Trampská osada

RIVADA

  Bratislava 1948  

 

 
 
 
   
 
 
 
 

 

Túžba po romantike spôsobila, že niekoľko kamarátov navštevujúcich strednú školu na Jelenej ulici v Bratislave, založilo supertajný klub "Srdcová trojka". Stalo sa tak začiatkom roka 1948.

 
 

Tento klub bol inšpirovaný činnosťou oddielu Rýchle šípy z Prahy, ktorých príbehy chlapci hltali každý týždeň v časopise Vpřed. Náplňou klubu bolo okrem tajných schôdzok a dopisovania si pomocou mriežkovej šifry hlavne voľný pobyt v prírode, preto jeho organizácia zákonite po krátkom čase prerástla do založenia trampskej osady.

 
 
 

Trampská osada RIVADA v čase svojho najväčšieho rozkvetu (čo do počtu ) mala 8 členov. Šerifom bol kamarát Jerry, neskoršie zvaný tiež Pivečko, pre svoj kladný vzťah k tomuto moku. Vznik osady sa datuje dňom 4.mája 1948.

Meno osady RIVADA je odvodené od mestečka Rivadavia, ležiaceho v Chile približne 70 stupňov západnej dĺžky a 30 stupňov južnej šírky.

Po skončení strednej školy sa väčšina členov roztratila po svete (na iné školy, do učenia, na vojenčinu) a zostali iba skalní traja, ktorí to ťahali spolu ďalej: šerif Jerry - Pivečko, Rin - Frňák a Kid - Mesác. V r. 1992 si veľký Manitou povolal k sebe šerifa osady Jerryho. K zostávajúcim dvom osadníkom po čase pribudol nový kamarát Jano - Johny a tak sa na schôdzach Tramp klubu objavujú zasa ako trojica.

Začiatky trampovania kamarátov z osady RIVADA neboli ľahké - okrem počiatočného neporozumenia zo strany rodičov a neustáleho šikanovania zo strany štátnej moci, mali aj problémy so zháňaním základného tábomíckeho náčinia. V povojnových časoch to nebola ľahká vec (pamätníci to iste potvrdia) - napríklad zohnať stan sa im podarilo až po niekoľkých rokoch, spacie vaky si šili sami, z diek a vatelínu a pod. Napriek tomu chodievali táboriť i na noc a po prvých táboreniach na rôznych miestach si našli svoj stály flek.

 Bolo to nad Račou na hornom toku Vydrického potoka, o ktorom si kamaráti mysleli, že ostane iba ich.. Chodili tam skoro každý týždeň a svoju cestu začínali v Rači na námestí a trvala im približne 1 hodinu (za predpokladu, že sa nezastavili v krčme u Krivého Jimmyho nad Račou pri horárni). Nájsť si táborisko pomerne blízko mestu bola v tých časoch nutnosť, pretože sobota bývala pracovným dňom a na tramp sa mohlo vyraziť až po práci (nehladiac na to, že i doprava do Rače bola vtedy ešte komplikovaná). Svoje táborisko si pomenovali "Strašidielka" a to podľa toho že sa im pravidelne znovu a znovu tam objavovala stará hrdzavá nemecká helma i napriek tomu že ju vždy zahodili hlboko do lesa.

Z táboriska v nedeľu ráno vyrážali (niekedy) na pešie túry do okolia (Paseky, Medené Hámre, Košariská, Volhovisko, zatopený kameňolom v Marianke a pod.).Neskôr si našli ešte lepší flek asi 200 -300 m proti prúdu Vydrice a na ňom si postavili drevenú podsadu pod stan. Pomenovali ho Cherokee (tam totiž prvý raz počuli pre nich novú pieseň „V Cherokee vládne Bůh a cowboy“). Na fleku si postavili aj totemový kôl na ktorom bol znak ich osady. Flek si však dlho neužili, raz sa im tam nasťahovali chlapci (ešte vlastne deti) - osada RUDÝ BLESK z Rače. A keďže sa im tam veľmi páčilo, tak im ho darovali i s podsadou a tak sa vrátili na svoje staré Strašidielka.

Najstarším osadníkom z RUDÉHO BLESKU nazývanej aj Rudoši bol kamarát Gandhi a ten bol aj šerifom osady - mohol mať asi 15 rokov, potom bol Jack, Jocker a najmladším bol Ýbero.

Obľúbeným hudobným nástrojom osadníkov z RIVADY bola gitara a najobľúbenejšie pesničky ktoré radi v tomto období spievali boli „Kučerovky“ a z trampských piesní Venezuela /treba doplniť/ a Nelly Gray.

Pravidelné styky RIVADA udržiavala s osadou YUKON v ktorej boli kamaráti James /lekvár/Siko, Pedro, Muflón, Slow Kid a Storm, so svojimi vrstovníkmi a taktiež bývalými spolužiakmi zo strednej školy. Spolu s osadou YUKON si nakoniec postavili i chatku z guľatiny v blízkom smrekovom mladom lese, ktorú pokrstili 1. mája 1954 a dali sme jej meno "Piguj“.

Chatka mala malú verandičku a pohodlne sa v nej na dvoch pričniach vyspalo 6 ľudí. Bohužiaľ chatku užívali iba necelých 5 mesiacov, pretože 12.septembra 1954 im ju neznámi dobrodinci zrovnali so zemou. 0d tej doby už nemali svoj vlastný stály flek a chodievali pod stan na rôzne miesta v Karpatoch, prípadne využívali pohostinstvo chatiek iných trampov. Nakoniec prestali zo sebou nosiť i stan a spávali na prístupných búdach (chata Zálesák na Volhovisku, Kamenná chata).alebo jednoducho v sieťach natiahnutých medzí dvoma stromami. Tak, ako hovoria, sa cítili slobodnejší a nezávislejší.

Kamaráti z osady RIVADA si viedli aj osadnú kroniku, vlastne stihli zaplniť tri obsiahle knihy. Jedna ktorá bol písaná ako druhý diel sa zachoval a túto začali písať v mesiaci marci v roku 1954.


Čo sme si prečítali v kronike trampskej osady RIVADA:

„Začíname písať kroniku. Chceme aby táto bola naším druhom a spolu s nami niesla naše radostné i vážne, veselé i smutné zážitky. Pre osadu bude knihou poučení a skúseností, akýmsi úryvkom z veľkej knihy prírody a lesnej múdrosti. Bude pamäťou zachycujúcou a reprodukujúcou krásne chvíle prežité na horách, v lesoch, pri ohni, s gitarou v rukách a spevom na ústach. A pre nás všetkých bude snáď až po niekoľkých rokoch spomienkou. Spomienkou milou na tých niekoľko bezstarostne a voľne prežitých chvíľ našej mladosti.

Podpísaný Jerry sheriff osady.“

V kronike je popísaných množstvo zážitkov osadníkov z ich trampského života a vlastne jej podklad slúžil i k napísaniu tejto histórie osady. Predsa však len niekoľko zápisov vyberáme aby sme týmto spôsobom s kamarátmi z osady RIVADA prežívali ich krásne chvíle prežité v prírode:

Prvý zápis v kronike je z 13.marca 1954.

„Blíži sa jar a s ňou aj doba táborenia v prírode. Rozhodli sme sa , že tento rok sa pripravíme už dôkladnejšie a skôr na stanovanie. Od osady YUKON, s ktorou chodievame, si chceme zakúpiť osadný stan ihlan a zložíme sa naň každý rovnakým dielom.... Dohodli sme sa že budeme chodiť na naše nové táborisko ktoré sme dostali od Gipsyho... a toto si upravíme. Je na ňom rozostavaná podsada a bude ju treba dokončiť... tiež bude treba postaviť ohradu a kreslá...návrh na pomenovanie táboriska je >Cherokee<.

Zápis z 15.marca 1954:

„....úpravy táboriska sa zúčastnili Jerry, Kid a Johny... Najprv sme sa však zastavili na našom starom táborisku kde sme stretli dvoch členov z YUKONU – Storma a Boja. Pomohli nám na našom novom táborisku a potom si našli v blízkosti nás tiež flek. Neďaleko nás našli pekný, podľa všetkého opustený kemp. Podľa dohody budeme chodiť spolu s členmi YUKONU kemp dohotovovať a bude potom spoločný. Na našom táborisku, ktoré bolo nazvané >Cherokee<, sme urobili pekný kus práce. Najprv sme vymietli celý flek od snehu. Potom sme nosili guľatiny na opravu podsady. Upravili sme tiež lavičku, ohradu a ohnište...

V kronike ďalej môžeme čítať sľub osadníkov o ich kempe:

Zaujímavý je i sľub osadníkov o „Čestnom osadnom slove“:


 

Zápis z 18.3.1954:

„Na našej schôdzi sme sa dohodli že budeme plniť bobríkov upravených na naše pomery.... Maxo navrhol aby sme si dali spraviť odznaky ako ULLR.

Zápis z 23.marca 1954

„V dnešný deň sme stavali kemp Jerry, Kid a Johny. Nezúčastnil sa však Rin.. Pomôcť prišli aj traja kamaráti z YUKONU. Z chaty keď sme začali bola už hotová kostra polovica zadnej steny. Dnes sme dohotovili skoro tri steny úplne. Väčšinou však na chate robili kamaráti z YUKONU, pretože k nám na flek prišla tzv. Osada RICATÁDO a nemohli sme sa ich striasť. YUKOŇACI asi okolo piatej odišli a potom sme robili už len my až do zotmenia....“


Zápis z 28. marca 1954

„...dnes sme pokračovali v stavbe chaty Jerry, Kid a Johny. Rin odôvodnene príde neskôr. V sobotu večer Johny porušil zákon osady... Z osady YUKON prišli štyria. Urobili sme ohromný kus práce. Pri chate bol kľud od iných ľudí...Počítame s tým že na budúcu nedeľu bude chata už hotová.... Chata je už dokončená takmer celá...chýba ešte urobiť kus strechy a spraviť dvere... Počítame s tým že na Veľkonočné prázdniny by sme mohli už ísť do chaty....Dole sme sa stavili na pivečku u Krivého Jimmyho ...“

Zápis z 31.marca 1954

„Dnes sa poriadala riadna schôdza osady. Zúčastnili sa Kid, Rin a Jerry. ....Johny porušil zákon osady, dohodli sme sa že od tohoto dňa sa nesmie nikto z osady rozprávať s Johnym o veciach súkromne - osadných.... Všetci sme sa zhodli na jeho vylúčení z našej osady....

Dohodli sme sa vo veci 6. výročia založenia osady, ktoré oslávime 4.mája 1954, toto oslávime na chate....“


Zápisy však v kronike nekončia, pokračujú ďalej a sú peknou spomienkou kamarátov z osady RIVADA na svoje mladé trampské časy.

Cez prázdniny RIVADA väčšinou vyrukovala na veľký prázdninový čundr. Boli to putovné vandre po celom Slovensku, spočiatku stopom a pešo a ako im pribúdali roky stávali sa „pohodlnejšími“ - tak potom používali na presun aj motorky.

 
 
 

 

A ide sa na veľký prázdninový čundr

 

 
 
 
 

 

V roku 1954 na chate pod Chabencom

 

 
 
 
 

 

V roku 1954 vláčikom z Ružomberka do Korytnice.

 

 
 
 
 

 

V roku 1956 na malokarpatských Pasekách

 

 


Teraz kamaráti z RIVADY sú už penzisti a tak ich aktivita sa vybíja poväčšinou na stretnutiach v Tramp klube /rok1999/, prípadne na krátkych vychádzkach v okolí Bratislavy. Dvaja kamaráti z osady majú však chalupy v horách a tak pobyt v prírode majú určite dlhodobo zaistený.



História osady RIVADA spracovaná a zaradená do Pekelníkovej KRONIKY TRAMPSKÝCH OSÁD 1.7.1999

Doplnené a zaradené na TRAMP NET 17.11.2017

Stránku pripravil Pekelník

 
 
 
 

Pieseň "VENEZUELÁNA ADIÓS!" Hudba: Billy Hill USA  Text: J.V. Šmejkal 1937
Pieseň spievajú a hrajú kamaráti z trampskej osady VAVASATCH z Brna, na trampskom porade v roku 1968 v Adamove.

 
     
 

 
     
 
    
    1. Divoké kachny v tmách se rojí,
         tu k sobě dálky zvou
         mladý rančer lásce svojí
         píseň zpívá tuláckou

Refrén:
    
Venezuelana adios,
rančerko má krásná
musím v dál se brát
Volají mně širé ljános,

Venezuelana adios

Na březích Orinoka, 
mojí companěros
 budou spívat se mnou 
 táhlou píseň stád
 Volají mně širé ljános,
 Venezuelana adios.

2. V šípce kachny rančerko má letí
     já nemám stání dávno již
     marně pláčeš v mém objetí
     což tu píseň neslyšíš?

Refrén:

 3. Až se vrátí hejna z cesty svojí
     vrátím se v náruč tvou
     nic už nás pak nerozdvojí,
     dokud mne zas nevyzvou.

Refrén:

 

 
     
 
 
 
 
 
 
 
 

© Pekelník 2017