Vlka na svoje domovenke si
odkopírovali zo znaku vtedajšej Pohraničnej stráže ČSSR.
Ako vtedy mladá osada chodievali
do im blízkych vlakom ani nie tak vzdialených Malých Karpát, najčastejšie
však aj do
okolia malokarpatských hradov Červeného kameňa,
Dobrej vody, Ostrého kameňa a Čachtíc, ale i na
iné známe staré táboriská trampov, ako boli, či sú
Brezinky, Katarínka, Bukovská priehrada, Havranica
a Jahodník (Škarbák). Občas navštívili Štefánikovu
mohylu na Bradle. Ich cesty viedli aj do
južnejších časti Malých Karpát do Račianskych a
Mariatálskych lesov. Nie neznámymi sa im stali aj
táboriská pri Dunaji, Siladický špic, Zelené
očko, ale i ďalšie malokarpatské táboriská, ako
napríklad blízke okolie známej jaskynnej a
archeologickej lokality Čertova pec.
Niekedy i keď častejšie nie
kompletne ako celá osada, prijali pozvania aj na
trampské potlachy. Spomenúť možno aspoň niektoré:
1.2.1972 ŠEDÝ GRIZLY na Dunaji
25.2.1972 ZLATÝ SUP Z Pezinka v
Maduniciach
12.8.1972 BIELY SUP Z Trnavy na
Žliabkoch
24-26.9.1972 ASCALÓNA V Sološnici
30.9-1.10.1972 BOJOVÍVLCI v
Račanských lesoch na Pánovej lúke
Na letné osadné veľké vandre
chodievali do Slovenského Raja.
Na týchto spomínaných vandroch,
potlachoch, či slezinách sa skamarátili s mnohými
slovenskými, českými či moravskými trampmi z
viacerých trampských osád ale i trampov samotárov.
Z tých ktorí zostali v pamäti je treba spomenúť
trampskú osadu UTAH z Čiech, ale i viacero Ďalších
osád z rôznych miest Slovenska ako ASCALÓNA, ŠEDÝ
GRIZLY, BOJOVÍ VLCI, ŠEROKEE a mnohé ďalšie.
Menovite z trampov, ktorí im zostali na tieto časy
v pamäti to boli trampské samotárky Tehura a
Ruksak, ale i trampskí kamaráti, ako Starý Vlk
z trampskej osady BOJOVÝCH VLKOV, Melón, Papagáj,
Flóro z Feriby...
Ako to vtedy bolo občianskou
povinnosťou zo zákona, tak v roku 1973 všetci
osadníci nastúpili na dvojročnú vojenskú základnú
službu a takto ich vandrovanie bolo nútene
prerušené.
Po vojenčine sa už osada dávala do
kopy len veľmi ťažko i keď takáto snaha mnohokrát
bola, no akosi im to nevychádzalo a tak na vandre
chodili v dvojiciach, či samostatne a už potom sa
nestavalo že by vyrazili na svoje trampské potulky
všetci spoločne.
Viackrát sa aj stretli pri rôznych
akciách v prírode, na niektoré z nich si spomína
aj šerif osady kamarát Šmrxo. Tu spomenul aspoň
niektoré, tie zaujímavejšie, ako napríklad
každoročné výstupy priateľov prírody na
malokarpatskú Havranicu, ale i jednej veľmi
zaujímavej akcie trnavákov, nazývanej Trnavská
stovka.
Trnavskou stovkou pomenovali
trnavskí dialkoplazi akciu, kde jej účastníci
pochodujú nonstop hrebeňom Malých Karpát a musia
prejsť tých 100 Km naozaj peši.
Odvahu zúčastniť sa tejto akcie
dostali i kamaráti zo SIVÝCH VLKOV Šmajdo a Šmrxo
už v roku 1976, keď sa konal jej tretí ročník.
Šerif osady kamarát Šmrxo sa snaží
v posledných rokoch opäť slávu a činnosť osady
akosi obnoviť a oživiť, tak aby si znovu našli čas
spolu navštevovať prírodu, tiež občas prijať
pozvanie spriatelených trampských osád a ísť na
niektorý z potlachových trampských ohňov, či iných
zaujímavých trampských akcii, ako sú napríklad
Vítania jari, Slnovraty a podobne.
Osada a osadníci sa pravidelne
stretávajú aj v meste, každý prvý utorok v
jednotlivých mesiacoch. Tieto stretnutia bývajú v
trnavskom bare s názvom "Posedenie u Šmrxa". Už s
názvu vyplýva že majiteľom tohoto pohostinného
občerstvujúceho zariadenia je šerif osady Šmrxo.
Tento trnavský bar sa stal od roku
2000 zaujímavým hlavne pravidelnými a aj
nepravidelnými stretnutiami trampov nie len z
Trnavy, ale aj Pezinka, Piešťan, Modry, Trenčína,
Prievidze a ďalších miest, či dediniek, ale aj tým
že na slezinách je živá hudba známych trampských,
či country kapiel a jednotlivcov. Na gitare
pravidelne môžete počuť hrať Čiernu vdovu, Kakiho
z Modry, Kabelu zo Serede, , Buffala, na base Piťa
Orosza, Bacha na banje, Beňa na ústnej harmonike,
Sáru z Piešťan na husle, skratka pripojí sa každý
kto príde a vie hrať.. Nezabudnuteľnými zostávajú
aj niektoré piesne, ktoré tam občas kamaráti
spievajú. Takou je i pieseň _Slávici z Madridu" v
podaní kamaráta Makara z trampskej osady TÚLAVÍ
PSI, ale i ďalšie staršie trampské piesne v jeho
podaní, kde si najmä tí starší pamätníci spomenú
na svoje mladšie trampské časy a na spoločné
chvíle prežité pri ohni v prírode.
Osada SIVÍ VLCI však nežije len
týmto pravidelným barovým životom, ale podľa
možností i "prírodným" životom, čiže ďalšími
výpravni do im obľúbených malokarpatských lesov,
ktoré brázdia v zime, či v lete.
Ako členov je ich síce už pomenej,
ale osada sa aj rozrastá, naposledy v roku 2012,
keď prijali za svojho člena Dúška Puška (Malého
Maa).
Kamaráti z osady SIVÍ VLCI do
budúcnosti majú iba jedno veľké prianie a držia si
navzájom palce, aby mohli ešte zopár nových, ale
aj tých starých chodníkov prejsť prírodou a tiež
aby na týchto svojich cestách a potulkách
stretávali veľa dobrých kamarátov a kamarátiek.
Tiež vravia že príroda je naozaj
krásna a život, kde máme možnosť ju spoznávať je
krátky, ale pekný, preto ho majme radi.
V trampskej osade SIVÍ VLCI sú
trnavskí kamaráti Čimo, Donald, Duška Puška a
Šmajdo, ktorým teraz šerifuje kamarát Šmrxo.
