Kamarát Apač má svoje trampské korene ako zakladajúci člen  osady DESPERADO, založenej v roku 1955 v Bratislave. Trampská osada DESPERADO má  bohatú históriu a v svojich začiatkoch bola stanárskou osadou a takou sa jej podarilo zostať hádam až do dnešných čias i v Kanade.

Slovenskou pamiatkou na tieto staršie časy zostal legendárny traperský zrub ZÁLESÁK, pri ktorého úplnej rekonštrukcii, alebo dalo by sa povedať aj znovupostavení podľa pôvodnej stavby, v rokoch 1963 sa spolu s  Teddymu z rovnomennej trampskej osady ZÁLESÁK, podieľali  "desperádi" kamaráti  Otto - Mike, Šoc, Bleška a Greenhorn.

Zrub Zálesák bol posledným campom DESPERADOV na Slovensku do roku 1969. Kamaráti z DESPERÁDA po vpáde Rusov do Československa odišli v rokoch 1968 a 1969 za hranice do Kanady, kde si našli svoj nový domov.

Možno i krásna panenská príroda Malých Karpát z okolia zrubu ZÁLESÁK dopomohla a priviedla kamarátov k zručnej trampskej tvorivosti. Medzi trampami sa stali známe kresby "desperáda" Šoca, ktorý už v tom čase kreslil obrazy s trampskou tematikou, väčšinou ako ceny na potlachy. V roku 1964 nakreslil takýto obraz ako prvú cenu v súťažiach v speve, pre potlach trampskej osady NETOPIER RODRIGO na Pasekách a potom množstvo ďalších v nasledujúcich rokoch, až po svetové potlachy v Austrálii, Kanade, Švajčiarsku a USA.

V tom čase"desperádnik" Apač sa začal zaujímať o intarzie s námetom prírody a krajiniek. Na svoje začiatky z obdobia rokov 1960 keď pracoval vo veľkom bratislavskom podniku spracuvávajucom drevo na nábytok - Priemyselnom kombináte Bratislavy, kde jeho prácou bolo meranie a triedenie exotických dýh, ktorými ich zásobovala ďalšia veľká firma N.P.Ligna.

Ako si Apač spomína, prvú intarziu ktorú vyrobil v tom čase spolu s kolegom Magulom, bola objednávka pre známeho bratislavského umelca a pozostávala zo štyroch veľkých tabúl. Na týchto veľkých intarziach pracovali štyri mesiace, každý deň po práci a boli vyrábané pre novú nemocnicu niekde v blízkosti Žiliny. Samozrejme že všetko robili podľa návrhu  a kresieb umelca z výkresov. Intarzie museli dokonca niekoľkokrát prerábať, kde výtvarníkovi nesedeli niektoré farby dýh ktoré prírodne neladili. Ich práca však v tom čase bola bohato odmenená a dobre zaplatená a Apač si za tieto peniaze kúpil Jeepa.

Prvé intarzie s trampským námetom, ktoré boli určené ako ceny do súťaží  vyrobil pre potlach trampskej osady MANILA v roku 1967.

Neskoršie Apač vytvoril veľa rôznych obrazov z vlastných námetov z ktorých niektoré skončili u jeho rodiny vo Viedni. Niektoré zas predal do Ústredia ľudovo umeleckých výrobkov v Bratislave a hlavne veľa ich porozdával i kamarátom trampom.

Tejto práci s intarziami sa venoval i po príchode do Kanady v roku 1969.

Tu objavil aj jeden obchod s neuveriteľným výberom exotických dýh, z ktorých niektoré sú až tak vzácne že niekedy za dyhu o rozmeroch 20 x 20 cm je potrebné zaplatiť aj 20 $.

Najznámejšou Apačovou intarziou medzi slovenskými trampami sa stala "Hawkinsová placka". Je to ocenenie, ktoré v roku 1996 sa rozhodli udeľovať zaslúžilým trampom z najstarších slovenských trampských osád kanadský trampi. Udeľovaná ocenenie pripomína kamaráta Johna Hawkinsa z bývalej legendárnej trampskej osady EL CORMORANE DEL TORTUGA, ktorý značnú časť svojho života prežil v Caracase, kde sa i pobral na cestu, z ktorej niet návratu.

Námet tejto placky pochádzal z osobného Hawkinsovho razítka a v roku 1996 tento námet grafický spolu s príslušným diplomom upravil kamarát Šoc.

Priamo k výrobe intarzii Apač hovorí že pri ich tvorbe používa svoju vlastnú techniku, ktorú si sám vytvoril a všetky dyhy sú do obrazcov rezané špeciálnymi skalpelmi, dodáva k tomu že treba mať predovšetkým okrem pevnej ruky aj dobré oči.

Apač sa vyznáva k tomu, že intarzie boli vždy jeho veľkou záľubou, najmä v zimnom období, pri ktorých zotrval až do dnešných čias.

Pre Svetový potlach trampov v roku 1998 na Bush River v Kanade pripravil 25 cien - intarzii, s výtvarným námetom kamaráta Šoca, ale i svojím vlastným.

 

Intarzie však nie sú jediným trampským koníčkom kamaráta Apača. Apač rád od svojej mladosti fotografuje i filmuje a predovšetkým sa zaoberá históriou. Jeden z jeho najznámejších spracovaných dokumentov je film nazvaný "Cesta do starej osady. To je však už úplne iná téma, ku ktorej sa ešte určite vrátime.

Teraz však ešte predstavíme dve intarzie, ktorými sa Apač vrátil do svojej trampskej  mladosti na Dunaj, do partie KAMARÁTOV OD VEĽKEJ RIEKY, kde tak rád chodieval. Ako spomienku vytvoril intarziu znaku tejto partie a takisto spomienkovú intarziu na dvadsiate výročie trvania tejto partie.

 

Poslednou intarziou ktorú vám chceme ešte na našej stránke predstaviť patrí spomienková intarzia na Malé Karpaty a ich Borinskej časti. Obraz zobrazuje  Pajštúnský hrad, okolité kopce až po Teddyho zrub ZÁLESÁK.

 

Pozdrav z kanadského ONTARIA čitateľom TRAMP NETu zasiela kamarát Apač.