AKO BOLO NA POTLACHU ?

Tak vítajte... do pamätných listín potlachu sa zapísalo 2260 kamarátov a kamarátiek. V skutočnosti však účasť bola oveľa vyššia a večer k táborovému ohňu prišlo asi 2500 trampov, ale i "netrampov", pretože potlach nebol celkom uzavretý pre verejnosť...

Na potlachu, ako je tradíciou československých a slovenskočeských medzinárodných potlachov bola aj mapka bývalého Československa, ktorá symbolizovala motto týchto spoločných potlachov... "hranice nás nerozdelia"... Tu si každá trampská osada rôznofarebnými špendlíkmi označila miesto z ktorého prišla na potlach. A tak sme to nakoniec spočítali, že na potlach prišli kamaráti a kamarátky z 85 miest a obcí z Čiech a Moravy a 60 miest a obcí zo Slovenska.

Tak, ako to už býva na miestach kde sa stretne veľa ľudí.... že musí byť zabezpečená aj lekárska, požiarna a poriadková starostlivosť - tak to bolo aj na potlachu na Dunaji. Isto že sa to dialo všetko v pozadí a pocítili to len tí, ktorí mali rôzne zdravotné problémy. Na potlachu sa nič nestratilo... okrem detí - ktoré sa vzápätí našli, nič nehorelo -  okrem táborového ohňa... a polícia s priamymi účastníkmi potlachu nemala žiadnu robotu.../akože inak/ ... tak ako vždy, a možno i preto, že potlach je sviatkom trampov a vládne tam obrovská sebadisciplína.

S poslednými lúčami zapadajúceho slnka prichádza dlho očakávaná chvíľa... kruh trampov zaujíma miesta okolo potlachovej pagody už dlhú chvíľu pred zapálením. Je ich tu veľa a aj pri veľkom kruhu utvoreného na obrovskej lúke,  nie každému sa ušlo miesto na sedenie a aj tí, ktorí stáli, museli byť vo viacerých radách za sebou...

Tá najočakávanejšia chvíľa zapálenia táborového ohňa  prichádza, keď sa objavujú kamaráti a kamarátky s fakľami a z ramena Dunaja prinášajú oheň, ktorý symbolický bol dovezený kamarátmi z mohutnej veľrieky Dunaja na kánoe pomaľovanom indiánskymi symbolmi...

Slávnostný obrad zapálenia táborového ohňa práve začal...Pred tým však budú ešte zapálené štyri malé pagody symbolizujúce Setonovú Lesnú múdrosť...Oheň lásky, pravdy, sily a krásy... Je to nádherná symbolika, ktorú trampi prevzali z woodcrafterského hnutia...

Tak už horí... a viac rokov sa hovorí, že to je snáď posledný medzinárodný potlach... hlavne preto, že zorganizovanie takéhoto veľkého potlachu vyžaduje zanietených trampov pre svoju vec... a v dnešnom uponáhľanom svete sa už ťažšie hľadá správna trampská partia, ktorá celoročnými prípravami je schopná aj bez štátnych "nadácii" svoju peknú myšlienku previesť do skutočnosti...
A horieť bude... určite ešte veľa rokov...

Pieseň "Vlajka" je hymnickou piesňou československých trampov a tu sú pripravený kamaráti z rôznych trampských osád ju zahrať a zaspievať... tu trampov ešte nezasiahla "civilizácia" a hraje sa ešte i na tomto potlachu symbolický, bez zvukovej aparatúry a mikrofónov... tak ako to trampi mali vždy zvykom....

Toto je však už daň dnešnej civilizovanej dobe, ktorej sa  pri takom mohutnom potlachu nevyhli ani trampi... Väčšina prítomných však uznala, že sa nedá inak, keď každý z prítomných chce počuť hrať a spievať trampské songy... a tak sa spieva do mikrofónov a zvuk roznášajú jemne pustené reproduktorové sústavy...

Na potlachu celkove vystúpilo a trampskými piesňami obšťastnilo prítomných spolu 11 vybraných  kapiel  a piesne  k ušiam prítomných  rozháňal dunajský vetrík až do skorého rána budúceho dňa...

Svoje miesto a priestor tu dostala i najmladšia trampská generácia....  a boli skutočne výborný... ak nie ešte lepší.... Spieva kamarátka Lucka a Pedro z trampskej kapely PEKARINGO.

Myšlienky trampingu, ako neviazaného hnutia, nespútaného organizáciami si našli svoju cestu i k tým najmladším... a tak tramping celkom určite nezanikne, tak ako nám to vravievali v ešte nie tak vzdialenej minulosti rôzne príšery, ktorí chceli zmeniť svet podľa seba a len pre seba....

A hralo sa a spievalo, nielen pri táborovom ohni, ale skutočne na každom kroku v tábore... a každý si mal možnosť vybrať tú svoju správnu kapelu... alebo... si s nimi spoločne zaspievať....

Tu práve predstavuje kamarát Kýblik z trampskej osady NIPIGON, ktorý potlach uvádzal, najmladšiu účastníčku medzinárodného potlachu trampské batoľa,  kamarátku Dominiku, ktorá možno ešte ani nevie, že je kamarátkou...

 Idea trampského múzea v praxi -  zo súkromných zbierok kamaráta Pekelníka sa na potlachu stala skutočnosťou. Tí starší sa tu zastavili aby si spomenuli s akou výstrojov začínali v svojej trampskej mladosti a mladší - aby vedeli v akých stanoch spávali a akú výstroj nosili ich trampskí predchodcovia... Počuli sme tu i jedného kamaráta z Moravy - ako vravel, že keď sa doma pozeral do starého fotoalbumu svojich rodičov, tak tú výstroj z týchto fotografii, akoby práve tu našiel...

A toto je pozdrav z potlachu pre tých, čo z rôznych dôvodov nemohli prísť medzi nás... tak Ahoj....

Fotografie a text Pekelník