Trampská osada

TULÁK

Bratislava 1930

1930

Trampská osada TULÁK z Bratislavy bola založená v roku 1930 a to iba necelé dva roky po založení prvej trampskej osady na Slovensku WAIKIKI. V prvých trampských zápisnikoch a kronikách z vtedajšieho obdobia sa zachovali zápisy o tom, že ju zakladali traja vtedy ešte iba mladučkí chlapci, ktorí si dali trampské mená Bob, Bubo a Jim. Stanárská osada si našla a  mala svoj domovský camp na Železnej studničke,  pri Bielom potoku -  hornej časti potoka Vydrice v Malých Karpatoch. V blízkosti ich táboriska mala svoj flek aj o rok mladšia trampská osada RUDÝ TESÁK /zal.1931/.

Osada TULÁK sa tak stala v poradí vlastne piatou slovenskou trampskou osadou založenou krátko po vtedajších už starších prvých trampských osadách založených v rokoch 1928 - 1929, ktorými boli osady WAIKIKI, KOŇASINKA, WIKING a prvá trampská vodácká osada s názvom RIVER CLUB. 

V tom istom roku keď bola založená osada TULÁK, teda v roku 1930 boli založené aj ďalšie trampské osady BIG PINE, BIG HORN a aj mimo bratislavská osada HLADNÍ VLCI zo Stupavy. A tak trampov a trampských osád postupne pribúdalo.

1932

V kronike osady TULÁK sme si prečítali i to, že z trojice pôvodných zakladateľov osady v roku 1932 zostal iba Bob. Činnosť osady to však neovplyvnilo. Bob hneď po založení osady dokázal okolo  seba  stmeliť nový silný kamarátsky kolektív a do osady pribúdali ďalší kamaráti.  Osada sa rozrástla a pribudli kamaráti Bobek, Gringo, Mája, Mery, Mláťačka, Rybár, Satan - Hondo. Neskoršie aj Bugi, Cvoček, Gintri, Joe, Mondo, Pirát, Redo, Silný, Tom a Zrzek.

Časť členov osadníkov z osady TULÁK. Hore zľava Bobek, Redo, Mery, Vajco Čermák a dole Hondo, Čierny Johny a Piťo Mikuška z osady BEDUÍNOV...

1935

V roku 1935 osada vymenila svojú prvú "pirátskú"  čiernu pôvodnú vlajku na ktorej bola lebka zo skríženými kosťami v hornej časti s nápisom TULÁK a začala používať svoj nový grafický jednoduchý návrh rovnoramennej vlajky v stred s písmenom T. Podľa tohoto návrhu si spravili - vyšili aj domovenky /nášivky/ ktoré v tom čase volali odznaky.

1936

Šerif osady Bob narukoval na povinnú vojenskú službu. Vojenčil však v Bratislave. Často prichádzal medzi svojich osadníkov, čo malo dobrý vplyv na život osady a osada sa v tom čase rozrástla o viacerých nových členov.

1937 

Na slezine v záhradnej reštaurácii pri "jáskovackom" tuneli pod Hlavnou stanicou v Bratislave za prítomnosti kamarátov z osad BEDUÍN, RUDÝ TESÁK, WAIKIKI   a trampských samotárov trampi udelili šerifovi osady TULÁK - Bobovi Tulákovi titul „šerif všetkých šerifov".

...šerif osady TULÁK kamarát  Bob Tulák. Od roku 1937 na Slovensku „šerif všetkých šerifov"...

1939

V roku 1939 základ osady tvoria starší členovia kamaráti Bob, Pirát, Bugi, Red. Z mladších sú to Jim - Vajco, Hezoun, Buni, Old Hope - Gringo, Zdeno Rybár, Hondo mladší a Cvoček. Osada v tom čase mala i ďalších členov a sú tu len mená tých, ktorí s osadou chodievali častejšie, či už viac rokov. V tom istom roku osadníci Gintri a Satan - Hondo starší odchádzajú nútene do Čiech.

Osadu TULÁK v mesiaci  júni navštívil miestny horár a osadníkom rozkázal opustiť ich camp na Bielom potoku a odísť. Dôvod bol nejasný a nikdy sa pravá príčina nevysvetlila.  Dáva sa to však aj do súvisu s "vládnym sanatóriom" v blízkosti osady, možno i tiež preto že noví členovia osady Gringo a Zdeno tam prišli dva krát na motorke a vládna vila potrebovala zrejme absolútny kľud.

Lúčenie s ich milovaným campom bolo veľmi ťažké a Bob Tulák ešte v roku 1942 pre trampský časopis, ktorý začal vychádzať v Bratislave s názvom Tramping napísal svojú spomienku na tento starý flek. Žiaľ vyšlo len jedno číslo tohoto časopisu, takže Bobovú spomienku nebolo možné uverejniť.  Stalo sa tak až v roku 1944, keď vyšlo prvé číslo nového bratislavského trampského časopisu STEZKA. Je snáď zaujímavé prečítať si článok z trampského časopisu napísaný pred viac ako sedemdesiatimi rokmi a tak vám ho prinášame:

 

Starý flek

Tok Bieleho potoka, proti prúdu, cez Červený most, Železnú studienku, prvý a druhý kameňolom, privedie každého na miesto, kde je kolíska bratislavského trampingu. Tu sa to začínalo a odtiaľ sa to rozbehlo do celého okolia Bratislavy, ba i ďalej. Tu sme prežívali začiatky toho všetkého, čo nás púta k prírode. Krásne údolie, údolie, ktoré dáva tomu, kto tam prežil aspoň jednu noc, nezabudnuteľné spomienky. Krásny táborák, spev za doprovodu gitár, ktorých bolo zo začiatku málo, hlučné osadné potlachy, ktoré končievali až ráno, keď osadníkov uspával žblnkotajúci Biely potok. Nám trampom je príroda všetkým. Nikdy nebudeme môcť - hlavne my starší - zabudnúť na krásne chvíle, ktoré sme prežívali pri táboráku v kruhu osady, v objatí kúzelných tmavých nocí, ktoré nie sú nikde také, ako tu:

... spomienky letia v diaľ tej chvíle svetom, obloha jasná nám s hviezdami rozpráva čarovnú báseň...

Snáď si dakto pomysli, že tie noci boli jednotvárne. Každá prežitá noc mala pre nás nové a nové kúzla. To sa ale nedá opísať, to sa musí prežiť. Nikdy nás nevedel odradiť sebaväčší dážď, vždy sa išlo. Veď aký to pôvab, keď dážď hudie uspávanku monotónnym bubnovaním na steny stanu. Krásne sú noci prežité v kruhu kamarátov.
Život na Starom fleku už patrí minulosti. Tento tábor prežíval všetky naše začiatky. Pamätá aj prvé tri chaty, o ktoré boli tuhé boje medzi osadami. Čo sme tu prežívali, to bolo to najkrajšie z celého života. Údolie bolo svedkom divých potlachov, pri ktorých nesmelo nikdy nikomu chýbať široké sombrero, takže sa podobalo často spomínaným americkým kaňonom. Zážitky z nášho údolia zostanú nám vpísané do pamäti zlatým písmom, hlavne Pirátova svadba, na ktorú každý rád spomína.
Spomínam často na lúčenie v roku 1939, keď sme museli navždy opustiť náš milovaný starý flek. To pocíti len ten, komu prirástol k srdcu ten kúsok zeme u Bieleho potoka.

Bob Tulák 1942

Osada si však hľadala svoj nový camp. Stala sa hosťom na viacerých vtedajších trampských osadách, ale i na skautskej chate postavenej na Pánovej lúke, tiež na chate trampskej osady GRANADA. Stanovať chodievali aj na Devínske jazero a pozývaný boli aj do Svätého Jura, kde  ich prichýlil mlynár Klaus.

 

 

Na jeseň to však skúsili na Bielom potoku znovu, začali tam aj obnovovať medzitým zničené podsady, ale keď ich tam prepadli údajne "pytliaci", začali sa už vážnejšie obzerať po novom stálom sídle. Ešte v tom istom roku začali chodiť stanovať na Devínske jazero, ktoré sa stalo cieľom ich letných vandrov  a výprav spojené s letným príjemným kúpaním.  No na Devínskom jazere v tom čase mali svoje hlavné sídlo aj trampské osady SAVANA a UTAH. Samozrejme že tiež aj  niektoré ďalšie osady a tak o trampskú zábavu a večerné posedenia pri ohňoch za zvuku gitár a trampských piesní tu nebola nikdy núdza.

Prišla však zima aj tu našli riešenie, keď radi ich prichýlili trampskí kamaráti z trampskej osady BEDUÍNOV na svojej chate nad Dúbravkou.

Osada TULÁK bola známa aj svojou veselosťou, niekedy až neviazanou, ktorú poznali aj obyvatelia viacerých dediniek na Záhorí, najmä však Dúbravky a Devínskej Novej vsi, kde sa TULÁCI zvykli zastaviť na hodoch, ale aj obyvatelia Patrónky, kde v okolitých rodinných domoch väčšina osadníkov bývala a ktorí ich poznávali, keď sa v nedeľu popoludní vrátili z lesných trampských zákutí do mesta a zastavili sa na pivečko so svojími gitarami a spevom v hospode „u Karačky“.

 

...osada TULÁK prepadnutá "banditmi" si bráni svoje teritórium a svoj nový camp...

...na fotografii vľavo s gitarou  je kamarát Hawkins a Hondo z TULÁKOV...

..."banditi" z EL CORMORANE DEL TORTUGA  boli úspešne prevychovaný na opäť riadnych trampov a tak vznikla aj táto fotografia. Po ľavej strane je Hondo z TULÁKOV a vo svetlých vetrovkách kamaráti Hawkins a Boba z Kormoránov ...

1940

Na jar v roku 1940 osada si našla svoje nové táborisko v doline, ktorá spod vrcholu Devínskej Kobyly  klesá k oveľa neskoršie postavenej, dnes však už tiež iba bývalej továrni "Technické sklo". Dolina dostala od TULÁKOV trampské pomenovanie Rudé údolie. A tak novým trvalým miestom ich  pôsobenia sa stáva nádherná krajina Devínskej  a Dúbravskej časti Malých Karpát

Vtedy ešte malé dedinky Dúbravka a Devínska Nová Ves sú v dnešných časoch  súčasťou Bratislavy a pod úpätím tunajších malokarpatských kopcov sa tu dnes už nachádzajú veľké mestské sídliská.

 

Dedinka Dúbravka sa pričinením osady TULÁK a tiež ďalších trampských osád BEDUÍNI /zal.1938/, PARTA VESELÝCH /zal.1937/ a aj neskoršie založenej dievčenskej osady VESELÁ TROJKA /zal.1942/ ktoré tu mali svoje campy a chaty stala hlavným kultúrnym aj športovým strediskom bratislavských trampov. Na dúbravskej Glavici často športovali a hrávali futbal a to nie len s tamojšími trampskými osadami, ale aj "dedinskými" dúbravskými chlapcami a hlavne poriadali športové turnaje vo volejbale, boxe v zime v lyžovaní a podobne.  A tak dedinka Dúbravka sa stáva známou medzi trampmi aj poriadaním  súťažných trampských speváckych pretekov v miestnej krčme "u Zajíčkovej" dokonca s majiteľmi dúbravskej krčmy sa trampi tak zblížili, že tam mohli zavše najmä v zimných chladných mesiacoch aj prenocovať na streche v sene.

 

 

Významnou osadnou aktivitou bolo aj založenie vlastného speváckeho zboru osady TULÁK, ktorého členmi sa stali osadníci Bobek, Divoký Fred, Hondo, Pike Pápay, Piťko a Vajco Čermák. Členstvo v tomto zbore nebolo však vyhradené iba pre týchto osadníkov a zbor často pri rôznych vystúpeniach dopĺňali aj ďalší členovia tejto trampskej osady.

1940

Starší trampi z generácie tohoto obdobia o osade TULÁK sa za svojho života vyslovovali jednoznačne tak, že práve táto osada sa už po jej vzniku stávala všeobecne známou zo svojou dovtedy trampom neskutočnou športovou, ale aj kultúrnou aktivitou.

Postupne  sa z osady TULÁK po krátkom čase stala osada, ktorá po dlhé roky udávala smer bratislavským trampom a trampským osadám hlavne organizovaním speváckych, ale aj športových pretekov, čo vytvorilo vynikajúce podmienky pre vzájomné stretávanie sa  a kamarátstvo, či priateľstva medzi nimi. 

Už v roku 1940, pod vedením šerifa Boba Tuláka usporiadala osada TULÁK športové trampské súťaže a tiež aj 1.volejbalový trampský turnaj v Dúbravke. Bob Tulák pri tejto príležitosti dal vyrobiť strieborný putovný pohár pre víťazov. Tento sa zachoval do dnešných dní s menami víťazných osád v prvých štyroch ročníkoch. Víťazom prvého ročníka sa stála trampská osada GRANADA.

...nástup osadníkov k zápisu k trampským športovým súťažiam...

...a v boxe práve súťažia trampské dievčatá...

...športová súťaž v zápasení vo volnom štýle...

...cenu, putovný  pohár, k volejbalovej súťaži bratislavských trampských osád v roku 1940 venovala osada TULÁK...

...fotografia z 1.volejbalového trampského turnaja v Dúbravke. Víťazom prvého ročníka sa stála trampská osada GRANADA...

...ako vidieť z fotografie, nebola to len obyčajná trampská zábava, ale skutočné športové zápolenie...

...a v prestávkach športového zápolenia, ako to tiež vidieť z fotografie, bolo počuť vela známych trampských piesní...

 

O týždeň neskoršie po volejbalovom turnaji mali už dávnejšie naplánované neobvyklé trampské kultúrne podujatie. Totiž šerif TULÁKOV Bob navrhol a jeho osada TULÁK v roku 1940 usporiadala v Dúbravke u Zajíčkovej "SPEVÁCKE PRETEKY BRATISLAVSKÝCH TRAMPSKÝCH OSÁD" - vôbec prvé trampské podujatie takéhoto druhu na Slovensku.  Stretli sa tu vtedajšie najvýznamnejšie bratislavské trampské spevácke zbory, aby medzi sebou súťažili a rozhodli o prvenstve.

Už v týchto prvopočiatkoch súťažného spievania trampských piesní na Slovensku bolo veľkým úspechom šesť prihlásených súťažiacich zborov z trampských osád.

Zároveň to však naznačuje i to, že tieto trampské zbory nevznikli zo dňa na deň a že trampská pieseň a jej zborové spievanie v trampských osadách malo už viacročnú tradíciu.

Odtiaľto sa nám zachoval aj zápis o tom,  že porota vyhlásila ako víťaza  "SPEVÁCKYCH PRETEKOV BRATISLAVSKÝCH TRAMPSKÝCH OSÁD" organizátora tohoto podujatia trampskú osadu TULÁK, čo nebolo pre účastníkov ani veľmi veľkým prekvapením, preto že naozaj spomedzi iných svojím spevom vynikali. Víťazní TULÁCI dostali víťazný putovný strieborný pohár a navyše ešte veľký rohlíkový a lekvárový koláč, so zapečenou päťkorunáčkou, vtedajším veľmi veľkým peniazom. Vrhli sa naň tak, že sa za koláčom len tak zaprášilo, ale kto sa prehrýzol ku kovovému peniazu, to nevieme dodnes a nevedia to ani víťazi. Nik sa vtedy vraj z TULÁKOV k nálezu tej päťkorunáčky neprihlásil, čo napokon viedlo  k meditačným rečiam, že možno tam tá päť koruna ani nebola.

 

Tieto  "SPEVÁCKE PRETEKY BRATISLAVSKÝCH TRAMPSKÝCH OSÁD" sa stali najúspešnejším trampským kultúrnym podujatím tých čias a ich tradícia trvala až do roku 1956.

Spevácky zbor víťazov súťaže  z trampskej osady TULÁK v roku 1940. Zľava hore Bobek, Fred, Piťko,  dole Hondo, Pike Pápay, Vajco Čermák

1941 

Spomienka zapísaná v kronike osady zostala aj na prvý trampský sobáš v osade v roku 1941 osadníkov kamaráta Buniho a Tončy. No vraj bolo to vela slávy a aj trampskej zábavy...

1942 

V  zime  dňa 15.2.1942 usporiadala osada TULÁK - 1. Lyžiarske trampské preteky. Hlavným organizátorom týchto pretekov bol Bob Tulák. Na trať začínajúcu pod Červeným mostom smerom na malokarpatskú Železnú studničku a horáreň Kačín /vtedy Entenlake/  vybehlo 25 pretekárov.  Víťazom týchto pretekov sa stal kamarát Benzol z OSADY VESELÉHO MLADI, pred Danom z UTAHU, Kolumbom z tej istej osady a Cvočkom od TULÁKOV. Po sčítaní časov boli prví TULÁCI a za nimi osada ZÁLESÁK.

V lete dňa 26. júna 1942 osada usporiadala 2.volejbalový trampský turnaj v Dúbravke. Putovný pohár volejbalového turnaja sa však stratil a tak športovo zápolili len o diplomy.

V tom istom roku v lete šerif osady Bob spolu s Majkou splavili rieku Váh na kanojke. Táto plavba zostala v osade pamätnou preto, že sa každoročne opakovala, ale potom už s väčším počtom zúčastnených osadníkov.

Z roku 1942 sa nám zachoval zápis o víťazovi pretekov v trampskom zápisníku kamaráta Honda z TULÁKOV /mladších/. Tu už na dobovej kresbe môžeme vidieť, že víťazná skupina TULÁCI spievala v sedemčlennom obsadení a mala v skupine aj kamarátku. V tomto zápisníku sú však v pravom rohu dole  uvedené iba dve mená osád v poradí ako sa umiestnili  - TULÁCI a SAVANA. Zaujímavé je však najmä to, že na stuhách z gitary sú uvedené názvy piesní, ktoré TULÁCI na súťaži spievali. Boli to samozrejme tri piesne pre každú súťažiacu osadu povinné a TULÁCI si vybrali z vtedajšieho známeho trampského repertoáru tieto: V KEŇU TAK SÁM, GONDOLA MILOVÁNÍ a PROSÍM NEODCHÁZEJ,

1943

Rok 1943 bol najmä v znamení sobášov a uzatvárania manželstiev. Na spoločnú cestu životom aj tým trampským, sa vydali osadníci Bob a Májka, Red a Mary, Pirát a Pavla.

Trampské svadby, čo sa síce považuje za vec normálnu, tak ako to aj v bežnom živote beží, avšak do trampskej osady TULÁK priniesli trochu počiatočného nepokoja. Najmä tí mladší osadníci nevedeli predovšetkým šerifovi Bobovi odpustiť, že bral priveľmi ohľad na svoju Maju. Mladším chlapcom bolo ťažko  pochopiť, že ich šerif dospel do veku, keď sa už chlapcovi patrí mať životnú družku. V osade došlo k rozdvojeniu, kde tí mladí sa začali nazývať TULÁCI MLADŠÍ, ale to časom prešlo a osada zas bola jednotná.

...najpopulárnejšou trampskou postavičkou z osadníkov sa vtedy stal mladoženáč Pirát. Pozornosť budil už svojím zjavom, ale preslávil ho najmä jeho zmysel pre humor a tiež skoro estrádne vystúpenia na viacerých potlachoch a to nie len  bratislavských trampov, ale aj v Prahe a Brne...

...stará parta osady TULÁK. Zľava Vajco Čermák, Pirát, Bob a Džeky...

1944

Začiatkom roku osadníci Mirek a Hondo odišli k Jegorovovým partizánom do Kunerádu, neskôr do oblasti Lubietovej a na Prašivú do Nízkych Tatier, čo považujeme ešte i dnes za veľkú česť osady a jej osadníkov. Tieto vojnové roky osada TULÁK prežila bez strát osadníkov, aj napriek tomu, že viacero osadníkov Slovenský štát pod Tisovým vedením nútene obliekol do vojenského mundúru a tak sa museli vo vojenských uniformách zúčastniť tejto celosvetovej frašky - vojny vyvolanej fašistami a ich zvrátenou ideológiou nacizmu.  Starší chlapci zavše na čas vypadli zo zostavy osady aj pre tieto vojenské povinnosti (nezabúdajme, že bola vojna a slovenská armáda raz tiahla do Poľska, potom na Východ a napokon aj do Talianska). Nakoniec viacerí skončili v uniformách Slovenskej armády v Slovenskom národnom povstaní, kde sa zapojili do boja proti zvrátenej Himlerovej a Hitlerovej ideológii  neskutočne veľkého vojenského konfliktu, kde v tej zlej dobe zahynulo milióny nevinných ľudí nie len v Európe ale i v celom svete..

Rok 1944 v osade začínal tiež sobášom osadníkov Bila a Julče. Tieto svadby v osade bývali vždy veľkou slávou a jedným z obľúbených  obradov pri týchto svadbách bolo vytvorenie slávobrány z hokejok. To preto, že niektorí členovia osady hrávali úspešne hokej za HC Bratislava.

Ako v posledných rokoch už tradične osada usporiadala aj v poradí 4.volejbalový turnaj v Dúbravke, ktorý tiež už tradične bol spojený aj s inými športovými súťažami ako napríklad box. Víťazom volejbalového turnaja sa stáva trampská osada  YUCATAN a preberá starý putovný pohár osady TULÁK ktorý sa opäť našiel.

1945

Osadníkov z TUlÁKA už v roku 1944 prilákali vody modrého Dunaja a začali "vodáčiť" a chodievať táboriť na Veľkú rieku  - Dunaj.  Preto že ich lode bolo treba aj niekde zakotviť, či uschovať, stali sa členmi trampského DUNAJKLUBU ktorý v roku 1933 založila trampská osada WAIKIKI a ktorý mal v tom čase už veľkú lodenicu najprv vo Vlčom hrdle.

Z osady TULÁK sa stali riadnymi členmi bratislavského trampského Dunajklubu v roku 1945 kamaráti Ján Kratinoha - Pirát a Zdeno Tomo s manželkou Eliškou. Pirát však v neskorších rokoch zmenil lodenicu a prešiel tiež do trampskej lodenice ADMIRÁLSKA KOTVA

Osada TULÁK usporiadala 27.6 už v poradí 5.volejbalový turnaj v Dúbravke. Víťazom sa stáva trampská osada MYŠÁCI.

Tieto trampské aktivity osady TULÁK pretrvávali celé roky a neprerušili ich i keď ich utlmili  vojnové udalosti Druhej svetovej vojny

1946

V mesiaci jún prebiehal už tradičný 6.volejbalový turnaj. Tu však nastalo vela zmien. Hlavným usporiadateľom sa stala osada YUCATAN a za miesto turnaja si vybrali obec Devín. Spomíname to i preto že víťazom turnaja sa stáva trampská osada TULÁK. Turnaja sa zúčastnili osady CONDOR, MYŠÁCI, OVM, TULÁK, VLCI, YUCATAN

1948

1949

Po vojne prišli však pomaly a postupne aj roky, že sa už nedali tak jednoducho poriadať spevácke či športové trampské súťaže a tiež potlachy. Ich príprava musela byť utajovaná a tramping ako taký pomaly ale isto prechádzal do ilegality. Nastúpila nedobrá politická doba povojnového úspešne násilne preneseného sovietskeho stalinistického kultu osobnosti do života celej spoločnosti. Mnoho nevinných ľudí bolo uväznených a mnohí z nich v štátnych väzniciach v Leopoldove či Ilave našli aj svoju smrť. Boli popravený len preto že nechceli prijať v svojom myslení sovietsky stalinistický vtedajší štátny trend kultu osobnosti, ktorý bol okrem iných podlostí podmieňovaný kolektivizáciou súkromných majetkov obyvateľov. A tak mnohí z týchto politických väzňov boli popravený, kde smrteľný ortieľ nad nimi vydávali  právnici s politicky vymytými mozgami, poplatný vtedajším sovietskym stalinistickým myšlienkam budovania štátu. 

1952

Napriek týmto novým podmienkam a týmto politickým skutočnostiam trampský život neutíchol a potlachy sa konali naďalej.

Aj osadníkov z TULÁKA do okolia Zochovej chaty v roku 1952 prilákal Potlach na Zochovej chate. Miesto si tak obľúbili že sem smerovali ich vandre častejšie, aby spoznali vtedajšie krásne malokarpatské lesné okolie chaty, kde okolitú prírodu kľudne mohli vtedy ešte nazývať divočinou..

... v horných oknách Zochovej chaty sú osadníci z osady TULÁK v roku 1952. Bolo to ešte v tých časoch, keď táto turistická  chata bola občas aj trampskou, najmä však v zimných mesiacoch poskytla veľakrát noclah trampom...

...kamaráti z osady TULÁK v roku 1954...

1957

...kamaráti z osady TULÁK na "rodinnej" fotografii v roku 1957...

1958

Rok 1958 mal byť  pre československý tramping spomienkou a hlavne oslavou tridsiateho výročia jeho vzniku.  Stal sa však pravý opak. Vtedajším mocným a hlavne jeho neslávnej bezpečnostnej zložke ŠTB začal tramping údajne pre šírenie západnej kultúry doslovne zavadzať. Pre trampov nastal najhorší rok v jeho histórii.

Žiaľ verným pomocníkom politického boja proti trampom a trampingu v rokoch šesťdesiatich sa stali aj niektorí novinári. K novinárom sa rozšafným spôsobom v tom období pripojil aj vtedajší mládežnícky denník Smena. Svoj útok proti trampom  zahájili  napísaním a  uverejnením celostránkového článku dňa 26.5.1958 v novinách Smena.  Článok v Smene končil touto pre trampov všeobecne známou touto plamennou výzvou:

 

A tak vrchnosť a ich "slávna ŠTB" si mysleli, že  s trampingom riadne zatočili a  skapal pes...

 No nebolo tomu celkom tak. Tramping v tých časoch a ani nikdy predtým nebol organizáciou a tak vtedajší mocní ani nemali čo zakázať, tak ako napríklad zakázali v tomto  období  organizovaný skauting.

A vlastne tramping jeho prenasledovaním  vo svojej ilegalite sa stával o to silnejším, presne podľa starého porekadla, že zakazované ovocie najviac chutí...

1963

Zrazu i toto všeobecne, nie len pre trampov zlé obdobie, po nechutných politických represáliách čiastočne pominulo a aj v politike začal vanúť po roku 1963 už akýsi snáď spravodlivejší závan vetra. Tramping začína opäť prichádzať do svojich predvojnových koľaji a hlavne mladšie trampské osady začínajú poriadať stretnutia, potlachy a trampské hudobné večery. Starší trampi, poučený minulosťou z čias "gryzlovvlady" ktorí majú navyše povinnosť starať sa o svoje mladé rodiny stoja však stále akosi v úzadí s oprávnenou obavou ich možného budúceho prenasledovania.

1975

To sa písal už rok 1975 keď stará trampská osada UTAH usporiadala na malokarpatskej Granade 20.9.1975 potlach s názvom "Stretnutie starých bardov". Tu bol trampský šerif Bob Tulák bol poctený zapálením ich slávnostného ohňa.

 

...trampský šerif Bob z osady TULÁK zapaľuje Slávnostný oheň na granadskom potlachu  s názvom "Stretnutie starých bardov", ktorý usporiadala trampská osada UTAH 20.9.1975...

...kamaráti z osady TULÁK - Džeky, Bob a Pike Pápay pri svojom hudobnom vystúpení,  na granadskom potlachu "Stretnutie starých bardov" dňa 20.9.1975, ktorý poriadala trampská osada UTAH...

1987

Aj trampská osada TULÁK vyšla z ilegality i keď veľmi oslabená týmito predchádzajúcimi udalosťami a dobou. Bratislavskí trampi z najstarších trampských osád si medzi sebou pošepkávali že kamaráta Boba by mali zvoliť, či určiť za sherifa slovenských trampov aj verejne. Vlastne nebola by to pre trampov ani žiadna novinka, lebo väčšina z nich vedela že tento titul už vlastní celých päťdesiat rokov, teda od roku 1937, len doteraz sa tento trampský titul trochu inak volal a mal názov „šerif všetkých šerifov". A tak vlastne na svojich slezinách Bobovi Tulákovi jasne dávali najavo a požiadali ho,  aby opäť prebral povinnosti a práva starého šerifa bratislavských osád.

1989

Bob z TULÁKOV sa trampom za túto "šerifskú" poctu  odmenil svojským spôsobom a to že zvolal do Vajnorskej viechy v Bratislave na Ziegelfelde na deň 27.4.1989 "Stretnutie starých trampov", kde inicioval po vzore pražského TRAMP CLUBu /zal.1984/ založenie slovenskej vetvy volného združenia trampov - TRAMP CLUBu v Bratislave. Tu sa stretli zástupcovia tých najstarších slovenských trampských osád, ktorí odsúhlasili založenie TRAMP CLUBu a na oplátku sa ešte v ten deň stáva Bob Tulák aj oficiálne zvoleným prvým šerifom klubu. Padlo tu tiež rozhodnutie pripraviť a usporiadať potlach k 70. výročiu trampingu v Československu v Malých Karpatoch na Severke.

Klub v tých časoch bol vedený nekomerčne /neziskovo/ a potieral iniciatívy vedúce k následnému  obohacovaniu sa jednotlivcov z ich činnosti a tiež akékoľvek organizovanie sa v klube, či klubu,  okrem hlásenia sa k príslušnosti klubu. To bol určite hlavný dôvod že v klube vládla  trampská pohoda a kamarátstvo a že klub pretrvával a šíril svoje dobré meno po mnoho rokov a vlastne nezanikol ani v dnešných časoch.

Dobrá prosperita klubu,  a aj  jeho rozšírenie členstva na celé Slovensko, tiež množstvo vydarených trampských akcii ktoré klub poriadal viedli Radu starších a členov klubu k tomu, že chceli Boba vymenovať za trampského Old šerifa slovenských trampov aj oficiálne. Stalo sa tak pri opätovnej voľbe šerifa klubu, kde prevzal  klub do ďalšieho obdobia a vtedy mu k šerifskej funkcii pribudlo i slovo "OLD".

Bob Tulák

 

Je azda len samozrejme, že Bob nemal klub a jeho činnosť len na vlastných pleciach. K tomu navrhol "Radu starších" čo malo prispievať k obohateniu a dobrej činnosti klubu. To že to bol šťastný nápad sa overilo rokmi v činnosti trampského klubu.

Prečo Radu starších keď aj mladší kamaráti boli členmi klubu?

To sa zdôvodňovalo tým, že iba tí najstarší si z vlastných skúseností pamätajú nežiadúce javy nepriaznivo pôsobiace na trampské hnutie, napríklad ako bolo v päťdesiatych a začiatkom šesťdesiatych rokov nezmyselné prenasledovanie trampov v afére známej a  už spomínanej "gryzloviády" a aj preto že starší rozum je hnacím motorom prevodu mnohých životných skúseností do ich súčasnosti a budúcnosti. Vlastne to s tými staršími bola veľká pravda a tak každý z Rady starších mal mať viac ako šesťdesiat, či ešte lepšie pre klub bolo ak v rade boli sedemdesiatnici a starší.

Bolo to šťastné riešenie i v tom, že mladší členovia klubu si túto Radu starších veľmi vážili a tiež to bolo akýmsi uznaním ich zmysluplného rozhodovania, kde mladší potom iniciatívne a  výrazne pomáhali pri praktickej  činnosti klubu.

Ďalej už len stručne aj z dôvodu toho,  že táto novšia história sa už menej týka osady TULÁK a viac nám hovorí o aktivitách Boba Tuláka všeobecne v trampingu.

1990

Old sherif Bob Tulák  navrhuje TRAMP CLUBu Bratislava spracovať a vydať knihu Dejiny trampingu na Slovensku. Na stretnutí TRAMP CLUBU je to prijaté s veľkým súhlasom a TRAMP CLUB vydáva výzvu trampským osadám k napísaniu svojej vlastnej histórie a poskytnutiu textov k ich zaradeniu do tejto knihy. Bob Tulák požiadal tiež Pekelníka o poskytnutie jeho bohatého trampského archívu pri zostavovaní tejto knihy. K redaktorskej práci pri zostavovaní knihy sa ponúkol kamarát Brčko z osady ZÁLESÁK a k sponzorovaniu knihy kamarát Spring z osady UTAH. Tieto ponuky TRAMP CLUB prijal. Kniha vyšla v roku 1991 pod názvom Údolia nestíchli.

Vydanie knihy pre osadu TULÁK bolo spojené i s udalosťou ktorá bola krajne nepríjemného charakteru. Kamarát Brčko si zapožičal osadnú kroniku TULÁKOV a pri jej vrátení na slezine TRAMP CLUBu na Kolibe sa kronika nenávratne stratila, nevedno dodnes kam a kto si ju odniesol navždy domov. Aj keď sa po kronike intenzívne pátralo i prostredníctvom trampských časopisov, tuto nepríjemná udalosť sa nepodarilo doriešiť ani do dnešných dní /t.j. odvtedy 25 rokov/ a nového majiteľa kroniky nepoznáme. Škoda, údaje v kronike by totiž veľmi pomohli pri zostavovaní aj tejto histórie osady. Veríme však že kronika nebola zničená a že sa raz vráti do niektorého trampského archívu, tak ako končia všetky historické trampské artefakty.
/zdroj: trampský spravodaj TCB, nulté číslo 1999/

1990

Old sherif Bob Tulák  navrhuje TRAMP CLUBu Bratislava usporiadať Festival trampskej piesne. Hlavnými usporiadateľom a sponzorom  I. ročníka sa stáva bratislavský Park kultúry spolupráci s TRAMP CLUBOM a trampskou osadou UTAH. Festival sa uskutočnil 6.4.1990 v PKO. Vystúpilo tu celkovo 12 trampských hudobných skupín, z Prahy, Brna. Nitry, Topolčian, Ivanky pri Dunaji a Bratislavy. Následne v ďalších rokoch sa uskutočnilo ešte niekoľko ročníkov tohoto trampského festivalu v najväčších kultúrnych a spoločenských sálach v Bratislave.

1992

Old sherif Bob Tulák  navrhuje TRAMP CLUBu Bratislava vydávať trampský časopis. I tento návrh je prijatý so všeobecným súhlasom Rady klubu a tiež členov klubu.  Klubový časopis dostal názov TRAMPSKÝ SPRAVODAJ TRAMP CLUBU BRATISLAVA. Vedenie redakčnej rady bolo zverené kamarátom Brčkovi a Lexovi. Lexo mal na starosti grafickú úpravu časopisu. Že nápad s vydávaním tohoto časopisu bol dobrý, či skôr vynikajúci,  svedčí i to že časopis vychádza v nezmenenej podobe nepretržite už viac ako dvadsať rokov.

Klubový časopis TRAMPSKÝ SPRAVODAJ TRAMP CLUBU BRATISLAVA.

Old sherif Bob Tulák  navrhuje TRAMP CLUBu Bratislava obnoviť poriadanie spoločných česko - slovenských potlachov, ktorých tradícia siahala až do roku 1930. K tejto spolupráci pri organizovaní požiadajú aj bratský TRAMP CLUB z Prahy, kde sa to stretáva tiež so všeobecným súhlasom. Potlach sa uskutočnil o dva roky neskoršie dňa 28. 5.1994 pod názvom I. POTLACH SLOVENSKÝCH A ČESKÝCH TRAMPŮ Z ČESKA  MORAVY A SLOVENSKA pri obci Moravské Lieskové  - Plevovec pod Javorinou. Usporiadateľom sa stali TRAMP CLUB PRAHA, TRAMP CLUB Bratislava a T.O. SLUNEČNÍ ÚDOLÍ Písek - Stará Tura. Tieto spoločné potlachy sa potom striedavo konali každoročne na území Čiech i Slovenska  a ich tradícia zotrváva dodnes.

1994

1994

Old sherif Bob Tulák sa dožíva 80. rokov svojho života  s gratuláciami mnohých kamarátov

2007

Dňa 1.marca 2007 zomrel vo veku 92 rokov zakladajúci člen trampskej osady TULÁK, jej dlhoročný šerif, šerif TRAMP CLUBu bratislava a Old šerif slovenských trampov Bob Tulák - Juraj Horský ( *24.12.1914 † 1.3.2007). Trampom zostal Bob Tulák po celý svoj život. Rodina a trampskí kamaráti sa s ním rozlúčili 7.marca  v bratislavskom krematóriu s rozlúčkovou piesňou "Povstaňte kamaráti". Pochovaný je v Bratislave na Martinskom cintoríne.

2015

Posledný žijúci člen  osady TULÁK, kamarát Hondo - Ľudovít Izák si 10. augusta 2015 spomenie na svoje deväťdesiatročné životné   jubileum. Nezabúdame a spolu s ním sa tešíme na túto významnú trampskú udalosť. V súčasnosti mu prajeme  hlavne zlepšenie zdravia a na vinš sme pripravený...

 

Členmi trampskej osady TULÁK od jej vzniku až po súčasnosť v rokoch 1930 - 2015 sa stali títo kamaráti a kamarátky:

	Beďa	Ferenc - František Brankovič	Linda	Piťko
	Bil	Gandi	Májka - Mája Horská	Red - R. Horský
	Bob Tulák - Juraj Horský	Gintri	Marta	Redo - R. Čermák
	Bobek	Gringo - O. Hoppe	Mary - Mary Horská	Rybár
	Bubo	Hezoun	Mery	Satan Hondo - P. Talaš
	Buni	Hojdo	Mláťačka	Silný
	Bugi -  A. Brankovič	Hondo - Ľudovít Izák	Mirek	Tom
	Cvoček - Karol Richter	Jim Vajco - Ľudovít Čermák	Mondo	Tonča
	Čierny Johny	Joe - Silný	Pavla - Pavla Kratinohová	Viki
	Divoký Fred	Juky	Pike	Zdeno -  Zdeno Tomo
	Džeky	Julča	Pirát - Ján Kratinoha	Zrzek Boxer - J. Hartl
	Eliška - Eliška Tomová	Kukyna - Hilda Bezdekova	Piroška - L. Rozar