V roku 1995 na Dobro festivale v Trnave sa kamaráti António a Didi dohodli na založení trampskej osady TOPERS Trnava. Do konca roku 1995 sa k ním ešte pridali Veverica, Múmia, Žblnko, Mišo, Dili, Slifka a Kepler.

A tak mohol 20. júla 1996 pri obci Dechtice na lúke zvanej Szegedín vzplanúť zakladajúci oheň trampskej osady TOPERS z Trnavy. Prvým šerifom osady bol António. Bol však kvôli rodinným problémom uvoľnený a od roku 1998 je šerifom kamarát Múmia. Zástupcom šerifa je od založenia osady Didi.

Ešte v roku založenia osady osadníci stihli zúčastniť sa  na výročných ohňoch T.Oz. do 3.00 do rána, kde im odmenou bola venovaná placka za humor a T.Oz. BUFFALO.

Kamarát Didi si na zážitky z tohoto potlachu spomína takto:

            „Super zážitok máme z Oázy do 3.00  do rána. Divoch ako už obyčajne ráno všetkým nezodpovedným vyhádzal kanady na stromy a tak vlastne po celej lúke vysadil kanadovníky. Všetkým to prešlo super až na Klingáča, ktorý tie svoje nemohol dostať dolu ani za svet. Mal ich na šťastie na vyschnutom strome takže ho s kamarátom divochom spilovali. Tá zábava prišla po polhodine pilovania keď strom spadol a Klingáč zistil že kanady má na vedľajšom.“

            Už tradičný trnavský Dobro festival predstavuje pre každého milovníka trampskej a folkovej muziky týždeň, ktorý treba naplno využiť. Preto sa aj kamaráti z trampskej osady TOPERS snažia navštíviť čo najviac podujatí. Ale je tu toho toľko že všetko jednoducho nestíhajú ani keby sa mali roztrhať a vôbec to nemožno chápať ako dajakú skrytú reklamu. Najviac ako vravia ich upútal dobro čarodejník Bob Brozmen. Keď pri jeho hudbe zavriete oči máte pocit že počujete hrať celú kapelu.

            Ako po iné roky ani v roku 1996 ich nesklamali kamaráti z Moravy. Nechajme však opäť na tieto zážitky spomínať kamaráta  Didiho:

„Kamaráti z Moravy každým rokom poriadajú super akciu nazvanú Oheň babieho leta. V roku 1996 ju pomenovali na 305 - ku na počesť Kokona, ktorý mal tridsať rokov. Na tejto akcii sme sa zúčastnili skoro v kompletnej zostave a poviem Vám že sa nám to hrozne páčilo. Okrem Didiho, ktorého Dodopes zostrelil korením zo vzduchovky zo stromu, keď si liezol pre kanady. Okrúhlica je v neskorú jeseň krásna, ale krajší je pocit spolupatričnosti a kamarátstva ktorý sme pocítili. Tento pocit ale pravdepodobne nemal náš stopár, ktorému sme sa predstavili ako arabskí teroristi.“

            Spoznávať ďalších kamarátov sa osadníci z TOPERSU snažili aj naďalej takže v kronike majú PF - ky od viacero trampských osád a Oáz: LOVCI SEVERU, APAČI, Do 3.00 do rána, GRIZZLY, BUFFALO, TOPSONA, BIELY TESÁK, ICARILLA a iných.

             Silvester v roku 1996 prežili spolu na Planinke pri Dobrej vode. A ako vravia že to bol kvalitný Silvester svedčia všetky tie práceneschopenky, ktoré boli nútení po ňom predložiť v zamestnaní. A hneď na to v januári ich prekvapili  osadníci António a Veverica keď sa zobrali a že tak im treba.

            Vítanie jari v roku 1997 prežili na ohni poriadanom trampskými osadami DHAKOTAH a LOVCI SEVERU.

            Veľkú noc využili na vander po Slovenskom raji. Túry po zamrznutých vodopádoch v Suchej belej, Sokolej doline a Kyseli sa slovom dajú ťažko opísať. Bolo tam nádherne napriek tuhej zime a tomu že po viacerých pádoch do potoka boli statočne premočení. Krásny zážitok mali a zo Žblnka, ktorému sa hneď na Podlesku odtrhla od polovice podrážka a celú cestu im potom robil slip - slap. Milo ich prekvapil aj v Sokolej doline keď na vrchu zistil že dolu stratil hodinky a musel sa po ne vrátiť. Týmto sa chcú poďakovať celému osadenstvu chaty Geravy, ktorí keď ich videli prísť zmorených, uzimených a totálne vyčerpaných /hlavne Žblnka/ tak sa o nich dokázali báječne postarať a veľmi im pomôcť. Po ich slivovici prešla zima každému z nich.

            Siedmeho dňa mesiaca júna  v roku 1997 sa zúčastnili Kukanovej desiny - turistickí pivného pochodu v Trenčíne. Asi ako jediní účastníci si miesto určených 10 pečiatok priniesli do cieľa pečiatok 15. Každá pečiatka znamená vypiť aspoň jedno veľké pivo.

             V Slovenskom raji sa im veľmi zapáčilo preto sa tam 16. júla vybrali na veľký vander. Hoci bolo podstatne teplejšie ako pri ich veľkonočnom vandri - alebo práve preto, zmáčaní boli ešte viac. Ale vtedy to nikomu nevadilo. Veľmi ich však potešilo aj to že Didi musel zostať v práci a osadníci mu mohli telefonovať z každej stanice a spievať mu do telefónu „Buď zdrav a vyhýbaj sa práci“.

            Ale to už prišiel dátum 2.8.1997 - deň keď sa v Segedíne rozhorel prvý výročný oheň osady TOPERS. Mali už bohatší vlajkový kríž napríklad o BIELYCH SUPOV, ale hádam najviac ich potešil príchod kamarátov Kokona , Kyslíka, Míru, Šárky a Petry z Moravy. V pohode im vyšlo aj počasie a každý zo zúčastnených sa pri ich ohni dobre zabával. Námatkovo niektoré z hier: Blvaná, Žranie sucháru na čas, Prekážkový beh v potápačských okuliaroch a plutvách alebo hod vajcom na určený cieľ, ktorým bol samozrejme partner. Vypísali aj zatykač, plagát vylepený na ich Saloone. Vypísaná odmena bola lákavá, ale keďže Žblnko a Didi boli výčapníci nikto sa ich neodvážil zatknúť. Pripravený bol aj „Jedálny lístok“, ktorí Didi síce spravil Žblnkovi k narodkám, ale vyšiel aj na Saloone.

            Pre predstavu - čo tam osadníci na tomto jedálnom lístku ponúkali  na dvoch stranách - aspoň malý výber. Prevládali tam však najviac pochopiteľne žblnkoviny.

To všetko samozrejme v predpísanej gramáži a za primerané ceny.

Zúčastnených pri ohni osady TOPERS, však najviac potešil fakt že im na nedeľu ráno zostalo ešte dostatok fazuľovej polievky a dva sudy piva. Tento fakt ocenili najmä tí, ktorí nemuseli ísť v pondelok do práce.

            Deviateho dňa mesiaca augusta sa zúčastnili na siedmom potlachu trampskej osady ICARILLA na fleku TÁBORU ŠTVANÝCH z Trnavy. Od tohoto ohňa si osadníci priniesli placku za humor a opäť spoznali spustu nových kamarátov a poniektorí aj kamarátok.

            V auguste  a to 15. dňa tohoto mesiaca  sa zúčastnili 9. výročného ohňa trampskej osady APAČI.

            Ako hovoria osadníci že Pivný flám v Trnave im nemohol uniknúť. Ale napriek pevnej vôli, úspešne do cieľa prišli len Múmia a Didi. Nevedia však či sa skôr jedná o ich pevné žalúdky ako pevnú vôľu.

V roku 1997 ešte absolvovali oheň T.Oz do 3.00 do rána, Dobro festival, futbalový turnaj, v ktorom spolu s oázou skončili na druhom mieste a potom ešte veľa individuálnych peších ale aj cyklistických túr. Na jednu spoločnú túru si spomína Didi takto:

"Nezabudnuteľným pre mňa zostal  zostal najmä výlet ktorí sme absolvovali spolu s kamarátmi Múmiom, Žblnkom a Piknikom do Plavečáku. Večer sme sa dali prehovoriť s miestnymi devami k účasti na tanečnej zábave. No a do rána nám nejaký dobrák šlohol z bicyklov sedačky. Ja som si akúsi sedačku našiel na smetisku. Keďže bola veľmi malá vyzeral som na bicykli ako trpaslík - s kolenami až po bradu. Múmia použil miesto sedačky spacák a „trochu ho predral“. Pikník nemal rychloupínák a tak sa mu išlo v pohode. No a Žblnko keďže nezohnal nič vhodné absolvoval celú cestu postojačky. Teda vlastne sa občas pozabudol a sadol si. Na chvíľu. Potom si, vždy s hlasným výkrikom, opäť stal na betále. V Trnave sa odvtedy traduje že Žblnko už nie je panic“.

            Niekedy aj kvôli ich pracovnej vyťaženosti navštevujú väčšinou miesta blízke ich bydlisku Trnave. Sú to Rozbehy, Plavecký Mikuláš, Smolenice, Jahodník, Brezinky, Buková, Dobrá voda a celé Malé Karpaty vôbec. Dobré vzťahy majú aj s kamarátmi jamákmi z Hlohovca. Najmä s Jamalom a Kolesom. Takisto im neutiekol ani jeden Country bál - a nie len v najbližšom okolí ako sú Špačince, Smolenice alebo Hlohovec. Chodia aj do Bratislavy, Senice, Trenčína a samozrejme na Moravu.

            Tri dni pred Silvestrom už tradične robia výšlap z Cerovej na Rozbehy. Na lúke pokrvného bratstva si založia oheň, pospomínajú všetky pekné zážitky z uplynulého roku, najedia sa , uvaria liter - dva vína. V roku 1997 nebolo snehu, ale aj tak to bol nádherný deň. V podvečer ešte stihnú odovzdať ich PF - ky šenkárovi z Rozbehov a potom posledným vlakom domov.

            A nakoniec sherif osady TOPERS kamarát Didi pripomína:

            „Sme ešte len krátko založená osada, avšak chceme sa aj naďalej stretávať nielen spolu medzi sebou, ale aj s novými kamarátmi. Spoznávať našu krajinu, zabávať sa pri ohni a veriť že priateľstvo, čistota, pravda a láska nebudú pre nás nikdy len slová.“  

Dňa 26.1.1998