| |
|
ŠAMANSKÝ BUBÍNEK ZO
ŠVÉDSKEHO
KARESUANDA
|
Pozdrav z ďalekých ciest, až
spoza Polárneho kruhu
sme dostali od kamaráta Miroslava Karela - Kamiho. Súčasťou pozdravu bol malý poštový balíček v
ktorom sa nachádzala
miniatúra tzv. kúzelný - šámanský bubienok.
Ahoj
kamaráti
Pozornost kterou posilám je tzv. kouzelný-šámanský bubínek
laponských šámanú, bez kterého títo neudélali ani krok. Tento je
vyrobený v Karesuandu.
Karesuando je
najsevernejšia švédska laponská osada ďaleko za polárnym
kruhom, na hranici medzi Švédskom a Fínskom u veľtoku rieky Muonioälven,
ktorá
tvorí prirodzenú hranicu medzi týmito územiami.
Ale jak víš tak všechny
hranice jsou bláhové výmysly človeka a tak skandinávští laponci (norští,
švédští a finští) se od nepaměti stěhovali a i nastále pohybují za
táhnoucími stády sobú bez ohledů na člověkem stanovené hranice.
Laponci nemají ale v zime kromé značkovaní sobú tak mnoho na práci a
tak se obyčejné vénuji rukodélné výrobe jejich tradičních úžitkových
predmětů a pomúcek k jejich kočovného životu. Tak i v Karesuandu si
založili v roce 1991 manufaktúru která prevzala staleté laponské
tradice.
K
miniatúrnemu tzv. kúzelnemu - šámanskemu bubienku je priložený
malý lístoček, ktorý nám Kami preložil do češtiny.
Bubínek k
hádaní budoucnosti
Dávni obyvatelé v Laponsku se dovídali o tom co se stane v budoucnosti
pomoci bubínku, který používali jejich jasnovidci / šámanové. Na bubínku
jsou zobrazené rúzné symboly, které měly velký význam. Tento bubínek
je cenný dar který se vénuje velice dobrému příteli a vysoce ceněné
osobnosti.
Kamiho poznámka k
prekladu:
Ohledné ku
kresleným symbolům na bubínku je tam symbol "laponský bůh
vétrů-počasí", dále "laponský buh lovu", štylizovaný sob, zvlášté
sob bílý převtělení laponského nejvyššího božstva - stvořitele
světa. Také jsou tam symboly pro sobí ohradu, laponských obydlí
atd. Těch laponských symbolu existuje velké množství. Ty
nejdúležitéjší jsou spojené s laponskou pohanskou vírou pred pozdějším
laponcům vnuceném křesťanství ale také existuje množství symbolu a
ornamentu které mají pouze ozdobnou funkci a vyskytují se nejčastéji
na laponských nožích, náramcích, oblečení a podobné.
Při bubnuvání upadali šamanové do tranzu a vydávali nesrozumitelné
zvuky tzv JOJK, velice podobné zvukům které vydávají severoameričtí
indiáni při jejich rituálných tancích.
Takové ceremónie šámanú se používaly pro rúzné účely jako na príklad
při vyvolávání duchů předkú, Léčení nemocí, zaklínání pro zdarilý lov,
příznivé počasí a podobné. Vúbec je i púvodní laponská kultúra velice
podobná kultúre indiánské a podobných natives národu.
O tom celém a laponské
kultúre by se daly napsat a také již napsaly celé knihy. Já jsem jich
vétšinu prostudoval z toho dúvodu, že je v tom uloženo mnoho moudrostí
spojených s životem a prírodou. Moudrostí, které jsou věčné bez ohledu
na chod světa.
A tak doufám kamaráde
Pekelníku, že Tě má malá pozornost poteší a ten kouzelný
bubínek Té bude ve zdraví doprovázet na všech stezkách Tvého života.
Tvúj kamarád KAMI
Švédsko Ängelholm
2018-10-09
|
| |
 |
| |
Karesuando sa nachádza pozdĺž európskej trasy E45 a je
severným koncom švédskej národnej cesty 99, v oblasti,
do ktorej sa počíta severná Škandinávia (severné
Nórsko a Švédsko), Fínsko a ruský polostrov Kola, tzn.
stredná Škandinávia a Severná Kalota.
Prvé
budovy obce boli postavené v roku 1670, kedy Mans
Martensson Karesuando nazvaný "Hyvä Maunu Martinpoika"
vo fínčine a "Good Maunu, syn Martin" v anglickom
jazyku kúpil pozemok od Sami Henrika Nilssona Nikkasa.
Je známe že v Karesuando slúžil od roku 1826 - do roku
1849 Lutheranský vikár a botanik Lars Levi Laestadius
a práve tu založil revivalistické hnutie, ktoré je
dnes známe ako laestadiánstvo.
Súradnice Karesuandoa: 68 ° 26'28 "N 022 ° 28'44" 68 °
26'28 "N 022 ° 28'44" E
/zdroj z Wikipédie, voľnej encyklopédie/
|
|
|
|
| |
 |
| |
|
Saamovia v
minulosti sa živili hlavne rybolovom, chovom sobov a
lovom zveri, s umelým chovom sobov začali v
17.storočí. Žijú nomádskym spôsobom života, v podstate
putujú spolu so sobmi.
/zdroj z Wikipédie, voľnej encyklopédie/
|
|
|
|
| |
 |
| |
Sámovia sú kočovníci, majitelia a pastieri
polodivokých sobích stád. Sob je tu základným a
určujúcim prvkom života.
/zdroj z Wikipédie,
voľnej encyklopédie/
|
|
|
|
| |
 |
| |
Kvôli
sobom, zo sobmi a pre sobov tu už stovky rokov kočujú
celé rodiny po trase sobích migračných ciest.
/zdroj z Wikipédie, voľnej encyklopédie/
|
|
|
|
| |
|
 |
| |
Soby tu žijú po celý rok zvyčajne slobodne a divoko vo
volnej tundre, len dva krát v roku ich Sámovia
naháňajú do ohrád, aby porazili potrebný počet kusov a
označili mláďaťa cejchom. Kočovná a nezávislá
existencia robí z tohoto „sobieho“ etnika európsky
unikát.
/zdroj z Wikipédie, voľnej encyklopédie/
|
|
|
|
| |
|
 |
| |
Saamovia (v minulosti nazývaní aj ako Laponci) sú
najstaršou etnickou skupinou Laponska, oblasti
strednej a severnej Škandinávie, ktorá sa dnes
rozprestiera na území Nórska, Švédska, Fínska a
ruského polostrova Kola. Hovoria saamskymi jazykmi,
ktoré patria medzi ugrofínske jazyky, resp. uralské
jazyky. Dnes majú vlastné regionálne parlamenty a
právo veta pri rozhodnutiach, ktoré sa ich týkajú.
Sámovia sú národ bez štátu a žijú na území štyroch
zemí: Nórska, Fínska, Švédska a Ruska. Podla toho, kde
Sámovia žijú a ako sa živia, se delia na niekoľko
skupín.
/zdroj z Wikipédie, voľnej encyklopédie/
|
|
|
|
| |
 |
| |
|
Najstarším zdrojom s detailnými informáciami o sámskej
kultúre je kniha Lapponia z roku 1673, švédského
humanistu Johannese Scheffera.
/zdroj
z Wikipédie, voľnej encyklopédie/
|
|
|
|
| |
 |
| |
Celkovo v Laponsku žije asi pol milióna
ľudí a desatinu tamojšieho obyvateľstva tvoria Sámovia
(nesprávne nazývaní aj Laponci). Pred 4000 rokmi
obývali aj južnejšie časti Škandinávskeho polostrova,
ale inými etnikami boli postupne vytlačení do
nehostinnejších oblastí.
/zdroj z Wikipédie, voľnej encyklopédie/
|
|
|
|
| |
 |
| |
|
Saamovia sa dokonale prispôsobili drsným klimatickým
podmienkam krajiny, ktorú obývali po tisícky rokov. V
minulosti žili aj v južnejších častiach Škandinávskeho
polostrova, inými etnika boli však postupne vytlačení
do nehostinnejších oblasti. Z histórie sú známi najmä
ako pastieri sobích stád, dobrí rybári, lovci a
remeselníci pracujúci s kožou, drevom a rohovinou.
/zdroj
z Wikipédie, voľnej encyklopédie/
|
|
|
|
| |
 |
| |
Je známe že soby nikto riadiť nebude a
nemusí, preto že jednoducho vedia kam majú ísť. Trasu
veľmi dobre poznajú a vraj stačí si len sadnúť do
saní.
/zdroj z Wikipédie,
voľnej encyklopédie/
|
|
|
|
| |
 |
| |
"Bylo
trochu obtížné vychutnávat jízdu – místo kochání se
zdejší krajinou bylo mou největší starostí vyhnout se
letícím sobím bobkům, které tu byly všude kolem a
které sobi rozmetávali kopyty na všechny strany."
/Jazda
na sobích saniach tundrou pre cudzincov je vela krát
bežná marketingová akcia k prilákaniu turistov/.
/zdroj z Wikipédie, voľnej encyklopédie/
|
|
|
|
| |
 |
| |
|
ŠAMANSKÝ BUBÍNEK
ZO ŠVÉDSKEHO KARESUANDA
|
|
|
|
| |
 |
| |
Panenská príroda, posedenie pri jarnom ohni,
roztápajúci sa sneh, to je obrázok Laponska. A tak ak
máte šťastie v tom prírodnom tichu, počujete ich
jojkovat, spievať starodávne rodové spevy.
/zdroj z Wikipédie, voľnej encyklopédie/
|
|
|
|
| |
 |
| |
Joik
je druh spevu, akési jódlovania a zdanlivo náhodilé
škreky, spev ktorý je najvýraznejším prvkom laponskej
kultúry. Má hlbokú tradíciu a odovzdáva sa z generácie
na generáciu. V skutočnosti je to však viac ako
obyčajný spev, je to prostriedok vnútorných pocitov
spojených s prírodou.
Joikom možno pozdraviť priateľov, privítať nový deň,
osláviť chvíľku pokoja, pochváliť dobré skromné jedlo,
upokojiť sobie stádo, spojiť sa s duchom zomrelej
milovanej bytosti, tiež vychváliť svoj vlastný
majetok, vyjadriť svoj vzťah k ľuďom, zvieratám i
prírodným miestam v svojom život a hlavne po dlhej a
namáhavej práci odpočinúť si spevom.
/zdroj z Wikipédie, voľnej encyklopédie/
|
|
|
|
| |
|
 |
| |
Na šamanskom bubienku sú zobrazené
rôzne kresby, ktoré majú veľký symbolický význam.
/zdroj z Wikipédie, voľnej encyklopédie/
|
|
|
|
| |
 |
| |
Saamovia sú veľmi zruční v remeslách, vedia umelecky
spracovávať kožu, drevo či rohovinu. K ich unikátnej
kultúre patria joiku, improvizované piesne.
/zdroj z Wikipédie, voľnej encyklopédie/
|
|
|
|
| |
 |
| |
Sámský muž z Nórska. Muž vo farebnom kroji, s
bubienkom v ruke, vydáva zvuky podobné jódlovaniu
zvláštny spev – takzvaný joik. Dnes je to však vela
krát aj bežná marketingová akcia k prilákaniu
turistov.
/zdroj z Wikipédie, voľnej encyklopédie/
|
|
|
|
|
|
|
|
Stránku pripravil Pekelník
20.10.2018
|
|
|
