V našom rozprávaní o 
              kamarátovi Nalívačovi II. a jeho súčasnej trampskej tvorivosti  
              začnem trochu netradične... 
              
              Netradične i preto, že v 
              knihe o trampingu a slovenských trampoch, ktorá vyšla v roku 1991 
              v Bratislave, nenájdete napísané vôbec nič  o mnohých 
              trampoch a ich trampských osadách z čias, keď ich skoro ilegálna 
              činnosť bola najzaujímavejšia a tyká sa to činnosti trampských osád 
              najmä  v rokoch 1955 - 1960. Táto anonymita  a skoro 
              úplné ignorovanie existencie niektorých slovenských trampských 
              osad sa týka aj trampskej osady RODRIGO založenej v roku 1947. A 
              tak mená známych "ziegelfeldských" trampov z osady RODRIGO, jej 
              prvého šerifa Benna, Billa, neskoršie aj Curyho, osadníkov RODRIGA 
              - ktorými boli kamaráti 
              Bob, 
              Džimi,  Fery,  
              
              Dann, Františkán, 
              Humply, 
              Jack Žutillo, Jerry,  Kary,  Kury, Kydd, Lake, Marian, Miky, 
              Peter, Papagaj, Red, 
              Roy, 
              
               Satan, 
              Texo, 
              
              Texo II., Tomi,  Vlado a tiež kamarátiek, ktoré sa zúčastňovali 
              osadného života, ako 
              
              Anka, Ela, Hanka, Irena, Lidka, Milka, Olina, Oľga a Vlasta 
              mali byť zabudnuté.
              
              
              Je to príliš vela mien, ktoré 
              mali nevedomosťou, či viac - menej možno i úmyslom  zapadnúť do úplného 
              zabudnutia...
              
              Slabým ospravedlnením tejto 
              už spomínanej anonymity je možno to, že autor knihy "Údolia 
              nestíchli" - dejín trampingu na Slovensku,  vtedajšiu činnosť 
              mnohých osád nepoznal a nemohol  o nich naozaj nič vedieť...
              
              O mnohých v knihe 
              "nespomenutých" trampských osadách, i keď kniha nesie hrdý názov 
              "Dejiny trampingu na Slovensku" vieme napríklad to, že trampská 
              osada  RODRIGO nezanikla a  nezanechala svojú činnosť 
              ani v rokoch  pre trampov najťažších, keď tramping bol 
              prenasledovaný vtedajšou "samostatnou" štátnou policajnou zložkou 
              "políciou v polícii", vystupujúcou pod menom "ŠTB". 
              
              
              V tých časoch sa však 
              pisateľ knihy "Dejiny trampingu na Slovensku"  
              skoro na celé tri 
              desaťročia  od trampingu vzdialil a od trampov sa úplne 
              dištancoval. Pochopiteľné je potom už len to, že o toto obdobie, ktoré bolo jedným z najzaujímavejších v zložitej trampskej 
              histórii slovenských trampov je táto kapitola   
              vynechaná,  údaje sú spracované 
              iba úplne povrchne a chabo, snáď poväčšinou čerpané z 
              prevažne ilegálne vydávaných  trampských časopisov,  
              nazývaných vtedy políciou  "samizdáty". 
              
              A tak trampská osada 
              RODRIGO, tak ako som už spomenul, avšak aj mnoho iných trampských osád 
              sa mali  navždy stratiť z dejín a z trampskej histórie 
              obzvlášť i keď medzi trampmi osada RODRIGO bola všeobecne známou 
              a osadníci pravidelne vyrážali na svoje vandre do 
              malokarpatskej prírody a aj do lužných lesov Dunaja.  
              
              Je známe zo zachovaných 
              zápisov v trampských kronikách že sada svojho času mala i svoj 
              vlastný spevácky zbor a odniesla si niekoľko speváckych ocenení z 
              potlachov a rôznych speváckych súťaží. Medzi jedno z veľkých 
              ocenení patrí druhé miesto v speváckych pretekoch trampských osád 
              na Savane v roku 1951, kde ich predstihla svojím spevom iba osada 
              FLORIDA.
              
              
               Vlastne i kamarát Bill, dlhoročný šerif a osadník RODRIGA za svojú 
              trampskú činnosť i činnosť jeho osady v tých najťažších rokoch 
              prenasledovania trampingu na Slovensku, bol odmenený a ocenený 
              spomienkovou intarziou - "plackou" kanadských trampov, s menom 
              jedného z najstarších priekopníkov  trampingu Johna Hawkinsa. 
              
              
              Bill bol  
              však naozaj jeden z tých  posledných ocenených, na ktorých sa ignoráciou 
              v trampských dejinách zabúdalo a skoro bolo i úplne zabudlo.  
              Toto ocenenie i keď ho dostal medzi poslednými, dostal však spravodlivo  a predovšetkým za to, že i 
              on svojou skromnosťou a vytrvalosťou poposunul naše trampské 
              hnutie o naozajstný krôčik dopredu, nehovoriac už o tom, že 
              by si ho boli bývali zaslúžili i viacerí členovia trampskej  
              osady RODRIGO, tak ako to bolo u iných starších "správnych" 
              trampských osád a určite by si ho zaslúžili aj niektorí z tých mladších 
              členov  osady RODRIGO.
              
              
              
              Vráťme sa však späť ku kamarátovi Nalívačovi, o ktorom tu 
              chceme písať a k jeho trampskej osade RODRIGO... 
              
              
              
              
              Tu 
              sa však ešte na pár viet v myšlienkach musíme znovu vrátiť späť do histórie tejto trampskej 
              osady.
              
              
              
              Kamarát Nalívač totiž patril až 
              do druhej, či snáď možno povedať vekovo aj tretej, oveľa  mladšej generácie  trampskej osady RODRIGO. Tá 
              prvá už navždy odišla  
              
              a osadu  
              
              
              postupne  
              
               opustili kamaráti, ktorí sa vydali  na 
              cestu odkiaľ už niet návratu...  Benny, Bob, Dan, Ferry, Jack 
              – Žutilo, Jerry, Kydd, Lake, Red, Tomi, Texo II.,... 
              ich mená nezapadli v 
              mysliach a spomienkach mladších kamarátov do zabudnutia.
              
              Po roku 1952 prišla ďalšia 
              generácia a tak prichádza nie len  k omladeniu trampskej 
              osady RODRIGO, ale aj k oživeniu trampských tradícii v mestskej 
              štvrti ludovo nazývanej "ziegelfeld" - Tehelné pole, možno aj preto že starší 
              trampi, najmä  kamaráti Curry, Spevák Mišo, Šury  a Žako 
              sa rozhodli dlhoročné tunajšie trampské   trampské 
              tradície obnoviť a trampskú osadu omladiť.
              
              
              Práve v tých rokoch keď osade 
              RODRIGO šerifoval kamarát Curry bola osada svojimi prívržencami a 
              členmi najpočetnejšia, nie však všetci ktorí s osadou pravidelne 
              chodili na trampské cesty boli aj členmi osady.  
              
              
              Ale i tak aspoň  
              spomenúť treba tých starších kamarátov, ako Speváka Miša, Méryho, Šuryho, Žaka, Pápajovcov, Paľa Šafarika a Japonca. Z 
              tých mladších Pedra - Petra Juhásza, ak. sochára Dušana Králika, 
              Gaba Vaxa, Meryho, Cicu, Miška a Jožka Vivodových, Šokša, výbornú gitaristku a speváčku 
              Milku Tyralovú - Zulu a Biele labuťe - Katku s Vierkou,...  
              
              
              ...totiž 
              každý z menovaných, kratší či dlhší čas chodieval na trampské 
              výpravy s osadníkmi z RODRIGA.
              
              
              
              Osada  našla svoje pokračovanie   v mladších kamarátoch až po 
              roku 1952 - 1953. Najznámejší však z tejto najmladšej časti osady 
              RODRIGO boli  
              traja bratia Martin, Andrej a Janko, nazývaný medzi trampmi spoločným menom "Nalívačovci".
              
              
              Táto trojica bratov sa zaslúžila 
              o to, že trampská osada RODRIGO nezanikla a ďalej šírila dobrú 
              povesť  "ziegelfeldských" trampov a svojej osady.
              
              
              V osade spojené omladzovanie 
              prinášalo v prílive a odlive mladých pomerne veľký ruch. Ako už 
              bolo spomenuté, nie každý 
              z mladších, ktorý pribudol do osady a s osadníkmi chodieval na 
              trampské výpravy sa stal aj členom tejto osady. Mnohí tu pobudli 
              len zopár vandrov a z činnosti osady sa odčleňovali zakladajúc si 
              svoje vlastné trampské osady. Bolo to šťastné a dobré riešenie, 
              preto že veľké trampské osady v tomto pre trampov nepriaznivom 
              politickom období zažili väčšinou aj veľké pády a 
              zániky a tiež preto, že v roku 1956 prichádzalo pre tramping a 
              trampov velmi zlé obdobie ich politického prenasledovania štátnou 
              policajnou zložkou ŠTB.
              
              
              Nemali to teda v svojich 
              trampských začiatkoch vôbec ľahké. 
              Veľakrát, aby unikli pozornosti vtedy 
              všade slieďacej polícii ŠTB  a jej prisluhovačov "agentov a 
              donášačov",  sa do svojho trampského oblečenia prezliekali až v lese...
              
              
              Vydržali... a možno niekedy aj 
              provokovali....
              
              
              
              ...kamarát Nalívač II. - Andrej 
              
              /spolu s Pekelníkom od NETOPIEROV/
              bol iniciátorom organizovania  potlachu trampských osád 
              NETOPIER a RODRIGO v roku 1964 na Pasekách  
              
              /5.9.1964/.
              
              
              Bol to potlach, ktorý smelo možno 
              zapísať zlatými písmenami do histórie trampských potlachov, lebo 
              bol naozaj prvým po rokoch "trampského temna" a 
              prenasledovania trampov.
              
              
               Od  roku 1956 sa žiadna 
              trampská osada na Slovensku neodvážila z dôvodu prenasledovania 
              trampov a trampských osád ŠTB, trampský potlach uskutočniť a tak 
              trampom z osady RODRIGO A NETOPIER sa to v roku 1964 po niekoľkých 
              rokoch temna predsa len podarilo...
              
              
              Trochu viac, i 
              keď nie úplne podrobne sa však môžete o tom dočítať v histórii 
              trampskej osady RODRIGO na stránkach TRAMP NETu v našej rubrike 
              OSADY...
              
              
              O omladnutej, teda mladšej 
              trampskej osade RODRIGO /dnes už títo kamaráti majú tiež už viac ako 
              sedemdesiat.../ by sa dalo písať ešte vela a niekedy sa určite nájde 
              k tomu príležitosť, avšak niekde na inom mieste a v niektorej 
              našej inej trampskej rubrike, ako je TRAMPSKÁ TVORIVOSŤ.