TRAMPSK
Á "KUDLA"

/rozprávanie o histórii a pôvode jedného trampského noža/

Mike Klondyk  z kanadského Maple Ridge nám napísal to, ako nedávno vyrábal trampský nôž "KUDLU", spolu s koženým puzdrom a  tiež o tom, aký vzťah má ku kováčskej vyhni, v ktorej sa vlastne začína výroba noža... ale aj o spomienkach na svojú starú trampskú osadu DESPERADO. Tiež nám napísal o tom ako vyrobil "kanadské" zálesácke sekerky ako spomienku na svojho kamaráta Teda....

 

 
 
 
 


 


Mike Klondyke z trampskej osady DESPERÁDO

 

 

Hello /TRAMP NET/

4. júla 2013 Maple Ridge, Canada

Pred par dňami som dokončil moju prácu na noži. Nôž  ktorý som vyrobil zo starého pilníka a ktorý my zabral približne asi tridsať hodín práce a k tomu ešte treba pripočítať potrebný čas na zhotovenie koženého puzdra.

 

 
 

 
Samozrejme najprv som si vyrobil a spravil kováčsku vyhňu...

 

 
 

 

Starý pilník som dal najprv zohriať a potom do popola z večera do rána do  vyhladiť. V tom štádiu oceľ z ktorej je pilník vyrobený úplné zmäkne, takže sa dá formovať tak,  ako len chceš.

A tak vlastne začal dlhy výrobný proces od pilníka k nožu. Najprv z inými pilníkmi nôž opracovať, potom "šmirgel" papiermi od hrubších k tým jemným a potom filcové kotúče a pasta.

Ked je tvar a vzhľad noža ako tak hotový, potom príde zakalenie v motorovom oleji, kde  voditkom pre správne zakalenie sa stáva magnet, ktorý pri určitej teplote  sa stane zbytočným, lebo oceľ magnetizmus už nezoberie.

Nôž sa však po tomto prvom zakalení stáva veľmi krehký a tak znova musíš nôž dať do inej skladby zakalenia. Tu príde vhod obyčajná kuchynská trúba a pri teplote 500 Fahrenheit necháš nôž v peci na 5 až 6 hodín. A vtedy po vychladnutí už môžeš s nožom robiť čo len chceš.

Originál myšlienku vyrobiť si vlastnoručne trampský nôž som dostal kedysi dávnejšie pri potulkách kanadskými  poľovníckymi chodníkmi, no tento sen sa my splnil až teraz na dôchodku.  Celú  prácu pri výrobe noža,  ktorú som robil naozaj s radosťou  a to až do posledného "štichu" na puzdre sám a mal so pri tom zaujímavú zábavu na pár týždňov.

Pre mňa výroba "kudle" bol trocha "challenge", lebo veľa veci som sa musel znovu priučiť i keď v mladosti predtým ako sme emigrovali, som vykonával doma na Žitnom ostrove naozajstnú prácu kováča. Pracoval som v kováčskej dielni v Nových Košariskách u vynikajúceho kováčskeho majstra svojho remesla, Silva Šarkoczyho. Mal som dobrý život s nimi, aj dosť peňazí a zábavy, boli to dobrý ľudia a tak spomienky na "cigošov" zostali len tie najlepšie. V kováčskej dielni sme sa snažili, vyrábali sme rôzne kovové výrobky a Silvo ich chodil predávať. Je treba tiež povedať že obchodovať vedel a spravil nám vždy dobré výplaty.

Aj teraz, keď som vyrábal puzdro na nôž,  zašiel som pri tom až tak ďaleko, že som tu v kanade, sa rozprával a čerpal vedomosti od naozajstných majstrov remeselníkov, ktorí vyrábajú kožené veci od konského sedla, až po puzdra na colty.

 

 
 

 
Písmená na čepeli noža hovoria o našej  trampskej osade DESPERADO založenej v roku 1955 v Bratislave.

 

 

 

Nápis na noži DESPERADO bol spravený tu, v jednom malom obchode z laserom a tak som venoval prácu spojenú s výrobou tohoto noža našej starej osade DESPERADO. Nôž ako vidieť aj s fotografie neni celkom účelný, ale je predstavou noža z mojej mladosti a v starých trampských časoch, keby som ho mal na boku mojej US-ky bol by som určíte na nôž hrdý, ked už nie na jedlo, ale na "mancer" tak to sto-pro.

 

 
 

 
 "The Skinner"

 

 


 

Okrem tohoto noža som vyrobil a spravil ešte jeden nôž "The Skinner", ktorý sa dá použiť pre poľovníkov a je určený výlučne iba na stiahnutie kože z ulovenej zvery. Keďže ja už dávno poľovník nie som , ale outdoor life mna stále baví a tak dám, či požičiam nôž niektorým mojím priateľom poľovníkom, co poľovať ešte stále chodia, nech ho  vyskúšajú. Ja už asi nemôžem niečo zastreliť a naposledy, ked som ešte poľoval, tak som zamieril na srnca a dal ho do mušky and prask. V poslednom okamihu som zdvihol hlaveň o pol incha a tak som netrafil. V poľovníckom tábore večer pri ohni som sa vyhovoril že som nemal v ten deň dobrú mušku. Škoda, vraveli všetci, ale srnec ostal na žive a pomaly sa pásol ďalej.

 

 
 

 
...takto začínala práca na loveckom noži
"The Skinner"...

 

 
 
 
 

 
"The Skinner"

 

 
 

 

 

 
....detail koženého puzdra a noža "The Skinner"...

 

 
 
 

 
 
 
 

 
GOOD OLD WEST

/zlatý, starý západ/

 

 
 

Tento nôž, či po našom - kudlu, som pomenoval a venoval ako spomienku na  "...good old west..." (zlatý,  starý západ), na dobu keď prišiel Iron Horse, Železný Kôň na západ a tým sa veci zmenili na nepoznanie. Pony Express vydržal len deväť mesiacov, no a potom vlastne nie Pán Boh, ale Colt spravil všetkých mužov equal (jednakých).

Už na prvý pohľad je možné vidieť že nôž je spravený z klinca do železničných podvalov. Zatiaľ som nôž ale nenabrúsil, lebo sám neviem aká je to oceľ, alebo možno len železo?  Podľa starého zákona, ktorý som nevedel, nemôžeš vlastniť doma kus koľajnice, alebo i klince (spike), lebo to je všetko majetok železničných  "company" spoločností. Zaujímavý zákon, no ale asi každý remeselník od železa ma doma kus koľajnice. No zatiaľ sa nestarám či je ešte platný takýto zákon  alebo neni a s klincom som mal v dielničke a vo vyhni dobru zábavu po vela hodín.  Nakoniec som  k nožu spravil i puzdro a tak je železničný klinec ako spomienkový nôž už kompletný.

 


 
 

 
...GOOD OLD WEST  a jeho púzdro...

 

 
 
 
 
 
 
 


...detail rukoväti nožov THE SKINNER a
GOOD OLD WEST...

 

 
 
 
 


"Spirit of Desperado"

Ešte použiť posledný šmirgeľ "4000 grits", potom už len vyleštiť a pripevniť  mosadzný chránič prstov. Cena vyrobeného noža je nezaplatiteľná, pretože  nôž  dal  výrobcovi nespočetné hodiny zaujímavej práce  a a zručnej dielenskej zábavy. Na rúčku tohoto noža bolo použité drevo "babinga" z Afriky skoro červenej farby s vlastnosťami a názvom "zebra wood" kúpené v špeciálnom nožiarskom obchode.

Vyrobiť k nožu pekné kožené puzdro zaberie tiež viac hodín zručnej práce, ale tu už nepočuť  žiadny hluk kompresora, alebo brúsky ako pri nožíku.  Mimochodom časom sa získava zručnosť a tým sa výrobky stávajú kvalitnejšími. Treba sa však vela učiť, napríklad  ako vybrať správnu a kvalitnú kožu. Kožu však predávajú iba ako kus veľkej kože /veľkosti zhruba kuchynského stola/, hoci na výrobu koženého puzdra potrebuješ iba malý kúsok.
 

 
 
 
 

"Spirit of Desperado"

 
 

 
 
 
 
 

 
....v  dielničke a zároveň obchode, kde som dal spraviť laserom nápis DESPERADO na svojom prvom noži venovaného našej starej osade, dostal som od majiteľa do daru rozpracovaný  Vikingov meč (sword), s poznámkou majstra obchodníka, že ja som ten správny majster, čo by mohol Vikingov meč zakaliť a vyleštiť na "show" business a potom ho zavesiť nad krb doma v obývačke. S mečom je to však práca na celu zimu, a tak dobre si to musím rozmyslieť, kým sa do toho pustím...

 

 
 
 

 

 
...jedného dňa doslúžila aj moja kosačka na trávu, čo som používal pri dome na kosenie trávy a tak som nôž odmontoval a zobral do vyhne. Vyrovnal som ho a začal brúsiť  a tu vznikla myšlienka nabrúsiť ho do podoby mačety /machette/. No zabralo my to naozaj pekných pár hodín kováčskej práce. Mačeta má dĺžku čepele 14 inchov (35.5cm) a celková dĺžka z rúčkou je 23 inchov (58.5 cm). Oceľ je vynikajúca a tak škoda, preškoda by bolo celú kosačku len tak vyhodiť do šrotu.

 

 
 
 

 

 
...a potom, zhotovenie puzdra na mačetu my zabralo ešte viac času ako samotná mačeta. Mačeta a jej puzdro sa stalo spomienkovou prácou Gladiátorom a preto sú písmena na puzdre v latinke. Prácu som venoval Gladiátorom a ich pamiatke,  ...SI VIS PACEM PARA BELLUM..., čo vo volnom preklade znamená: ....keď chceš mier, priprav sa na vojnu...

 

 
 
 

 

 
...a tu v koženom puzdre  je schovaný ďalší nôž, naozajstný krásavec. Ten však prišiel od Mikeho Klondykeho teraz už slovenského starousadlíka z City of Maple Ridge v Kanade poštou, v baliku ako darček  Pekelníkovi, s prianím, aby tento  nôž ho sprevádzal na trampských malokarpatských hribarských potulkách prírodou...

 

 
 
 

 

 
...detail koženého puzdra nožíka hovorí o tom, že i tento nôž, tak ako každý iný, ktorý Mike Klondyk vyrobil, dostal svoje vlastne pomenovanie Over The Moon /cez mesiac/...

 

 
 
 

 

 
...minca vsadená do kože puzdra noža je kanadsky dvojdolar zo zobrazením polárnych medveďov, ktoré v North Nanuvak stále žijú slobodne. V koži hore nad mincou  je nápis DIABLO to je ako domorodci nazývajú Pekelníka v Kanade  /tiež aj preto, aby si nôž neprivlastnili omylom niektorí s množstva  dnešných potlachovych pekelníkov, čo nosia drevo do  táborákov/...

 

 
 
 

 
 
 

 

 
...a tu je prevedenie majsterskej krásy noža už vidieť naplno. Tvar kovovej časti noža sa zrodil v Mikeho kováčskej vyhni a oceľ rozhodne nepatrí k tým horším, práve naopak určíte k tým najlepším.  Rúčka noža je tiež krása sama o sebe podobná mramoru a je zhotovená zo vzácneho prírodného dreva dovezeného z Afriky...

 

 
 

 

Staručká trampská osada DESPERADO

a spomienky Mikeho Klondykeho na jej dávnu mladícku slávu.

 

   
 
 

 

 
Osadníci z DESPERADA začiatkom šesťdesiatych rokov v Slovenskom Raji. Sprava: Greenhorn, Šoc, Bleška, Mike Klondyk.

 

 

 

Pri výrobe týchto "trampských" nožov sa my vracali staré spomienky na naše trampské  potulky v rodnom kraji na Slovensku a tiež náš osadný veľký vander v Slovenskom Raji. Stále som mal na očiach fotografiu z nášho trampského albumu, kde sedíme štyria osadníci DESPERADA pred stanom, na ktorom bol nakreslený náš osadný znak keď sme táborili  pri rieke v prielome Hornádu.

V tých dávnych časoch tieto spoločné chvíle a takéto veci naozaj pre nás niečo znamenali a aj prijatie do osady bol veľký a významný deň pre nás všetkých.

 

 

 

 
...zrub ZÁLESÁK sa v našich spomienkach a kamarátov z DESPERADA objavuje najčastejšie. Tu sme spoločne s Tedom Yukonom ako vtedajší "desperadnici" Bleška, Grenhorn, Mike Klondyke a Šoc prežili vela pekných a tvorivých chvíľ...

 

 

Ako spomienku na  roky 1961 - 1968 z našej trampskej mladosti a tiež nášho kamaráta Teda Yukona zo ZÁLESÁKU, som sa rozhodol spraviť aj "kanadskú" sekerku, presne takú ako nás to Tedo v tých časoch v rokoch 1961 - 1964 naučil. Tedovú, teda vlastne našu "kanadskú" sekerku vidieť aj na dobovej fotografii zo ZÁLESÁKA z roku 1967. 

 

 
 
 

 
...môj prvý súčasný výrobok "kanadskej" sekerky, tak ako sme ju vyrábali niekedy dávno pred päťdesiatimi rokmi...

 

 
 
 
 

 

...kanadská sekerka, spravená tak ako som sa to naučil od kamaráta Teda...

 

 
 
 
 

 
...trochu väčšia "kanadská" sekerka, môj ďalší výrobok...

 

 
 
 
 

 
...detail puzdra na ostrie sekerky...

 

 
 
 
 

 
...syn Bruce my povedal, že idú na jeden týždeň táboriť a tak bude potrebovať do tábora malú sekerku. Nie, nebol to problém "no problém", to bola moja odpoveď a za dva dni som mu spravil na staré železo novu rúčku, nabrúsil ostrie a vyrobil som aj  kožené puzdro, to kvôli deťom aby sa neporanili  a "happy camping" syn.

Ale vlastne i ja som mal takto o zábavu v dielničke postarane a pripomenulo mi to tie časy, ked na takéto veci sme všetci v našej osade boli hrdý...

 

 
 

 
 

 
...detail koženého puzdra sekerky pre syna Bruceho...

 

 
 
 
 

 
...aj s touto veľkou sekerkou, ktorú som zhotovil,  spomenul som si na zašlé časy ZÁLESÁKA, kde sme spoločne s Tedom vyhotovili a mali úplne podobnú tejto mojej novej veľkej a tak teraz ju beriem zo sebou v aute na našu chatu v Cariboo country...

 

 

 

Áno, Ted v tých časoch bol ďaleko pred nami so svojimi zálesáckymi zručnosťami, kde naozaj vynikal aj pri výrobe vlastnej zálesáckej výstroje a výzbroje.  Jeho trampská výstroj bola vždy "out of this world" (von z  nášho sveta) a jeho "vision" bola "extraordinary". Ak niečo zálesácke začal tvoriť, vedel už dopredu ako to má a bude vyzerať a vždy si potrpel najmä na detaily. Ked sa mu niečo nepodarilo, tak zobral veľké kladivo, roztrieskal, zahodil, zanadával si a keď sa  prach a myšlienky usadili, začal tvoriť znovu, ale nikdy sa nevzdal. Výsledok jeho práce bol vždy a zostal pekný, perfektný a trvanlivý, ako to  vidíme ešte i dnes, žiaľ už na spustnutej  chate Zálesák, kde sa prejavil  jej  vek a  zlé zaobchádzanie jeho potomkov.

 

 

 


...trampský skanzen a nenahraditeľná trampská starožitnosť,
spustošený "ZÁLESÁK" vekom a hlavne nedôstojným zaobchádzaním potomkami...
 /Foto: Pekelník v lete , v roku 2013.../

 

 

 

Okolo chaty, ako vidieť aj z fotografii ktoré som do Kanady v poslednom čase dostal, rastie burina ako len chce, to bolo pre nás keď sme tam s Tedom chodili neprípustné.  Za každým keď sme odchádzali z chaty domov sme i tu malú halúzku na zemi upratali a o týždeň sme chatu a jej okolie našli znova v tom najkrajšom stave.

Naša trampská osada DESPERÁDO sa od Teda vela naučila a prvý krát keď sme ho samého našli na starej chate, postavenej hlboko v malokarpatských horách (náhodou) a to sme nechceli veriť vlastným očiam. Sám na jednej nohe si dokázal priniesť vodu, nakálať drevo a porobiť všetky najnutnejšie práce, čo na starej chate bolo treba spraviť.

Tedo nás prijal na ZÁLESÁKU ako rovnocenných kamarátov a vtedy sme už vedeli že staručký ZÁLESÁK   potrebuje znova takých, čo by boli plný elánu a tak začala stavba úplne novej chaty.

No áno, v spomienkach zostalo dosť potu /a krvi/ to vtedy, keď sme sa s chatou chceli stať a stali sa príbuznými....

Keď som sa tam časom po  22 rokoch kanadského odlúčenia vrátil, myslím si že si ma tento staručký zrub ešte pamätal (aspoň si to myslím v mojej hlave :-)).

Long Live Desperado.

Ahoj

Mike Klondyk

 

 
 
 
 

 

Pieseň v pozadí stránky je s názvom

VYHASLÉ OHNIŠTĚ

Autor hudby: Krevňák Láďa (Fídler), Milan P. 1941

 Spieva a hraje Brnkaj z trampskej osady GRANADA

 

 

VYHASLÉ OHNIŠTĚ


Kde řeka přes balvany se valí
a nad ní je strmý sráz,
tam dřímou vzpomínky které pálí
tam zněl kamarádů hlas.
Však pro jejich srdce ryzí
už dávno není den,
kde balvyny v bílé pěně mizí,
tam dřímou svůj věčný sen.

Ref.: Vyhaslé ohniště zarůstá trávou,
poslední stopy už dávno smyl čas,
jen sosny vypráví nad mojí hlavou
a v skalách sídli jen ozvěny hlas.

A vítr nám v akordech tesklivých,
zazvučí v skalách jak před léty,
tu jakoby ožil ten zpěv a smích
v omšelých balvanech zakletý.
Vyhaslé ohniště zarůstá travou,
pryč ja ta osada, dál jde jen čas.

 

 
 

 

 
 
 
 

 

Text a fotografie na tejto stránke Tedy, Mike Klondyk a Pekelník.

Stránku pripravil a grafický spracoval
Pekelník

© Pekelník KRONIKA TRAMPSKÝCH OSÁD