Trampská osada

LANATU

Bratislava Rača 1964

Ako väčšinu chlapcov z Rače, aj ich od mladosti lákali príjemné chvíle prežité v prírode častokrat spojené s clivými, ale krásnymi melódiami trampských pesničiek, pri gitare a ohníčku v prekrásnej prírode nielen Malých Karpát nad rodnou Račou, ale aj v iných kútoch Československa. Bolo to pod záštitou organizovanej turistiky v povinnej organizácii Zväze mladých.

Po dlhých rokoch potláčania trampingu, keď náhle prišlo k uvoľneniu a trochu sa zmenil aj uhol pohľadu na trampov a tramping,  rozhodlo sa niekoľko kamarátov z tzv. dolného konca v Rači založiť si osadu. Stalo sa tak v roku 1964 a svojej osade dali názov LANATÚ.

Názov osady pozostáva z troch symbolov osady - srdca, kotvy a čajky. Srdce  na ich osadnej vlajke znázorňuje lásku, kotva symbolizuje nádej a letiaca  čajka znázorňuje túžbu. Spojením prvých dvoch písmen     z týchto slov vznikol názov osady  LA+NA+TÚ = LANATÚ.

Osada má i  svoju peknú domovenku. Symbolizuje ju z mora vychádzajúce slnko, ktorého lúče vypisujú názov osady LANATÚ. Tento symbol je aj súčasťou lícnej strany osadnej vlajky a osadného razítka. So svojou osadnou  vlajkou sa po prvý krát predstavili iným trampským osadám na potlachu trampskej osady GRANADA na Pánovej lúke v októbri v roku 1964.

	Kamaráti z trampskej osady LANATU s cenami ktoré vyhrali v trampských súťažiach na potlachu trampskej osady GRANADA, na Pánovej lúke v roku 1964. Zľava: Tóno, Torero, Folo a Kádar

Výročie založenia svojej osady každoročne oslavujú v mesiaci februári zapálením osadného výročného ohňa, spojením aj svojich osobných výročí a jubileí.

            Zakladajúcimi členmi osady sa stali Folo, Colník, Torero, Kádar    a Tóno. Šerifom osady sa stal Folo. V roku 1965 do osady pristúpili Stratený, Pišta a Gunar Ich obľúbeným campom sa stali Paseky, prekrásne lúčky v Malých Karpatoch, medzi Račou a Borinkou, ktoré však v poslednom období postihla mastňacká  „civilizačná choroba“.

	Osadníci trampskej osady LANATU v roku 1965 Zľava : Kádar, Torero, Colník, Anka, Tóno, Gunar a Stratený.

Potlach trampskej osady POPOJEDEM,

Totemy - Plešivec, Zlaté dno, Brdy
 

POPOJEDEM bola vynikajúca česká osada, ktorú viedla kamarátka Rákoska. Neskôr po auguste roku 1968 všetci z osady POPOJEDEM odišli do Austrálie.

V mnohostranovej kronike osady sme našli a prečítali  Folov zápis z potlachu osady POPOJEDEM z Prahy v dňoch 12.-13.6.1965  na Campe „Smaragd“ – Radouš.

Osadu  LANATU na potlachu zastupoval scherif Folo. Inak z Bratislavy tam boli ešte kamaráti Fredo z trampskej osady ONTÁRIO, Pekelník z trampskej osady BIELY NETOPIER a  Orech so Slimákom z trampskej osady HAY RIVER. Potlach sa vydaril a najviac prekvapilo to, že ho celý organizovala kamarátka Rákoska z trampskej osady POPOJEDEM. O nás sa starali kamaráti z LONELY STAR - Venca a Pepek s manželkami. Boli sme spokojný. Počasie bolo špatné no i tak to bolo pekné. Obdivoval som hru na kytaru a spevy. Bolo to nádherné. Boli aj pekné ceny. 

Zoznámili sme sa s viacerými osadami a prehĺbilo sa naše priateľstvo s LONELY STAR. Ďalšie prekvapenie nás čakalo v Raduši,  keď sme schádzali dolu. V krčme bolo vela ľudí, lepšie povedané vela trampov, ktorý hrali na gitarách, spievali a v  miestnosti medzi stolmi  úplne bez problému stáli dvaja či traja kovboji a krútili si okolo seba laso. A vrchný k stolom nosil pivo, och kdeže sú takéto pomery u nás, kde sa na pivo čaká v nekonečnom rade. Inak sme boli dojatý prírodou na Smaragdovom jazierku. Je to kus veľmi krásnej krajiny, ozajstný Smaragd neďaleko Prahy. Za všetky tieto zážitky kamaráti srdečne ďakujeme.

Ahoj kamaráti.

V zimných mesiacoch boli útočiskami osadníkov z LANATU chaty kamarátov trampskej osady GRANADA a trampskej osady UTAH na Granade,  ale chodievali i na chatu Cementár v Prepadlom údolí a tiež aj na zruby ČSZTV u Uhlára alebo chatu ČSTK na Košariskách. Osadníci na svojich veľkých vandroch prešli a spoznali aj Slovenský Raj, Tatry a ďalšie miesta im milé, ako Dubník pri Starej Turej, Jahodník pri Smoleniciach a navštívili aj trampské osady a kamarátov na Sázave a na Morave.

V roku 2005 členmi trampskej osady LANATÚ sú Tóno, Torero, Kádar , Stratený a ich manželky Terka, Oľga, Milica a Betka.

Tak ako v každej  trampskej osade, aj v ich partii prirodzeným vývojom prichádzali a odchádzali kamaráti, tak to bolo i v ich osade.

Kamarát Folo spoločne s manželkou Ankou je teraz dlhodobo v Austrálii, kamarát Pišta v Kanade a kamaráti Colník a Gunár už netrampujú. 

Folo spolu s Pištom po dlhé roky reprezentovali osadu  v potlachových súťažiach v speve a to nielen na Slovensku ale aj  v Čechách a na Morave. Kamarát Tóno zas úspešne presviedčal svojich kamarátov o svojej istej ruke a presnej muške v potlachových súťažiach v hode sekerou a nožom 

LANATÚ je asi jediná trampská osada na Slovensku, ktorá si nevolí zo svojho stredu šerifa, ale má svojho voleného prezidenta ktorým sa v roku 1974 stal a dodnes úraduje, so svojím razítkom v tvare domovenky kamarát Tóno. Ale nebolo tomu tak vždy, lebo v osadných záznamoch sa zachovalo, že prvým šerifom osady bol kamarát Folo.

CESTY KAMARÁTA FOLA  A  ANKY  Z TRAMPSKEJ OSADY LANATÚ PO SVETE :

Kamarát Folo sa presťahoval za svojím hereckým povolaním v roku 1980 do Spišskej Novej Vsi.

 I keď tu už nemal možnosť chodievať do prírody so svojou trampskou osadou LANATU, jej vlajku a domovenku, však nosil naďalej, veď bol zakladajúcim členom tejto osady a predovšetkým  zostal naďalej trampom.

Tu,  kde neďaleko jeho nového bydliska bola krásna príroda Slovenského raja si našiel nového kamaráta Adama. Spolu chodievali v lete len tak na „divoko“ a skoro vždy to bolo spojené s rybačkou na Hornáde a v zime  chodili na zrub "Biely mních", ktorý je jediný v prielome Hornádu. V zime keď bol veľký sneh sem chodievali aj  na koňoch.

	Zrub Biely mních v roku 1998 v prielome Hornádu  v Slovenskom raji.

Zrub ktorý vlastnil rybársky spolok, bol prekrásny poschodový zrub bez akéhokoľvek novodobého zariadenia. V kanvici tu nosievali  petrolej a na chrbte uhlie. Tak  na tento zrub chodili celé zimy. A ako si Folo na tieto časy spomína:

„…bola to nádhera, diviaky sa nám chodili šúchať o stenu zrubu, jelene ožierali ponožky -  ak sme ich náhodou nechali vonku a vlci chodili na vodu do toho istého potôčika kde my, ten totiž jediný v zime nezamŕzal…“

I keď príroda Slovenského raja bola prekrásna a tuláckej duši vyhovovala, predsa ho len vábilo volanie diaľok.

Cesta  zo Slovenska

z trampskej osady LANATU,

 - do Austrálie.

V roku 1976 presídlil k „protinožcom“ do ďalekej Austrálie. Tu v zemi „klokanov“ hľadal opäť krásnu prírodu a dobrých kamarátov. To všetko sa mu splnilo. Tak ako to však v trampských snoch ktoré sa naplnili býva, našiel znovu ničo úplne iné. Ako hovorí:

 "…tu sú ľudia, príroda, medziľudské vzťahy, spôsob poľovania a rybárčenia a hlavne trampovanie úplne iné, ako tam doma…"

 

	Folov obľúbený camp  na Lake Eucumbene v roku 1997

Tu v Austrálii, v  svojom novom domove si našiel opäť dvoch dobrých kamarátov Paľa a Jozefa, majúcich radi volanie diaľok a prírody. Spôsob a formu trampovania však musel prispôsobiť tamojším podmienkam. Totiž osobná doprava európskeho typu tu nie je zaužívaná. Proste, jednoducho povedané, bez auta sa tam človek nikam nedostane. A tak terénny Holden, zariadený na spanie, zo „zálesáckou“  výbavou do ktorej nemôže chýbať ani puška, udice, sekerka a pílka, tá samozrejme motorová a čo ja viem čo všetko ešte. A obyčajne ťahajú za sebou ešte v prívese loď. Na rozdiel od nás,  i keď tieto veci tam nie sú žiadny veľký majetok, ale sú proste nutná  potreba.

 

Potreba i preto že z jeho bydliska ktorým je mesto Melbourne je na pekné miesta do ktorých si obľúbili chodievať nie zrovna až tak blízko. Miesto ktoré si zvlášť obľúbili na Lake Eucumbene, to je NSW je vzdialené asi 650 km, ďalšie miesto na Lake Jindabana,  je asi rovnako ďaleko, a o nič bližšie nie sú ani miesta na Murray river, Haqua river, King river, Goldbrum river a iné kde tiež radi chodievajú.

Občas ich zvábi aj spoločnosť iných kamarátov a tak ako hovorí sa idú „zabaviť a zasrandovať si“  k táboráku na Likolu. To je ničo ako trampská osada, ale zase je to trochu inak ako u nás..

Chodia tam „chlapci“, väčšinou vo veku nad 40 rokov,  poväčšine Česi a  Slováci.

Sú to väčšinou profesionálny muzikanti ktorí odišli z Československa v rokoch 1968 – 1969 a tak azda ani nie je potrebné vysvetľovať,  ako dobre to pri tom ohni vyzerá. Nič sa tam neorganizuje okrem nohejbalu, ktorý sa hrá v nedeľu a za každý gól musí dať mužstvo zálohu. Hrajú aj ženy a hrá sa dovtedy, kým nie sú všetci vyzlečený do plaviek. Potom sa idú vykúpať do rieky…

Pieseň v pozadí stránky s názvom

RANČ ZA COLORADEM

( - )

Spieva a hraje kamarát Folo T.O. LANATU

4.12.1970

© Pekelník KRONIKA TRAMPSKÝCH OSÁD