Trampská osada

STARCI

Bratislava 1984

 

 
 
 
 
 
 



Názov osady budí dojem o starcoch spomínajúcich na tramping v krčme či doma, na nohách papuče namiesto kanád, pred sebou pohár s nápisom JIM BEAM, ale obsahujúcim čaj, nostalgia na duši aj na jazyku, proste: "Už dávno dohasly mé pistole"; škoda hovoriť, či písať.

Tento prvý dojem možno nie je celkom správny, preto že trampská osada STARCI má rokmi získané a dobre praktickým trampským životom overené svoje pravidlá:

1. Tramping je spôsob života: príroda, kamarátstvo, tradícia,
2. V lese je vždy pekne,
3. Alkohol v malých dávkach neškodí v žiadnom množstve,

...a určite tieto pravidlá  platia  platia aj v  nebezpečnej blízkosti osemdesiatky, ako to majú osadníci na svojich mnohých vandroch od vzniku svojej osady STARCI dávno a spoľahlivo vyskúšané.

 
 
 

 

Trampská osada STARCI, zľava Fráter, Myšina, Kid (Vrabčák, asi r. 1990)

 

 


Osadu STARCI zakladali kamaráti Fráter, Myšina, Kid a Saša v roku 1984 a jej neoficiálným šerifom sa stal kamarát Fráter.

Bolo to v júni roku keď sa vrátil do Bratislavy zo zajatia v Angole kamarát Fráter, člen trampskej osady TOWN, založenej v roku 1946 kamarátmi z okolia Ymky. V tejto osade boli vtedy ešte okrem Frátra kamaráti Grčák a bratia Jano a Ondro Černuškovci. Svoj camp mali a chodievali v rokoch 1946 až 1949 hlavne na cíp Savany nad Mariankou a bol známy ako  „ZLATÁ HVIEZDA“.

To boli roky, kedy Farský úrad Marianka písal vtedajšiemu povereníkovi vnútra, že trampovanie v okolí obce treba zaraziť, lebo trampi chodia v nedeľu namiesto kostola do lesa a (aj) tým kazia mládež /tento dokument sa nachádza v digitálnom trampskom archíve/.

Dne je už jasné a zdá sa, že ten plán vtedajšieho ľudovodemokratického farského úradu nejako nevyšiel. Trampi chodia cez Marianku dodnes a pravidelne ich tam vídať prechádzať i stretávať sa počas celého roka.

Nechajme však farské záležitosti naďalej farským úradom a povereníkom,  vráťme sa ešte k trampským záležitostiam opäť späť do roku 1946 a spomeňme aspoň trochu z hudobnej trampskej histórie

Ten, kto mal v tom čase gramofón (na kľuku) mohol si kúpiť dosky na 78 obrátok, ale len keď doniesol staré šelaky, lebo vtedy nebolo dostatok materiálu na ich výrobu.

V tom čase aj trampská osad  MANILA, v ktorej bol vtedy členom aj kamarát Myšina z dnešných STARCOV, si dala – ako novú vymoženosť - natočiť jednu zo svojich súťažných trampských piesní na PVC platňu, ktorá sa prehrávala na kľukáči /gramofóne na kľuku/ agátovým tŕňom.

Bola to doba veľkého trampského rozmachu spevu a hrania na gitare.

V tom čase už kamarát Fráter vtedy 14-ročný ovládal angličtinu a prekladal pre osadu TOWN texty country piesní. Pritom v tých časoch posluchové a záznamové možnosti hudby boli biedne. Na tranzistorové rádiá či magnetofóny bolo ešte 10 rokov času, a kto chcel mať v lese muziku, musel sa ju naučiť robiť sám.

A tak kamarát Fráter, preložil pre TOWN texty tradičných country piesní „Yellow Rose of  Texas“ a „Home on the Range“, a hnal s nimi osadu na súťaž. Preklad piesne z dnešného hľadiska vyzeral dosť strašne, asi takto :
 

 
Frátrov text Originál
Tam v Texasu je ruža,
ja túžim ísť za ňou,
Nik iný o nej nevie,

nik iný iba ja.
Tak smutne plakala,
 čakala osamelá,
A ja som išiel svojou cestou

ďalej sám a sám
There’s a yellow rose in Texas I’m goin´ there to see
No other darkie knows her, nobody only me.
She cried so when I left her, it like to broke her heart,
And if we ever meet again, we never more shall part.
Ouuuu, tam na ranči, kde antilopy sa bavia... Home, home on the range,
where the deer and the antelope play...
 

(český text Růže z Texasu neskoršie spieva Waldemar Matuška; to je však už iné kafe)

Trampská osada TOWN predviedla tieto dve  piesne v septembri 1949 na potlachovej speváckej súťaži v Rači a umiestnila sa až predposledná (spomedzi 14 účastníkov), čo chlapcom dokonale vzalo  chuť do ďalších pokusov. Tomu sa ale nedalo diviť, prišli ako 14-roční začiatočníci prvýkrát na speváckych pretekoch, kde trampská osad FLORIDA – za prítomnosti Boba Hurikána - predstavila svoju štvorhlasnú verziu country piesne „Na západe, kde dotýka sa nebo so zemou“ (Ghost Riders In The Sky). Tomu dokonalému výkonu sa proste konkurovať nedalo.

Cha... a ešte malá spomienka, vtedy sa vôbec víťazom, či spevákom nekričalo „umííí“ alebo "viéééé", ale tlieskalo sa až dlane boleli a tak silno, že sa až na sále triasli okná.
 

Cesty kamarátov z trampskej osady STARCI v minulosti...

Cesty dnešných štyroch osadníkov sa v tom čase spájali v rámci trampských kontaktov medzi ich domovskými osadami.

Kamarát  Kid bol v trampskej osade YUKON v ktorej boli aj ďalší kamaráti -  Siko, Bojo, Miloš a Dan. Vtedy chodili  hlavne na ZLATÚ HVIEZDU a neskôr na Medené Hámre.

Kamarát Saša bol v trampskej osade  YUCATÁN a chodieval zo svojimi
osadníkmi Alanom, Ferom, Ivanom, Jindrom a Pipinom na starú chatu na Devínskej Kobyle a tiež na dúbravské Biele skaly, fleky pri Kačíne a v údolí Vydrice.

Kamarát Myšina mal domovský pôvod v trampskej osade MANILA. Myšina spolu s osadníkmi z MANILY boli od svojich terajších osadníkov z trampskej osady STARCI  o 2-3 roky starší, a založili si rodiny skôr ako oni. Preto osadníci z MANILY medzi rokmi 1955 – 1967sa zúčastňovali hlavne potlachov. A tak Myšina chodieval medzi trampov a do prírody iba sám, alebo s rodinou a  dvoma deťmi - na Savanu, tradičné granadské fleky, Švédsky park a aj ďalej po malokarpatských trampských chodníkoch. Potom sa mu rodina ešte viac rozrástla, tak si v roku 1967 postavil na Košariskách chatu.

Kamarát Fráter po tom ako sa TOWN rozsypal, upísal sa hlavne vode, a vtedajšej novinke – športovému potápaniu. Potápači organizovaní v rámci Sväzarmu mohli občas chodiť aj na Jadran a raz sa mu podarilo dokonca dostať až do Egypta. Fráter o tom napísal dve knihy, „Nad nami vlny“ a „Vlny, korále a žraloky“. Keď mu zomrela žena, stále ho ťahalo do cudziny a jeho koníček potápanie do trópov. Medzitým sa naučil 6 cudzích rečí, čo mu pomohlo, keď Polytechna zháňala tlmočníka, ktorý súčasne a na profesionálnej úrovni ovláda angličtinu, španielčinu a portugalčinu. A tak strávil 12 rokov na Kube a v Angole, odkiaľ ho v marci 1983 uniesli povstalci Unita spolu so skupinou (66-člennou) čs. technikov.

Samotný pochod pralesom - 1200 km - do tábora povstalcov Frátrovi, ako trampovi, veľa zlého nenarobil, aj keď už mal vyše 50; horšie bolo, že dostal prietrž, ktorý mu čierny felčiar musel v buši operovať. Nakoniec sa po 16 mesiacoch zajatia vrátil s nalomeným zdravím v júni 1984. Doma ho už čakali starí kamaráti, odhodlaní ho nenechať na tramping len spomínať.

 
 
 

 

1997 STARCI pri chate MUSTANGOV, zľava  Myšina, Fráter, Kid a Saša 

 

 
 
 
 

 

1992 Myšina u chaty Zálesák

 

 


Kamarát Kid v roku 1968 odišiel do Južnej Afriky, odtiaľ do Kanady, kým Saša sa usadil v Austrálii, odkiaľ za pár rokov odišiel do Južnej Afriky, prešiel celou  Afrikou, kusom Ázie vrátane Himálaj, a nakoniec sa vrátil do Austrálie.

A tak zo štyroch osadníkov trampských osád TOWN, YUKON, MANILA a YUCATAN sa medzičasom stali trampskí samotári, sa teda znovu zišli až v roku 1984, keď novinové články upozornili, že Fráter je späť z Afriky.
Tým začala činnosť „trampskej osady STARCOV“, aj keď spočiatku si žiadne meno nedávali a donedávna nemali osadnú  vlajku, ani domovenky.

Zato začali pravidelne chodiť na jednodenné karpatské potulky po chatách, starých aj novších flekoch, od Rače a Marianky až po Vysokú a Klokoč; v zime či v lete, za každého počasia, občas si pripadali ako duchovia (ich samých, aj iných, ktorí v tých miestach kedysi táborili).

Keď sa ocitli v dôchodcovskom veku, zistili, že môžu chodiť na svoje trampské výpravy aj cez týždeň, keď boli lesy väčšinou prázdne, bez sviatočných paďúrov, čo im veľmi vyhovovalo.

 
 

 

1999 STARCI na trampskej osade ČIERNA LABUŤ

 

 

Na prelome storočí, pomaly už so sedemdesiatkou na krku, potulky častejšie zameriavali na Granadu, kde ich priateľsky privítali domáce osady, NIAGARA, MUSTANGY, NOVÁ NÁDEJ a ostatné, hlavne ale OHIO. Tam vlastne zistili, ako príjemné býva a pripadne byť starcom v mrazivej zime, keď človek po pár hodinách premrzne aj pri ohni, zapadnúť medzi kamarátov do vykúrenej chaty.

 
 
 

 

...a zimy napriek ohňu bývali mrazivé...
na fotografii kamaráti Kid a Myšina  na campe STARCOV Húština.... 

 

 
 
 
 

 

...a tak občas bývalo lepšie na návšteve u kamarátov, v teple krbom vykúrenej trampskej chatky...

 

 

Začali teda v zimných mesiacoch chodiť pravidelne na OHIO a dostalo sa im cti, že ich staručká  trampská osada OHIO na jeseň roku 2003 prijala za svojich čestných členov.

 
 

 

CAMP Húština

 

 

Ako sa bohužiaľ niekto snažil a dodnes snaží likvidovať všetky – zatiaľ len granadské - trampské chaty, OHIO zanedlho - už druhýkrát - vyhorelo.

Kus pod zhoreniskom v hustej mladine stáli dve otvorené búdky, tie STARCI adoptovali a chodia tam dodnes, aj keď jednu niekto medzičasom rozobral; toto miesto pomenovali Húština.

 
 

 

Camp Húština

 

 
 
 
 
 

 

 

Kamarát Fráter je už od septembra 2004 vo večných lovištiach, zomrel ako 73-ročný. Ako STARCI v ich veku už z toho nerobia vedu a do dnešného dňa  ho  všetci vďaka Karpatskému duchovi prežili. Skôr, či neskôr sa tam za ním aj oni vyberú, dúfajúc, že im pripraví slušné uvítanie. Zatiaľ ako spomienku, dostáva pri každom pobyte v Húštine zapálenú sviečku a veria, že Karpatský duch sa s ním spravodlivo rozdeľuje o časť červeného vína, ktoré vždy prostredníctvom ohňa fasuje.

 

Trampi vedia, že na každom fleku, na ktorom kedysi horel ich táborák, ostal kus z ich ducha. Preto ten kus lesa už nikdy nie je taký anonymný, aký bol predtým. STARCI sa k tejto veci stavajú takýmto netradičným, avšak zdá sa že tradičným trampským spôsobom:

"Zvlášť my starci na našich trampských flekoch cítime prítomnosť veľkého Karpatského ducha, ktorý vždy dostane z nášho tradičného nápoja – červeného vína. Naliate do ohňa putuje rovno hore k nemu (čo ten už vychlastal - pri priemere 50 návštev v roku počas 10 – 12 rokov a poldeci do ohňa na uvítanie mi vychádza riadne plný demižón) a takto nám zabezpečuje  ďalšie roky, ktoré jeho zásluhou môžeme stráviť v karpatskej prírode".

Howgh

 
 

 

Gitara, hudobný nástroj ktorý sprevádza kamarátov z trampskej osady STARCI od svojej mladosti.

 

 
 
   

Pre TRAMP NET a KRONIKU TRAMPSKÝCH OSÁD
napísal v roku 2010

kamarát Myšina z trampskej osady STARCI.

 

 Doplnenie a úprava textu  Pekelník
Grafika Lexo a Pekelník

Fotografie
Pekelník a Myšina

© Pekelník 2010

 

 

hudba v pozadí stránky

Pieseň "OHIO" v podaní kamaráta Myšinu, z trampskej osady STARCI z Bratislavy