Trampská osada VLČÍ TESÁK bola založená v Prievidzi 2.januára 1978.Osadu vyhlásili kamaráti z trampskej osady ANITA. Zakladajúcimi členmi osady sa stali Pichliač, Bacyl, Koga a Wiky. V tom istom roku pribudli do osady kamaráti Skoba, Dubák, Tesák a Utah. Boli to časy ich mladosti keď spoznávali život. Krásne na tom bolo to, že ho spoznávali cez lásku k prírode a Lesnej múdrosti. Túlali sa po území celého Československa, po potlachoch, slezinách a portách.

 

Osada mala a má svoj flek, volá sa Vlčí vrch. Tu poriadali a poriadajú sleziny a potlachy. V začiatkoch svojej osady boli aj členmi Ochrany prírody a krajiny Rokoš. Opravovali turistické chodníky, značky a tabule v Chránenej krajinnej oblasti Rokoš. 

 

 

Osadníci zimné víkendy trávievali na búdach Kosorín, Slaská a Supí pazúr. To však bola minulosť. Na jednu z príhod  z búdy si kamarát Skoba spomína takto:  

„ Jedno februárové ráno sme vyrazili spolu s Bacylom do Handlovských hôr . Kamarát Rebro s trampskej osady BIELY KAMEŇ nám sľúbil pekný víkend na jednej búde.

Na stanici v Handlovej miesto Rebra, ktorý mal problémy s nohou, čakal kamarát Vinco. Po ochutnávke „trnkáča“ a obhliadke „trampského arzenálu“ v Rebrovej obývačke vyrazili sme spolu s Vincom a Bacylom do hôr.

Vo vysokom snehu sa šliapalo zle, tak nám dobre padla chvíľa oddychu na fleku trampskej osady BIELY KAMEŇ. Pokračujúc v ceste, prešli sme popri poľovníckej chate Laň, vedľa Medvedieho posedu a asi po štyroch hodinách šlapania sme sa ocitli na lúke kde stála „BÚDA“ - cieľ našej cesty.

Bola to vlastne stará šopa s deravou strechou a hlinenou podlahou na ktorej miesto kachlí čupelo zamrznuté a ľadom pokryté ohnisko. Drevo nebolo nachystané a tak sme zohnali čo sa dalo, lebo sa rýchlo stmievalo. Večer pri ohníku sme popíjali čaj s domácou slivovičkou - to aby sme vydržali až do rána, v búde do ktorej fúkalo s každej strany. 

 

Nakoniec sme zaspali, avšak nadránom ma krutá zima vyhnala zo spacieho vaku.. Už aj posledné drevo pripravené večer dohorelo, tak chtiac - nechtiac vybehol som do tmy nejaké pozháňať. Moja rýchla sekera ťala všetko čo jej prišlo do rany. O chvíli už bolo v búde opäť príjemne, až dovtedy kým Vinco keď vstal a zistil že zmizla latrína.

Noc sme však v horách šťastne prežili a vrátili sme sa domov. Oheň z búdy dostal meno „Oheň debilov“.

Odvtedy si ma kamaráti občas doberajú, keď prikladám na oheň so slovami „len nám nespáĺ latrínu“ na čo im pekne odpovedám „lepšia zhorená latrína ako zmrznutí kamaráti“.

V súčasnosti osada VLČÍ TESÁK má štyroch členov. V osade sú kamaráti Pichliač, Bacyl, Skoba a Koga. Šerifom osady je Bacyl. Pokladníkom Pichliač a o osadnú kroniku sa stará Skoba.  

Každý rok jeden z kamarátov z osady robí plán veľkého vandru nazývaného aj expedícia pre celú osadu - v roku 1997 to bol Slovenský kras.

Osadníci z osady VLČÍ TESÁK v roku 1998 oslávili 20.výročie založenia osady potlachom.