Trampská osada JUŽNÝ KRÍŽ
má svoj pôvod v šesťdesiatych rokoch, v mestskej partii
chlapcov z okolia Suchého mýta, Podhradia a Palisád. Partia si
spočiatku žila svojím životom, tak ako i iné mestské partie,
radi sa chodili zabávať, na tanečné zábavy do kaviarní,
najčastejšie však do kaviarne Astorka a večer navštevovali
vtedajšie vychýrené bratislavské KORZO, kde sa stretávali,
prechádzali, rozprávali /a niekedy aj vyvádzali/ mladí,
naozaj by sa dalo povedať, že z celej vtedajšej Bratislavy.
Hlavnou módou vtedajšej
doby v mladých /i starších partiách/ bola gitara a spev.
Klubovní akosi nebolo a tak sa schádzavali na "železách", to
bolo zábradlie na rohu ulice Mateja Belu a Tolstého. Hrávalo
sa na gitarách a spievali sa pesničky poplatné vtedajšej dobe
a vtedajšej móde. Zaujímavé bolo to že v tomto "mestskom"
repertoári piesní boli i viaceré trampské piesne voňajúce
romantikou a diaľkami.
Bolo to však i obdobie, keď
v kinách bežali väčšinou len ruské vojnové čiernobiele filmy
typu "Čapajev, ale i detské páchnuce vtedajšou ideológiou,
ako "Timur a jeho družina". Najväčším trhákom a hitom, ktorý
premietali pred všetkými filmami donekonečna, bol však
farebný film s názvom "Stalin v sade", kde sa tento vodca
vtedajšieho východného bloku hodinu prechádzal v ovocnom sade,
niekde na Kryme a hladkal navoskované jablká a hrušky. Tieto
filmy vtedajším mladým im pochopiteľne skoro úplne nič
nehovorili, boli však povinné a celé základné školy museli
tieto predstavenia za dopredu vyzbieranú korunu
navštevovať...
Medzi mladými vtedajšej
doby, najprv zrejme z recesie, ako odozva ne vtedajšiu
komunistickú ideológiu, ale aj ako prirodzená snaha bola a
začala sa prejavovať túžba po romantike a diaľkach. Najväčším
hitom sa stali knihy opačného charakteru, ako to vtedajšie
vládnuce vrstvy chceli. Nie nebol to žiadny Lenin, ani ruská
klasika... boli to predovšetkým knihy amerických spisovateľov
Jacka Londona a Ernesta Thompsona Setona.
Nadchli ich zálesácke i
zlatokopecké poviedky Jacka Londona z ďalekého severu, spolu s
ním sa pri ich čítaní túlali krajinou okolo Yukonu, navštívili
i zlatokopecké miesto Dawson, kde ich svojimi pútavými
rozprávaniami Jack zaviedol. Spolu s americkými tulákmi Hoboes
sa túlali vlakmi v svojich predstavách obrovskou americkou
krajinou...
Značne ich ovplyvnili i
romantické knihy E.T.Setona, najmä kniha Zálesák Rolf a potom
hlavne kniha "Dvaja divoši", ktorá akosi "omylom" vyšla v tom
období a vtedajšom nakladateľstve pre deti "Mladé letá"....
Túžba detstva a dospievania
prežívať skutočnú romantiku podľa vzoru týchto hrdinov a aj
trampské osady, ktoré v Bratislave často stretávali, ich
priviedla k túžbe prežívať spoločné chvíle s partiou v
prírode.
A tak v partii bolo bolo
rozhodnuté, išlo sa na tramp do Malých Karpát na v tom období
divokú a romantickú Medvediu skalu a do okolia dedinky Píla,
ležiacej pod jedným najkrajším zachovalým karpatským hradom
Červený kameň.
|
|
V partii
bolo rozhodnuté, išlo sa na tramp do Malých
Karpát... |
|
|
|
Tam niekde, na tých
nádherných miestach v prírode sa im začal napĺňať sen o
diaľkach a trampských cestách a partia si zakladá trampskú
osadu. Akože inak i názov novej osady, ktorý tu vlastne
vymysleli voňal diaľkami a znel "JUŽNÝ KRÍŽ", to podľa
súhvezdia na južnej pologuli.
Písal sa rok 1963 keď
zakladali svoju osadu a zakladajúcimi členmi osady sa stali
kamaráti Buffalo, Frenky, Guláš,
Pardel, Omego, Pišta, Tyčka a
Viny.
Táto skupina chlapcov
vlastne tvorila iba základ osady, ktorá sa aktívne
zúčastňovala trampského života Bratislavy a hlavne
reprezentovala osadu i navonok.
|
|
Osadníci
z JUŽNÉHO KRÍŽA pri potulkách krajinou... |
|
|
|
V trochu uvolnenej
vtedajšej politickej situácii sa kamaráti z trampskej osady
podieľali i na tvorbe trampského časopisu, "STO", samizdátu
bratislavských trampov. Bola to odvaha v tej dobe vydávať
takýto časopis a hlavne ho v nočných hodinách tlačiť v štátnej
tlačiarni, keď každá tlačovina /i svadobné oznámenia/ musela
byť registrovaná a text preverený dozorným úradom štátu. O
svoje vtedajšie tlačiarske zamestnanie takto riskoval kamarát
Omego z osady JUŽNÝ KRÍŽ, ale i ďalší kamaráti
ktorí sa pri jeho výrobe a distribúcii v tých časoch
podieľali.
|
|
Titulná
stránka trampského časopisu - samizdátu z roku
1968, na ktorého príprave sa podieľal aj kamarát
Omega z trampskej osady JUŽNÝ KRÍŽ a to nie len
textovo, ale aj tento samizdat ako zamestnane
tlačiarne priamo spolu s Tonym Lovcom aj tlačil.
|
|
|
|
Roky v
osade plynuli a občas s osadníkmi chodievali stanovať a
trampovať aj povodne starší chlapci z mestskej partie ako
Čudži, Boris, Otík, Rocco a Tyčka.
|
|
...táborenie na
Kamennom potoku pod hradom Červený kameň...
|
|
|
|
Osada nemala svoje stabilné
táborisko, naďalej radi chodievali na svoje obľúbené miesta
Medvediu skalu a na Pílu, ale väčšinou chodievali do
"eldoráda" bratislavských trampov - Račianskych lesov.
Tu
radi chodievali táboriť na Paseky. Bola to veľká horská lúka
uprostred lesov, značne vzdialená od civilizácie, cez ktorú a
ani v najbližšom okolí neviedli značkované cesty. Lúka sa
stala tiež v tom období potlachoviskom viacerých trampských
osád a v jej okolí malo viacero trampských osád svoje osadné
campy. Spomeniem aspoň niektoré osady: ČIERNA LABUŤ, ŠEDÝ VLK,
NETOPIER, ZLATÁ LÍŠKA, GOLD RIVER, YUKON a mnohé ďalšie.
|
|
...Paseky
boli miestom stretávania sa trampov a stál tam v tom
čase i trampský totem. Pod ním sú vyfotografovaný
osadníci z JUŽNÉHO KRÍŽA...
|
|
|
|
Pod Pasekami sa nachádzala
ďalšia lúka, avšak už oveľa menšia ktorá niesla názov "camp
Totem", kde osada JUŽNÝ KRÍŽ chodievala táboriť a stanovať aj
v zimných mesiacoch. O čosi neskôr osada zdedila osadný camp
po osade ŠEDÝ VLK, pod Totemom. Tu si postavili stanovú
podsadu s pieckou, ktorá im umožnila táboriť aj v tuhých
zimách
/na tomto mieste v dnešných časoch sídli osada ASCONIA/.
V tom období k ním pribudol aj kamarát Kexo ml..
|
|
...zimné
stanovanie na campe "Totem"... |
|
|
|
|
|
...zimné
stanovanie na campe "Totem"... |
|
|
|
|
|
...zimné
stanovanie na campe "Totém"... |
|
|
|
|
|
...táborenie na osadnom campe pod lúčkou "Totém"... |
|
|
|
|
|
...zimné
stanovanie na osadnom campe pod lúčkou
"Totem"... |
|
|
|
|
|
...na
potlachu trampských osád BIELÝ NETOPIER a ŠEDÝ VLK
na campe Totem v roku 1965...
|
|
|
|
Preto že svoju trampskú
osadu si zakladali ešte v svojom študentskom veku, v
prázdninových obdobiach chodili na takzvané "veľké vandre".
Bolo to väčšinou, ako sa hovorí iba pár korún vo vačku a túžba
diaľok bola realizovaná najlacnejšou dopravou, ktorú v tom
čase objavili, tak ako mnohí iný trampi "autostop".
|
|
...na
potlachu trampskej osady RÝCHLY BLESK v Lanžhote... |
|
|
|
Takto sa túlali po celom
"Československu". Navštívili viaceré osady na Sázave, na
Šumave a prešli vtedajšiu republiku od Košíc až po Aš. Bolo to
veľmi zaujímavé poznanie, lebo ich finančné možnosti tej doby
boli veľmi obmedzené, niekedy až na hranici extrému. Ale vždy
sa našla dobrá duša, ktorá ich nakŕmila a potom putovali
ďalej. Samozrejme keď prišli kamaráti z Čiech, pomohli im
recipročne, bol to ich trampský nepísaný zákon.
|
|
...osadníci z JUŽNÉHO KRÍŽA pri svojich potulkách
Malými Karpatami...
|
|
|
|
Tak sa stalo že obdobie
dospievania kamarátov z JUŽNÉHO KRÍŽA bolo obohatené o
hodnoty, ktoré ich neučili v školách a samozrejme nemohli byť
a vlastne ani neboli po vôli vtedajšej oficiálnej
komunistickej propagande.
|
|
...na veľkom
vandri vo Vysokých Tatrách.. |
|
|
|
|
|
...na veľkom
vandri vo Vysokých Tatrách... |
|
|
|
|
|
...na veľkom
vandri v Krušných horách... |
|
|
|
Komunistická propaganda
priostrovala a v trampoch častokrát videla potencionálnych
nepriateľov štátu. A tak nastala doba keď osadníci začali
opúšťať republiku. Kamarát Tyčka ako prvý z osadníkov
emigroval do Kanady. Je však nutné tiež povedať že do sveta
ich viedla i túžba vidieť a poznať ďaleké kraje, čo im
vtedajšia železná opona neumožňovala a tak zostával iba útek
za hranice nazývaný emigrácia.
|
|
...trochu
romantiky na vandri určite nezaškodí...
|
|
|
|
Po okupácii v roku 1968 sa osada opäť preriedila a niektorí
chlapci si splnili chlapčenský sen, emigrovali. Kamarát
Buffalo do USA, Guláš do Kanady... Viny a
Pišta išli na veľký zelený vander" tak trampi nazývali v
tom čase vojenskú základnú službu... No a ten malý zvyšok
osady chodieval na vandre spoločne s inými osadami ako JOKER,
ŠEDÝ VLK, UTAH...
|
|
...zrub
trampskej osady UTAH na Granade v roku 1973... |
|
|
|
V spomienkach na tieto roky
zostalo i to že na Granade /tak nazývali trampi les kde
volakedy stál zrub staručkej osady s názvom GRANADA/,
pomáhali stavať zrub trampskej osade UTAH, spoločne s "utahákmi" Redom Rodrigom a Foxom , Kexom z
osady UNCAS a inými staršími trampami. Tu mali možnosť
nasávať skúsenosti "lesnej múdrosti" starších trampov.
|
|
...fotografia
z potlachu na Malom Dunaji... |
|
|
|
V období politickej "normalizácie" niektorí museli opustiť
svoje zamestnania a tak sa osada pomaly vytratila do sveta.
Stretávali sa a ešte i dnes
sa stretávajú v Kanade, Amerike a naposledy v Mexiku.
V súčasnom období keď osada znovu ožíva i keď trochu
ošedivela, ale stretávajú sa o to intenzívnejšie. Osadníci sa
blížia k penzijnému veku a vracajú sa na miesta, kde prežívali
pekné chvíle trampskej mladosti. Spoločne prešli kus sveta a
niektorí už ani nie sú medzi nimi. Ale spomienky tie im nikto
nevezme.
Ako hovoria pokiaľ sú ešte prítomný na tomto svete, tak by
chceli naplniť ich nie celkom naplnené sny trampskej mladosti.
I keď tramping ako ho žili a prežívali oni už je odsúdený k
zániku, preto že dostal trochu inú podobu poplatnú dobe v
ktorej teraz žijeme. Podstata trampingu i napriek pre trampov
a tramping zlým obdobiam a prenasledovaniu, ktorými prešiel
však zostáva a vari najpodstatnejšie je to, že tramping stále
žije.
A čo si osadníci zo svojej
minulosti najviac vážia a čo je zaujímavé?
Je to poznanie že osadníci tvoria prierez rôznych sociálnych
vrstiev od managerov, cez výtvarníka, novinára, tlačiara.... a
to je zaujímavé, že ich spájajú spoločné záujmy trampského
hnutia a láska k prírode.
|