V
dnešných dobách digitálnych fotoaparátov a počítačov prestalo
byť fotografovanie zvlášť zložitou záležitosťou. Vidieť však
naozaj peknú fotografiu je ešte stále zriedkavosťou i keď
fotografuje už skoro každý náš kamarát...
Konečne
to prestávajú byť fotografie typu "...pozrite sa, to sme my",
fotografie strnulých tvárí a postáv, čo je v podstate dobre,
preto že v trampských kronikách a cancákoch sa začína
objavovať mnoho nádherných a skoro až umeleckých fotografii z
prírody i života trampov v nej a takto sa kroniky
stavajú skutočným pekným svedkom súčasnej doby.
Avšak
kamarát Ali má fotografovanie ako koníčka už viac rokov,
fotografovať začal v dobách keď spraviť peknú fotografiu bolo
trochu zložitejšie. Preto sme sa ho spýtali ako sa k
fotografovaniu vlastne dostal:
K aktívnejšiemu
záujmu o fotografiu a samotnému fotografovaniu som sa dostal
postupne a pomerne neskoro, až po svojej štyridsiatke.
Predchádzali tomu
rôzne obdobia, kedy som kreslil, maľoval placky, skúšal
linoryt, tuš...
Ali a kde si
vlastne čerpal svoje námety?
Námety
som čerpal z prírody, ale aj z obrázkov a kníh o divokom
západe, alebo len tak, z vlastnej fantázie.
Môžeš nám niečo
povedať o svojej staršej tvorbe?
V rokoch 1974 -
1982, pod krídlami trampskej osady SONORA som robil pozvánky
na osadné akcie, potlachy, sleziny, pamätné listy, P.F.-ky,
maľoval placky a robil osadnú kroniku. Kamarát Kuťo, ktorý
robil fotografa na Propagačnom oddelení Bane Handlová prebudil
môj záujem o fotografovanie. Mal foťák a keď sme sa motali
vonku a videl som niečo, čo ma zaujalo, tak som si ho požičal
a sem-tam niečo nacvakal. On to všetko potom v práci, keď sa
dalo vyvolával a robil fotky.
A ako si
prišiel k digitálnemu spracovaniu fotografii?
Po odchode z
trampskej osady SONORA sme si v roku 1983 založili vlastnú
malú trampskú osadu STOPA. Robenie pozvánok, P.F.-iek, kroniky
mi naďalej zostalo. Ale na potulkách som si foťák
požičiaval stále častejšie, až prišla doba prvých "digitálov".
Spracovanie záberov sa stalo jednoduchším a ja som cítil, že
to skúsim. Počítač som už mal, kúpil som si prvý digitál,
postupne i nejakú odbornú literatúru, neskôr i tlačiareň a
vhupol som do toho celkom.
Čo ťa najviac
zaujalo pri digitálnom fotografovaní?
Zaujala
ma hlavne makrofotografia, rastliny, hmyz, ale aj krajina, no
a samozrejme i dokumentovanie akcií. Portréty kamarátov som
robil do Handlovského trampského Spravodaja, do Severky sem
tam nejaké ilustračné fotky.
Je o tebe známe že
tvoje fotografie sa objavujú i vo fotogalériach na internete a
že nerobíš len trampskú fotografiu, povedz nám o tom
aspoň niečo?
Osobitnou
kapitolou bolo fotenie Handlovej, mestských zákutí... do
reprezentačnej publikácie "Handlová na prahu tisícročia" k
630.výročiu založenia mesta Handlová.
A tvoje ďalšie
plány?
Takže von bez
fotoaparátu nejdem, no a príroda je nevyčerpateľný zdroj
nápadov a námetov, len treba chodiť s otvorenými očami a
srdcom.