Trampská osada JUŽNÝ KRÍŽ   

Bratislava  1963

 

Trampská osada JUŽNÝ KRÍŽ má svoj pôvod v šesťdesiatych rokoch,  v mestskej partii chlapcov z okolia Suchého mýta, Podhradia a Palisád. Partia si spočiatku žila svojím životom, tak ako i iné mestské partie, radi sa chodili zabávať, na tanečné zábavy do kaviarní, najčastejšie však do kaviarne Astorka a večer navštevovali vtedajšie vychýrené bratislavské KORZO, kde sa stretávali, prechádzali, rozprávali /a niekedy aj vyvádzali/  mladí, naozaj by sa dalo povedať, že z celej vtedajšej Bratislavy.

Hlavnou módou vtedajšej doby v mladých /i starších partiách/ bola gitara a spev. Klubovní akosi nebolo a tak sa schádzavali na "železách", to bolo zábradlie na rohu ulice Mateja Belu a Tolstého. Hrávalo sa na gitarách a spievali sa  pesničky poplatné vtedajšej dobe a vtedajšej móde. Zaujímavé bolo to že v tomto "mestskom" repertoári piesní boli i viaceré trampské piesne voňajúce romantikou a diaľkami.

Bolo to však i obdobie, keď v kinách bežali väčšinou len ruské vojnové čiernobiele filmy typu "Čapajev, ale i detské páchnuce vtedajšou ideológiou,  ako "Timur a jeho družina".  Najväčším trhákom a hitom, ktorý premietali pred všetkými filmami donekonečna, bol  však farebný film s názvom "Stalin v sade", kde sa tento vodca vtedajšieho východného bloku hodinu prechádzal v ovocnom sade, niekde na Kryme a hladkal navoskované jablká a hrušky. Tieto filmy vtedajším mladým im pochopiteľne skoro úplne nič  nehovorili, boli však povinné a celé základné školy museli tieto predstavenia  za dopredu vyzbieranú korunu navštevovať...

Medzi mladými vtedajšej doby, najprv zrejme z  recesie, ako odozva ne vtedajšiu komunistickú ideológiu,  ale aj ako prirodzená snaha bola a začala sa prejavovať túžba po romantike a diaľkach. Najväčším hitom sa stali knihy opačného charakteru, ako to vtedajšie vládnuce vrstvy chceli. Nie nebol to žiadny Lenin, ani ruská klasika... boli to predovšetkým knihy amerických spisovateľov Jacka Londona a Ernesta Thompsona Setona.

Nadchli ich zálesácke i zlatokopecké poviedky Jacka Londona z ďalekého severu, spolu s ním sa pri ich čítaní túlali krajinou okolo Yukonu, navštívili i zlatokopecké miesto Dawson, kde ich svojimi pútavými rozprávaniami Jack zaviedol. Spolu s americkými tulákmi Hoboes sa túlali vlakmi v svojich predstavách obrovskou americkou krajinou...

Značne ich ovplyvnili i romantické knihy E.T.Setona, najmä kniha Zálesák Rolf a potom hlavne kniha "Dvaja divoši", ktorá akosi "omylom" vyšla v tom období a vtedajšom nakladateľstve pre deti "Mladé letá"....

Túžba detstva a dospievania prežívať skutočnú romantiku podľa vzoru týchto hrdinov a aj trampské osady, ktoré v Bratislave často stretávali, ich priviedla k túžbe prežívať spoločné chvíle s partiou v prírode.

A tak v partii bolo bolo rozhodnuté, išlo sa na tramp do Malých Karpát na v tom období divokú a romantickú Medvediu skalu a do okolia dedinky Píla, ležiacej pod jedným najkrajším zachovalým karpatským hradom Červený kameň.

 

Tam niekde, na tých nádherných miestach v prírode sa im začal napĺňať sen o diaľkach a trampských cestách a partia si zakladá trampskú osadu. Akože inak i názov novej osady, ktorý tu vlastne vymysleli voňal diaľkami a znel  "JUŽNÝ KRÍŽ", to podľa súhvezdia na južnej pologuli.

 

Medvedia skala

 

Písal sa rok 1963 keď zakladali svoju osadu a zakladajúcimi členmi osady sa stali kamaráti Buffalo, Frenky, Guláš, Pardel, Omego,  Pišta, Tyčka a Viny.

Táto skupina chlapcov vlastne tvorila iba základ osady, ktorá sa aktívne zúčastňovala trampského života Bratislavy a hlavne reprezentovala osadu i navonok.

 

Osadníci z JUŽNÉHO KRÍŽA pri potulkách krajinou...

 

V trochu uvolnenej vtedajšej politickej situácii sa kamaráti z trampskej osady podieľali i na tvorbe trampského časopisu,  "STO", samizdátu bratislavských trampov. Bola to odvaha v tej dobe vydávať takýto časopis a hlavne ho v nočných hodinách tlačiť v štátnej tlačiarni, keď každá tlačovina /i svadobné oznámenia/ musela byť registrovaná a text preverený dozorným úradom štátu. O svoje vtedajšie tlačiarske  zamestnanie takto riskoval kamarát Omego z osady JUŽNÝ KRÍŽ, ale i ďalší kamaráti ktorí sa pri jeho výrobe a distribúcii  v tých časoch podieľali.

 

Titulná stránka trampského časopisu - samizdátu  z roku 1968, na ktorého príprave sa podieľal aj kamarát Omega z trampskej osady JUŽNÝ KRÍŽ a to nie len textovo, ale aj tento samizdat ako zamestnane tlačiarne priamo spolu s Tonym Lovcom aj tlačil.

 

Roky v osade plynuli a občas s osadníkmi chodievali stanovať a trampovať aj povodne starší chlapci z mestskej partie ako  Čudži, Boris, Otík, Rocco a   Tyčka.

 

...táborenie na Kamennom potoku pod hradom Červený kameň...

 

Osada nemala svoje stabilné táborisko,  naďalej radi chodievali na svoje obľúbené miesta Medvediu skalu a na Pílu, ale väčšinou chodievali do "eldoráda" bratislavských trampov -  Račianskych lesov. Tu radi chodievali táboriť na Paseky. Bola to veľká horská lúka uprostred lesov, značne vzdialená od civilizácie, cez ktorú a ani v najbližšom okolí neviedli značkované cesty. Lúka sa stala tiež v tom období potlachoviskom viacerých trampských osád a v jej okolí malo viacero trampských osád svoje osadné campy. Spomeniem aspoň niektoré osady: ČIERNA LABUŤ, ŠEDÝ VLK, NETOPIER, ZLATÁ LÍŠKA, GOLD RIVER, YUKON a mnohé ďalšie.

 

...Paseky boli miestom stretávania sa trampov a stál tam v tom čase i trampský totem. Pod ním sú vyfotografovaný osadníci z JUŽNÉHO KRÍŽA...

Pod Pasekami sa nachádzala ďalšia lúka, avšak už oveľa menšia ktorá niesla názov "camp Totem", kde osada JUŽNÝ KRÍŽ chodievala táboriť a stanovať aj v zimných mesiacoch. O čosi neskôr osada zdedila osadný camp po osade ŠEDÝ VLK, pod Totemom. Tu si postavili stanovú podsadu s pieckou, ktorá im umožnila táboriť aj v tuhých zimách /na tomto mieste v dnešných časoch sídli osada ASCONIA/.  V tom období k ním pribudol aj kamarát Kexo ml..

...zimné stanovanie na campe "Totem"...

...zimné stanovanie na campe "Totem"...

...zimné stanovanie na campe "Totém"...

...táborenie na osadnom  campe pod lúčkou  "Totém"...

...zimné stanovanie na osadnom  campe pod lúčkou  "Totem"...

...na potlachu trampských osád BIELÝ NETOPIER a ŠEDÝ VLK na campe Totem v roku 1965...

 

Preto že svoju trampskú osadu si zakladali ešte v svojom  študentskom veku, v prázdninových obdobiach chodili na takzvané "veľké vandre".  Bolo to väčšinou, ako sa hovorí iba pár korún vo vačku a túžba diaľok bola realizovaná najlacnejšou dopravou, ktorú v tom čase objavili, tak ako mnohí iný trampi "autostop".

 

...na potlachu trampskej osady RÝCHLY BLESK v Lanžhote...

 

Takto sa túlali  po celom "Československu". Navštívili viaceré osady na Sázave, na Šumave a prešli vtedajšiu republiku od Košíc až po Aš. Bolo to veľmi zaujímavé poznanie, lebo ich finančné možnosti tej doby boli veľmi obmedzené, niekedy až na hranici extrému. Ale vždy sa našla dobrá duša, ktorá ich nakŕmila a potom putovali ďalej. Samozrejme keď prišli kamaráti z Čiech,  pomohli im recipročne, bol to ich trampský nepísaný zákon.

 

...osadníci z JUŽNÉHO KRÍŽA pri svojich potulkách Malými Karpatami...

 

Tak sa stalo že obdobie dospievania kamarátov z JUŽNÉHO KRÍŽA bolo obohatené o hodnoty, ktoré ich neučili v školách a samozrejme nemohli byť a vlastne ani neboli po vôli vtedajšej  oficiálnej komunistickej propagande.

 

...na veľkom vandri vo Vysokých Tatrách..

...na veľkom vandri vo Vysokých Tatrách...

...na veľkom vandri v Krušných horách...

 

Komunistická propaganda priostrovala a v trampoch častokrát videla potencionálnych nepriateľov štátu. A tak nastala doba keď osadníci začali opúšťať republiku. Kamarát Tyčka ako prvý z osadníkov emigroval do Kanady. Je však nutné tiež povedať že do sveta ich viedla i túžba vidieť a poznať ďaleké kraje, čo im vtedajšia železná opona neumožňovala a tak zostával iba útek za hranice nazývaný emigrácia.

 

...trochu romantiky na vandri určite nezaškodí...

 

Po okupácii v roku 1968 sa osada opäť preriedila a niektorí chlapci si splnili chlapčenský sen, emigrovali. Kamarát Buffalo do USA, Guláš do Kanady... Viny a Pišta išli na veľký zelený vander" tak trampi nazývali v tom čase vojenskú základnú službu... No a ten malý zvyšok osady chodieval na vandre spoločne s inými osadami ako JOKER, ŠEDÝ VLK, UTAH...

 

...zrub trampskej osady UTAH na Granade v roku 1973...

 

V spomienkach na tieto roky zostalo i to že na Granade /tak nazývali trampi les kde volakedy stál zrub staručkej osady s názvom GRANADA/,  pomáhali stavať zrub trampskej osade UTAH, spoločne s "utahákmi" Redom Rodrigom a Foxom , Kexom z osady UNCAS  a inými staršími trampami. Tu mali možnosť nasávať skúsenosti "lesnej múdrosti" starších trampov.

 

...fotografia z potlachu na Malom Dunaji...

V období politickej "normalizácie" niektorí museli opustiť svoje zamestnania a tak sa osada pomaly vytratila do sveta.

Stretávali sa a ešte i dnes sa stretávajú v Kanade, Amerike a naposledy v Mexiku.

V súčasnom období keď osada znovu ožíva i keď trochu ošedivela, ale stretávajú sa o to intenzívnejšie. Osadníci sa  blížia k penzijnému veku a vracajú sa na miesta, kde prežívali pekné chvíle trampskej mladosti. Spoločne prešli kus sveta a niektorí už ani nie sú medzi nimi. Ale spomienky tie im nikto nevezme.

Ako hovoria pokiaľ sú ešte prítomný na tomto svete, tak by chceli naplniť ich nie celkom naplnené sny trampskej mladosti. I keď tramping ako ho žili a prežívali oni už je odsúdený k zániku, preto že dostal trochu inú podobu poplatnú dobe v ktorej teraz žijeme. Podstata trampingu i napriek pre trampov a tramping zlým obdobiam a prenasledovaniu, ktorými prešiel však zostáva a vari najpodstatnejšie je to, že tramping  stále žije.

A čo si osadníci zo svojej minulosti najviac vážia a čo je zaujímavé?

Je to poznanie že osadníci tvoria prierez rôznych sociálnych vrstiev od managerov, cez výtvarníka, novinára, tlačiara.... a to je zaujímavé, že ich spájajú spoločné záujmy trampského hnutia a láska k prírode.