V našom rozprávaní o
kamarátovi Nalívačovi II. a jeho súčasnej trampskej tvorivosti
začnem trochu netradične...
Netradične i preto, že v
knihe o trampingu a slovenských trampoch, ktorá vyšla v roku 1991
v Bratislave, nenájdete napísané vôbec nič o mnohých
trampoch a ich trampských osadách z čias, keď ich skoro ilegálna
činnosť bola najzaujímavejšia a tyká sa to činnosti trampských osád
najmä v rokoch 1955 - 1960. Táto anonymita a skoro
úplné ignorovanie existencie niektorých slovenských trampských
osad sa týka aj trampskej osady RODRIGO založenej v roku 1947. A
tak mená známych "ziegelfeldských" trampov z osady RODRIGO, jej
prvého šerifa Benna, Billa, neskoršie aj Curyho, osadníkov RODRIGA
- ktorými boli kamaráti
Bob,
Džimi, Fery,
Dann, Františkán,
Humply,
Jack Žutillo, Jerry, Kary, Kury, Kydd, Lake, Marian, Miky,
Peter, Papagaj, Red,
Roy,
Satan,
Texo,
Texo II., Tomi, Vlado a tiež kamarátiek, ktoré sa zúčastňovali
osadného života, ako
Anka, Ela, Hanka, Irena, Lidka, Milka, Olina, Oľga a Vlasta
mali byť zabudnuté.
Je to príliš vela mien, ktoré
mali nevedomosťou, či viac - menej možno i úmyslom zapadnúť do úplného
zabudnutia...
Slabým ospravedlnením tejto
už spomínanej anonymity je možno to, že autor knihy "Údolia
nestíchli" - dejín trampingu na Slovensku, vtedajšiu činnosť
mnohých osád nepoznal a nemohol o nich naozaj nič vedieť...
O mnohých v knihe
"nespomenutých" trampských osadách, i keď kniha nesie hrdý názov
"Dejiny trampingu na Slovensku" vieme napríklad to, že trampská
osada RODRIGO nezanikla a nezanechala svojú činnosť
ani v rokoch pre trampov najťažších, keď tramping bol
prenasledovaný vtedajšou "samostatnou" štátnou policajnou zložkou
"políciou v polícii", vystupujúcou pod menom "ŠTB".
V tých časoch sa však
pisateľ knihy "Dejiny trampingu na Slovensku"
skoro na celé tri
desaťročia od trampingu vzdialil a od trampov sa úplne
dištancoval. Pochopiteľné je potom už len to, že o toto obdobie, ktoré bolo jedným z najzaujímavejších v zložitej trampskej
histórii slovenských trampov je táto kapitola
vynechaná, údaje sú spracované
iba úplne povrchne a chabo, snáď poväčšinou čerpané z
prevažne ilegálne vydávaných trampských časopisov,
nazývaných vtedy políciou "samizdáty".
A tak trampská osada
RODRIGO, tak ako som už spomenul, avšak aj mnoho iných trampských osád
sa mali navždy stratiť z dejín a z trampskej histórie
obzvlášť i keď medzi trampmi osada RODRIGO bola všeobecne známou
a osadníci pravidelne vyrážali na svoje vandre do
malokarpatskej prírody a aj do lužných lesov Dunaja.
Je známe zo zachovaných
zápisov v trampských kronikách že sada svojho času mala i svoj
vlastný spevácky zbor a odniesla si niekoľko speváckych ocenení z
potlachov a rôznych speváckych súťaží. Medzi jedno z veľkých
ocenení patrí druhé miesto v speváckych pretekoch trampských osád
na Savane v roku 1951, kde ich predstihla svojím spevom iba osada
FLORIDA.
Vlastne i kamarát Bill, dlhoročný šerif a osadník RODRIGA za svojú
trampskú činnosť i činnosť jeho osady v tých najťažších rokoch
prenasledovania trampingu na Slovensku, bol odmenený a ocenený
spomienkovou intarziou - "plackou" kanadských trampov, s menom
jedného z najstarších priekopníkov trampingu Johna Hawkinsa.
Bill bol
však naozaj jeden z tých posledných ocenených, na ktorých sa ignoráciou
v trampských dejinách zabúdalo a skoro bolo i úplne zabudlo.
Toto ocenenie i keď ho dostal medzi poslednými, dostal však spravodlivo a predovšetkým za to, že i
on svojou skromnosťou a vytrvalosťou poposunul naše trampské
hnutie o naozajstný krôčik dopredu, nehovoriac už o tom, že
by si ho boli bývali zaslúžili i viacerí členovia trampskej
osady RODRIGO, tak ako to bolo u iných starších "správnych"
trampských osád a určite by si ho zaslúžili aj niektorí z tých mladších
členov osady RODRIGO.
Vráťme sa však späť ku kamarátovi Nalívačovi, o ktorom tu
chceme písať a k jeho trampskej osade RODRIGO...
Tu
sa však ešte na pár viet v myšlienkach musíme znovu vrátiť späť do histórie tejto trampskej
osady.
Kamarát Nalívač totiž patril až
do druhej, či snáď možno povedať vekovo aj tretej, oveľa mladšej generácie trampskej osady RODRIGO. Tá
prvá už navždy odišla
a osadu
postupne
opustili kamaráti, ktorí sa vydali na
cestu odkiaľ už niet návratu... Benny, Bob, Dan, Ferry, Jack
– Žutilo, Jerry, Kydd, Lake, Red, Tomi, Texo II.,...
ich mená nezapadli v
mysliach a spomienkach mladších kamarátov do zabudnutia.
Po roku 1952 prišla ďalšia
generácia a tak prichádza nie len k omladeniu trampskej
osady RODRIGO, ale aj k oživeniu trampských tradícii v mestskej
štvrti ludovo nazývanej "ziegelfeld" - Tehelné pole, možno aj preto že starší
trampi, najmä kamaráti Curry, Spevák Mišo, Šury a Žako
sa rozhodli dlhoročné tunajšie trampské trampské
tradície obnoviť a trampskú osadu omladiť.
Práve v tých rokoch keď osade
RODRIGO šerifoval kamarát Curry bola osada svojimi prívržencami a
členmi najpočetnejšia, nie však všetci ktorí s osadou pravidelne
chodili na trampské cesty boli aj členmi osady.
Ale i tak aspoň
spomenúť treba tých starších kamarátov, ako Speváka Miša, Méryho, Šuryho, Žaka, Pápajovcov, Paľa Šafarika a Japonca. Z
tých mladších Pedra - Petra Juhásza, ak. sochára Dušana Králika,
Gaba Vaxa, Meryho, Cicu, Miška a Jožka Vivodových, Šokša, výbornú gitaristku a speváčku
Milku Tyralovú - Zulu a Biele labuťe - Katku s Vierkou,...
...totiž
každý z menovaných, kratší či dlhší čas chodieval na trampské
výpravy s osadníkmi z RODRIGA.
Osada našla svoje pokračovanie v mladších kamarátoch až po
roku 1952 - 1953. Najznámejší však z tejto najmladšej časti osady
RODRIGO boli
traja bratia Martin, Andrej a Janko, nazývaný medzi trampmi spoločným menom "Nalívačovci".
Táto trojica bratov sa zaslúžila
o to, že trampská osada RODRIGO nezanikla a ďalej šírila dobrú
povesť "ziegelfeldských" trampov a svojej osady.
V osade spojené omladzovanie
prinášalo v prílive a odlive mladých pomerne veľký ruch. Ako už
bolo spomenuté, nie každý
z mladších, ktorý pribudol do osady a s osadníkmi chodieval na
trampské výpravy sa stal aj členom tejto osady. Mnohí tu pobudli
len zopár vandrov a z činnosti osady sa odčleňovali zakladajúc si
svoje vlastné trampské osady. Bolo to šťastné a dobré riešenie,
preto že veľké trampské osady v tomto pre trampov nepriaznivom
politickom období zažili väčšinou aj veľké pády a
zániky a tiež preto, že v roku 1956 prichádzalo pre tramping a
trampov velmi zlé obdobie ich politického prenasledovania štátnou
policajnou zložkou ŠTB.
Nemali to teda v svojich
trampských začiatkoch vôbec ľahké.
Veľakrát, aby unikli pozornosti vtedy
všade slieďacej polícii ŠTB a jej prisluhovačov "agentov a
donášačov", sa do svojho trampského oblečenia prezliekali až v lese...
Vydržali... a možno niekedy aj
provokovali....
...kamarát Nalívač II. - Andrej
/spolu s Pekelníkom od NETOPIEROV/
bol iniciátorom organizovania potlachu trampských osád
NETOPIER a RODRIGO v roku 1964 na Pasekách
/5.9.1964/.
Bol to potlach, ktorý smelo možno
zapísať zlatými písmenami do histórie trampských potlachov, lebo
bol naozaj prvým po rokoch "trampského temna" a
prenasledovania trampov.
Od roku 1956 sa žiadna
trampská osada na Slovensku neodvážila z dôvodu prenasledovania
trampov a trampských osád ŠTB, trampský potlach uskutočniť a tak
trampom z osady RODRIGO A NETOPIER sa to v roku 1964 po niekoľkých
rokoch temna predsa len podarilo...
Trochu viac, i
keď nie úplne podrobne sa však môžete o tom dočítať v histórii
trampskej osady RODRIGO na stránkach TRAMP NETu v našej rubrike
OSADY...
O omladnutej, teda mladšej
trampskej osade RODRIGO /dnes už títo kamaráti majú tiež už viac ako
sedemdesiat.../ by sa dalo písať ešte vela a niekedy sa určite nájde
k tomu príležitosť, avšak niekde na inom mieste a v niektorej
našej inej trampskej rubrike, ako je TRAMPSKÁ TVORIVOSŤ.