Malé Karpaty od dávna lákali trampov z Bratislavy a širokého okolia svojimi tichými miestami a príťažlivou prírodou. S kamarátmi sa tu stretávala a trampovala partia kamarátov z Rače, ktorá sa dohodla, že si nájde svoje miesto - flek a založia si spolu trampskú osadu.

Bolo to 18.4.1963, keď si našli toto svoje pekné miesto - táborisko pri potoku pretekajúcom na pokraji Račanských lesov, Račanmi nazývaného  Bajzdrica, avšak s názvom na mapách  Vydrica. Tu si v tento deň založili trampskú osadu ZLATÁ LÍŠKA.

Členovia osady pri preberaní osadného odznaku skladali prísahu svojej osade a na stožiar sa po prvý raz vztýčila osadná vlajka. Pri tomto slávnostnom obrade ich bolo dvanásť kamarátov, ktorí sa navzájom prezývali trampskými menami - Čaja, Ešus, Žaluď, Rocco, Brdo, Mono, Lajoš, Fola, Cvalík, Papagáj a Nácko. Za šerifa osady bol zvolený Čája.

Od tých čias chodia na svoj flek, ktorý si nazvali "Škvrna". Postavili si tu podsady pre stany a prístrešok. V zimných mesiacoch chodili do zrubov na Košariská, alebo na chatu Cementár, kde sa vždy dobre cítili.

 
Zúčastňovali sa i na mnohých potlachoch v račianskych horách i mimo nich. Rok po založení osady boli na prvom potlachu. Usporiadateľmi boli trampskej osady RODRIGO a trampskej osady NETOPIER na Pasekách. Bolo to 5. septembra 1964.

Ešte v tom roku 17. októbra 1964 boli na potlachu trampskej osady GRANADA, ktorý sa uskutočnil na Pánovej lúke.

V roku 1965 usporiadali potlach 17. apríla na Campe "Totem" aj trampské osady BIELY NETOPIER a trampská osada ŠEDÝ VLK.

Na týchto potlachoch sa kamaráti zo ZLATEJ LÍŠKY zapájali do rôznych súťaží, ako hod nožom a sekerou, stavanie stanov, lukostreľba a iné.

V júli v roku 1965 boli na svojom prvom "veľkom vandri" po Morave a Čechách a údolím rieky Sázavy. Tu spoznali mnoho trampov, s ktorými prežili príjemné večery pri vatre v dobrej nálade. Ich trampské pesničky ich zaujali a na týchto miestach sa ich chlapci z osady naučili hrať.

V roku 1965 chodili i na trampské sleziny na Slamenú búdu a na Kamzík vždy v prvú stredu v mesiaci. V tom istom roku sa 9. a 10. júla zúčastnili na potlachu na Campe "Totem", ktorý usporiadali trampské osady KONDOR a JAGUÁR. Na jeseň odišiel slúžiť vlasti šerif osady Čája a za nového šerifa osady bol zvolený Ešus. V tomto roku opustili osadu kamaráti Nácko a Brdo a pribrali do osady kamarátov Dejviho, Emánka a Košku.

V roku 1967 osadu pozvali na potlach do Ivanky pri Dunaji - presne 7. - 8. mája 1967, ktorý usporiadala trampská osada ALBATROS. Tu súťažili v indiánskom a trampskom trojboji a tiež v osadnom speve. V tom istom roku 10. júna boli ešte na potlachu trampskej osady MANILA, ktorá na Pasekách oslavovala 20. výročie svojho založenia. Leto bolo v znamení dlhého vandru po Morave - Brnianska priehrada, Praha, Zruč nad Sázavou a Výškov. Bol to vander dlhý a plný pekných zážitkov. Vo Výškove na Malé Hané sa zúčastnili na potlachu Trampskej osady KAMARÁDI.

 
Po svojom výročnom potlachu v roku 1968 prijali pozvanie na potlach v Lanžhote, ktorý usporiadala tamojšia trampská osada RÝCHLY BLESK. V máji sa zúčastnili na ďalšom potlachu v Ivanke pri Dunaji, kde ich pozvala trampská osada ESTAKADO. V júni 1968 potlach na Pasekách robila trampská osada UTAH, ktorá tu slávila 30. výročie založenia.

Prišiel smutný august 1968, ktorý mal aj na nich určitý vplyv. Trampovať však neprestali, i keď sa obávali, že vojaci si ich pomýlia s niekým iným. Preto aj táborový oheň nehorel tak veselo ako vždy predtým. Keď začuli hukot lietadiel, oheň tlmili a aj gitara hrala potichšie. V tomto období dostali pozvánku na výročný potlach trampskej osady TORNÁDO - do Heroltíc pri Brne, ktorý sa konal v septembri 1968, na ostrove pri Šárke. Tu sa zúčastnili iba traja - Mono, Lajo a Ešus. Atmosféra bola výnimočná, do večerných súťaží bolo počuť vzdialenú streľbu.

Viac kamarátov z osady v tomto čase odišlo na Zelený vander. Tí, ktorí zostali doma, chodili na chatu Trucka nad Pajštúnom. Začiatkom sedemdesiatych rokov osadníci zo ZLATEJ LÍŠKY najmä Mono, Lajo a Emánek Spolu s inými kamarátmi, najmä Deminom chodievali na chatu nazývanú Trucka. Táto chata Leží nad dolnou časťou Prepadlého údolia, približne na pol ceste medzi Medenými hámrami a Košariskami a cesta k nej odbočuje z Podrejdu. Vlastne stojí vysoko nad kaňonom Borinského potoka, nad jeho pravým západným brehom, neďaleko miest, kde sa končí jazva, čo povyše Medených Hámrov zostala po starom kameňolome stupavskej cementárne.

Pôvodne túto chatku tu postavili ešte voľakedy, v päťdesiatych rokoch poľovníci a tí jej dali aj toto čudesné meno. Bola to skupinka , čo sa pre čosi povadila so svojou širšou poľovníckou partiou. Prestala chodiť na jej starú drevenú chatu na Košariskách a postavili si vyššie novú, neveľmi vzhľadnú búdu - na truc! Chatu napokon trampi, ktorí tu boli častými hosťami, od poľovníkov úplne prevzali. Iba že im začala byť malá. Tak k nej pristavali ďalšiu miestnosť, ale už peknú zrubovú. Vznikol tak zlepenec, ktorý sa im nemohol veľmi páčiť a navyše pôvodná chatka značne schátrala. Nuž ju strhli a k prístavbe pristavali novú prednú miestnosť aj s verandou.

O túto premenu Trucky sa pričinili kamaráti Demin, Mono, Lajoš, Džipo, Emánek a ďalší.“

 

Po návrate kamarátov z vojenčiny začali opäť trampovať na ich fleku "Škvrna". V tomto čase si kamaráti z osady začali zakladať svoje rodiny a na trampovanie zostalo menej času. Avšak aj napriek tomu sa schádzali každú prvú stredu v mesiaci na búde u Lajoša, alebo u Ešusa v pivnici.

Po dlhšom čase v roku 1973 sa vybrali na potlach do Ivanky pri Dunaji, kde ich pozvala trampskej osady ESTAKADO.

V roku 1975 boli do osady prijatí Bomi a Lafo.

13. výročie založenia osady oslávili v apríli v roku 1976 spolu s pozvanými trampmi na osadnom fleku.

V roku 1978 oslávili 15. výročie založenia osady a to opäť v apríli. Bolo však veľmi zlé, opršané počasie a oslava bola zmoknutá na zablatenom fleku.

V roku 1981 sa nad osadou rozprestrel čierny mrak. Osadu zastihla smutná správa. 12.7.1981 zomrel kamarát Kido. Pri ohni spomienku na kamaráta Kida uctievajú minútou ticha.

Na oslave 20. výročia osady 23.4.1983 sa zišlo asi 150 kamarátov. Pri speve a veselom rozprávaní sme posedeli pri táborovom ohni. V tomto roku sme sa ešte s kamarátmi z iných osád stretli na potlachu trampskej osady UTAH pri príležitosti 45. výročia založenia ich osady a tiež boli pozvaní k táborovému ohňu pri príležitosti 20. výročia založenia osady YUKON na fleku "35"-ťka.

Kamaráti od Dunaja z ADMIRÁLSKEJ KOTVY osadu pozvali na splav Dunaja. Bolo to pre nich niečo nové. Dostali sa z lesa na vodu. Spomínajú na krásne chvíle strávené v člnoch a v krásnych zákutiach dunajských ramien. Od tých čias splavujú Dunaj takmer každý rok. V jeseni sa zúčastnili na vodáckej rozlúčke so sezónou a to zapálením sviečok na symbolickom venci a jeho spustením do Dunaja ako spomienkou na zomrelých kamarátov a na pamiatku obetí Dunaja.

 
V roku 1988, keď sa blížil termín 25. výročia založenia  osady prišla správa, že im vypálili flek. Nejaký dobrák  spálil na fleku všetky podsady a prístrešok.

Oslavy 25. výročia osady sa však konali, ale na Chladničke - Severke. Pozvali  zase veľa osád, ktoré pozvanie prijali. A tak 23.4.1988 dlho do noci zaznievali piesne trampských súťaží a potom až do rána  boli radšej pri ohni, pretože teplota klesla v noci na -4^oC. Ale  hrial ich dobrý pocit z vydareného večera a z dobrej nálady pozvaných hostí. Ráno pokračovali tradičné súťaže - hod nožom a sekerou, ale i netradičné súťaž, ktorá sa uskutočnila po prvý raz a to súťaž v hode kanadskou podkovou.

            Keď  zostali večer pri ohni iba kamaráti z osady sami, uvedomili  si, že spolu trampujú už vlastne jedno štvrťstoročie. Prežili spolu pekné a sem-tam i trpké chvíle, ktoré osadu stmelili do jedného silného kamarátskeho celku a v tomto nadšení a trampských tradíciách sľubujú pokračovať i naďalej.

 
A skutočne život v osade pokračuje v duchu kamarátstva a nadšenia ďalej. Tých významných udalostí ktoré osada poriadala, alebo sa ich zúčastnila bolo rozhodne viac. Tak ako v roku 1993 to bol potlach z príležitosti 30. výročia osady za veľkej účasti slovenských i českých trampov a mnoho pekných ďalších trampských podujatí.

...pozvanie na 5.celosvetový potlach do Kanady....

Rok 1998 sa pre osadu stal rokom veľmi významným. Trampská osada ZLATÁ LÍŠKA dostala pozvanie na 5.celosvetový potlach do Kanady. Kamaráti Mono, Ešus, Cvalík , Emánek a tiež Frankie z T.O.PERZEUS. Toto pozvanie osadníci zo ZLATEJ LÍŠKY prijali a do Kanady vycestovali, lepšie povedané odleteli lietadlom.

Nie, nebola to vec náhodná. Kanada - v ich trampských snoch dávno vysnívaná krajina o ktorej sa tak vela vždy rozprávali  na osadnom fleku na Bajzdrici, kde sa už tri desaťročia stretávajú a táboria, sa stala pre nich realitou aj vďaka 5. celosvetovému potlachu trampov. 

 
Pozvanie k zapáleniu slávnostného táborového ohňa pri príležitosti 45.výročia založenia osady trampskej osady ZLATÁ LÍŠKA prijali trampské osady: