Osadu LÍŠČIE DIERY založili v roku 1962 kamaráti Burian, Cigáň, Slížo a Starý z  bratislavskej štvrti Krasňany, v tých rokoch nového satelitného sídliska  na okraji Bratislavy, nachádzajúceho sa tesne pod vysokou horou na južnom úpätí Malých Karpát.

Návrh prvej domovenky a pomenovania trampskej osady z roku 1962 z osadnej kroniky

Osadná domovenka z kroniky trampskej osady

Nie, noví osadníci neboli pôvodnými obyvateľmi Krásňan, ale ako hovoria boli iba prisťahovalcami do nového sídliska. Bolo to v tých časoch, keď v Bratislave búrali staré mestské štvrte v Prievoze a na Cukrmandli a ich obyvateľov sťahovali do nových a naozaj pekných priestorných a svetlých tehlových bytov na sídliskách.

...kamaráti Slížo, Burian a Cigáň v čase svojej mladosti a trampských začiatkoch...

Blízke malokarpatské lesy mladých chlapcov  lákali stále viac a viac a spoločne sa vydávali pre nich vtedy dobrodružné potulky prírodou.

Takto si našli aj svoj osadný camp v lese asi hodinu pešej chôdze od svojho bydliska v malokarpatských lesoch neďaleko krásňanskej horárne, kde bol v tých časoch horárom horár Jurkovič.

Miesto ich nového osadného campu malo svoj pôvodný názov Kamenne Járky, nebolo však tesne pri horárni na Peknej ceste, ale od horárne bolo vzdialene ešte asi 2 Km chôdze.

Je to stále krásne miesto, lesná dolina s tečúcim potokom prameniacim hore strminou asi 100 metrov povyše ich campu, miesto so skalnatými stenami v ktorých sa nachádzali líščie nory, podľa ktorých si neskôr pomenovali aj svoju trampskú osadu.

Na rovine nad potokom kde mali aj ohnisko si vysekali a postavili pekný vysoký totem a tiež v ich mladíckych časoch neodmysliteľný kôl na hádzanie nožov a sekier.

Zakladajúca štvorka osady

Adamčík Jozef - Burian
Dvorák Jozef - Slížo
Nagy Imrich - Cigáň - šerif osady
Nagy Štefan - Starý /menovci Nagyovci neboli rodina/

Po dvoch rokoch campovania pod stanmi sa rozhodla stále tá istá a verná základná štvorka kamarátov z "experimentálky" postaviť maličký osadný zrub ktorý dokončili v roku 1965

...kamaráti Starý, Burian a Imro pri stavbe zrubu osady LÍŠČIE DIERY v roku 1965...

Zrub trampskej osady  LÍŠČIE DIERY postavený v roku 1965

Zakladajúci členovia trampskej osady LÍŠČIE DIERY Zľava: Starý - Štefan Nagy, Burian - Jozef Adamčik, Slížo - Jozef Dvořak, Ciganň- Imro Nagy.

 

Neskoršie sa k osadníkom pridali aj ďalší kamaráti:

† Foltín Tibor
† Grumich Tibor - Tibor Zmatkár /spod Hlavnej stanice/
Jankuliak Ján - Jano Hrobár
Jurický Rudo - Fúzo
† Mičík Milan - Spisovateľ /z Rače/
† Mosor Ján -
Očenáš Peter - Očko
† Vince Jozef - Barino Vareška

...v roku 1964 na rázcestí pod krásňanskou horárňou "U Jurkoviča" vzdialenej 4 Km od Krásňan, Odtiaľto na Kamenne Jarky kde mali svoj flek boli už len 2 Km chôdze... Zľava na fotografii: Slížo, Buran, Cigáň a Jano /s gitarou/...

Na osade bolo vždy dobrá nálada a svoj hlavný podiel na tom mali predovšetkým aj hudobné nástroje a trampské pesničky. Najlepší osadný super talent v hre na gitaru, banjo , husle aj harmoniku bol a dodnes  aj je kamarát Janko Jankuliak - Hrobár.

Ale tak ako vo vtedajších aj iných trampských osadách hudobné nástroje neovládal len jeden hudobník, na osade hrávali zvyčajne na gitarách skoro všetci kamaráti, na LÍŠČÍCH DIERACH okrem Hrobára najmä kamaráti Slížo a Barino. Z čias učenia keď ešte neboli magnetofóny a trampské nahrávky sa dali spočítať na prstoch rúk jedného trampa, vtedy keď piesne sa šírili počúvaním a ručným prepisovaním trampských spevníkov, na osadách pri táborákoch. Vtedy si kamarát Slížo zapísal množstvo /čo stihol/ piesní hlavne na vandroch v Čechách  - mal ich  / má ich/ až dva zošity A4 a všetky tieto piesne na osade hrávali a spievali.

V spomienkach na prvú slovenskú trampskú  "Portu 69" festival trampskej piesne v račianskom kulturáku /nemecky dom/,  nahral kamarát Starý cele podujatie na magnetofónovú pásku. Keď sa však po dvoch rokoch vrátil z vojenčiny pásky už nebolo, stratila sa nevedno kam zľahla po nej zem, zostal len magnetofón.

Našťastie vtedy "nahrával" zvukovou stopou celý tento festival aj príležitostný zvukár z Nemeckého kultúrneho domu Rača, inak ako zvukár zamestnanec televízie †Alojz Prosman - kamarát Grizly zakladajúci člen trampskej osady ČIERNA LABUŤ z Rače.

Jednu z viacerých Grizlyho kópii z tejto pásky zachoval aj kamarát Mono Meszároš z osady ZLATÁ LÍŠKA z Rače.  Na tej Monovej kópii bohužiaľ je  len polovina i keď veľmi kvalitne nahraných piesni z prvej slovenskej PORTY - festivalu trampských piesní a ten zbytok nechtiac nepozornosťou Monové, vtedy ešte iba malé deti vymazali pri hraní sa s magnetofónom.

Zachovaná je však aj páska so všetkými piesňami z tohoto večera ktorú vlastní kamarát Brnkaj z T.O. GRANADA. Tu sa nachádzajú nahravky súťažných trampských piesní trampských kapiel a osád UNCAS, WESTERN CLUB, UTAH, TRI PRAMENE, T.K. BLIZZARD z Bratislavy. CARAWEL z Trnavy. ZELENÁ SEDMA a ALBATROS z Ivanky pri Dunaji. HURICANE z Dubnice. LARIX z Trenčianských Teplíc. TORNÁDO z Brna /Myška a Díblik/ a skupina TULÁCI.

Ak sme na niektorú skupinu či osadu zabudli, kamaráti hovoria že máme na to po 47 rokoch právo /zrejme to  nebude skleróza/ ale hlavnú vinu majú predovšetkým skoro žiadne písomné dokumenty z tohoto nešťastného obdobia, keď v štáte začínala politická "normalizácia" a najlepšie bolo žiadne dokumenty doma nemať a neschovávať.

Zaujímavé je tiež vypočuť si tieto piesne a zistiť to, že skoro všetky piesne sa spievajú na trampských osadách a rôznych trampských podujatiach dodnes, nezapadli do večného zabudnutia, ako nespočítateľné množstvo na rozdiel od tých trampských, komerčne vytvorených a spievaných politických piesní s podujatí a verejných vystúpení "profesionálov", ktoré s trampingom nemali nič spoločné a žiaľ týka sa to aj pôvodne trampského, neskôr sprofanovaného festivalu v jeho pozadí politikou s názvom PORTA, ktorý takto postupne vinou zo strany organizátora násilným politizovaním  a politickou "normalizáciou" stratil úplne svoj pôvodný lesk a slávu.

TRAMPSKÉ POTLACHY V ROKOCH 1968 - 1972

s účasťou kamarátov z T. O. LÍŠČIE DIERY:

/samozrejme že tých potlachov kde prijala osada pozvanie bolo oveľa viac, ale len tieto pozvánky sa zachovali v osadnej kronike/

T.O. UTAH z Bratislavy pozvánka z roku 1968 Osada LÍŠČIE DIERY sa stala po jej založení čoskoro  medzi trampmi známou a osadníci boli pozývaný na potlachy a slávnostné táborové ohne mnohých im spriatelených trampských osád. Ich prvým významným potlachom bol potlach pri príležitosti 30. výročia založenia trampskej osady UTAH na malokarpatských Pasekách v roku 1968.

T.O. COLORADO RIVER z Bratislavy pozvánka z roku 1970 Trampská osada COLORADO RIVER bola založená v roku 1966 a bola mladšou osadou ako LÍŠČIE DIERY. Osadníci prijali z LÍŠČÍCH DIER toto pozvanie prijali a odmenou im zostali pekné spomienky z tohoto stretnutia trampov v malokarpatských lesoch.

T.O. DRAVEC z Ivanky pri Dunaji pozvánka z roku 1970

T.O. TÚLAVÝ MUSTANG z Bratislavy pozvánka z roku 1970

T.O. ZLATÁ PODKOVA  z Bratislavy pozvánka z roku 1970

T.O. MANITOBA  z Bratislavy  a T.O. ZLATÝ HAD  pozvánka z roku 1970

T.O. DUNAJSKÝ BOBOR a VEĽKÍ VLCI  z Bratislavy, pozvánka z roku 1971

T.O. VAQUERO z Ivanky pri Dunaji pozvánka z roku 1971

S.T.O. BARBARI a ČIERNA SOVA z Bratislavy pozvánka z roku 1972

...na trampských  cestách z českomoravskej vrchoviny  zo sleziny v Chlebskom... Zľava na fotografii Vlado Blaho, Jano Hrobár - Ján Jankuliak, Spiso - Milan Mičík,  Michal Nagy - Mišo, Fúzo - Jurický Rudo, Očko - Peter Očenáš a vpredu s vlajkou Štefan Nagy - Starý...

Žiaľ niekto im strašne túto ich nádhernú trampskú romantiku  veľmi závidel...

Predtým v lese stretávali len lesných robotníkov a ich koníky s ktorými robotníci sťahovali z menej prístupných miest drevo na zvážnice. Naraz sa v lese objavil mohutný buldozér s veľmi pracovitým riadičom - buldozeristom  - akýmsi typom ruského úderníka stachanovca /nafta bola skoro zadarmo a liter stal toľko ako jeden rohlík/. A tak buldozerista jazdil a jazdil - po celom lese úplne na divoko, tak ako tanky na vojenských tankodromoch, nevadili mu mladé a ani staršie stromy, veď buldozér to nemohlo zastaviť.

A tak vznikali stále nove a nove cesty i na miestach kde ich nikdy nebolo a ani nebude  treba. Príroda a les naozaj v tejto podivnej dobe riadne zaplakali.

Najhoršie však bolo to že buldozerista so svojím strojom ničiteľom objavil aj ich trampské malé údolíe, kde v tomto hlbokom a úzkom záreze vybuldozeroval lesný "úderník" cestu, teda skoro lesnú diaľnicu, ktorá pod strmým svahom pri ich osade po pár metroch končila a vôbec nikam neviedla. Takto ich milovaný camp vtedy stratil časť svojej pôvodnej bývalej krásy.

Už okolo roku 1965 si v blízkosti ich osady priamo pri prameni potoka našla svoj camp aj trampská osada  SIOUX z Rendeza - z Východného nádražia, tí si tak isto postavili na svojom campe malý zrub a tiež osadníci z trampskej osady ČIERNA SOVA.

Postavenie troch i keď maličkých trampských "minizrubov" samozrejme neuniklo pozornosti lesníkov. Zruby a  lesníci to v tichosti prežili, hlavne aj preto, že trampi -  ich obyvatelia sa chovali ako skutoční priatelia lesa a nedávali svojím  chovaním dôvod k zákazom a zrejme bolo cítiť aj to, že mladým kamarátom v ich trampských záujmoch a trampskej romantike lesníci celkom určite fandili.

Svoj podiel na zachovaní campov SIOUX, ČIERNA SOVA a LÍŠČIE DIERY mal možno aj otec osadníka - kamaráta Starého, ktorý vo vinohradnickom družstve v Gaštanovom Hájiku opatroval a najmä podkúval koníky. Keďže lesníci vlastnili viacero lesných tažných koní o ktoré sa tiež vždy postaral. A tak s lesníkmi sa poznal a o trampských chatkách v skalách Líščícch dier sa neraz rozprávali.

V spomienkach dodnes zostali i momenty odchodov kamarátov osadníkov na povinnú dvojročnú základnú vojenskú službu. Keď nastal ten čas obdržania povolávacieho rozkazu,  všetci osadníci svojho kamaráta doprevádzali za zvuku gitár a spevu trampských piesní   na železničnú stanicu k špeciálnemu vojenskému vlaku. Tu na stanici  bolo veľmi veselo lebo rukovalo i mnoho iných trampov a aj na iných osadách bol zvyk takto sa lúčiť a stanica sa stala akýmsi veľkým potlachoviskom mladých trampov. No a samozrejme po dvoch rokoch a návrate z vojenčiny vždy sa poriadala malá slezina na osadnom fleku ako znak privítania osadníka do civilu.

V ich spomienkach na roky a začiatky osady v rokoch 1962 - 1972 zostali predovšetkým pekné trampské zážitky. Spomenúť treba však i to že trampi to v tom čase nemali až tak ľahké. Bola to doba ktorá mala vela udavačov a fízlov, ktorí pod rúškom budovania socializmu vedome poškodzovali iných občanov, udávali ich aj z vecí ktoré sa nikdy nestali, ktoré nikto ani nespravil a ktoré si iba vymysleli. Dodnes je archív ústavu PAMÄTÍ NÁRODA plný takýchto udavačských listov a zápisníc, adries a mien agentov spolupracovníkov a každý z týchto udavačov tvrdí že to si iba ŠTB a jej vtedajší zamestnanci iba vymysleli. Samozrejme boli medzi nimi aj takí čo sa špinením ľudí šplhali k takejto pofidernej svojej sláve, žial aj po chrbtoch trampov, fízlov čo sa chceli aj takýmito nepravdivými informáciami a spôsobmi dostať k judášskemu grošu, k moci a vlastnej sláve..

Osadníci z LÍŠČÍCH DIER to viackrát pocítili pri svojich odchodoch na osadu, keď títo udavači, ako sa domnievajú dodnes,  možno že z krásňanskej krčmy "U Špinavca" hlásili  odchod trampov cez Krasňany do lesa iniciatívne vtedajšej proti trampom veľmi horlivej polícii /s názvom VB - teda Verejnej bezpečnosti/.

Po ich príchode na lesnú cestu nasledoval veľakrát okamžitý policajný prepad, zásah policajných aut a osobné prehliadky trampov. Nasledovalo  zhabanie všetkého čo sa im len trochu páčilo, najväčší záujem však mali o trampskú výstroj potrebnú pre táborenie. Zobrali im skoro všetko, stanové dielce - celty, tiež nože a nožíky ktoré boli aj v tom čase bežne dostupné v obchodoch a div sa svete aj sekerky.

Najviac im pri tých ich  zásahoch s politickým podtieňom nevoňalo to, že mladí ľudia svoje veci potrebné pre táborenie mali  nabalené v amerických tornách, teda hlavne to, že s americkými "US-kami" na svojich chrbtoch kráčajú z mesta do lesa, čo považovali za propagáciu a klamnú romantiku západu, ktorá vraj demolarizuje mládež.

Prirodzenou obranou trampov na tieto policajné zásahy a ich "služobné" lúpežné výpravy bolo to, že na svoj camp začali chodiť lesnými cestičkami kde policajné auto neprešlo a polícia by musela chodiť peši.

Časom však zrejme policajtom v ich asi osobných zbierkach začali chýbať vo vtedajšej dobe naozaj vzácne kusy trampskej výstroje, stanové dielce - celty, tiež pekné trampské väčšinou vzácne poľovnícke nože a  nožíky a aj ľahké zálesácke sekerky.

A tak policajný pohon na "Bosorky" pokračoval a to veľmi iniciatívne. Keď  už trampov nenašli a neorabovali na ceste,  začali im robiť aj rázie priamo na osade. Väčšinou to boli policajné prepady v ich trampskom údolí priamo na osadnom fleku, kde dokonca aby policajti nebodaj v lese nezablúdili, donútili k ich sprevádzaniu horárovho syna.

Oveľa avšak menšie problémy, ako  s policajtmi mali svojho času aj s ruskými vojakmi. V roku 1968 po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy, keď ruskí vojaci s tankami obsadili a obkolesili tamojšie vojenské muničné sklady na Peknej ceste, tak trampov nechceli pustiť ďalej do lesa.

To však vtedy vyriešili jednoducho, tak ako predtým sa to podarilo u policajtov, že vojakom sa zďaleka vyhli a do lesa putovali vinohradmi a vinicami, vzdialenejšími lesnými chodníkmi od miest obsadených vojakmi. Vojaci im na rozdiel od policajtov v lese dali pokoj a tak pomerne dobre prežili aj toto veľmi zlé obdobie okupácie.

Zrub osady LÍŠČIE DIERY však žiaľ neprežil v roku 1969 nápor lesnej kasty /ktorú dovtedy Bratislava nepoznala/,  prisťahovanej z iných  vraj "chudobnejších"  krajov a území Slovenska - tzv. "bezdomovcov".

Tí "bezdomovci" objavili aj ich zrub a prespávali v zrube počas celého týždňa, v čase keď tam trampi neboli. Na víkend v piatok sa vždy vyparili na lúpežné a žobravé výpravy  a doplnenia zásob potravín alkoholu a cigariet do mesta, aby sa v nedeľu večer na zruby opäť vrátili.

Spôsob životného štýlu tejto novodobej i dnes nežiaducej kasty príživníkov ľudskej spoločnosti, vyhýbajúcej sa akejkoľvek práci a holdujúcej alkoholu a drogám vzal za svoje  a osadný zruby ich pričinením vyhorel 12. novembra 1969, následne ich trampský camp postupne zmĺkol a zostal opustený.

Po strate svojho zrubu sa stali opäť potulnou stanarskou osadou. Najprv si našli romantický nový camp pri Dunaji, ale čoraz viac ich lákali diaľky a pre trampov zaujímavé či romantické miesta  v celom vtedajšom Československu.

K tomu aby sa ľahšie do týchto miest dostali sa rozhodol ich osadník kamarát Starý zakúpiť auto, ale také do ktorého by sa všetci osadníci zmestili. V roku 1969  Starý od družstva kupuje terénne vozidlo ruskej výroby GAZ - 58 /vozidlo vždy spoľahlivé/.

...kamarát Bary s gitarou a motor gazika kontroluje Starý...

...stanovanie na potlachu v Lanžhote...

...stanovanie na Bolerázskom jazere...

Prvé motorizované "osadné" jazdy viedli osadníkov na potlachy do miest ktoré boli už vzdialenejšie od Bratislavy, vačšinou na Moravu do Lanžhotu, Nedvědíc u Brna a iné trampské miesta, kde dostali pozvania od tamojších trampských osád.

Potlachy vtedajším papalášom neboli akosi po chuti, hlavne preto že sa tam stretávala mládež, ktorá nebola a nechcela byť spútaná ich vládnucou politikou a odmietala akúkoľvek i najmenšiu organizovanosť.

A tak ich potlachy rozháňali aj za pomoci vojska a Čechách aj milície. Na spomínanom potlachu v Lanžhote na Morave trampov represívne obkľúčili policajti a brali im všetko čo sa im len trochu hodilo, predovšetkým však tak ako tí "krasňanskí" stanové dielce - celty, nožíky a sekerky.

Tiež keď sa rozšírilo medzi trampmi na potlachu že pri tomto zásahu  policajti  oberajú trampov o trampskú výstroj, tak kamarát Starý vymyslel že veci schovajú do motorového priestoru ich gazíka. No podarilo sa, veci nenašli, viac tieto zelené mozgy však zaujímalo ako to je možné, že civilné osoby vlastnia vojenské vozidlo.

Spomenúť možno i veľké vandre ktorých cieľom boli Oravská priehrada, Horné Lefantovce, hrad Gýmeš - Jelenec, miesta u Váhu neďaleko Šoporne, na Mojšínské lúky, ale tiež najviac k Dunaju pravobrežný 1862 Km, kde si našli svoje obľúbené miesto  na lužmej lúčke, ktorá sa nachádzala na mieste nazývanom "filmársky špic.

Tak plynul čas...

Z pôvodnej osady nosili domovenku a osadnú vlajku  už len Cigán, Starý a Slížo. Buran sa odsťahoval do Malinova, Hrobár do Senice, Očko do Senca a ostatní pomreli.

V roku 2009 z iniciatívy kamaráta Slíža a kamarátov z Račanských osád zakladajú SPOJENÉ TRAMPSKÉ OSADY RAČA,

S.T.O. RAČA založili svojím spojením trampské osady LÍŠČIE DIERY, ČIERNY BARYBAL a SIERRA GUADARAMA. Ale to je už iná kapitola trampskej histórie, ktorá čaká na svoje spracovanie do Pekelníkovej KRONIKY TRAMPSKÝCH OSAD.