Trampská osada

RED RIVER

Bratislava 1949

  

V roku1949 kamaráti z trampskej osady SAN DIEGO - Mego, Jumbo a Gandy, spolu s kamarátmi z trampskej osady MANILA a  s ktorými  už istý čas chodili spolu, založili novú osadu RED RIVER.

Jej šerifom sa stal Jucky a osadníkmi sa stali Francek, Jumbo, Gandy, Karol a Mego so svojou ženou Mauli. Neskoršie aj Čárli, ktorý k ním prišiel z Petržalskej osady MONTREAL.

RED RIVER -

bola to vodácka osada, ktorá chodievala na Veľkú rieku - Dunaj. Svoje hlavné táborisko mali pri Ostrove Kormoránov - tam kde zo širokého ramena pod Bránou, odbočovalo šikmo k hlavnému toku malé úzke ramienko. To miesto ešte dlho potom keď tam už osadníci z RED RIVERU nechodili nazývali trampi Red Riverske.

V zimných mesiacoch osada chodievala do Malých Karpát. Tu si hneď v prvú zimu svojej existencie postavili v ihličnatom lese nad Račou, pod Šenkýrkou nad Údolím sov, chatku zemlianku. Ako každá zemlianka bola samozrejme zapustená do zeme a aj strechu mala  zakrytú silnou vrstvou zeminy. Dnu sa zostupovalo schodíkmi, či skôr rebríkom a celé jej skromné vybavenie sa obmedzovalo na prične a kachle. Pohodlná dajako nebola, ale zato teplučká a útulná. Napokon bola vlastne určená len na zimu.

Do Malých Karpát chodievali z Rače a po malej zástavke v hospode u Mesároša, kde varievali dobrú držkovú polievku, ktorú si tu vždy s obľubou objednali a s chuťou zjedli a jednom pive pokračovali v svojej púti do lesov /Stará hospoda mala vchod z dvora/.

Kamaráti Hobo, Kaktus a Angel, ktorí s osadou tiež určitý čas chodievali sa od RED RIVERU   oddelili a vystavali si chatku v Švédskom parku.

V roku 1951 členovia osady Jucky, Francek, Mego, Gandy a Jumbo boli vybraný a prijatý Tedym do KARPATSKEJ ZIMNEJ BRIGÁDY  /pozri KZB/.

Osadníci z RED RIVERU v zimných mesiacoch s obľubou na lyžiach sa vydávali na túry po hrebeni Malých Karpát väčšinou z ich chatky nad Šenkýrkou, na horáreň Kocmundu ďalej po hrebeni na Pezinskú Babu a  až na Zochovú chatu.

V letných mesiacoch chodievali aj na veľké vandre do Tatier a Slovenského raja kde boli i v roku 1949 a aj v roku 1951,  keď bol s ich osadou aj Teddy Yukon.

Na svojich potúlkach Slovenským rajom stretli aj Kasidiho a Andyho z trampskej osady MANILA z Bratislavy a tiež sa stretli s Tonym a Andělou zo ZELENEHO KRUHU z Prahy.

V roku 1952 osada v mene SPOJENÝCH TRAMPSKÝCH OSÁD BRATISLAVY, /ďalej STOB/ ktorých členom boli aj osady RED RIVER, SAN DIEGO  a MANILA stačili zorganizovať 17. mája spolu s osadou TORNÁDO potlach a to na mieste  nazývanom "V Jame" pri Happy Days. 

Tá "Jama" je vlastne kráter po zahodenej bombe, keď sa za vojny po bombardovaní Apolky  niektorý Anglán odľahčoval. Neďaleko je ešte jedna ďalšia, tá však bola vždy plná spodnej vody, takže tvorila akési jazierko. Nebol to veľmi známy flek, no čo bolo veľmi dôležité - bolo to že bezpečnosť /policajti/ o ňom nevedela. Miesto na potlach bolo správne vybrané a ostalo vlastne zatajené, čo bolo v tomto období prenasledovania trampov veľmi dôležité Bol  to na tie časy veľký potlach s účasťou 200 trampov a na Slovensku prvý Celoštátny potlach s účasťou mnohých osád z celej republiky. Šerifom potlachu bol Jucky.

Z Prahy prišli šiesti, Šlajf, Malý Šlajf, Prďák, Edák /asi/, Áda a bratia Tomasovci.

Z Brna prišli osady PAVOUK a TULÁCI. 

Z Ostravy OSAMĚLÁ HVĚZDA, Ell TORO a KOMANDOS, Tanbál a Bandy z trampskej osady WAWASATCH.  Bratislavských účastníkov nemožno pre ich výdatné množstvo ani všetkých spomínať. Spojky kamarátov čakali na železničnej stanici v Podunajských Biskupiciach a v krčme „ u Mariši“ v Breneri - Pálenisku. Tých čo prišli od Mariši museli na kanojkach previezť cez Biskupické rameno.

Pri otvorení potlachu sa spievala hymna Hoj trampové a tuláci, ako hymna slovenských trampov /resp. STOB/. Za trampov z Čiech a Moravy sa spievala samozrejme Vlajka.

V speváckych súťažiach na tomto potlachu vyhrala osada FLORIDA pred MANILOU. Obe tieto osady dostali strieborný pohár , ceny ktoré v tom čase boli zvykom.

Zaujímavá je aj história týchto pohárov. Pôvodne ich získal Mego, ako trofeje na vodáckých súťažiach, ktorých sa zúčastňoval ešte z konca vojny. Ten prvý ktorý vyhrala Florida bol vyhlásený za putovný a prebral ho do svojich rúk Bonzo. Ten druhý „putoval" do zbierok ŠTB aj s kronikou osady MANILA /a dodnes je niekde v eštebáckých archívoch/. A tak vlastne i keď sa politické režimy menia, archívy naďalej zostávajú nedostupné i keď sa jedná pre trampov o veci vyslovene vzácne. Boli tam totiž pre nich cenné pamiatky. V roku 1968 - 1969 bol daný prísľub o otvorení týchto archívov, žiaľ zostalo len pri bohatierskych prísľuboch úspešných politikov toho obdobia.

Na potlachu sa čapovalo aj pivo -  bola to len „obyčajná“ sedmička. Každý dostal svoj prídel, aby hostia nemuseli piť vodu z ramena, ako dovtedy /...kde sú tie časy čistých ramien.../ boli zvyknutý, nechceli totiž chodiť na vodu na Teglház, aby potlach neprezradili.

Súčasťou potlachu boli aj plavecké preteky. Plávalo sa zo Špice na kamp Happy Day. Happy Day bol kempom vtedy už nebohého Canyho.

Kamarát Mego ako spomienku na tento potlach mal štyri albumy fotografii s poznámkami a vo svojom cancáku mal veľa podpisov zúčastnených. Tieto albumy sú pre trampský archív nedostupné a nachádzajú sa na neznámom mieste. Tento nezabudnuteľný potlach bol žiaľ, na dlhší čas posledný.

Keď sa STOB stiahli do ilegality, zrušili sa šerifské schôdze v reštaurácii Beseda a vedenie STOB prebrali od trampskej osady FLORIDA  - chlapci z trampskej osady MANILA. Trampské osady MANILA, RED RIVER, SAN DIEGO, TORNÁDO a KARIBO sa schádzavali u Jacka v záhrade  medzi vinicami na Bielom kríži a tu vlastne založili aj Trampskú políciu.

A ako to bolo vlastne s tou Trampskou Políciou?

Kamarát Mego si na toto obdobie spomínal takto:

"Založili sme - Trampskú poriadkovú službu - medzi trampmi nazývanú aj Trampská Polícia, bola to vzhľadom k vtedajšej situácii blbosť, možno aj provokácia a taká mladícka nerozvážnosť a mali sme z toho aj nepríjemnosti."

Proste jednoducho, chceli udržiavať v horách poriadok a trochu krotiť niektoré  bujaré osady. No ukázalo sa že to bola vtedajšom období blbosť. Vlastne len si ušili búdu na seba a poskytli ŠTB zámienku k tomu, aby ich predvolávali na výsluchy a inak buzerovali. Na podobné „provokácie“, ako sa to hovorí, vtedajšia bezpečnosť len čakala. Bolo to na začiatku 50. rokov, keď sa začala naháňačka na trampov. Keď Gavril Gryzlov písal sprosté články proti trampingu. Keď v Smene otvorene napadol osadu FLORIDA a STOB. Keď sa šerifské schôdze prestali konať v Besede a šerifovia prešli do „ilegality“. Mego si ešte dlho starostlivo opatroval legitimáciu Trampskej polície.

Niektoré ďalšie spomienky na toto obdobie, i keď nie sú zrovna najpríjemnejšie, treba ich mladším zanechať.

Kamarát Mego si spomínal na jeden z potlachov takto:

„Na veľkom potlachu v Zapomenutom údolí pri Ledečku nad Sázavou /bol tam aj Bob Hurikán/ obsadila tábor na druhý deň početná motorizovaná jednotka bezpečnosti a urobili evidenciu podľa občaniek, čiže získali ľahko a rýchlo dosť kompletný zoznam trampskej špičky z celej československej republiky. Akcia bola natoľko rozsiahla, že ešte v ten istý deň na 24 hodín zaistili v Bratislave Jumba a Kanca z osady SAN DIEGO. U mňa urobili prehliadku bytu a keď sa Jucky vrátil z potlachu, v utorok nás oboch vzali na Račiansku,  na výsluch ktorý trval celý deň.“

Mego a Čárli si v roku 1956 si kúpili od kamaráta Tedyho veľký americký gumený vojenský čln. Tedy ho zohnal za svojho pôsobenia  v Plzni, v skladoch americkej armády. Jeho plavebné schopnosti si vyskúšali na Malom Dunaji, kde sa stretli s podobnou partiou starších trampov , vedenou Murilom z ivanskej trampskej osady ZELENÁ SEDMA.

V nasledujúcich  vandroch sa však opäť vrátili na Veľkú rieku a opäť táborievali na starom Red Riverskom fleku pri Kormoráne. V tom čase soboty stále ešte boli pracovné a tak boli rádi, že sa dostali v sobotu do večera na ostrov Kormorán. Tu na svojom fleku Red riveri vždy prenocovali a posedeli si pri ohni s KAMARÁTMI OD VEĽKEJ RIEKY s Pubom, Johnom Blonďákom a Andym. Odtiaľ pravidelne vyrážali na dlhšie "objaviteľské" plavby, mapovať  veľkú spleť dunajských ramien od Micherovej zátoky až po Komárno..

Preto že ich čln bol až šesť metrov dlhý a vážil 27 kg, neplavili sa v ňom len jeho majitelia ale vďačne sa k ním pripájali aj členovia Pubovej vodáckej partie. Napokon ich táboriská pri Malej bráne a Red Riverskom ramene   boli v tesnom susedstve.

Mego neskoršie potom zlákal na vodu kamaráta Bikinyho. S ním však  pokračoval vo svojich výpravách už iba jeden rok preto že gumák im v roku 1960 praskol. Dnes sú všetky tieto miesta zatopené priehradou.

Vo svojich spomienkach si Mego spomínal tiež na to, ako sa stretol s Bobom Hurikánom, na Dunaji a aj v Malých Karpatoch - naposledy 14.8.1955 na Tedyho zrube ZÁLESÁK.

Návšteva Boba Hurikána a kamarátov z pražskej osady ZELENÝ KRUH v Malých Karpatoch na trampskej osade ZÁLESÁK 14.8.1955 . Z ľavej strany hore: Jokši /tiež Jokes/ a  Pepo z trampskej osady FLORIDA,  Bó z trampskej osady  HURIKÁN, Bob z trampskej osady FLORIDA, Pizgloš z trampskej osady LA PLATA, Tom z trampskej osady ZÁLESÁK, Bob Hurikán trampskej osady HURIKÁN. Stredný rad  zľava: Anděla zo ZELENÉHO KRUHU, Peter - syn Boba Hurikána, Jana dcéra Boba Hurikána. Dolný rad zľava:  Johny Blonďák trampskej osady UNCAS, Tedy  z trampskej osady ZÁLESÁK, Jucky z trampskej osady RED RIVER, Čuky – trampskej osady ZÁLESÁK, Tony  zo ZELENÉHO KRUHU, Mego trampskej osady RED RIVER, Mariena. Fotografoval kamarát Kekso z trampskej osady UNCAS.

Začiatkom decembra, presnejšie 6.12. 1999 postihuje trampskú osadu RED RIVER veľká a  bolestná strata, keď náhle a bez rozlúčky nás všetkých opustil vo veku 67 rokov kamarát Mego.

V roku 2014 sa žiaľ vybral na nám neznáme trampské chodníky z ktorých niet návratu, posledný veterán a  aj šerif a zakladajúci člen osady RED RIVER kamarát Jucky...

Históriu osady RED RIVER podľa rozprávania kamaráta Mega a Juckyho napísal Pekelník.

Foto Pekelník a Megov album osady RED RIVER.

Grafika Trampský archív - TRAMP NET

Pieseň  v pozadí stránky s názvom "Naše písnička.."  zložili J.Mucha.  Pieseň bola nahraná v roku 1931 v Prahe  na doske Odeon. Hrajú Kamarádi z Údolí děsu. Spev J. Mucha, J Plhák, A. Pišvajc, V Puzner, V. Valenta, ktorý doplňoval súbor pre dodržanie zmluvy. Gitara J. Mucha, J Plhák. Prepis a zvuk  Zbyněk Mácha a Jiři Očenášek v roku 1967.

© Pekelník KRONIKA TRAMPSKÝCH OSÁD