|
Stretnúť partiu trampov seniorov
v malokarpatskom lese určite nebýva
bežným zážitkom. Vídavať však takúto
partu v západnom cípe Malých Karpát, sa už dlhšie roky stalo
úplne všednou udalosťou a to nielen cez víkendy, ale
častokrat aj v ostatné dni týždňa.
Je
tomu už desať rokov čo si trampi seniori - kamaráti Elo, Jano, Jožo,
Fero, Luby a Mirec povedali že svoj volný dôchodcovský čas
budú tráviť čo najčastejšie spoločne trampským spôsobom v
prírode.
Nie, neboli to žiadny trampskí greenhorni /zelenáči/, keď si
v roku 2001 založili svoju vlastnú partiu s názvom TÚLAVÍ STARCI. Predtým, ako sa tak stalo, niečo v našom trampingu
títo trampskí seniori už naozaj zažili i keď samozrejme v iných
trampských osadách, či partiách, ktorých boli za svojej
mladosti členmi.
Pri
stretnutí s nimi a spoločných rozhovoroch je zaujímavé počúvať
ich jednotlivé trampské životné príbehy a hlavne porozprávať
sa s nimi o najstarších dejinách trampingu na Slovensku. Totiž
všetci z tejto partie majú naozaj taký vek, že si pamätajú
ešte všetkých tých slovenských i väčšinu českých trampov,
ktorí stáli pri základoch trampského hnutia v Československu a
tramping zakladali.
|
|
|
V
tejto partii trampských seniorov je aj kamarát Luby Domes s
trampskej rodiny bratislavských Pinkertonovcov, dlhoročný člen
TRAMP CLUBu Bratislava a člen Rady starších tohoto
klubu, ktorý sa dožíval pred pár dňami neuveriteľných 80
rokov a to v plnej trampskej sviežosti. Luby na svoj vek
vlastne ani vôbec nevyzerá, keby ste ho nepoznali, ťažko by
ste mu hádali osemdesiat a to určite i preto že celý svoj
život si upevňoval svoje zdravie a telesnú kondíciu v prírode
a tu čerpal svoju naozaj neuveriteľne silnú životnú energiu.
Na
júnovom stretnutí TRAMP CLUBu, pri oslavách jeho
osemdesiatin, sme mu dali pár otázok z jeho trampského života
a Luby priniesol tiež zopár fotografii z
jeho životnej trampskej cesty, ktoré určite zaujmú aj
čitateľov TRAMP NETu.
|
A tak pýtame sa kamaráta Lubyho, ako to vlastne bolo jeho
trampských začiatkoch a ako sa dostal k trampingu?
|
V konci tridsiatych a v začiatkoch štyridsiatych rokoch
minulého storočia, bol som trampským benjamínkom, ktorého
moji oveľa starší bratia Veľké Vajco a Malé Vajco,
prezývaného aj Pinkerton, s kamarátmi z osád
PŮLNOČNÍ MĚSÍC,
YUCATAN , či Brčkovi ZÁLESÁCI, ”nosili” na ich kempy
a nevadilo im to.
Na fotografiach, ktoré som priniesol sú aj oni, starší moji bratia Malé Vajco alias Pinkerton
a Veľké Vajco, ktorý v r.2007 odišiel na svoj posledný vander
z ktorého niet návratu.
|
|
|
|
...môj brat, Malé Vajco alias Pinkerton... |
|
|
|
|
|
|
...a môj brat Veľké Vajco... |
|
|
|
Luby a ktoré najstaršie legendy slovenského trampingu, si v
svojich trampských začiatkoch spoznal?
Pre mňa ako trampského benjamínka, zdržiavajúceho sa v trampských
partiach so svojimi staršími bratmi to bola skvelá možnosť spoznať dnes už legendárnych trampov,
ako bo John Hawkins, jeho manželka Boba /T.O. EL CORMORANE
1932/, Spring /T.O.UTAH 1938/, Bob Horský a Hondo, /T.O. TULÁK
1936/, Pubo Bezdek a mnoho ďalších, ktorí už nie sú medzi nami.
V mojích trampských začiatkoch som spoznal ale
i tých ktorí ešte s nami tu sú, ako Brčko a Tony
/T.O. ZÁLESÁK 1940/, Bojdo /T.O. MODRÁ HVIEZDA 1940/,
Bonzo /T.O. FLORIDA 1943/, Dalík /T.O. YUCATAN 1941/, Luidži
a ďalší .
S
Tvojho skoršieho vyprávania je známe že Tvoje trampské
začiatky neboli až tak ľahké, že v tom čase začala
druha svetová vojna?
Vojnové roky mňa a mojich kamarátov
spolužiakov prinútili
nariadením vtedajších mocipánov zúčastňovať sa na výchove
k oddanosti vlasti a jej obrane. A tak nariadili, že všetci
musíme byť organizovaní v Hlinkovej mládeži. Učili nás
spievať ”vlastenecké piesne ”, pochodovať v útvaroch, ako
vojaci, ale nebol výnimkou ani pobyt v prírode, kde sme sa na
tých vojakov hrali. Mali sme aj klubovňu do ktorej sme radi
chodili a to preto, že tam bola možnosť naučiť sa zručnosti
narábať
s náradím, ktorým sme vyrábali rôzne úžitkové predmety,
najmä z dreva. Ale malo to aj iný dôvod. Chodili tam aj
starší chlapci, vlastne už mládenci, ale aj dievčatá, vlastne
tiež už devy. A tí založili hudobno - spevácky súbor. Ten vystupoval na rôznych oslavách štátnych výročí,
akadémiách, na ktorých sa spomínali “hrdinské“ činy
Slovenských
vojakov ”bojujúcich” na východnom fronte. Hrali sa a
spievali ľudovky, či ľútostné piesne pre matky, ktorých
synovia museli so skrytým odporom k vojne, opustiť svoje
domovy a nasadzovať svoje mladé životy pre záujmy iných. A
bolo ich žiaľ veľa čo tam tie svoje mladé životy stratili.
Na jednej takej akadémii spolu so Stanom Zajacom, (neskorší
člen trampskej osady ELDORADO, z nášho TRAMP CLUBu
ho poznáte pod trampským menom Stenly), sme
zatancovali za hudobného doprovodu súboru odzemok.
Keď oficiálna časť skončila a oficiálni hostia odišli,
začali sa hrať a spievať piesne čuduj sa svete, tie naše
trampské a to preto lebo väčšina členov súboru sa skladala
z chlapcov a dievčat, ktorí už trampovali i keď
v tom čase ilegálne. Napríklad osadníci zo SAVANY - bratia Brožovci, Nitka ztrampskej
osady YUCATAN,
či Ćarli - Karol Vala s Kafkou - Zdenkou, vtedy ešte Zajacovou. A tomu
všetkému” velil” dirgent Zolo Rabay ilegálny odbojár!
|
Všeobecne sa vie, že práve v tomto spomínanom čase, za
tzv. Slovenského štátu boli silné tendencie a snaha vtedajších
mocných organizovať mládež aj politický. Ako ste prežívali,
ako vtedajšia mládež toto obdobie vy, podarilo sa vtedajším
mocipánom vás presvedčiť o správnosti smerovania vtedajšieho
štátneho zriadenia, o ktorom sa rozpráva že smerovalo k
fašizmu?
Pod takouto pokrievkou aj
činnosť nás mladších mala iný
chararker, ako ten želateľný. Vďaka takému skvelému mladému
kamarátovi akým bol náš ” brat vodca ” Šaňo Cúcor, skaut
telom i dušou. Naša klubovňa vôbec nepripomínala klubovňu Hlinkovej
mládeže.
Žiadne jej symboly by si v nej nenašiel, naopak na všetkých
stenách to boli symboly skautingu a nechýbal tam ani portrét
jeho zakladateľa lorda Baden Powela.
|
|
|
|
... v
skautskej klubovni v roku 1944...
|
|
|
|
A toto je snímka z roku 1944, kde sme si prezerali kroniku
nášho oddielu, v strede je “brat vodca“ Šaňo Cúcor alias Old
Shaterhand
nad kronikou sa skláňam ja, nado mnou možno spoznáte Stenlyho,
neskoršieho trampa osady ELDORADO a úplne prvý v civilnom
oblečení je Kuri - Jurkovič taktiež neskorší člen osady
RODRIGO. Tí ostatní nemenovaní po vojne všetci tvorili
6.oddiel bratislavských skautov.
|
|
|
|
...písal
sa rok 1947 a ten mladý skautik na fotografii to je Luby...
|
|
|
|
A ako to bolo so skautingom, keď skončila Druhá svetová vojna
?
Keď skončila desivá druhá svetová vojna začali sme už
legálne skautovať. Dlhé trvanie to ale nemalo. Nastúpil nový
spoločenský poriadok a bolo po skautingu. V tomto poriadku
nebolo pre skauting miesto a do nových štruktúr ma to
nijako nevábilo, tak ako aj ostatných mojich kamarátov.
|
|
|
|
...a toto je
už po vojne, na fotografii je naša skautská družina
na Mariatálskej lúke nad kravským napájadlom. Dnes toto
miesto je už v hustom lese, vtedy to bola ešte
časť rozľahlej Mariatálskej lúky a tam nad nami niekde za
tým
hustým porastom, bola skrytá tá povestná prvá chata ,na mieste
ktorej dnes stojí S.T.O. SDA...
|
|
|
|
Luby, po zákaze
skautingu ste isto chodievali do prírody naďalej i keď už nie
v skautských oddieloch, ale zrejme určite niečo vo vás zo
skautingu zostalo a do prírody vás to ťahalo naďalej?
Po zákaze
skautingu sa ozvalo vo mne klíčenie toho dávno zasiateho
trampského semena a ujalo sa. Založil som z býalých
skautov trampskú
partiu (nie osadu, lebo nemali sme nikde svoj stabilný kemp)
a prijali sme názov SPIEVAJÚCE ŠÍPY (1948- 1951). Jadro
partie tvorili kamaráti Dukši - Dušan Zolvík, Ivko - Ivan Kuhn,
Luby - Ľubo Domes a Tučko - Miro Synek
Spočiatku nás nechodilo veľa, ale postupne nás pribúdalo
a pribudli aj dievčatá. Boli to vandre najmä do Malých Karpát,
do Borinky, na Pílu, Zochovku, Dobrú Vodu, ale i na dlhšie
vandre po Slovensku pešo,bicyklom, vlakom. Bol to vždy
zážitok!
|
|
|
|
...toto bolo zakladajúce jadro
našej partie SPIEVAJÚCE ŠÍPY. Horný rad Dukši - Dušan Zolvík, Tučko
- Miro Synek,
dolný rad Luby - Ľubo Domes a Ivko - Ivan Kuhn.
|
|
|
|
|
|
|
...partia
SPIEVAJÚCE ŠÍPY, jeden z prvých vydarených vandrov... |
|
|
|
|
|
|
...jeden z prvých vydarených vandrov, táborenie na fleku kde
dnes stojí chalupa u Slívu...
|
|
|
|
|
|
|
...a tu nás trochu pomáčalo... |
|
|
|
|
|
|
...a tu
SPIEVAJÚCE ŠÍPY už trochu podrástli... |
|
|
|
|
|
|
...gitara
SPIEVAJÚCÍM ŠÍPOM nikdy nechýbala... |
|
|
|
|
|
|
...a tu sme v YMCA tábore na Píle
v roku 1950... |
|
|
|
|
|
|
...osvieženie v
riečke Gidra, v malokarpatskom údolí pod hradom Červený
kameň...
|
|
|
|
|
|
|
...a dobrá nálada na lúke YMCA tábora,
v pozadí ubytovacie chatky pre letné táborenie, dnes už len
spomienka...
|
|
|
|
|
|
|
...a toto je asi
posledná spoločná fotografia SPIEVAJÚCÍCH ŠÍPOV... |
|
|
|
Vaša trampská partia SPIEVAJÚCÍCH ŠÍPOV vraj nemala dlhé trvanie a
rozpadla sa, prečo?
Rozpadlo sa to po viac ako troch rokoch. Po ukončení
učňoviek, maturít, nástupu na vojenskú základnú službu,
či prijatie niektorých na VŠ sa to už nikdy neobnovilo.
Ostali len pekné spomienky a spomínam už len ja.
Iste, že po rokoch ktoré si v minulosti prežíval s viacerými
partiami v prírode, si na prírodu a na pobyt v nej už
nemohol zabudnúť, Kde si sa potom túlal a viedli ťa tvoje túlavé
boty po trampských chodníčkoch?
A tak som sa
vtedy stal samotár. Neskôr keď som sa oženil a spolu s
manželkou Erikou sme trampovali vo dvojici a dostali
sme sa aj na vodu. Splavili sme niekoľko krát Dunaj, Oravu,
Belú i Váh. Boli to krásne chvíle a nedá sa na to zabudnúť.
Vtedy ešte neboli na týchto riekach žiadne vodné diela a
priehrady, takže bolo
možné sa kochať nevšednou krásou okolitej prírody .
|
|
|
...takto
sme začali pádlovať s manželkou Erikou a "pádlujeme"
spolu už 59 rokov...
|
|
|
|
|
|
|
...rok 1952
na nádhernom, vtedy ešte modrom Dunaji... |
|
|
|
|
|
|
... a ešte
na rieke Váh... |
|
|
|
|
|
|
...táborenie
pri splave Váhu, na lúke pri Šútove... |
|
|
|
|
|
|
...náš camp
na Váhu pri Vrútkách... |
|
|
|
|
|
|
... a to sme
na Váhu pod známymi perejami a skalami ktoré ssa v
povestiach nazývajú Margita a Besná...
|
|
|
|
|
|
|
...aha, tam
niekde by mala byť kompa cez Váh... |
|
|
|
|
|
|
...krajina z
Považského hradu a starý Milochov... |
|
|
|
|
|
|
...a toto je
posledná fotografia z tejto plavby a pohľad na Váh v
Komárne, kde sa rieka vlieva do Dunaja...
|
|
|
|
A
snáď si sa vyhol vojenčine? Veď to si už bol v tých mladíckych rokoch
keď "vlasť volá"?
Nie, nevyhol
som sa vojenčine.
Po krásnom lete prišla až veľmi studená jeseň a to bol čas,
kedy si ma vlasť povolala brániť ju pred ”západnými
imperialistami.”
Na počudovanie nedali mi zbraň, ale lopatu a tak som šiel
brániť tú vlasť na Libavu. ( 53. PTP Libava). Nezaskočilo ma
to.
Trampská nátura mi pomohla prekonať nástrahy bojových
priestorov, v ktorých sme kopali nie okopy, ale rýhy pre
vodovod do vojenských táborov a usadlostí. Ó tá bridlica!
A čo po vojenčine, neťahalo ťa to do lesa medzi kamarátov?
Prešlo viac ako
24 mesiacov strávených na vojenčine a bolo po všetkom... aj doma po trampovaní.
Nastali iné starosti. Manželka, dieťa, nástup do zamestnania
v istej inžinierskej organizácii. Tam som pracoval ako
projektant
inžinierských stavieb. Práca mi nedovoľovala sedieť iba za
prknom, keď som chcel niečo naprojektovať, musel som si
v teréne
podklady vyrobiť sám. Zákazok bolo veľa a tak som od skorej
jari do neskorej jesene pracoval na meračkách, v tom, ktorom
mieste našej krásnej krajiny. V zime sa všetko v ateliery
vyhodnotilo a mohlo sa projektovať.
Takže v tej prírode si vlastne zostal, i keď svoj pobyt v nej
nebol už trampský, alebo sa mýlim?
Také najdlhšie moje
pracovné
pôsobenie, kde som mal aj detašované pracovisko, bolo na Podbánsku vo Vysokých Tatrách. Nádherná príroda Liptovských
Hôl, Roháčov či Západných Tatier, stala sa mi putom s ktorým
som sa dlho nevedel rozlúčiť. Môhol som tu prežívať aj tú
trampskú romantiku k čomu ma ona neodolateľné vyzývala. V
spomienkach mi dodnes živo rezonuje množstvo pekných.
zážitkov, či už to bolo sčítanie kamzíkov nad Temnými
Smrečinami, či svišťov na svahoch Kriváňa, alebo Krátkej. S priateľmi
zTANAP–u som sa dostal do takých miest, ktoré mi pripomínali
vysnívané krajiny z dobrodružných románov Jacka Londona, či
zálesáka Setona . Boli to Tichá dolina, prekrásna Kôprová dolina, Nefcerka s Terianskými plesami, Temné smrečiny
s Vajanského vodopádmi a s Dolným a Horným Temnosmrečianskym
plesom a až tam niekde na konci, Chalupinského vráta.
Moja vďaka patrí za to nezabudnuteľným mojim priateľom, no
žiaľ dnes už nežijúcim výskumníkom TANAP-u a bývalým
vynikajúcim čsl. horolezcom manželom Blahoutovým.
|
|
|
...Podbanske 6O – te roky minulého storočia miesto môjho
pôsobenia ... |
|
|
|
|
|
|
...a to sme na terase môjho zrubu s priateľmi z TANAP - u...
|
|
|
|
|
|
|
...cesta za
povinnosťami, lávka cez Belú, dnes je tam betonový most... |
|
|
|
|
|
|
...Tri studničky
- hájovňa...
|
|
|
|
|
|
|
...vtedy ešte osa budúcej cesty I. triedy na Štrbské
Pleso... |
|
|
|
|
|
|
...meranie sklonu terénu priečneho profilu...
|
|
|
|
|
|
|
...a toto je
už realizácia podľa projektu, výrub lesa pre cestné
teleso... |
|
|
|
|
|
|
...a takto drasticky to pokračovalo ďalej. Dodnes mám z toho zlý
pocit. Až neskoršie som si uvedomil, že svoj podiel
na tom mám aj ja. Som z toho smutný a ak touto cestou
prechádzam vyčítam si či to nemohlo ísť aj inokadiaľ...
|
|
|
|
|
|
|
...toto sú
už spomienky oveľa krajšie. Je to výstup na pozorovacie
stanovište... |
|
|
|
|
|
|
...a toto
už stanovište na sčítanie kamzíkov,
na hrebeni Nefcerky ... |
|
|
|
A aké boli
tvoje ďalšie cesty tatranskou prírodou?
Všetko má svoj koniec. I moja temer osemročná práca na
projekte i výstavbe tejto cesty, ktorá začínala v Liptovskom
Hrádku, pokračovala cez Liptovský sv.
Peter, Vavrišovo, Pribilinu, Podbanské, Tri Studničky, Štrbské
Pleso a skončila
rekonštrukciou cesty v Štrbe.
Ďalšie roky už neboli také priaznivé užívať si takúto
trampskú romantiku, pretože podmienky sa zmenili.
Dostal som sa na stáž do zahraničia a po jej absolvovaní
svoje nadobudnuté skúsenosti som uplatňoval na rôznych
stavbách na Morave a neskoršie aj doma na Slovensku. Takto
roky rýchlo ubiehali a ani som sa nenazdal a bol
som na dôchodku. Myslel som si, že budem mať viacej času na
manželku, rodinu, početné vnúčatá i stretávať sa
s bývalými kamarátmi. Ale podarilo sa to tak asi na menej
ako polovicu. Oslovila ma firma ktorá sa začala rozvíjať, či by som bol ochotný im pri tom pomôcť. Ponuka bola lákavá
a tak som súhlasil. Tá pomoc trvala 18 rokov.
Vyťaženie vo firme bolo dosť náročné, ale bol som doma
a vedel som si nájsť čas aj na to čo som si predsavzal.
A aké boli
tvoje ďalšie cesty prírodou, nezabudol si na trampov a
tramping?
Začal som smanželkou chodiť na vychádzky do prírody, tak
isto aj s vnúčatmi. Nikdy som neobišiel Kačín, kde som
postretával starých kamarátov a aj spoznával tú mladšiu
generáciu trampov ktorá tam chodí dodnes. Našiel som si čas
pravidelne chodiť aj do TRAMP CLUBu. Bolo a je to stále
úžasné stretávať sa s takými kamarátmi, ktorých som poznal
ešte ako ten trampský benjamínek. No žiaľ aj tu čas vystrojil
mnohých na posledný vander a pomaly tých ktorých si
z mladosti pamätám stále ubúda. V TRAMP CLUBe sa uvoľnilo
miesto hospodára. A tak ma oslovil vtedy bývalý Old Šerif Brčko, či to
zoberiem. Súhlasil som a robím to už desať rokov. A dokedy? No
dovtedy keď mi to napovie moje zdravie, že je na to už čas.
|
|
|
|
|
...a old kamaráti na Kačíne, jar 1998... |
|
|
|
|
|
|
...a medzi
tými najstaršimi v TCB
v Rači 1998... |
|
|
|
Luby, známa je
i tvoja trampská partia s názvom TÚLAVÍ STARCI. Môžeš nám
niečo o ních prezradiť?
V roku 2001 z “Kačínských” trampských veteránov nad 60 a viac
rokov zakladám trampskú partiu Túlavých Starcov, ktorých
neopustila túžba túlať sa po starých Malokarpatských
chodníčkoch. Partia aktívne funguje už 10 rokov. Tak ako to
v živote
býva, aj jej niektorí členovia už odišli na svoj posledný
vander, ale tí čo ostali a slúžia im ešte ruky, nohy a dych,
pravidelne každú sobotu vyrážame za spomienkami na tie staré
fleky. Často sa k nám pridávajú aj iní seniori, ktorým sa
takýto relax páči a aj to, že pri tom spoznávajú o čom ten
tramping vlastne je. Všetci sme aktívny členovia TCB a často
sa zúčastňujeme podujatí na ktoré nás pozývajú kamaráti
z trampských osád a náš TRAMP KLUB.
Na záver môjho
dlhšieho rozprávania o mojej trampskej životnej ceste
vyslovujem iba jedno želanie:
...aby tramping nikdy neodišiel na večný vander !
|
|
|
|
|
...toto sú oni
TÚLAVÍ STARCI, partia trampov seniorov založená
v auguste roku 2001.
Z ľava Luby, Jožo, Elo, Jano, Fero.( chýba Mirec) |
|
|
|
|
|
|