Pod túto trampskú prísahu, ktorú si dievčatá  Maťa, Iva, Kaja, Luca  spolu napísali, sa podpísali  do svojej novej novučičkej osadnej kroniky v pekný letný večer dňa 17. augusta 1985 na campe Chladnička  - neďaleko račianskych Pieskov v Malých Karpatoch a v ten pre nich slávnostný deň založili novú dievčenskú trampskú osadu, ktorej dali meno URAGÁN. Za šerifa svojej novej osady si zvolili kamarátku Maťu.

...zakladateľky osady okrem svojich zdrobnených mien získali i poetické názvy od svojich trampských kamarátov, vystihujúce ich povahové vlastnosti, Fujavica – Maťa, Meluzína – Ivana, Víchrica – Kaja a Smršť – Luca...

Pred založením osady tieto dievčatá chodievali von do prírody na osadný camp Chladnička so staršími Račanskými osadami YUKON a SLZA založených  v roku 1963 a 1964, z ktorých pochádzali ich rodičia.

Vlastne niet sa čomu ani diviť, veď ich viazali nie len  silné rodinné spoločné  putá, Maťa a Luca sú dcéry  Annie z YUKONU a Vojta z osady SLZA a tiež  Ivanina mama  Terka a Kajina mama Daša už od malička vyrastali medzi trampmi.

Možno tiež smelo a rozhodne  povedať, že dievčatá z URAGANU sú treťou trampskou rodinnou generáciou známej trampskej rodiny  Kamzíkovcov zo staručkého OHIA, osady založenej v roku 1944 v Rači..

Na camp Chladnička v tom čase chodievali  i ďalší kamaráti a kamarátky : Pyton, Mijo, Sisa, Majko,  Paľko, Jojo a Kamil. Celú túto veselú partiu navštevujúcu camp Chladnička, okolité osady žartovne nazvali aj trampská osada CALEX. S týmto názvom sa všetci domáci akosi už dávno zmierili a občas sa podpisujú do kroník na potlachoch okolitých osád aj s názvom tejto vlastne nejestvujúcej osady.

 

Ich spoločný camp "Chladničku" našli pri svojich potulkách Annie z osady YUKON spolu s Vojtom z osady SLZA a nachádzal sa v závere Vajnorskej doliny v Malých Karpatoch. Keď tam prišli po prvý krát s dievčatami pozrieť, tak to tam dookola vyzeralo ako v pralese. Camp spoločne upravili tak, aby sa tam dalo táboriť. Urobili ohnisko, lavičky stôl a postavili otvorené podsady.

Dievčatá však  založením vlastnej  osady vlastne vyjadrili svoje osamostatnenie sa a svoj už  dospelý trampský vek. Ako novú osadu URAGÁN ich po prvý krát pozvali k svojmu Výročnému ohňu 21. Septembra 1985 trampské osady SATANTA, ZLATÝ SUP, ŠKARÚPKA a VAGÓN. Bolo to  v blízkosti ich osadného campu na lúke nazývanej tak isto ako ich camp Chladnička.  

 

Osada URAGÁN bola a je známa aj tým že dievčatá sa už v mladom veku naučili hrať na gitarách a od starších kamarátov ale i od svojich rovesníkov pochytili a naučili sa spievať veľa krásnych trampských piesní.

Po prvý krát v súťaži v speve sa odvážili vystúpiť na  potlachu trampskej osady BONANZA v roku 1986 na Pasekách.

V tom istom roku len o mesiac neskoršie na potlachu trampskej osady COLORADO RIVER v súťaži v osadnom speve získavajú tretie miesto a o tri mesiace na potlachu  osady HVIEZDA SEVERU nad Zálistkom už získavajú v osadnom speve prvú cenu.

Ešte v ten istý mesiac na výročnom ohni SPOLKU TRAMPOV SAMOTÁROV získavajú druhé miesto. Pred nimi sa však umiestnila jedna z najstarších slovenských trampských osád UTAH a tak to druhé umiestnenie bolo naozaj vynikajúce. Spočiatku pri týchto svojich vystúpeniach spievali trampské pesničky New Orleans, Tomyho, Dům holubí, Šéfa…

            Neprestávajú tiež chodiť na svoj osadný camp Chladnička, kde pri bilancovaní celoročnej činnosti a poslednom stanovaní  18. októbra v roku 1986 sa veľmi tešili z toho že sa im podarilo dokončiť základné táborové stavby, dokončiť podsadu pod stan a k nej postaviť aj druhú, spraviť pekný prírodný stôl s lavičkami a tiež iné veci potrebné k životu v prírode,  ako napríklad kozu na rezanie dreva apod..

A ako vyzerá októbrová rozlúčka s letom si môžeme prečítať v   prvej osadnej kronike:

„Z piatku na sobotu sme navštívili kamarátov  z blízkych osád YUKON, SRŠNI a iných a ostatný čas sme strávili na chladničke. Zo soboty na nedeľu bola dobrá nálada. Noc bola pekná a jasná. Vojto hral na gitare a my , baby sme tancovali dookola po fleku ako lesné žienky. V nedeľu sa nám  nechcelo ísť domov, najradšej by sme tam zostali ešte aspoň týždeň. Všetci sme si želali aby už bola nová teplá jar….“

            Samozrejme že kamarátky z trampskej osady URAGÁN do prírody neprestali chodiť ani v zimných mesiacoch, nie však už pod stan. Často chodievali na zimné výpravy do malokarpatských lesov a navštevovali spriatelené osady, ktoré mali vybudované svoje trampské zruby ako TORONTO, TOPEKA, mladší YUKON, BOJOVÍ VLCI, ZLATÝ SUP a pod… A vždy skoro každý týždeň, pri každej výprave sa radi vracajú na svoj camp Chladnička , len tak, aby zistili či sa tam už nevracia jar….

 

          

 Dobrá nálada a hlavne spev dievčatá už vôbec neopúšťa. V apríli v roku 1988 sú pozvané na veľký  potlach T.O. ZLATEJ LÍŠKY a pri veľkej konkurencii v osadnom speve sa umiestňujú na treťom mieste. Zaspievali kamarátom i v júni na potlachu s príležitosti 50. Výročia založenia trampskej osady UTAH na Granade. Na potlachu trampskej osady ARKANSAS v Údolí smrti získavajú opäť prvú cenu v osadnom speve a s mladými trampmi spoločne prespievajú s nádhernými trampskými  pesničkami celú noc.

 Ďaleké cesty a pieseň ich naďalej neopúšťajú. Na Záhorí v Brodskom na trampskej osade WEST VIRGÍNIA si vyspievali v osadnom speve opäť prvú cenu.

V osadnej kronike sa na tento deň nachádza nasledujúci zápis:

„V sobotu večer prišlo to najdôležitejšie. Kaju si kamaráti vybrali za Čachtickú pani. Ostatní sa rozdelili na dve skupiny. Jedna bránila hrad a my ostatní sme sa pokúšali uniesť hradnú pani aj s vlajkou. Po troch hodinách obliehania sa nám  podarilo obsadiť hrad a uniesť hradnú pani. Hradná zábava potom trvala samozrejme až do rána…..“  

 

Rok 1989 sa rozhodli privítať jar celkom netradične – po indiánsky. Nechajme však opäť prehovoriť osadnú kroniku a začítajme sa do nasledujúcich riadkov:  

„No konečne! Povedali mnohí, keď sa znovu začalo zobúdzať slniečko a usmievať sa na tú našu polovičku sveta. Jar sa začala pomaly zakrádať pomedzi stromy do lesov. A tak sme si povedali – keď už prišla, tak ju privítame tak ako sa patrí.

Privítali sme ju trochu nezvyčajne v Údolí smrti -  ako indiáni. Prvého apríla nás prišlo veľa. Cez deň sme medzi sebou súťažili. Jar asi proti tomu niečo mala a poslala na nás prvý jarný dážď….

Večer keď sa zotmelo začal indiánsky obrad Vítania jari. Potom zapálenie slávnostného ohňa. Tu nám domáci predviedli zábavný program, ktorý sa všetkým páčil – možno aj preto že na programe sa zúčastnili aj naše osadníčky Iva, Kaja a Luca. Pila sa iba kofola a po skončení programu bola skvelá zábava…“

 

...v roku 1989 sa rozhodli privítať jar celkom netradične – po indiánsky...

..."indiánsky" obrad Vítania jari v Údolí smrti v roku 1989...

..."indiánsky" obrad Vítania jari v Údolí smrti v roku 1989. Vpredu kamarátka Víchrica – Kája z osady URAGÁN...

 

Po privítaní jari nasleduje celá rada pekných trampských podujatí na ktorých sa zúčastňujú a to  však predovšetkým spomienkový oheň k 70. Výročiu založenia trampingu na Severke.

V júli zase účasťou na potlachu v Údolí slnka na Kopáči, ktorý usporiadala osada TOMAHAVK.

V auguste na potlachu trampských osád KIOWA a ARKANSAS na malokarpatskom Volhovisku.

V decembri v Údolí hviezd, to aby boli svedkami založenia Zväzu trampských osád CORRIDOR.  

 

Dovtedy mnohé ich spevácke vystúpenia vlastne vrcholia tým, že ako osada URAGÁN boli dievčatá pozvané na I. Festival trampskej piesne, konaný dňa 6.apríla v roku 1990 v Parku kultúry a oddychu v Bratislave. Samozrejme že nie ako diváci, ale ako vystupujúca spevácka trampská osada. V zápise v osadnej kronike si môžeme prečítať ich pocity z prvého veľkého vystúpenia, ich vyjadrenie je v texte pod fotografiou.

 

Možno však aj s odstupom času povedať, že kamarátky z osady URAGÁN to zvládli na výbornú a dokonca boli odmenené s veľkým aplauzom i keď zvukový technik odviedol „perfektnú“ robotu k tomu, aby ich vystúpenie a ani vystúpenia ostatných kamarátov nevyzneli tak dobre…

Zmýlil si totiž rockovú muziku s trampskou a decibely pri  trampských piesňach, ktoré sú riadne vzdialené od rocku zaúradovali...

I to je poučenie pre budúcich organizátorov podobných podujatí, že nestačí len to, aby vystúpili dobré trampské hudobné skupiny, ale aj zvukový technik musí mať svojú úroveň...

Ich vstup na pódiové dosky bol však raketový. Ďalší deň spolu s inými trampskými skupinami z Prahy, Brna, a niektorými slovenskými osadami vystupovali v Stupave a svoje prvé turné ukončili na Košariskách „U Mamuta“, kde si zaspievali spolu zo skupinou Harwestri, už bez prvého strachu a trémy.

I trampský rok 1990 bol veľmi hojný . V júni sú pozvané na potlach Starých Bobrov trampskej osady DUNAJSKÝ OROL, nie však na Dunaj, ale do Malých Karpát na starý trampský camp Denisku.

Setonovským ceremoniálom  osada URAGÁN spolu s trampskou osadou VANATA dňa 18.8.1990 zapaľujú slávnostný táborový oheň na lúke nad ich campom z príležitosti 5.výročia založenia osady.

Kamarátstvo na tomto slávnostnom ohni potvrdilo svojou účasťou mnoho starších i mladších trampských osád nielen zo Slovenska ale i z Čiech a Moravy.

Spomeniem aspoň niektoré: OREGON, VYSOKÁ, MOHYKÁN, ONTARIO, ŠTVORLÍSTOK, CANIDAE, ARKANSAS, ORINOCO, DALTON, GRANADA, KIOWA, MONTANA, ÚDOLIE HVIEZD, NETOPIERR, ÚDOLÍ KLONDIKE, IMPREGNÁTOR, VII. STATEČNÝCH, TULÁCI, ČIERNY POTOK, DIXON, STO CORRIDOR, SATANTA a mnohé ďalšie.

Trampské osady VYSOKÁ a POTULNÁ ich pozývajú k táborovému ohňu pri príležitosti 15. výročia založenia týchto osád do Dorotkovej.

Trampský rok 1991 začínajú indiánskym "Vítaním jari" opäť v Údolí smrti so slávnostným indiánskym ceremoniálom začínajúcim slovami:

A zas sa objavujú  na javisku keď TRAMPSKÝ CLUB a ISTROPOLIS Bratislava poriada II. Festival trampskej piesne, v koncertnej sieni Istropolisu v Bratislave.

Opäť sa pripravujú na vystúpenie, už tradične, ako to zvyknú hovoriť, že s malými dušičkami, strachom a trémou. Tento krát však už nie samé, pozvali si kamaráta Glufa z osady COLORADO RIVER, aby im zahral doprovod na basu a čo je dôležitejšie, je to, že spievali  slovenské trampské pesničky, niektoré z nich im Glufo pre toto vystúpenie sám zložil. Zvládli to lepšie ako pred rokom. Určite k tomu prispela i dobrá aparatúra a dobrý zvukár. Poslucháči ich odmenili búrlivým dlhotrvajúcim potleskom….  

Nasleduje veľa pozvaní, kamarátky z trampskej osady URAGAN vedia že nemôžu odmietnuť vystúpenia pre kamarátov, najmä pri táborových ohňoch. Spomenieme aspoň niektoré:

Trampská osada BONANZA zapálila aj za prítomnosti trampskej osady URAGÁN svoj 10. Výročný oheň 24.6.1991 na lúčke pod Pasekami nazvanej Totem. Zišlo sa tam veľa osád. Z Moravy prišla osada BOUŘLIVÁ PEŘEJ. Kamarátky z osady URAGÁN si tu vyspievali druhé miesto v osadnom speve.

Trampská osada HVIEZDA SEVERU ich pozvala 7.9.1991 k výročnému ohňu k 15. Výročiu trvania osady a 14.9.1991 osada COLORADO RIVER k slávnostnému ohňu k 25.výročiu trvania osady.

V roku 1992, ako sa už stalo tradíciou rozhodli sa jar privítať na Košariskách, na trampskom campe Žabák  účasťou na posvätnom indiánskom obrade, s radosťou že im Veľký Manitou doprial veľa zdravia a sily na prežitie dlhej a zlej zimy. Tak ako každý rok Vítanie jari pokračovalo zábavným programom pri táborovom ohni. Celé toto vydarené trampské podujatie poriadali KAMARÁTI ÚDOLIA SMRTI a kmeň Tatanka Hunkapa Dakota a zúčastnilo sa tu veľa známych trampských osád.  

 

V roku 1991 sa osadníčky z URAGÁNU zúčastnili ešte jedného mohutného potlachu v Ivanke pri Dunaji. Zišlo sa tam veľa kamarátov, nielen zo Slovenska ale i z Čiech a Moravy a i napriek tomu že už bol na pocity trampov príliš masovou akciou, organizátori IVANSKE TRAMPSKÉ OSADY to zvládli na dobrej úrovni….

V osadnej kronike nájdeme i to, že osadníčky mali zmysel pre humor a jedna z nich, kamarátka  Maťa sa zúčastnila veľkej súťaže "MISS TRAMP KOŠARISKÁ 92“.

Zozbieralo sa tu ceľkove 12. súťažiacich ktoré sa predviedli  v zložitých a zaujímavých súťažiach. Maťa skončila "žial" až na šiestom mieste a do dnešných čias sú všetci trampi čo tam boli ako diváci presvedčený o tom že aj v našich horách zavládla protekcia…

Keď sme však povedali "A", musíme o súťaži "MISS TRAMP KOŠARISKÁ 92“ povedať aj "B".

Na Maťu to bol taký trampský kanadský chytáčik, totiž žiadne trampské dievča sa na súťaž neprihlásilo a tak Maťa súťažila s "babami", teda s trampmi mužského pohlavia, preoblečenými za manekýnky MISS. Keď to Maťa zistila, žial už sa nedalo cúvnuť. No čo už, päť mužov pre zloženú chatarsko - trampskú porotu z Košarísk bolo krajších ako Maťa a tak sa umiestnila z celkove dvanásť súťažiacich až na šiestom mieste.

No je to úžasný pocit,  keď chlapom sa páčia chlapi, prepáčiť porote tento výkon môžeme azda  len preto, že pred súťažou sa v bare "U MAMUTA" riadne posilnili tými najlepšími koňakmi...

Z roku 1992 im ďalšie pekné spomienky zostali z účasti na výročnom ohni trampských osád VYSOKÁ a GAME FARM na osadnom campe trampskej osady VYSOKÁ, na jednom prekrásnom mieste Malých Karpát vysoko v horách pod druhým najvyšším vrcholom v Malých Karpatoch.

V roku 1993 prvé stretnutie spojené s prenocovaním v prírode zažili už na Veľkonočné sviatky na ich campe Chladnička. Spolu s kamarátmi z STO CORIDDOR poopravovali poškodené podsady a lavičky neznámym dobrodincom a ako to už na Veľkonočný pondelok býva na šibačov sa ako obvykle sťažovať nemohli. Vyplatili a občerstvili ich ako sa na poriadnych šibačov patrí. Každý zo šibačov dostal „pocheraj“,  po vajíčku a voľajaký ten pohárik na zohriatie, preto že počasie im dajako zvlášť neprialo…

Apríl sa opäť stáva mesiacom "Vítania jari" v ÚDOLÍ SMRTI s tradičným indiánskym obradom a zaujímavým a zábavným programom.

Trampská osada ZLATÁ LÍŠKA ich v zapätí 1.mája pozýva  na oslavu 30. Výročia založenia osady na Bajzdricu. Potlach bol dôstojný a mohutný tak ako sa to pri takýchto výročiach patrí.

Dňa 3.júla 1993 sa vybrali na oheň kamarátov k Malému Dunaju na starý flek nazvaný „U Rusa“ kde osada ZELENÁ SEDMA slávila 25. Výročie svojho založenia.  Spolu s ňou tento oheň poriadali osady ESTACADO založenej v roku 1965 a ZLATÁ KALEDÓNIA založená v roku 1967. I tu bola dobrá nálada veľa trampských piesní kde sa najmä Ivančania predviedli ako dobrí speváci.

A nezabudnime aj na „domáce“ výročia. Totiž osada YUKON 7.augusta 1993 zapálila  spomienkový oheň pri príležitosti 30. Výročia založenia osady a 10. Výročia založenia mladej trampskej osady YUKON na ich starom campe 35. Možno len povedať že sa tam zišlo toľko dobrých  kamarátov, že prežili spolu krásne chvíle pri trampských pesničkách a milých spomienkach na svoju trampskú mladosť.

V roku 1994 URAGÁNKY pozýva dedo Kamzík zo svojou osadou 16.júla 1994 na Potlach pri príležitosti 50. Výročia založenia svojej osady na mieste nazývanom "Slalomka". Stretli sa tu s mnohými najstaršími trampmi a trampskými osadami ale i s trampským dorastom v dokonalej symbióze krásneho spolužitia všetkých trampských generácii.

Rok 1995 začali trochu nezvyčajne presťahovaním svojho campu na iné miesto, ktoré tradične dostalo staré meno Chladnička. Toto rozhodnutie padlo preto, že na ich camp začalo chodiť veľa rôznych nevítaných hostí, všelijakých prespávačov a podobne. Zo svojimi svalnatými rukami im pri tom výdatne pomohli kamaráti z trampských osád MLADÍ BIZONI, ORINOKO, MOHYKÁN COLORADO RIVER, KAMARÁTI ÚDOLIA SMRTI a pod.

Nad svojím bývalým campom Chladnička však ešte oslávili 10.výročie trvania svojej osady 19.8.1995 za účasti kamarátov a kamarátiek z im spriatelených trampských osád.

Svoj nový camp plne využívajú a s radosťou tam chodia nie len v roku 1995 ale i v nasledujúcich rokoch.

15.júna 1996 sú pozvaný do Údolia Stratených k 5. Výročnému ohňu trampskej osady ZLATÁ NEVADA a k zakladajúcemu ohňu trampskej osady NOVÁ NÁDEJ a znovu ako by sa vrece roztrhlo s rôznymi potlachmi.

Pozývaný sú na 15. Výročie založenia osady BONANZA. 20.výročie založenia SPOLKU TRAMPOV SAMOTÁROV. Ďalej na 30. Výročný oheň osady COLORADO RIVER a ďalšie.

 

 

Aj v ďalších rokoch sa zúčastňujú viacerých trampských podujatí, zapájajú sa do súťaží a odnášajú si mnohé ocenenia najmä v osadnom speve. Spolu s kamarátmi z osady COLORADO RIVER a ORINOKO zakladajú trampskú kapelu KALUMET a pod týmto menom získavajú v ďalších rokoch množstvo ocenení...

URAGÁNKY, podobne ako osada YUKON, majú v symbolike svojej osady javorový list a znak lesnej múdrosti.  Prijatím javorového lista do symboliky svojej osady vyjadrili nie len to, že ich s osadou YUKON spájajú príbuzenské vzťahy, ale aj veľké a krásne priateľstvo z minulosti.

Meno osady URAGÁN si však  dievčatá zvolili na počesť kamaráta Jerryho zo staršej Račianskej osady URAGÁN, založenej Jerrym v roku 1963.

Jerry v  roku 1969  presídlil do Kanadského Calgary a i dnes počuť veľmi často o jeho trampských potulkách, ako i to že viac násobne bol jedným z organizátorov Celosvetových potlachov trampov v Kanade.

Dievčatá z osady URAGÁN Jerryho síce osobne nepoznali, ale počuli o ňom veľa spomienok pri táborových ohňoch starších trampských osád a od kamarátov  s  ktorými sa stretávali. Je potrebné tiež pripomenúť že stará osada URAGÁN založená kamarátom Jerrym bola spriatelenou osadou osady YUKON. Jerry v dnešných časoch je členom známej kanadskej osady s názvom TPBH z  Calgary v Kanade.

Aj pri veľkej aktivite a činnosti tejto dievčenskej osady je potrebné však rozprávanie o osade URAGÁN skončiť a prenechať volné miesto i ďalším či už mladším, alebo starším trampským osadám s prianím, aby sme sa pri svojich potulkách v prírode s kamarátkami z osady URAGÁN ešte dlho stretávali.