|
|
TRAMPSKÁ "KUDLA"
/rozprávanie o
histórii a pôvode jedného trampského noža/
Mike Klondyk z kanadského Maple Ridge nám napísal
to, ako
nedávno vyrábal trampský nôž "KUDLU", spolu s koženým puzdrom a
tiež o tom, aký vzťah má ku kováčskej vyhni, v ktorej sa
vlastne
začína výroba noža... ale aj o spomienkach na svojú starú
trampskú osadu DESPERADO. Tiež nám napísal o tom ako
vyrobil "kanadské" zálesácke sekerky ako spomienku na
svojho kamaráta Teda....
|
|
|
|
|
|
Mike Klondyke z trampskej osady DESPERÁDO
|
|
|
|
Hello /TRAMP NET/
|
4.
júla 2013 Maple Ridge, Canada |
Pred
par dňami som dokončil moju prácu na noži. Nôž ktorý som
vyrobil zo starého pilníka a ktorý my zabral približne asi
tridsať hodín práce a k tomu ešte treba pripočítať potrebný
čas na zhotovenie koženého puzdra.
|
|
|
|
Samozrejme najprv som si vyrobil a spravil kováčsku
vyhňu...
|
|
|
|
Starý
pilník som dal najprv zohriať a potom do popola z večera do
rána do vyhladiť. V tom štádiu oceľ z ktorej je pilník
vyrobený úplné zmäkne, takže sa dá formovať tak, ako len chceš.
A tak
vlastne začal dlhy výrobný proces od pilníka k nožu. Najprv z
inými pilníkmi nôž opracovať, potom "šmirgel" papiermi od hrubších
k tým jemným a potom filcové kotúče a pasta.
Ked je tvar a vzhľad noža ako tak hotový, potom príde zakalenie v motorovom
oleji, kde voditkom pre správne zakalenie sa stáva magnet,
ktorý pri určitej teplote sa
stane zbytočným, lebo oceľ magnetizmus už nezoberie.
Nôž sa však po
tomto prvom zakalení stáva veľmi krehký a tak znova musíš nôž dať do inej skladby zakalenia. Tu príde vhod obyčajná
kuchynská trúba a pri teplote 500 Fahrenheit necháš nôž v peci na 5
až 6 hodín. A vtedy po vychladnutí už môžeš s nožom robiť čo len
chceš.
Originál myšlienku vyrobiť si vlastnoručne trampský nôž som dostal kedysi
dávnejšie pri potulkách kanadskými poľovníckymi
chodníkmi, no tento sen sa my splnil až teraz na dôchodku.
Celú prácu pri výrobe noža, ktorú som robil naozaj
s radosťou a to až do posledného "štichu" na puzdre
sám a mal so pri tom zaujímavú zábavu na pár týždňov.
Pre
mňa výroba "kudle" bol trocha "challenge", lebo
veľa veci som sa musel znovu priučiť i keď v mladosti
predtým ako sme emigrovali, som vykonával doma na Žitnom
ostrove naozajstnú prácu kováča. Pracoval som v kováčskej
dielni v Nových Košariskách u vynikajúceho kováčskeho majstra
svojho remesla, Silva Šarkoczyho. Mal som dobrý život s nimi,
aj dosť peňazí a zábavy, boli to dobrý ľudia a tak spomienky
na "cigošov" zostali len tie najlepšie. V kováčskej dielni sme
sa snažili, vyrábali sme rôzne kovové výrobky a Silvo ich
chodil predávať. Je treba tiež povedať že obchodovať vedel a
spravil nám vždy dobré výplaty.
Aj
teraz, keď som vyrábal puzdro na nôž, zašiel som pri tom
až tak ďaleko, že som tu v kanade, sa rozprával a čerpal vedomosti od
naozajstných majstrov remeselníkov, ktorí vyrábajú kožené veci
od konského sedla, až po puzdra na colty.
|
|
|
Písmená na
čepeli noža hovoria o našej trampskej osade
DESPERADO založenej v roku 1955 v Bratislave.
|
|
|
|
Nápis na noži
DESPERADO bol spravený tu, v jednom malom obchode z laserom a tak som venoval
prácu spojenú s výrobou tohoto noža našej starej osade DESPERADO.
Nôž ako vidieť aj s fotografie neni celkom účelný, ale je
predstavou noža z mojej mladosti a v starých trampských
časoch, keby som ho
mal na boku mojej US-ky bol by som určíte na nôž hrdý, ked
už nie na jedlo, ale na "mancer" tak to sto-pro.
Okrem tohoto
noža som vyrobil a spravil ešte jeden nôž
"The Skinner", ktorý sa dá použiť pre poľovníkov a je
určený výlučne iba na stiahnutie kože z ulovenej zvery. Keďže
ja už dávno poľovník nie som , ale outdoor life mna stále
baví a tak dám, či
požičiam nôž niektorým mojím priateľom poľovníkom, co poľovať
ešte stále chodia, nech ho vyskúšajú. Ja už asi nemôžem niečo
zastreliť a naposledy, ked som ešte poľoval, tak som zamieril
na srnca a dal ho do mušky and prask. V poslednom okamihu som
zdvihol hlaveň o pol incha a tak som netrafil. V poľovníckom
tábore večer pri ohni som sa vyhovoril že som nemal v ten deň
dobrú mušku. Škoda, vraveli všetci, ale srnec ostal na žive a
pomaly sa pásol ďalej.
|
|
|
|
...takto začínala práca na loveckom noži
"The Skinner"...
|
|
|
|
|
|
|
....detail koženého puzdra a noža "The Skinner"...
|
|
|
|
|
|
|
GOOD OLD WEST
/zlatý, starý
západ/
|
|
|
|
Tento nôž, či po našom - kudlu, som pomenoval a venoval ako spomienku
na "...good old west..." (zlatý, starý západ),
na dobu keď prišiel Iron Horse, Železný Kôň na západ a tým
sa veci zmenili na nepoznanie. Pony Express vydržal len
deväť mesiacov, no a potom vlastne nie Pán Boh, ale Colt
spravil všetkých mužov equal (jednakých).
Už na prvý pohľad je možné vidieť že nôž je spravený z
klinca do železničných podvalov. Zatiaľ som nôž ale
nenabrúsil, lebo sám neviem aká je to oceľ, alebo možno
len železo? Podľa starého zákona, ktorý som nevedel,
nemôžeš vlastniť doma kus koľajnice, alebo i klince (spike),
lebo to je všetko majetok železničných "company"
spoločností. Zaujímavý zákon, no ale asi každý remeselník
od železa ma doma kus koľajnice. No zatiaľ sa nestarám či
je ešte platný takýto zákon alebo neni a s klincom
som mal v dielničke a vo vyhni dobru zábavu po vela hodín.
Nakoniec som k nožu spravil i puzdro a tak je
železničný klinec ako spomienkový nôž už kompletný.
|
|
|
|
...GOOD OLD WEST a jeho púzdro...
|
|
|
|
|
|
|
...detail rukoväti nožov THE SKINNER a
GOOD OLD WEST...
|
|
|
|
|
|
|
"Spirit of Desperado"
Ešte použiť
posledný šmirgeľ "4000 grits", potom už len
vyleštiť a pripevniť mosadzný chránič
prstov. Cena vyrobeného noža je nezaplatiteľná,
pretože nôž dal výrobcovi
nespočetné hodiny zaujímavej práce a a
zručnej dielenskej zábavy. Na rúčku tohoto noža
bolo použité drevo "babinga" z Afriky skoro
červenej farby s vlastnosťami a názvom "zebra wood"
kúpené v špeciálnom nožiarskom obchode.
Vyrobiť k nožu
pekné kožené puzdro zaberie tiež viac hodín
zručnej práce, ale tu už nepočuť žiadny hluk
kompresora, alebo brúsky ako pri nožíku.
Mimochodom časom sa získava zručnosť a tým sa
výrobky stávajú kvalitnejšími. Treba sa však vela
učiť, napríklad ako vybrať správnu a
kvalitnú kožu. Kožu však predávajú iba ako kus
veľkej kože /veľkosti zhruba kuchynského stola/,
hoci na výrobu koženého puzdra potrebuješ iba malý
kúsok.
|
|
|
|
|
|
"Spirit
of Desperado" |
|
|
|
|
|
|
|
|
....v dielničke a zároveň obchode, kde som
dal spraviť laserom nápis DESPERADO na svojom
prvom noži venovaného našej starej osade, dostal
som od majiteľa do daru rozpracovaný Vikingov
meč (sword), s poznámkou majstra obchodníka, že ja som ten
správny majster, čo by mohol Vikingov meč zakaliť a
vyleštiť na "show" business a potom ho
zavesiť nad
krb doma v obývačke. S mečom je to však práca na celu zimu, a
tak dobre si to musím rozmyslieť, kým sa do toho
pustím...
|
|
|
|
|
|
|
...jedného dňa doslúžila aj moja kosačka na trávu,
čo som používal pri dome na kosenie trávy a tak
som nôž odmontoval a zobral do vyhne. Vyrovnal som
ho a začal brúsiť a tu vznikla myšlienka
nabrúsiť ho do podoby mačety /machette/. No
zabralo my to naozaj pekných pár hodín kováčskej
práce. Mačeta má dĺžku čepele 14 inchov (35.5cm) a
celková dĺžka z rúčkou je 23 inchov (58.5 cm).
Oceľ je vynikajúca a tak škoda, preškoda by bolo
celú kosačku len tak vyhodiť do šrotu.
|
|
|
|
|
|
|
...a potom, zhotovenie puzdra na mačetu my zabralo
ešte viac času ako samotná mačeta. Mačeta a jej
puzdro sa stalo spomienkovou prácou Gladiátorom a
preto sú písmena na puzdre v latinke. Prácu som
venoval Gladiátorom a ich pamiatke, ...SI
VIS PACEM PARA BELLUM..., čo vo volnom preklade
znamená: ....keď chceš mier, priprav sa na vojnu...
|
|
|
|
|
|
|
...a tu v koženom puzdre je schovaný ďalší
nôž, naozajstný krásavec. Ten však prišiel od
Mikeho Klondykeho teraz už slovenského starousadlíka z City of Maple Ridge v
Kanade poštou, v baliku ako darček
Pekelníkovi, s prianím, aby tento nôž ho sprevádzal na
trampských malokarpatských hribarských potulkách
prírodou...
|
|
|
|
|
|
|
...detail koženého puzdra nožíka hovorí o tom, že i
tento nôž, tak ako každý iný, ktorý Mike Klondyk
vyrobil, dostal svoje vlastne pomenovanie Over The
Moon /cez mesiac/...
|
|
|
|
|
|
|
...minca vsadená do kože puzdra noža je kanadsky
dvojdolar zo zobrazením polárnych medveďov, ktoré
v North Nanuvak stále žijú slobodne. V koži hore
nad mincou je nápis DIABLO to je ako
domorodci nazývajú Pekelníka v Kanade /tiež
aj preto, aby si nôž neprivlastnili omylom
niektorí s množstva dnešných potlachovych
pekelníkov, čo nosia drevo do táborákov/...
|
|
|
|
|
|
|
...a tu je prevedenie majsterskej krásy noža už
vidieť naplno. Tvar kovovej časti noža sa zrodil v
Mikeho kováčskej vyhni a oceľ rozhodne nepatrí k
tým horším, práve naopak určíte k tým najlepším.
Rúčka noža je tiež krása sama o sebe podobná
mramoru a je zhotovená zo vzácneho prírodného
dreva dovezeného z Afriky...
|
|
|
|
Staručká
trampská osada DESPERADO
a spomienky
Mikeho Klondykeho na jej dávnu mladícku slávu.
|
|
|
|
Osadníci
z DESPERADA začiatkom šesťdesiatych rokov v
Slovenskom Raji. Sprava: Greenhorn, Šoc, Bleška,
Mike Klondyk.
|
|
|
|
Pri
výrobe týchto "trampských" nožov sa my vracali staré spomienky na naše
trampské potulky v rodnom kraji na Slovensku a
tiež náš osadný veľký vander v Slovenskom Raji. Stále som mal na očiach
fotografiu z nášho trampského albumu, kde sedíme štyria
osadníci DESPERADA pred
stanom, na ktorom bol nakreslený náš osadný znak keď sme táborili pri rieke v prielome Hornádu.
V
tých dávnych časoch tieto spoločné chvíle a takéto veci naozaj
pre nás niečo znamenali a aj prijatie do osady bol veľký a
významný deň pre
nás všetkých.
|
|
|
...zrub
ZÁLESÁK sa v našich spomienkach a kamarátov z
DESPERADA objavuje najčastejšie. Tu sme spoločne s
Tedom Yukonom ako vtedajší "desperadnici" Bleška, Grenhorn, Mike Klondyke a Šoc prežili vela
pekných a tvorivých chvíľ...
|
|
|
|
Ako
spomienku na roky 1961 - 1968 z našej trampskej mladosti
a tiež nášho kamaráta Teda Yukona zo ZÁLESÁKU, som sa rozhodol
spraviť aj "kanadskú" sekerku, presne takú ako nás to Tedo v tých časoch
v rokoch 1961 - 1964 naučil. Tedovú, teda vlastne našu
"kanadskú" sekerku vidieť aj na dobovej fotografii zo ZÁLESÁKA
z roku 1967.
|
|
|
...môj prvý súčasný výrobok "kanadskej" sekerky,
tak ako sme ju vyrábali niekedy dávno pred
päťdesiatimi rokmi...
|
|
|
|
|
|
|
...kanadská sekerka, spravená tak ako som sa to
naučil od kamaráta Teda...
|
|
|
|
|
|
|
...trochu väčšia "kanadská"
sekerka, môj ďalší výrobok...
|
|
|
|
|
|
|
...detail puzdra na ostrie sekerky...
|
|
|
|
|
|
|
...syn Bruce my povedal, že idú na
jeden týždeň táboriť
a tak bude potrebovať do tábora malú sekerku. Nie,
nebol to problém "no problém", to bola moja
odpoveď a za dva dni som mu spravil na staré
železo novu rúčku, nabrúsil ostrie a vyrobil som
aj kožené puzdro, to kvôli deťom aby sa
neporanili a "happy camping" syn.
Ale vlastne i ja som mal takto
o zábavu v dielničke postarane a pripomenulo mi to
tie časy, ked na takéto veci sme všetci v našej
osade boli hrdý...
|
|
|
|
|
|
|
...detail koženého puzdra sekerky pre
syna Bruceho...
|
|
|
|
|
|
|
...aj s touto veľkou sekerkou, ktorú som zhotovil,
spomenul som si na zašlé časy ZÁLESÁKA, kde sme spoločne s Tedom vyhotovili a mali úplne podobnú tejto mojej
novej veľkej a tak teraz ju beriem zo sebou v aute na našu
chatu v Cariboo country...
|
|
|
|
Áno,
Ted v tých časoch bol
ďaleko pred nami so svojimi zálesáckymi zručnosťami, kde naozaj
vynikal aj pri výrobe vlastnej zálesáckej výstroje a výzbroje. Jeho trampská výstroj bola
vždy "out of this world" (von z
nášho sveta) a jeho "vision" bola "extraordinary". Ak niečo
zálesácke začal
tvoriť, vedel už dopredu ako to má a bude vyzerať a vždy si
potrpel najmä na detaily. Ked sa mu niečo nepodarilo, tak zobral
veľké kladivo, roztrieskal, zahodil, zanadával si a keď sa
prach a myšlienky usadili, začal tvoriť znovu, ale nikdy sa nevzdal.
Výsledok jeho práce bol vždy a zostal pekný, perfektný a trvanlivý, ako to
vidíme ešte i dnes, žiaľ už na spustnutej chate Zálesák,
kde sa prejavil jej vek a zlé zaobchádzanie
jeho potomkov.
|
|
|
...trampský skanzen a
nenahraditeľná trampská starožitnosť,
spustošený
"ZÁLESÁK" vekom a hlavne nedôstojným zaobchádzaním
potomkami...
/Foto: Pekelník v lete , v roku 2013.../
|
|
|
|
Okolo chaty, ako vidieť aj z fotografii ktoré som do
Kanady v poslednom čase dostal, rastie burina ako len chce, to
bolo pre nás keď sme tam s Tedom chodili neprípustné. Za
každým keď sme odchádzali z chaty domov sme i tu malú halúzku
na zemi upratali a o týždeň sme chatu a jej okolie našli znova
v tom najkrajšom stave.
Naša trampská osada
DESPERÁDO sa od Teda vela naučila a prvý
krát keď sme ho samého našli na starej chate, postavenej hlboko v
malokarpatských horách
(náhodou) a to sme nechceli veriť vlastným očiam. Sám na
jednej nohe si dokázal priniesť vodu, nakálať drevo a porobiť
všetky najnutnejšie práce, čo na starej chate bolo treba
spraviť.
Tedo
nás prijal na ZÁLESÁKU ako rovnocenných kamarátov a vtedy sme
už vedeli že staručký ZÁLESÁK potrebuje znova
takých, čo by boli plný elánu a tak začala stavba úplne novej
chaty.
No
áno, v spomienkach zostalo dosť potu /a krvi/ to vtedy, keď sme
sa s chatou chceli stať a stali sa príbuznými....
Keď
som sa tam časom po 22 rokoch kanadského odlúčenia vrátil,
myslím si že si ma tento staručký zrub ešte pamätal (aspoň si
to myslím v
mojej hlave :-)).
Long Live Desperado.
Ahoj
Mike
Klondyk
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Pieseň v pozadí stránky je s názvom
VYHASLÉ
OHNIŠTĚ
Autor hudby:
Krevňák Láďa (Fídler), Milan P. 1941
Spieva a hraje Brnkaj z trampskej osady GRANADA
|
VYHASLÉ
OHNIŠTĚ
Kde řeka přes balvany se valí
a nad ní je strmý sráz,
tam dřímou vzpomínky které pálí
tam zněl kamarádů hlas.
Však pro jejich srdce ryzí
už dávno není den,
kde balvyny v bílé pěně mizí,
tam dřímou svůj věčný sen.
Ref.: Vyhaslé ohniště zarůstá trávou,
poslední stopy už dávno smyl čas,
jen sosny vypráví nad mojí hlavou
a v skalách sídli jen ozvěny hlas.
A vítr nám v akordech tesklivých,
zazvučí v skalách jak před léty,
tu jakoby ožil ten zpěv a smích
v omšelých balvanech zakletý.
Vyhaslé ohniště zarůstá travou,
pryč ja ta osada, dál jde jen čas.
|
|
|
|
|
|
|
Text a fotografie na tejto stránke Tedy, Mike Klondyk a Pekelník.
Stránku pripravil a grafický spracoval
Pekelník
© Pekelník KRONIKA TRAMPSKÝCH OSÁD
|
|
|
|