Na pravidelnej obvyklej stredajšej trampskej slezine v bratislavskej Ferybe sme už aj my začali niečo tušiť, keď sme zistili že naše trampské dievčatá sa začínajú krútiť a sústreďovať okolo jedného stola a vôbec si nevšímajú trampíkov, hlavy majú skoro pokope a neustále si čosi potichu šepkajú...
Čo - to, sme sa predsa len dozvedeli /a to sme museli riadne naťahovať uši/, o tom, že ich cesty povedú v piatok do Malých Karpát a to tentoraz bez svojich, priateľov, kamarátov a manželov...

 

 

 

... potom v piatok večer sme ich stretli už v podstatne väčšom množstve, naozaj bez svojich kamarátov a dokonca aj zo zahraničnou účasťou z Čiech, v trampskom country clube "Zapadnutý kút" v hlbke Malých Karpát na  lozornských Košariskách.  Takže nám je to už jasné, baby sa chystajú tak ako po minulé roky, na snem malokarpatských trampských bosoriek...

 

 ... do karpatských lesov stále prilietavajú ďalšie a ďalšie bosorky. Tieto dve si vybrali silnejšie strigonské lietadlo, skladajúce sa z masívnej guľatej palice a cirokových motorov. V civilnom živote sa táto bosorácka pomôcka nazýva metla a  používa na upratovanie veľkých priemyselných hál... tu je vlastne úplne bezpečným dopravným prostriedkom, ktorý v žiadnom prípade nemôže sklamať...

...aha a  pozrite sa, ako presne pristali na pristávacej ploche lavičky trampskej osady GAME FARM, kde ich už čakali ďalšie divožienky, ktoré prileteli pred malou chvíľou a to tesne pred nimi, však ešte nestačili ani metlu odložiť, ktorá ako vidieť je brezová. Brezová metla má síce slabšie konárové motory ako tá ciroková, keď však tieto haluze chytia v oblakoch dobrý vzdušný prúd, tak hneď sú na mieste svojho určenia...

 

 

...ach no a keď sme sa už tak zlietli na tom  bosoráckom sneme, neseďme na zrube, ale  poďme spoznávať aj tajomné zákutia a prírodu Malých Karpát...

 

 

...iste že trampské  bosorky pešie túry a  značkované turistické cesty akosi neobľubujú, radšej vraj lietajú na svojich metliach a pozerajú sa po turistoch z oblakov... Súčasťou bosoráckeho snemu je však aj generálna oprava metiel, ktoré museli príchodom na snem odovzdať do údržby a tak sa za spoznávaním museli naozaj vydať peši...

 

...a tu sme ich prichytili ako odpočívajú pod skaliskami Pajštúnského hradu, ako však vidieť z ich tvári, ani po dlhej a namáhavej túre ich dobrá nálada však neopúšťa...

 

...jeje, jeje, čože to je...

...aj ten mladý horolezec na cvičných hradných skalách s údivom pozerá na to množstvo bosoriek a radšej sa prilepil silnejšie ku skale, aby náhodou necapol do ich náručia...

... dúfam že ho trampské bosorky nezabosorovali a nevisí tam niekde na lanách v skalách do dnešných chvíľ...

 

... a to už kráčajú bývalou bránou do tehlových a skalných ruín hradu Pajštún. Kedysi pyšný nádherný hrad sa stal obeťou napoleonovských vojsk vedených maršalom Davoutom v roku 1809. Bolo to iba tak z rozmaru, že nemali s kým bojovať, keď pre nich v časoch svojich slávnych vojenských ťažení prázdny a už neobývaný hrad jednoducho zruinovali tak, že ho vyhodili pušným prachom z miestnej Borinskej prachárne do vzduchu... to bolo v tých dobách radosti a slávy, bez akýchkoľvek padlých vojakov sa rozdávali aj metále za hrdinský to skutok...

...potom im ešte i tak toho pušného prachu zostalo habadej a tak ďalší deň vyhodili do vzduchu aj staroslávny hrad Devín, nachádzajúci sa neďaleko, na sútoku riek Moravy s Dunajom...

 

... Pajštunský hrad má bohatú históriu, siaha vraj až do začiatkov trinásteho storočia, niet však o tom žiadnych písomných dôkazov. Prvá správa ktorej sa dá veriť pochádza z roku 1271 a vtedy mal hrad názov Pailinstein, potom aj Paullenstein - Skala Paulínov, čo zrejme súvisí s rehoľným rádom Paulínov, obývajúcich blízky kláštor v dnešnom pútnickom mestečku Marianka...

A tu dole na fotografii sa na vás škeria hradné konzoly ozdobené maskarónmi...

 

 ...takýto nádherný pohľad je z hradu na malokarpatské lesy a do Záhorskej nížiny...

Vráťme sa však k naším bosorkám. Súčasťou bosoráckého trampského snemu bolo aj spoznávanie strigám podobných bytostí. Preto vlastne ich cesty smerovali na zrúcaninu hradu Pajštún, kde sa mali stretnúť s miestnymi hradnými strašidlami a príšerami... žiaľ počas ich návštevy nestretli bájneho rytiera, ktorý tu jazdí podľa povestí ozlomkrk na bielom koni, potom vyskočí na múr a zmizne v priepasti... to však že ho nestretli bola chyba našich trampských bosoriek, lebo toto všetko sa tu deje vždy o polnoci a oni rytiera s koňom hľadali cez deň....

...no poznáte to, veď kto nič nerobí, chybu neurobí...

 

 

... i keď nebolo až také pekné počasie, z hradu Pajštún boli i tak nádherné pohľady na malokarpatské lesy a mestečká a dedinky, ktoré sa tu nachádzajú. Táto fotografia je pohľadom na obec Borinka a v pozadí lesy smerom na Bratislavu. Zo západnej časti hradu môžete vidieť mestečko Stupavu a za vhodného počasia i rakúske vždy zasnežené Alpy...

 

 

Niektoré z trampských bosoriek nešli hladať starovekých rytierov a zostali na zrube, kde navarili vynikajúci guláš. Hádajte že či po takom veľkom záťahu a dlhej ceste na hrad chutil? Iste, veď vidíte že je už skoro prázdny ten veľký hrniec...

 

Také ticho, ako pri spoločnom obede tu nebolo počas celého bosoráckeho snemu. Bosorky, vtedy ak ich nemučí kat,  vraj radi neustále nahlas kvakotajú a naše bosorky nemôžu zostať po nich pozadu... A vlastne čo im závidite, však dlho v takejto fantastickej veľkej babskej zostave spolu neboli a tak naozaj majú o čom rozprávať.

 

.... jej, je tu veľké ticho a tak aby si neodvykli, aspoň jedna z bosoriek musí niečo rozprávať... ale ako vidieť z fotografie ostatným sa to moc nepáči a jej rozprávanie vlastne  ignorujú... tak dobrú chuť...

 

 

... že nezostalo len pri výbornom guláši, a čoskoro sa objavovali ďalšie a ďalšie dobroty a špeciality, tak každá jedna bosorka mala prichystané a upečené akési prekvapenie pre všetkých, tentokrát im vôbec nevadilo že trochu pribrali, však raz za čas môžu a potom veď veľa zo svojej váhy stratili na výšlapoch plánovaných v tieto ich spoločné pekné dni strávené na bosoráckom sneme.

 

... ešte si zapísať pár bosoráckych čarovaní pozostávajúcich z receptu na ten fantastický koláč a potom ešte slová nejakej tej peknej trampskej piesne, ktorú si tu zaspievali a jej slová už dávno vymizli z pamäti... dúfam že to všetko stihnú, lebo za chvíľu hor sa zas do všedného bežného sveta...

 

 

... aj tá čokoládová roláda /na fotografii v popredí/, ktorú bosorkárskemu snemu venovali osadníčky z trampskej osady JICARILLA, bola vynikajúca a najviac vraj chutila tým najmladším bosorčatám z JICARILLÁCKÉHO odrastu, Lienke a Natálke...

 

A tu je spoločná fotografia z bosoráckeho trampského snemu... sú to však iba naše dievčatá z trampských osád ČIERNA ĽALIA, ESTACADO, GAME FARM, JICARILLA, NOWA COS, STO NEMECKÁ DOLINA... bosorky totiž už dávno odleteli...
...a potom ešte nech vás nemýli tá brezová haluzina v popredí, to už tie naše bosorky  začali vyrábať metly pre dopravné prostriedky na ďalší ich snem...
...dátum jeho konania však je tajný a nikomu ho neprezradili.