trampingu na Slovensku sa zmenila až o pár rokov neskoršie, niekedy v roku 1963 kedy bolo založených v Bratislave mnoho mladých trampských osád, menovite:

ALABAMA, ČIERNY ŠÍP, FATUHYWA, GRANADA, HAY RIVER, JICARILLA, JUŽNÝ KRÍŽ,   NETOPIER, SINDY, TRHANI, URAGÁN, YUKON a  ZLATÁ LÍŠKA

A to už o rok neskoršie, v roku 1964  bratislavské osady NETOPIER a RODRIGO  po dlhom období ticha majú tú odvahu a poriadajú spoločný potlach na Pasekách v Malých Karpatoch.

 ... a vlastne čoskoro,  v tomto roku 1964, v v obľúbených novinách občanov Bratislavy, v bratislavskom Večerníku bolo zhodnotený zlomyseľný článok Gavrila Gryzlova z roku 1958 nasledovne:

...a že sa jednalo o skutočný politický odmäk vtedajšieho obdobia /žiaľ len dočasný, ktorý končil príchodom armád Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968/  je dôkazom i to že v novinách dali slovo i vtedajšiemu skutočnému politickému disidentovi Teddymu z trampskej osady ZÁLESÁK, ktorý sa vyjadril k základným myšlienkam trampingu v tom období nasledovne:

 

KAMARÁTI RODRIGO A REDO V ROKU 1965 OBNOVUJÚ STRATENÚ SLÁVU TRAMPSKEJ OSADY UTAH.

Nech to už bolo s prerušením činnosti osady na dlhšie roky akokoľvek, keď sa osada na dlhých sedem rokov odmlčala, jej znovuzrodenie a obnovenie v roku 1965 bolo spoločným dielom kamarátov Rodriga a Reda.

Ale do Mariatálu na miesto ich starého campu a zhoreného zrubu sa už nikdy nevrátili a našli si, pre nich krajšie nádherné lesné miesto, značne vzdialené od civilizácie, kde sa utáborili. Bola to vo vysokom smrekovom lese, neďaleko miesta, kde v rokoch 1933 - 1944 mala svoj osadný camp a zrub trampská osada GRANADA. A tak Redo a Rodrigo nazvali svoj nový camp menom tejto staručkej osady, ktorá do týchto miest pôvodne chodievala.

Preto že po obnovení činnosti trampskej osady UTAH chceli byť Redo a Rodrigo riadnou osadou, takou kde nevládne neustály chaos a svojvoľné konanie, rozhodli sa zvoliť si i šerifa. Avšak aj preto, že boli zo začiatku ich nového pôsobenia vlastne iba dvaja, tak s voľbou šerifa to mali dosť ťažké. A preto muselo prísť k vzájomnej naozaj však úspešnej osadnej dohode. Takto potom jeden víkend nosil šerifskú hviezdu a šerifoval Redo, druhý týždeň to bolo zas naopak a šerifom sa stával Rodrigo. Bolo to najmä pred mladšími kamarátmi, ktorí ich začali na novom campe navštevovať milé a zaujímavé trampské gesto, kde funkcia šerifa sa pravidelne v sobotu večer pri táborovom ohni odovzdávala druhému novému šerifovi.

Teraz však už po historickom príbehu a objasňujúcich  vetách o ich osadnom šerifstve znovu vážne...

Uplynul rok a na mieste ich nového táboriská Redo a Rodrigo položili základy nového, v poradí už tretieho zrubu trampskej osady UTAH. Stavba pekného nového zrubu nebola však až takou jednoduchou záležitosťou, ako sa to zdá z dnešného pohľadu. V tom čase nemali k dispozícii a vlastne ani nepoužívali benzínové motorové píly, boli to pre nich nástroje, ktoré boli dovážané z vtedajšieho "západu", štátnymi prirážkami značne predražené a tak ich ceny boli úžasne vysoké, až tak že si ich kúpu bežný človek nemohol dovoliť. Našťastie ostatné náradie potrebné pri stavbe bolo cenovo primerané a tak  pri rezaní dreva na zrub "bruchatkami" im patrične spevneli a zmohutneli na tele aj ich svaly. Preto že zrub bol vzdialený od najbližšej dediny viac ako hodinu cesty lesnými chodníkmi, aj doprava a vynáška materiálu potrebného pri stavbe zrubu im dala riadne zabrať.  Zrub však čoskoro postavili aj vďaka výraznej pomoci mladších kamarátov - trampov, najmä Omegu z trampskej osady JUŽNÝ KRÍŹ. Pomocnú ruku im podal vlastne aj kamarát Kekso z trampskej osady UNCAS, ktorý sa tu v tých časoch objavoval častejšie i keď to bola veľakrát podpora iba "morálna" a nie pracovná, vždy v ich kruhu bol vítaný. Sem, tam sa tu po ich stavebných úspechoch začali objavovať i pôvodný osadníci z UTAHU, ale je nutné povedať že pri stavbe zrubu akosi výrazne, či vôbec nepomohli a ich činnosť sa viac-menej sústreďovala na rôzne iné trampské akcie poriadané trampami hlavne v meste a väčšinou však už nie pre trampov...

Jednoducho povedané a zhodnotené tak, ako to vravievali Redo a Rodrigo, že akosi väčšina z pôvodných osadníkov UTAHU prestala mať zmysel a stratila kontakt s prírodou, ktorá však vždy bola a zostáva tým hlavným cieľom trampingu a trampského hnutia.

Redo a Rodrigo výstavbu svojho nového zrubu dokončili v roku 1967. Zrub ako samotná stavba zostal dlhé roky pre mladších kamarátov z rôznych trampských osád, nie len bratislavských, ako vzor príkladnej trampskej tvorivosti.

 

 

TRAMPSKÁ TVORIVOSŤ OSADY UTAH PO ROKU 1967

Po dokončení a postavení zrubu už zostával čas aj na inú rôznorodú trampskú tvorivosť, ale aj na obnovenie činnosti pôvodnej osadnej kapely UTAHU. Redo dáva starým osadníkom - hudobníkom,  podnet na jej obnovenie, avšak moc akejsi tvorivej iniciatívy dlhší čas nenachádza i vďaka nedôvere k prežitým rokom prenasledovania trampingu v rokoch minulých. Predsa nakoniec však sa k jeho výzve pripája kamarát Bob a ten sa stáva kapelnikom nového trampského sboru UTAHU.

Novému  speváckemu zboru UTAHu, v ktorom spieval aj Redo sa však hneď od samého začiatku darilo. Zakrátko v roku 1969 sa zúčastnil aj prvých trampských súťaží s názvom PORTA, to už v Bratislave, s postupom na Celoštátné Československé finále do Čiech a v tomto čase získal tu aj niekoľko významnejších ocenení.

Tiež je na tomto mieste treba spomenúť autorskú tvorivosť pri skladaní piesní kamaráta Boba. Ten tak isto získal so svojimi piesňami viacero ocenení v autorských súťažiach a  všetky jeho piesne, ktoré zložil sa spievajú v trampských osadách do dnešných dní.

 

 

HĽADANIE STRATENÝCH KONTAKTOV S ČESKÝMI TRAMPMI

V roku 1967 tiež u Reda a Rodriga sa objavila snaha a záujem o znovu získanie stratených kontaktov zo starými trampskými osadami z Čiech, ktoré mali po dlhé roky v minulosti a ktoré im teraz veľmi chýbali. 

A tak získali opätovné spojenie na Rudanov Jack London klub v Prahe, tiež predovšetkým na bratskú a spriatelenú pražskú trampskú osady UTAH, ZELENÝ KRUH Koukalovcov, olomouckú osadu STARÁ PÍSEŇ, osadu KAMARÁD z Chocne, brnenských VAVASATCHOV a mnohé ďalšie.

Najviac sa však potešili kontaktu s najstaršou trampskou osadou ZTRACENKA a vzájomného navštevovania na ich osadných campoch.

Samozrejme že nesmeli chýbať a dostali aj pozvanie na "šesťdesiatku" najstaršej trampskej osady ZTRATENEJ NÁDĚJE v roku 1978 a iných podobných výročiach najstarších trampských osád z Čiech, kde bratislavský UTAH reprezentoval ich spevácky zbor v ktorom postupne pribrali aj kamarátov z iných trampských osád, ako Fola z trampskej osady LANATU a Čarliho a Kafku z trampskej osady ELDORADO. Zbor však i pri " cudzích" spevákoch z iných trampských osád nezmenil svoj názov, hlásil sa a patril naďalej pod osadu UTAH a používal aj toto pomenovanie.

Stalo sa že Redov kamarát Rodrigo však akosi nemal až taký vzťah k hudbe, i keď trampské piesne mal rád nadovšetko, proste jednoducho povedané nemal taký hudobný talent a možno i sluch, aby mohol hrať a spievať v osadnej kapele. Skorej ho to lákalo v inej sfére trampskej tvorivosti a po dokončení stavby zrubu v roku 1967 a zušľachtení ich životného prostredia a campu ich osady, sa začal niekedy okolo roku 1972 venovať hlavne drevorezbe.

 

OSADNÉ TOTEMY Z TRAMPSKEJ TVORIVOSTI

KAMARÁTA RODRIGA

Rodrigo to teda začal naozaj skúšať v drevorezbárstve a jeho prvou predstavou bolo to, že vyseká a zhotoví totem, ktorý bude ozdobou ich osadného campu a spoločnej chatky dvoch osadníkov Reda a Rodriga ako to hlásal nápis na novopostavenom zrube trampskej osady UTAH.

Avšak svoj prvý objekt v tvorivosti totemov si našiel vo vzore "dlhých nosov", trojice trampov ktorá vynikala dĺžkou svojich nosov, tých  ktorý osadu UTAH navštevovali, kamarátov Keksa z osady UNCAS, Otlaka z osady ŠEDÝ VLK a Brnkaja z vekovo mladšej osady GRANADA.

Tento totem ktorý vyrezal daroval trampskej osade GRANADA a pred osadnou chatou granaďákov zotrvával dlhé roky.

 

ĎALŠIE TOTEMY Z TRAMPSKEJ TVORIVOSTI KAMARÁTA RODRIGA

Rodrigo časom vyrezal  a zhotovil viacero veľkých a niektorých aj mohutných totemov, ktoré krášlili okolie trampskej osady UTAH na Granade a od neho pochádza aj mnoho menších a malých vyrezaných spomienkových totemov, ktoré sa dodnes nachádzajú na viacerých trampských chatkách a sú ich ozdobou, ale i v súkromných trampských  i netrampských zbierkach Rodrigových kamarátov.

Najviac však vyrezal drobných malých drevorezieb, ktoré boli v perfektnom prevedení vo forme trampských placiek /camrátok/, tie vtedy vlastnil dá sa povedať skoro každý kamarát, ktorý sa s ním  poznal  a neboli to hocijaké camrátka, ale väčšina z ních bola malými umeleckými artefaktmi.