Stretnúť  partiu trampov seniorov v malokarpatskom lese určite nebýva bežným zážitkom. Vídavať však takúto partu v západnom cípe Malých Karpát, sa už dlhšie roky stalo úplne všednou udalosťou a to nielen cez víkendy, ale častokrat aj v ostatné dni týždňa.

Je tomu už desať rokov čo si trampi seniori - kamaráti Elo, Jano, Jožo, Fero, Luby a Mirec povedali že svoj volný dôchodcovský čas budú tráviť čo najčastejšie spoločne trampským spôsobom v prírode.

Nie, neboli to žiadny trampskí greenhorni /zelenáči/, keď si  v roku 2001 založili svoju vlastnú partiu s názvom TÚLAVÍ STARCI. Predtým, ako sa tak stalo, niečo v našom trampingu títo trampskí seniori už naozaj zažili i keď samozrejme v iných trampských osadách, či partiách, ktorých boli za svojej mladosti členmi.

Pri stretnutí s nimi a spoločných rozhovoroch je zaujímavé počúvať ich jednotlivé trampské životné príbehy a hlavne porozprávať sa s nimi o najstarších dejinách trampingu na Slovensku. Totiž všetci z tejto partie majú naozaj taký vek, že si pamätajú ešte všetkých tých slovenských i väčšinu českých trampov, ktorí stáli pri základoch trampského hnutia v Československu a tramping zakladali.

V tejto partii trampských seniorov je aj kamarát Luby Domes s trampskej rodiny bratislavských Pinkertonovcov, dlhoročný člen TRAMP CLUBu Bratislava  a člen Rady starších tohoto klubu, ktorý sa dožíval  pred pár dňami neuveriteľných 80 rokov a to v plnej trampskej sviežosti. Luby na svoj vek vlastne ani vôbec nevyzerá, keby ste ho nepoznali, ťažko by ste mu hádali osemdesiat a to určite i preto že celý svoj život si upevňoval svoje zdravie a telesnú kondíciu v prírode a tu čerpal svoju naozaj neuveriteľne silnú životnú energiu.

Na júnovom stretnutí  TRAMP CLUBu, pri oslavách jeho osemdesiatin, sme mu dali pár otázok z jeho trampského života a Luby priniesol tiež zopár fotografii z jeho životnej trampskej cesty, ktoré  určite zaujmú aj čitateľov TRAMP NETu.

A tak pýtame sa  kamaráta Lubyho, ako to vlastne bolo jeho trampských začiatkoch a ako sa dostal k trampingu?

V konci tridsiatych a v začiatkoch štyridsiatych rokoch minulého storočia, bol som trampským benjamínkom, ktorého moji oveľa starší bratia Veľké Vajco a Malé Vajco, prezývaného aj Pinkerton, s kamarátmi z osád PŮLNOČNÍ MĚSÍC, YUCATAN , či Brčkovi ZÁLESÁCI, ”nosili” na ich kempy a nevadilo im to.

Na fotografiach, ktoré som priniesol sú aj oni, starší moji bratia Malé Vajco alias Pinkerton a Veľké Vajco, ktorý v r.2007 odišiel na svoj posledný vander z ktorého niet návratu.

 

 

Luby a ktoré najstaršie legendy slovenského trampingu, si v svojich trampských začiatkoch spoznal?

Pre mňa ako trampského benjamínka, zdržiavajúceho sa v trampských partiach so svojimi staršími bratmi to bola skvelá možnosť spoznať dnes už legendárnych trampov, ako bo John Hawkins, jeho manželka Boba /T.O. EL CORMORANE 1932/, Spring /T.O.UTAH 1938/, Bob Horský a Hondo, /T.O. TULÁK 1936/, Pubo Bezdek a mnoho ďalších, ktorí už nie sú medzi nami. V mojích trampských začiatkoch som spoznal ale i tých ktorí ešte s nami tu sú, ako Brčko a Tony /T.O. ZÁLESÁK 1940/, Bojdo /T.O. MODRÁ HVIEZDA 1940/, Bonzo /T.O. FLORIDA 1943/, Dalík /T.O. YUCATAN 1941/, Luidži a ďalší .

S Tvojho skoršieho vyprávania je známe že Tvoje trampské začiatky neboli až tak ľahké, že v tom čase začala druha svetová vojna?

Vojnové roky mňa a mojich kamarátov spolužiakov prinútili nariadením vtedajších mocipánov zúčastňovať sa na výchove k oddanosti vlasti a jej obrane. A tak nariadili, že všetci musíme byť organizovaní v Hlinkovej mládeži. Učili nás spievať ”vlastenecké piesne ”, pochodovať v útvaroch, ako vojaci, ale nebol výnimkou ani pobyt v prírode, kde sme sa na tých vojakov hrali. Mali sme aj klubovňu do ktorej sme radi chodili a to preto, že tam bola možnosť naučiť sa zručnosti narábať s náradím, ktorým sme vyrábali rôzne úžitkové predmety, najmä z dreva. Ale malo to aj iný dôvod. Chodili tam aj starší chlapci, vlastne už mládenci, ale aj dievčatá, vlastne tiež už devy. A tí založili hudobno - spevácky súbor. Ten vystupoval na rôznych oslavách štátnych výročí, akadémiách, na ktorých sa spomínali “hrdinské“ činy Slovenských vojakov ”bojujúcich” na východnom fronte. Hrali sa a spievali ľudovky, či ľútostné piesne pre matky, ktorých synovia museli so skrytým odporom k vojne, opustiť svoje domovy a nasadzovať svoje mladé životy pre záujmy iných. A bolo ich žiaľ veľa čo tam tie svoje mladé životy stratili. Na jednej takej akadémii spolu so Stanom Zajacom, (neskorší člen trampskej osady ELDORADO, z nášho TRAMP CLUBu ho poznáte pod trampským menom Stenly), sme zatancovali za hudobného doprovodu súboru odzemok.
Keď oficiálna časť skončila a oficiálni hostia odišli, začali sa hrať a spievať piesne čuduj sa svete, tie naše trampské a to preto lebo väčšina členov súboru sa skladala z chlapcov a dievčat, ktorí už trampovali i keď v tom čase ilegálne. Napríklad osadníci zo SAVANY - bratia Brožovci, Nitka ztrampskej osady YUCATAN, či Ćarli - Karol Vala s Kafkou - Zdenkou, vtedy ešte Zajacovou.  A tomu všetkému” velil” dirgent Zolo Rabay ilegálny odbojár!

 

Všeobecne sa vie,  že práve v tomto spomínanom čase, za tzv. Slovenského štátu boli silné tendencie a snaha vtedajších mocných organizovať mládež aj politický. Ako ste prežívali, ako vtedajšia mládež toto obdobie vy, podarilo sa vtedajším mocipánom vás presvedčiť o správnosti smerovania vtedajšieho štátneho zriadenia, o ktorom sa rozpráva že smerovalo k fašizmu?

Pod takouto pokrievkou aj činnosť nás mladších mala iný chararker, ako ten želateľný. Vďaka takému skvelému mladému kamarátovi akým bol náš ” brat vodca ” Šaňo Cúcor, skaut telom i dušou. Naša klubovňa vôbec nepripomínala klubovňu Hlinkovej mládeže. Žiadne jej symboly by si v nej nenašiel, naopak na všetkých stenách to boli symboly skautingu a nechýbal tam ani portrét jeho zakladateľa lorda Baden Powela.

 

 

A toto je snímka z roku 1944, kde sme si prezerali kroniku nášho oddielu, v strede je “brat vodca“ Šaňo Cúcor alias Old Shaterhand nad kronikou sa skláňam ja, nado mnou možno spoznáte Stenlyho, neskoršieho trampa osady ELDORADO a úplne prvý v civilnom oblečení je Kuri -  Jurkovič taktiež neskorší člen osady RODRIGO. Tí ostatní nemenovaní po vojne všetci tvorili 6.oddiel bratislavských skautov.

 

A ako to bolo so skautingom, keď skončila Druhá svetová vojna ?

Keď skončila desivá druhá svetová vojna začali sme už legálne skautovať. Dlhé trvanie to ale nemalo. Nastúpil nový spoločenský poriadok a bolo po skautingu. V tomto poriadku nebolo pre skauting miesto a do nových štruktúr ma to nijako nevábilo, tak ako aj ostatných mojich kamarátov.

 

Luby, po zákaze skautingu ste isto chodievali do prírody naďalej i keď už nie v skautských oddieloch, ale zrejme určite niečo vo vás zo skautingu zostalo a do prírody vás to ťahalo naďalej?

Po zákaze skautingu sa ozvalo vo mne klíčenie toho dávno zasiateho trampského semena a ujalo sa. Založil som z býalých skautov trampskú partiu (nie osadu, lebo nemali sme nikde svoj stabilný kemp) a prijali sme názov SPIEVAJÚCE ŠÍPY (1948- 1951). Jadro partie tvorili kamaráti Dukši - Dušan Zolvík, Ivko - Ivan Kuhn, Luby - Ľubo Domes a  Tučko - Miro Synek
Spočiatku nás nechodilo veľa, ale postupne nás pribúdalo a pribudli aj dievčatá. Boli to vandre najmä do Malých Karpát,  do Borinky, na Pílu, Zochovku, Dobrú Vodu, ale i na dlhšie vandre po Slovensku pešo,bicyklom, vlakom. Bol to vždy zážitok!

 

A aké boli tvoje ďalšie cesty tatranskou prírodou?

Všetko má svoj koniec. I moja temer osemročná práca na projekte i výstavbe tejto cesty, ktorá začínala v Liptovskom Hrádku, pokračovala cez Liptovský sv. Peter, Vavrišovo, Pribilinu, Podbanské, Tri Studničky, Štrbské Pleso a skončila rekonštrukciou cesty v Štrbe.

Ďalšie roky už neboli také priaznivé užívať si takúto trampskú romantiku, pretože podmienky sa zmenili. Dostal som sa na stáž do zahraničia a po jej absolvovaní svoje nadobudnuté skúsenosti som uplatňoval na rôznych stavbách na Morave a neskoršie aj doma na Slovensku. Takto roky rýchlo ubiehali a ani som sa nenazdal a bol som na dôchodku. Myslel som si, že budem mať viacej času na manželku, rodinu, početné vnúčatá i stretávať sa s bývalými kamarátmi. Ale podarilo sa to tak asi na menej ako polovicu. Oslovila ma firma ktorá sa začala rozvíjať, či by som bol ochotný im pri tom pomôcť. Ponuka bola lákavá a tak som súhlasil. Tá pomoc trvala 18 rokov. Vyťaženie vo firme bolo dosť náročné, ale bol som doma a vedel som si nájsť čas aj na to čo som si predsavzal.

A aké boli tvoje ďalšie cesty prírodou, nezabudol si na trampov a tramping?

Začal som smanželkou chodiť na vychádzky do prírody, tak isto aj s vnúčatmi. Nikdy som neobišiel Kačín, kde som postretával starých kamarátov a aj spoznával tú mladšiu generáciu trampov ktorá tam chodí dodnes. Našiel som si čas pravidelne chodiť aj do TRAMP CLUBu. Bolo a je to stále úžasné stretávať sa s takými kamarátmi, ktorých som poznal ešte ako ten trampský benjamínek. No žiaľ aj tu čas vystrojil mnohých na posledný vander a pomaly tých ktorých si z mladosti pamätám stále ubúda. V TRAMP CLUBe sa uvoľnilo  miesto hospodára. A tak ma oslovil vtedy bývalý Old Šerif Brčko, či to zoberiem. Súhlasil som a robím to už desať rokov. A dokedy? No dovtedy keď mi to napovie moje zdravie, že je na to už čas.

Luby, známa je i tvoja trampská partia s názvom TÚLAVÍ STARCI. Môžeš nám niečo o ních prezradiť?

V roku 2001 z “Kačínských” trampských veteránov nad 60 a viac rokov zakladám trampskú partiu Túlavých Starcov, ktorých neopustila túžba túlať sa po starých Malokarpatských chodníčkoch. Partia aktívne funguje už 10 rokov. Tak ako to v živote býva, aj jej niektorí členovia už odišli na svoj posledný vander, ale tí čo ostali a slúžia im ešte ruky, nohy a dych, pravidelne každú sobotu vyrážame za spomienkami na tie staré fleky. Často sa k nám pridávajú aj iní seniori, ktorým sa takýto relax páči a aj to, že pri tom spoznávajú o čom ten tramping vlastne je. Všetci sme aktívny členovia TCB a často sa zúčastňujeme podujatí na ktoré nás pozývajú kamaráti z trampských osád a náš TRAMP KLUB.

Na záver môjho dlhšieho rozprávania o mojej trampskej životnej ceste vyslovujem iba jedno želanie:

...aby tramping nikdy neodišiel na večný vander !

 

v Bratislave, jún 2011.

Smutná správa

z trampskej partie trampov seniorov

TÚLAVÍ STARCI

ktorú navždy opustil a vybral sa na cestu, z ktorej niet návratu kamarát ELO

REST IN PEACE  - ODPOČÍVAJ V POKOJI !