|
Názov osady budí dojem o starcoch spomínajúcich na
tramping v krčme či doma, na nohách papuče namiesto kanád,
pred sebou pohár s nápisom JIM BEAM, ale obsahujúcim čaj,
nostalgia na duši aj na jazyku, proste: "Už dávno dohasly mé
pistole"; škoda hovoriť, či písať.
Tento prvý dojem
možno nie je celkom správny, preto že trampská osada STARCI
má rokmi získané a dobre praktickým trampským životom
overené svoje pravidlá:
1. Tramping je
spôsob života: príroda, kamarátstvo, tradícia,
2. V lese je vždy pekne,
3. Alkohol v malých dávkach neškodí v žiadnom množstve,
...a určite
tieto pravidlá platia platia aj v
nebezpečnej blízkosti osemdesiatky, ako to majú osadníci na
svojich mnohých vandroch od vzniku svojej osady STARCI dávno
a spoľahlivo vyskúšané.
|
|
|
Trampská osada STARCI, zľava Fráter, Myšina, Kid (Vrabčák,
asi r. 1990) |
|
|
|
Osadu STARCI
zakladali kamaráti Fráter, Myšina, Kid a Saša v roku 1984 a
jej neoficiálným šerifom sa stal kamarát Fráter.
Bolo to v júni
roku keď sa vrátil do Bratislavy zo zajatia v Angole kamarát
Fráter, člen trampskej osady TOWN, založenej v roku 1946
kamarátmi z okolia Ymky. V tejto osade boli vtedy ešte okrem
Frátra kamaráti Grčák a bratia Jano a Ondro Černuškovci.
Svoj camp mali a chodievali v rokoch 1946 až 1949 hlavne na
cíp Savany nad Mariankou a bol známy ako „ZLATÁ
HVIEZDA“.
To boli roky,
kedy Farský úrad Marianka písal vtedajšiemu povereníkovi
vnútra, že trampovanie v okolí obce treba zaraziť, lebo
trampi chodia v nedeľu namiesto kostola do lesa a (aj) tým
kazia mládež /tento dokument sa nachádza v digitálnom
trampskom archíve/.
Dne je už jasné
a zdá sa, že ten plán vtedajšieho ľudovodemokratického
farského úradu nejako nevyšiel. Trampi chodia cez Marianku
dodnes a pravidelne ich tam vídať prechádzať i stretávať sa
počas celého roka.
Nechajme však
farské záležitosti naďalej farským úradom a povereníkom,
vráťme sa ešte k trampským záležitostiam opäť späť do roku
1946 a spomeňme aspoň trochu z hudobnej trampskej histórie
Ten, kto mal v
tom čase gramofón (na kľuku) mohol si kúpiť dosky na 78
obrátok, ale len keď doniesol staré šelaky, lebo vtedy
nebolo dostatok materiálu na ich výrobu.
V tom čase aj
trampská osad MANILA, v ktorej bol vtedy členom aj
kamarát Myšina z dnešných STARCOV, si dala – ako novú
vymoženosť - natočiť jednu zo svojich súťažných trampských
piesní na
PVC
platňu, ktorá sa
prehrávala na kľukáči /gramofóne na kľuku/ agátovým tŕňom.
Bola to doba
veľkého trampského rozmachu spevu a hrania na gitare.
V tom čase už
kamarát Fráter vtedy 14-ročný ovládal angličtinu a prekladal
pre osadu TOWN texty country piesní. Pritom v tých časoch
posluchové a záznamové možnosti hudby boli biedne. Na
tranzistorové rádiá či magnetofóny bolo ešte 10 rokov času,
a kto chcel mať v lese muziku, musel sa ju naučiť robiť sám.
A tak kamarát
Fráter, preložil pre TOWN texty tradičných country
piesní „Yellow Rose of Texas“ a „Home on the Range“, a
hnal s nimi osadu na súťaž. Preklad piesne z dnešného
hľadiska vyzeral dosť strašne, asi takto :
|
Frátrov
text |
Originál
|
Tam v
Texasu je ruža,
ja túžim ísť za ňou,
Nik iný o nej nevie,
nik iný
iba ja.
Tak smutne plakala,
čakala osamelá,
A ja som išiel svojou cestou
ďalej
sám a sám |
There’s a
yellow rose in Texas I’m goin´ there to see
No other darkie knows her, nobody only me.
She cried so when I left her, it like to broke her
heart,
And if we ever meet again, we never more shall part. |
Ouuuu, tam
na ranči, kde antilopy sa bavia... |
Home, home
on the range,
where the deer and the antelope play... |
|
|
(český text Růže
z Texasu neskoršie spieva Waldemar Matuška; to je však už
iné kafe)
Trampská osada
TOWN predviedla tieto dve piesne v septembri 1949 na
potlachovej speváckej súťaži v Rači a umiestnila sa až
predposledná (spomedzi 14 účastníkov), čo chlapcom dokonale
vzalo chuť do ďalších pokusov. Tomu sa ale nedalo
diviť, prišli ako 14-roční začiatočníci prvýkrát na
speváckych pretekoch, kde trampská osad FLORIDA – za
prítomnosti Boba Hurikána - predstavila svoju štvorhlasnú
verziu country piesne „Na západe, kde dotýka sa nebo so
zemou“ (Ghost Riders In The Sky). Tomu dokonalému výkonu sa
proste konkurovať nedalo.
Cha... a ešte
malá spomienka, vtedy sa vôbec víťazom, či spevákom
nekričalo „umííí“ alebo "viéééé", ale tlieskalo sa až dlane
boleli a tak silno, že sa až na sále triasli okná.
Cesty kamarátov z trampskej osady STARCI v minulosti...
Cesty dnešných
štyroch osadníkov sa v tom čase spájali v rámci trampských
kontaktov medzi ich domovskými osadami.
Kamarát
Kid bol v trampskej osade YUKON v ktorej boli aj ďalší
kamaráti - Siko, Bojo, Miloš a Dan. Vtedy chodili
hlavne na ZLATÚ HVIEZDU a neskôr na Medené Hámre.
Kamarát Saša bol
v trampskej osade YUCATÁN a chodieval zo svojimi
osadníkmi Alanom, Ferom, Ivanom, Jindrom a Pipinom na starú
chatu na Devínskej Kobyle a tiež na dúbravské Biele skaly,
fleky pri Kačíne a v údolí Vydrice.
Kamarát Myšina
mal domovský pôvod v trampskej osade MANILA. Myšina spolu s
osadníkmi z MANILY boli od svojich terajších osadníkov z
trampskej osady STARCI o 2-3 roky starší, a založili
si rodiny skôr ako oni. Preto osadníci z MANILY medzi rokmi
1955 – 1967sa zúčastňovali hlavne potlachov.
A tak Myšina chodieval medzi trampov a do prírody iba sám,
alebo s rodinou a dvoma deťmi - na Savanu, tradičné
granadské fleky, Švédsky park a aj ďalej po malokarpatských
trampských chodníkoch.
Potom sa mu rodina
ešte viac
rozrástla, tak si v roku 1967 postavil na Košariskách chatu.
Kamarát
Fráter po tom ako sa TOWN rozsypal, upísal sa
hlavne vode, a vtedajšej
novinke – športovému potápaniu.
Potápači organizovaní v rámci Sväzarmu mohli občas chodiť aj na
Jadran a raz sa mu podarilo
dokonca dostať až do Egypta. Fráter o tom napísal dve knihy, „Nad nami
vlny“ a „Vlny,
korále a žraloky“. Keď mu zomrela žena, stále ho ťahalo do
cudziny a jeho koníček potápanie do
trópov. Medzitým sa
naučil 6 cudzích rečí, čo mu pomohlo, keď Polytechna zháňala
tlmočníka, ktorý
súčasne a na profesionálnej úrovni ovláda angličtinu,
španielčinu a
portugalčinu. A tak strávil 12 rokov na Kube a v Angole, odkiaľ ho
v marci 1983
uniesli povstalci Unita spolu so skupinou (66-člennou) čs.
technikov.
Samotný
pochod pralesom - 1200 km - do tábora povstalcov Frátrovi,
ako trampovi, veľa
zlého nenarobil, aj keď už mal vyše 50; horšie bolo, že
dostal prietrž, ktorý mu
čierny felčiar musel v buši operovať. Nakoniec sa po 16
mesiacoch zajatia
vrátil s nalomeným zdravím v júni 1984. Doma ho už čakali starí
kamaráti,
odhodlaní ho nenechať na tramping len spomínať.
|
|
|
1997 STARCI pri chate MUSTANGOV, zľava
Myšina, Fráter, Kid a Saša
|
|
|
|
|
|
|
1992 Myšina u chaty Zálesák |
|
|
|
Kamarát Kid v roku 1968 odišiel do Južnej Afriky, odtiaľ do Kanady,
kým Saša sa usadil
v Austrálii, odkiaľ za pár rokov odišiel do Južnej Afriky,
prešiel celou Afrikou, kusom Ázie vrátane Himálaj, a
nakoniec sa vrátil do Austrálie.
A tak zo štyroch
osadníkov trampských osád TOWN, YUKON, MANILA a YUCATAN
sa medzičasom stali trampskí samotári, sa teda znovu zišli až
v roku 1984, keď novinové články upozornili, že Fráter
je späť z Afriky.
Tým začala činnosť „trampskej osady STARCOV“, aj keď spočiatku si
žiadne meno nedávali a donedávna nemali osadnú vlajku,
ani domovenky.
Zato začali
pravidelne chodiť na
jednodenné karpatské potulky po chatách, starých aj novších
flekoch, od Rače a
Marianky až po Vysokú a Klokoč; v zime či v lete, za každého
počasia, občas
si pripadali ako duchovia (ich samých, aj iných, ktorí v
tých miestach kedysi
táborili).
Keď sa ocitli v dôchodcovskom veku, zistili, že môžu chodiť
na svoje trampské výpravy
aj cez týždeň, keď boli lesy väčšinou prázdne, bez sviatočných
paďúrov, čo im veľmi vyhovovalo.
|
|
|
1999 STARCI na
trampskej osade ČIERNA LABUŤ |
|
|
|
Na prelome
storočí, pomaly už so sedemdesiatkou na krku, potulky
častejšie
zameriavali na Granadu, kde ich priateľsky privítali domáce
osady, NIAGARA,
MUSTANGY, NOVÁ NÁDEJ a ostatné, hlavne ale OHIO. Tam vlastne
zistili, ako príjemné
býva a pripadne byť starcom v mrazivej zime, keď človek po pár hodinách premrzne aj
pri ohni, zapadnúť
medzi kamarátov do vykúrenej chaty.
|
|
|
...a zimy napriek ohňu bývali mrazivé...
na fotografii kamaráti Kid a Myšina na campe
STARCOV Húština....
|
|
|
|
|
|
|
...a
tak občas bývalo lepšie na návšteve u kamarátov, v
teple krbom vykúrenej trampskej chatky... |
|
|
|
Začali teda v
zimných mesiacoch chodiť
pravidelne na OHIO a dostalo
sa im cti, že ich staručká trampská osada OHIO na jeseň roku 2003 prijala za
svojich čestných členov.
Ako sa bohužiaľ niekto snažil a dodnes snaží likvidovať
všetky – zatiaľ len
granadské - trampské chaty, OHIO zanedlho - už druhýkrát -
vyhorelo.
Kus pod
zhoreniskom v hustej mladine stáli dve otvorené búdky, tie
STARCI adoptovali a
chodia tam dodnes, aj keď jednu niekto medzičasom rozobral;
toto miesto pomenovali
Húština.
|
Kamarát
Fráter je už od septembra 2004 vo večných lovištiach,
zomrel ako 73-ročný. Ako STARCI v ich veku už z toho
nerobia vedu a do dnešného dňa ho všetci
vďaka Karpatskému duchovi prežili. Skôr, či neskôr sa tam za ním aj oni
vyberú, dúfajúc, že im pripraví slušné uvítanie.
Zatiaľ ako spomienku, dostáva pri každom pobyte v
Húštine zapálenú sviečku a veria, že Karpatský duch
sa s ním spravodlivo rozdeľuje o časť červeného
vína, ktoré vždy prostredníctvom ohňa fasuje.
|
|
|
Trampi vedia, že
na každom fleku, na ktorom kedysi horel ich táborák, ostal
kus
z ich ducha. Preto ten kus lesa už nikdy nie je taký
anonymný, aký bol predtým. STARCI sa k tejto veci stavajú
takýmto netradičným, avšak zdá sa že tradičným trampským
spôsobom:
"Zvlášť my starci
na našich trampských flekoch cítime prítomnosť veľkého
Karpatského ducha, ktorý vždy
dostane z nášho tradičného nápoja – červeného vína. Naliate
do ohňa putuje rovno
hore k nemu (čo ten už vychlastal - pri priemere 50 návštev
v roku počas 10 – 12
rokov a poldeci do ohňa na uvítanie mi vychádza riadne plný
demižón) a takto nám
zabezpečuje ďalšie roky, ktoré jeho zásluhou môžeme
stráviť v karpatskej
prírode".
Howgh
|
|
|
Gitara, hudobný nástroj ktorý sprevádza kamarátov
z trampskej osady STARCI od svojej mladosti. |
|
|
|
Pre
TRAMP NET a KRONIKU
TRAMPSKÝCH OSÁD
napísal v roku 2010
kamarát Myšina z
trampskej osady STARCI.
Doplnenie
a úprava textu Pekelník
Grafika Lexo a Pekelník
Fotografie Pekelník a Myšina
©
Pekelník 2010
|
|
hudba v
pozadí stránky
Pieseň
"OHIO" v podaní kamaráta Myšinu, z trampskej
osady STARCI z Bratislavy
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|