Kamaráta Džipa poznám ako trampského fotografa niekedy od roku 1968, vtedy však nemal trampské pomenovanie Džipo, ale volali sme ho Ešus.

Samozrejme v tých rokoch frčala čiernobiela fotografia a každý dobrý fotograf /aj Ešus/ prerobil aspoň vždy na chvíľu, keď to bolo treba, rodinnú kúpelňu na fotolaboratórium, kde nechýbali nádoby s vývojkou, ustaľovačom, veľký zväčšovák, leštička na fotografie a veľa ďalších malých drobností tak potrebných k zhotovenie dobrých a kvalitných fotografii...

Farebná fotografia bola veľmi drahá a tak i v trampských kronikách a fotografických albumoch z tých čias sa objavuje len málo a aj to väčšinou vtedy, keď ju fotili profesionáli..

Dalo by sa povedať že zhotovenie farebných fotografii bolo pre amatérskeho fotografa dosť náročné a aj vybavenie iba malého laboratória pre farebnú fotografiu nebolo vôbec jednoduché. Na farebnú fotografiu bolo v tom období treba špeciálny zväčšovák a ešte i ďalšie veci ktoré boli niekedy úplne nedostupné, dokonca aj v špeciálnych fotografických obchodoch.

A tak trampský fotograf  pri fotení na farebný film  si dal svoje fotografie vyrobiť  do vtedajších tzv. zberní, ktoré filmy k vyvolaniu a zhotoveniu fotografii posielali niekam do centrálnych laboratórií a potom už mohol asi tri týždne čakať čo s toho bude.

Výsledky a úspech po trojtýždňovom čakaní bol zvyčajne taký, že asi osemdesiat percent fotografii bolo strašných, fotografované objekty - niekedy i tváre tam síce bolo vidieť, ale väčšinou ich farebnosť bola neskutočná a keby si maliar chcel také farby vymyslieť, tak by ich v svojej palete nebol ani našiel.

To však by nebola až taká tragédia, za úspech bolo považované v tých časoch i to, keď z desiatych farebných fotografii sa aspoň dve vydarili.... nehovoriac o tom čo na vtedajšie pomery ten úspech stál v peniazoch. Horšie bolo to, že fotografie boli farebne nestále a už po krátkom čase začali strácať svoje farby a to aj vtedy keď boli v albumoch držané v tme.

Potom prišla doba diapozitívov. Bolo to obdobie keď veľa trampských fotografov prešlo radšej na tento formát, ako na farebnú fotografiu. Inak to nebolo ani u kamaráta Ešusa - Džipa. Už nebolo treba pracne vyrábať čiernobiele fotografie, či dávať sfušovať svoje farebné filmy do komunálnych laboratórií. Stačilo kúpiť farebný diapozitívny film, dobre ho nafotiť, snímky dať do rámikov a potom premietnuť na kvalitnej premietačke na plátno.

Úspech bol vždy zaručený a spomínam si i na sleziny, kde Ešus pre kamarátov premietal diapozitívy nafotografované na svojich vandroch väčšinou po zemiach slovenských. Boli to ucelené krásne seriály z Nízkych Tatier, Veľkej Fatry, z neprístupných jaskýň, kde spolu s jaskyniarmi chodil fotografovať a z veľa ďalších miest, kde ho trampské kanady zaviedli. Nikomu tu nevadilo, že farebné diapozitívne filmy vtedy dovážané z východného Nemecka pod značkou ORWO boli farebne presýtené... Však boli jediné, bez akéhokoľvek možného výberu, ktoré bolo v predajniach možné kúpiť. Potom prišli do obchodov i iné kvalitnejšie značkové filmy ako KODAK, FUJICOLOR a podobne, a už sa fotografom zase dýchalo ľahšie...

Dnešný pohľad na dobu diapozitívneho fotografovania je však nie moc dobrý... Diapozitívy dobou začínajú podliehať skaze, najmä tie ktoré boli fotené na filmy značky ORWO. Jednotlivé vrstvy farebné vrstvy sa na týchto filmoch začínajú zlievať dokopy a tým spôsobujú definitívne zničenie týchto väčšinou pre trampa vzácnych fotografii z minulosti. Jedinou záchranou je ich rýchle prevedenie do digitálnej formy. Tu však nastávajú problémy... Diapozitívy musia byť skenované na špeciálnych skeneroch s vysokým rozlíšením, navyše tieto skenery sú cenovo pre neprofesionálov nedostupné a k tomu treba používať ešte  i ďalšie programy, ktoré odstraňujú jemný mikroskopický prach a chĺpky prilepené na tieto staré filmy....

Žiaľ, je to fakt že  celé jedno fotografické trampské obdobie nenávratne zakrátko zmizne z celuloidových filmíkov.

Dnešná doba pre trampského fotografa je však už úplne o niečom inom. K digitálnym kvalitným fotoaparátom určite patrí i dobrý počítač a programy pre úpravu fotografii a albumov. Touto fotografickou cestou sa vydal v dnešných časoch i kamarát Ešus - Džipo a z jeho fotografiami sa máme možnosť stretávať nielen v trampských kronikách a albumoch, ale i na trampských stránkach na Internete...

Z rozprávanie kamaráta Ešusa - Džipa napísal Pekelník