Trampská osada

UNCAS

Bratislava 1947

 

 
 
 
 
 

Trampská osada UNCAS pozostávala z členov staršej osady JEROME CAMP a vznikla v roku 1947 v Bratislave. Šerifom osady bol Brendy, prezývaní Dlabák. Ďalšími členmi osady boli Jimi Ady Diamant, Kekso, Johny Blonďák a jeho squaw Mancika, Slim, Šulan a Rany. Kamaráti z tejto osady predovšetkým vynikali úprimným vzťahom k prírode, ktorú sa usilovali dôverne a hlboko spoznávať.

Osada bola typický obojživelná, bola rovnako doma v Malých Karpatoch, tak ako aj na Dunaji.  No ako to v tie časy chodilo, Veľká rieka napokon - aspoň  v letnom  období vždy zvíťazila.

Hlavným útočiskom osady na Veľkej rieke sa stal Happy Days, vychýrené táborisko pod vyústením Biskupického ramena. Toto rameno začínajúce tesne pod Micherovou zátokou, ktoré vlastne tvorilo ostrov Kopáč, volali trampi aj Teglház, podľa názvu horárne kde mávali osadníci z UNCASU uskladnené svoje člny. Ich vodáckym eldorádom bol aj hlavný tok Dunaja a priľahlé  ramená až ku Gútorskej špici.

 V zime zas keď sa na Dunaj nedalo chodiť zvíťazili Malé Karpaty a najradšej chodievali na Devínskú Kobylu, kde bola chatka KSTaL, ktorú v zimných mesiacoch okupovali väčšinou len trampi.

 

 
 
 
   
 
 

 

Chatka na Devínskej Kobyle ako ju nakreslil kamarát Lexo...

 

 
 
 
 
 
 
 

 

...v pamätnej knihe sa nachádza veľa trampských kresieb a zápisov, nižšie sú dve stránky, ktoré nakreslili a zapísali osadníci z UNCASU...

 

 
 
   
 
   
 
 
   
 
 

 

...kamaráti z trampských osád ARIZONA, ČIERNI STRELCI, KARIBU, MANILA a UNCAS v roku 1948 pred útulňou na Devínskej Kobyle...

 

 
 
 
   
 
 

 

...a takto vyzerala útulňa na Devínskej Kobyle v roku 1949...

 

 
 
 
   
 
 

 

...kamaráti z trampských osád ARIZONA, ČIERNI STRELCI, KARIBU, MANILA, SAN DIEGO, UNCAS a z trampskej osady TAHITI z Břeclavi v roku 1948 pred útulňou na Devínskej Kobyle...

 

 
 
 
   
 
 

           

 ...terajší pohľad z Devínskej Kobyly...            

foto Pekelník

 

 
 
 
 

 

V roku 1951 sa kamaráti z UNCASU stali  členmi trampskej KARPATSKEJ  ZIMNEJ  BRIGÁDY. Cieľom  tohto zoskupenia osád a jednotlivcov boli spoločné zimné táborenia a dlhé túry za každého počasia. 

Osada samozrejme žila i bohatým vnútro - osadným životom. Keďže v osade boli vynikajúci speváci, ich hlavnou doménou bol predovšetkým osadný spev. Nezabudnuteľné sú ich stretnutia a nácviky pod Bratislavským hradom u Johnyho Blonďáka. Ich vďačným publikom bývali všetci obyvatelia starého domu z čias Márie Terézie a neraz aj okoloidúci. O ich speváckej úrovni svedčí množstvo cien, ktoré ako osada či jednotlivci získali.

 

 

 
 
   
 
 

 

...o ich speváckej úrovni svedčí množstvo ocenení a cien ktoré ako osadníci  získali, to je však iba malá časť ich trofejí, zbytok je v archíve ŠTB...

 

 
 
 
   
 
 

 

...jednou z prvých získaných cien v speve osadníkmi UNCASU, bola cena pre „Najlepšieho nováčika trampských závodov“ ktorú od osady MODRÁ HVIEZDA v roku 1947 získal Johny Blonďák...

 

 
 
 
   
 
 

 

...nezabudnuteľný spevák a kamarát  Johny Blonďák z UNCASU...

 

 
 
   
 
 

 

...ďalší, však už spoločný úspech dosiahli na trampských  speváckych pretekoch 19.septembra 1948 v Račianskom  Kultúrnom dome, kde v osadnom speve získali druhé miesto...

 

 
 
 
   
 
 

 

...a toto je jedna z cien v speve, ale falošnom...

Pod týmto názvom "falošný spev" väčšinou sa predvádzali trampské osady a jednotlivci vlastnými skladbami s veselou tematikou, dalo by sa dnes povedať kabaretného žánru...

 

 
 
   
 
 

 

... takže cenu za falošný spev získali UNCASÁCI  v roku 1954...

 

 
 
 
 
 

Osada a osadníci z UNCASU mali aj bohaté styky s českými trampskými osadami. Za zmienku stojí Slimová cesta na osadu HURIKÁN a k Bobovi Hurikánovi v roku 1948, ktorú vykonal  spolu s kamarátom Indošom z osady DAKOTA. Slim tu vtedy požiadal Boba Hurikána o kresbu a podpis na svoju gitaru. Na gitare je napísané:

"MLADÍ JAK TA ZLATÁ ŘEKA UTÍKÁ, JEN VZPOMÍNKY ZŮSTANOU"

Žial Slim krátko po návrate z trampskej cesty k Bobovi Hurikánovi odišiel na svoju poslednú cestu, z ktorej niet návratu. Slimovú gitaru však do dnešných čias opatruje jeho brat Ladislav.

 

 
 
   
 
 

 

...Slimová gitara  s  vypaľovanou kresbou a nápisom od Boba Hurikána...

 

 
 
 
 
 

V roku 1957 sa v Prahe konala „Prehliadke trampských osadných súborov“.  Z Bratislavy sa na nej zúčastnil súbor pod názvom „Kamaráti z Bratislavy“. Súbor dal do hromady a viedol kamarát Šimpy z trampskej osady FLORIDA a okrem iných v ňom spievali Johny Blonďák z trampskej osady UNCAS, Andy a Gandy z trampskej osady MANILA a Čuky z trampskej osady FLORIDA. V tvrdej konkurencii sa súbor umiestnil ako druhý. K zábave na tomto večere prispela aj hudba trampskej osady ÚDOLÍ DĚSU,  pod vedením známeho trampského pesničkára Pedra Muchu.

Johny Blonďák s Mancikou vytvorili spevácke duo ktoré zožalo veľa úspechov, rovnako ako duo Johnyho s Andym z T.O. MANILA s ktorými zožali veľa úspechov nielen na Slovensku ale aj v Čechách a na Morave.

Osada UNCAS udržiavala aj bohaté styky s českými trampmi a trampskými osadami, zvlášť s Bobom Hurikánom z osady HURIKÁN z Hvězdoníc, Tonym a Andělou zo ZELENÉHO  KRUHU z Prahy.

 
 
 

Osadníci z UNCASU radi navštevovali aj kamarátov z Čiech a Moravy na ich vlastných osadách - ÚDOLÍ HŘÍCHU, ZAPOMENUTÉ ÚDOLÍ, osady v povodí  Jihlavky a iné. Napokon vlastne sa zúčastnili aj Celoštátneho potlachu v roku 1948 v Brne. Po roku 1950 sa osadníci nevyhli prenasledovaniu trampov, bezpečnostnými orgánmi štátu. Napokon keď im vlastne nemohli nič dokázať a ani z ničoho ich obviniť tak im aspoň odobrali ako "víťazi" ich trofeje - sklenené a brúsené vázy, ktoré získali za svoje vystúpenia na rôznych speváckych súťažiach.  Odobrali im aj osadné vlajky a rôzne trampské suveníry ktoré im boli venované mnohými českými ale i slovenskými osadami. Keď tieto veci osadníci po ustálení situácie v roku 1965 požadovali späť,  bolo im to prisľúbené ale k uvoľneniu týchto vecí z bezpečnostných archívov, žiaľ už nikdy neprišlo.   

Osadníci z UNCASU neobmedzovali  svoje čundry len na vodáctvo a táborenie na brehoch Veľkej rieky a jej ramien.  Šerif Brendy si našiel svoje zamestnanie v horskom prostredí  Nízkych Tatier a vlastne tu aj tragický zahynul. Za zimnej víchrice, keď došlo k poškodeniu lanovky na Chopok.

 

 
 
 
 
   
 
 

 
...Šerif Brendy si našiel svoje zamestnanie v horskom prostredí  Nízkych Tatier na Chopku, ako pracovník Hydrometeorologického ústavu a vlastne tu aj tragický zahynul 15.10.1966, v jeseni, za skorej  zimnej víchrice, keď došlo k poškodeniu lanovky na Chopok.

.

 

 
 
 
   
 
 

 

Život v osade ktorú dovtedy viedol Brendy neutíchol. Iba v osade ich zostalo akosi menej. V zimnom období, keď ich campy na brehoch Veľkej rieky sa stávali neprístupnými chodili kamaráti z UNCASU do malokarpatských lesov. Ich častým zimným útočiskom sa stala stará a neskôr aj nová Zochová chata, ale hlavne chata Cementár, ktorá v tom období bývala eldorádom trampov. Peši, naprieč hrebeňom Malých Karpát, sa väčšinou z Rače brodiac sa snehom sa vydávalo na Cementárku kamaráti z mnohých bratislavských osád - MANILY, ATHABASKY, DAKOTY, DESPERÁDA a mnohých ďalších nielen z Bratislavy, ale i z Rače, Jura, Stupavy a pod...

Nakoniec vlastne v tomto prekrásnom karpatskom krasovom údolí napevno zakotvil Johny Blonďák s Mancikou z UNCASU, kamarát Andy z MANILY a veľa iných trampov, ktorí si tu postavili chaty a vytvorili novú chatársku osadu. Kamarát Kekso neskoršie presídlil na Záhorie, na Devínske jazero, kde mal chatu spoločne so svojou squaw Bobinou.  

 

 

 

...Keksova a Bobinina chata Evkeno na Devínskom jazere postavená v roku 1994...

 

 
 

 
 
 
   
 
 

 

Kamaráti z UNCASU vystupovali aj v zmiešaných trampských zboroch pozostávajúcich z trampov z rôznych trampských osád. Fotografia je z roku 1982 z trampského večera ktorý poriadala pod názvom PAGODA osada ONDATRY spolu so spriatelenými osadami..
Na fotografii vyššie zľava: Johny Blonďák z UNCASU, Čárli z ELDORÁDA, Jimy z UTAHU, Kavka z ELDORÁDA a Bob z UTAHU.

 

 
 
 
   
 
 

 

...aj 28. mája, v roku 1983 prišli Mancika a Johny Blonďák z trampskej osady UNCAS, svojím spevom obdariť kamarátov na potlach z príležitosti 45. Výročia založenia trampskej osady UTAH z Bratislavy...                                                       

 foto Pekelník

 
 
 
 
 

 

 

 
Kamaráti Johny a Mancika aj v svojom vyššom veku často zavítali medzi mladších trampov a zaspievali im svoje trampské songy. Placka je z potlachu osady GAME FARM

 

 
 
 
 
 
   
 
 

 

...posledné roky svojho trampského života Johny Blonďák, prežil na svojich cestách najčastejšie spolu so svojím synom Otom na  Dunaji... 

    foto Pekelník

 

 
 
 
 
 
 

 

 

Smutné udalosti neobišli ani osadu UNCAS. Kamaráti odprevadili v roku 1991 na posledný vander Johnyho Blonďáka. V roku 1995 sa za svojím Johnym pobrala i Mancika. Spolu tvorili neoddeliteľné duo v občianskom živote, v lužných lesoch na Dunaji, v horách na Košarisku a najmä na nespočetných trampských stretnutiach, na ktorých kamarátom spievali. Ich melodické hlasy už pri táborákoch nezačujeme, no v srdciach nám znieť neprestanú. Rodinnú vlajku Blonďákovcov v speve nesú ďalej synovia Marian a Oto, ktorí vlastne z osadou UNCAS rástli od svojho narodenia.

 

 
 
 
 
 

V roku 1996 sa Kekso snažil o plné oživenie voľakedajšieho slávneho života osady UNCAS. V Devínskom jazere na chate EvKeNo (Eva - Bobina, Kekso a  Norička - psík), za účasti jeho squav Bobiny, Kuka a Zuzky omladzujú osadu o týchto členov.  Prítomným a posväcujúcim im bol osobne svojou účasťou i kamarát Apač z Kanady. Stalo sa to, no osud je už niekedy taký, že poslední dvaja po dvoch rokoch z osady odchádzajú.

   

V roku 2000 kamaráti z Kanady zasielajú kamarátovi Keksovi a jeho squav Bobine, legendárnu pamätnú placku - Legendy trampingu Johna Hawkinsa - zo slávnej trampskej osady El Cormone del Tortuga.

 

 

 
 
 
 

V januári 2012 Kekso, ako jeden z najstarších členov bratislavského TRAMP CLUBu získava a bolo mu udelené ako vôbec prvému členovi Čestné členstvo v TRAMP CLUBe Bratislava.

Žiaľ necelé dva týždne po tejto milej  udalosti, Kekso sa s nami už navždy rozlúčil dňa 15.februára 2012 vo veku 83 rokov.

   

Kekso sa stal  zo zakladajúcich členov posledným mohykánom osady a jeho odchodom sa naplnil nielen jeho život, ale aj život pôvodnej, tej staršej časti slávnej malokarpatskej a dunajskej trampskej osady UNCAS.

V súčasnosti je však veľká snaha o obnovenie života v trampskej osade UNCAS mladšími. Kamarátka Bobina, ktorá bola prijatá do osady UNCAS medzi poslednými, /pred šestnástimi rokmi/ tú snahu má a k osadnej vlajke UNCASU, aj tradíciám osady sa hrdo hlasí. Možno sa jej to na jej chatke EvKeNo, pri Devínskom jazere spolu s jej mladšími trampskými kamarátmi podarí a osada UNCAS opäť ožije čulým a romantickým trampským životom.

23.novembra 2012 /doplnenie histórie osady/.

 

 

 
 
 
 
 
 
 

Históriu trampskej osady UNCAS zostavil a napísal pre

KRONIKU TRAMPSKÝCH OSÁD

Pekelník z trampskej osady HAY RIVER.

 

Časť použitých fotografii pochádza z rodinného album Mariana Gregora, tiež z  Pekelníkovho súkromného trampského archívu, z albumov osád UNCAS, KARIBU a tiež z Pekelníkových starších i novších vlastných fotografii.

Grafika Pekelník.

Pieseň v pozadí stránky "Co nám den zítra dá..." 
spievajú a hrajú Mancika a Džono Blonďák
z trampskej osady UNCAS z Bratislavy, nahranú dňa 4.12 1970 na Večere trampských piesní
v Nemeckom kultúrnom dome v Rači.

 

   

    C                                F                  Fmi        
1. Všemu dáti zbohem, po pochodu dlouhém,
    C   F            C
    zdá těžké se nám,
     G7                                                  C    F       C
    stopy krve rudé jen za námi zbude, čas vybílí sám.
                               F                     Fmi  C    F          C
    Není pravdou ani naše vzpomínaní, byl marný to sen,

     D7                                                          G7
    když tě osud hluší v očích slzy zočí jen.

Refrén:
 F                   C
Co nám den zítra dá nemůžem si říct
               G7                                   C
jednomu lásky žár jinému snád nic
                       C
Den jednou ztracený navždy zmizí nám
                     G7                                 C
 v červáncích růžových, zdali přijde k nám.
 F                                         G
 Sám až budeš v dáli snít, o tom co kdy moh si mít,
  G7                         F                 G7
 nechtěj jenom stále lkát, řekni jen snad,
 C
 Co nám den zítra dá, nemůžem si přát
                          F           G7                    C
 všemu co v dáli prchlo chtěj se jenom smát.

2. Komu zlata světlo dneska hlavu spletlo tak chce  víc a víc
    Může se však státi že mu zítřek dáti víc nepřijde nic
    Tulákovi v žití stačí večer kvítí vůně mámivá
    do trávy se stočí a než zavře oči zaspívá.

 

 

© Pekelník KRONIKA TRAMPSKÝCH OSÁD

História trampskej osady UNCAS je krátená, plnú a doplnenú verziu si môžeš prečítať na Pekelníkovom DVD KRONIKA SLOVENSKÝCH TRAMPSKÝCH OSÁD 2014.

 

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
   

© TRAMP NET Pekelník