Trampská osada

SAN DIEGO

Bratislava 1947

 

 
 
 
 

Trampská osada SAN DIEGO i keď bola osadou vodákov, nezačínali pôvodne na Dunaji. Túto trampskú osadu založil v malokarpatských lesoch kamarát Mego, ktorý sa stal aj jej šerifom, spolu s Jumbom, Gandym, Bobom, Cikym a Hanzim.

A ako sa vlastne dostali k tomuto americkému  názvu osady ?

Hanziho otec bol lodníkom a počas vojny narukoval do nemeckej armády a potom ako námorník padol do amerického zajatia. Rodina dostala od neho správu zo San Diega až po vojne v roku 1947. Samozrejme že Hanzi sa tým svojím kamarátom hneď pochválil a tak vlastne vzniklo meno ich osady SAN DIEGO a to samozrejme že s mladíckou vysnívanou túžbou - raz sa do tejto romantikou voňajúcej zeme dostať.

Zostaňme však doma, v tom čase prekrásnych a romantických lesoch Malých Karpát. I keď ich prvým cieľom novej osady bol ostrov pod hradom Devín, v zapätí ich pritiahla Devínska Kobyla a potom aj ďalšie prekrásne partie Malých Karpát nad Mariankou, na miesto ktoré si nazvali Mariatálska lúčka či  tiež Savana. V zapätí avšak o trochu neskoršie začali chodiť do Samotárskeho údolia a ako si spomína Mego, v tom čase tam chodilo veľa iných kamarátov ako Andy - Kvasi, Pegi, Jimy Diamant, Redo a Jacky z osady RUDÝ ŠÍP,  Čárli z osady MONTREÁL z Petržalky/zal.1948/ a tiež Tyčka. Ich časté výpravy smerovali aj na Medené Hámre, Granadu, Švédsky park, Kamenný mlyn a Devínske jazero.

 
 

 

Kamaráti z trampských osád ARIZONA, ČIERNI STRELCI, KARIBU, MANILA, SAN DIEGO, UNCAS a z trampskej osady TAHITI z Břeclavi, v roku 1948 pred útulňou na Devínskej Kobyle...

 

 
 
 

 

...dnešný pohľad z Devínskej Kobyly...

 

 
 

Obľúbeným miestom ich výprav sa stal aj ostrov Sihoť /Käsmacher/ na Dunaji po trampský prezývaný Tahiti. Ako si spomína Mego v tej dobe tam chodil aj Tipši z osady ASCALONA. Chodievali však aj do vzdialenejších kútov Malých Karpát od Bratislavy a to na Modranskú chatu a Troch jazdcov. Keď ich zlákal Dunaj a jeho nádherná divočina pod Bratislavou, spoznali sa tam bližšie s Indošom z osady DAKOTA a Teddym zo ZÁLESAKU, ktorí sa im stali veľkými vzormi.

Ak predtým hľadali miesta trampmi priamo preľudnené, teraz ich lákali končiny "ďaleké", kde nestretávali nikoho, tramping plný tej naozajstnej čistej romantiky.

Svoje tábory si začali rozkladať na hlavnom toku Dunaja na Happy Day, Kormoráne a až po miesto nazývané Lion, na Malom Dunaji, v Micherovom lese, pri Haspriminši, v Jalcovej jame pri Ivanke.

Jalcová jama sa neskoršie stala obľúbeným flekom osád z Ivanky pri Dunaji a nazvali ho Ranč a ako si spomína Mego, že v tom čase tam chodil aj kamarát Murilo z trampskej osady ZELENÁ SEDMA.

Často obývali ostrov pri Gešajove, je to niekde v tých miestach blízko dnešného campu U Rusa - teda "u totemov".. Sem chodievali aj s osadou RUDÝ ŠÍP.

S obľubou občas chodievali aj na Gabčíkovský kanál pri Topolníkoch. Tam sa stretávali len s obyvateľmi pobrežných samôt, ktorí im hovorili Čerkesi, lebo trampov dovtedy nepoznali. Čerkes je totiž maďarské pomenovanie skauta.

Z niektorými z týchto prostých, srdečných ľudí sa spriatelili a pomáhali im pri prácach okolo gazdovstiev a ako za odmenu sa občas u nich najedli.

Mnohé z týchto výprav podnikali kamaráti zo SAN DIEGA spoločne s osadníkmi z RUDÉHO ŠÍPU. Chodievali však aj na rieky Váh a Moravu.

V roku 1948 sa osadníci zo SAN DIEGA zúčastňujú Celoštátneho potlachu v Brne. Spoločne sa tiež zúčastnili potlachov na Kamennom Mlyne, na Granade a pod Zochovou chatou v rámci STOB.

Trampská osada SAN DIEGO nikdy nemala svoj vlastný camp a objavovala pre nich vždy nové a nepoznané miesta.

V neskoršom období zastihli osadu zlé časy.

Kamarát Ciky spadol pri jednej z ich zimných výprav medzi ľady Dunaja a z ťažkého prechladnutia na dlhší čas vážne ochorel.

Gandy sa na Medených Hámroch zrútil zo skaly a utrpel otras mozgu a vnútorné krvácanie.

Kamarát Hanzi zrazu zmizol. Po rokoch dostala jeho mama neoficiálnu informáciu o tom že ho niekde na východnom Slovensku zrazil vlak. Nikto však jeho hrob nenašiel, nedalo sa jednoducho zistiť, kde je pochovaný. Rodina a ani kamaráti tejto fáme nikdy neuverili. Osadníci síce v zlom tušení, ale predsa len čakali dlhé roky na správu zo zahraničia, z tej zeme voňajúcej diaľkou a romantikou - San Diega. Totiž každý z kamarátov vedel že šiel za svojím otcom. Ďalej možno však už len tušiť, a ako sa nakoniec domnieva i Mego, že jeho život skončil v hraničnej rieke Morave, niekde pri hrade Devín, pri pokuse o prechod silne strážených hraníc do Rakúska.

S trampovaním bolo pre nich koniec. Ďalší kamaráti z osady sa buď odsťahovali z Bratislavy alebo prestali chodiť vôbec.

Mego s Jumbom zostali sami. Ale nie na dlho. V tom čase Juky, Hobo a Francek opustili osadu MANILA a začali chodievať spolu so zbytkom chlapcov zo SAN DIEGA. Onedlho sa k ním pridal Angel, Big Bill, Kaktus, Čárli, Karol a Mauli.  Ani jeden z nich sa už však nestáva členom osady SAN DIEGO.

V roku 1949 časť z tejto partie kamarátov na návrh Juckyho zakladá novú trampskú vodácku osadu RED RIVER /pozri osada RED RIVER/ .

Chlapci zo SAN DIEGA - Mego, Jumbo a Gandy nikdy nezrušili svoju osadu. Ani po vstupe do vodáckej osady RED RIVER. Možno i z toho dôvodu že pod týmto názvom osady SAN DIEGO videli špecifickú časť a náplň ich trampovania - Karpatské hory a lesy a pod RED RIVEROM - lužné lesy a hukot vody Veľkej rieky...

No Mego nezostal v osade sám. Po rokoch samotárčenia v SAN DIEGU sa rozhodol, že osada bude pokračovať ďalej a tak prijal do osady kamarátku Alenku, z dunajskej lodenice Admirál. Bolo to na jar v rok 1996 a slávnostné to potvrdil na jeseň toho roku, keď mali KAMARÁTI ADMIRÁLSKEJ KOTVY záver vodáckej sezóny.

 

 

...Ala a Mego z trampskej osady SAN DIEGO...

 

 

V roku 1997 mala osada SAN DIEGO 50 rokov od založenia. Toto jubileum pripomenul Mego kamarátskym stretnutím na lodi Admirál. Osada SAN DIEGO sa opäť zviditeľnila, či na potlachoch, rôznych akciách, alebo na trampských chodníkoch.

Začiatkom decembra, presnejšie 6.12. 1999 postihuje SAN DIEGO veľká a bolestná strata. Náhle a bez rozlúčky nás všetkých opúšťa vo veku 67 rokov kamarát Mego. No ešte predtým stihol zariadiť v Januári 1999 v Ivanke pri Dunaji na stretnutí trampov, aby šerifská hviezda osady SAN DIEGO šla ďalej a tak ju tam slávnostne odovzdal so slovami „Až tu nebudem, budeš ma zastupovať“ – svojej osadníčke Alenke. A tak je osada SAN DIEGO v jej rukách.

Ako bude osada pokračovať ďalej, zostalo na Alene...

 

 

...Ala, ako šerifka osady SAN DIEGO...

 

 

V roku 2014 uplynulo trinásť rokov od čias ako kamarátka Alena - Ala prebrala do svojho žitia ďalší  osud  trampskej osady SAN DIEGO. Zo začiatku svojho šerifovania, teda šerifovala zatiaľ tesne po prebratí šerifskej hviezdy od kamaráta Mega len sama sebe, ale skutočne sa jej v trampskom žití darilo a  s domovenkou osady SAN DIEGO bolo ju často vidieť na viacerých trampských osadách, najviac však v malokarpatskej  Nemeckej doline, či na trampskej osade GAME FARM, ale i na Dunaji a lodi Admirál.

Potom však prišlo ako to už v živote niekedy býva, pre Alu akési horšie obdobie a nakoniec i obdobie veľmi, veľmi zlé, končiace smutnou správou, že Ala sa snami navždy rozlúčila a odišla na cestu z ktorej už niet návratu.

Dlhú  šesťdesiatsedem ročnú históriu osady SAN DIEGO žiaľ ukončila kamarátka Alenka, keď sa 17.augusta 2014 vydala na nám neznáme nebeské chodníky.

Možno že sa na týchto ďalekých a večných cestách stretne aj s jej dobrým kamarátom Megom a spozná tu aj najstarších zakladajúcich členov osady SAN DIEGO, ktorých napriek tomu že bola šerifkou tejto osady, vlastne pre jej mladý vek ani nepoznala...

 

 
     
 

 
     
   

A takto, akosi smutne skončil osud trampskej osady SAN DIEGO,  do ktorej veľkú nádej v znovuobnovenie a v jej ďalšie žitie vkladali  kamarát Mego a kamarátka Ala.

 
 
 

  

Históriu osady SAN DIEGO podľa rozprávania kamaráta Mega napísal Pekelník.

Foto Pekelník a Megov album osady SAN DIEGO

Grafika Trampský archív - TRAMP NET

Pieseň v pozadí stránky s názvom  "Tri stěžně..." zložil M. Vostrý. Spieva Tino Mulf a bratia Zemanové - spev s doprovodom trampského orchestra. Nahrané v roku 1931 v Berlíne na doske Homocord. Prepis zvuku v roku 1967 Jiři Očenášek.

© Pekelník KRONIKA TRAMPSKÝCH OSÁD

 

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

 

©TRAMP NET 2014