"...Nemám nič čo majú iní
        zlatým puncom razený,
        necítim sa preto vinný
        nesprávne narodený..."

 /zo slovenskej trampskej piesne/

 

V roku 1963 to bola partia chlapcov v učňovskom veku  z Bratislavy. Stretávali sa takmer denne v kaviarni Zora, v tom čase jedinej kaviarni v Bratislave a možno hádam aj na celom Slovensku, vyhradenej mládeži. V tejto kaviarni samozrejme nepodávali alkoholické nápoje, ale o to viac tam bolo pre mladých ľudí príjemnejšie prostredie.

        Partia žila pestrým životom mestských chlapcov, ktorých priťahovalo k sebe veľa spoločných záujmov. Na čele tejto partie stál Dlhý Peter. Tak ako aj ostatné mestské partie radi a často navštevovali bratislavské korzo - miesto kde sa v tom období  stretávala väčšina mládeže z mesta. Ďalej spolu navštevovali "Čaje o piatej" - ako sa vtedy nazývali tanečné zábavy, kino a pod. A tak ako i iné početné partie chlapcov z mesta, ktorý si svoje mestské partie pomenovali rozličnými názvami, táto sa hrdila svojím menom JOKER.  

Partiu lákali i spoločné vychádzky do Malých Karpát v okolí Bratislavy. Na tieto vychádzky pre ich obľúbenosť vyrážali stále častejšie. Chlapci objavili aj romantické a divoké lužné lesy pri Dunaji. U časti partie najviac zanietenej prírodou v roku 1964 skrsla myšlienka založiť trampskú osadu. Tak potom už bolo snáď len samozrejmosťou, že začiatkom roku 1965 zakladajú na svojej prvej slezine v Zore trampskú osadu, ktorú po dlhšom zvažovaní  pomenovali  menom JOKER, ktoré pochádzalo z názvu ich bývalej mestskej partie chlapcov. Partia sa však vznikom osady rozpadla. Zato však osada sa plno hlásila k trampskému životu. Šerifom osady sa stáva Klemo a osadníkmi sa stávajú Bero, Tany, Furo, Šuli a Hasák.  

             Chlapcom sa v tomto období začínajú odvíjať najkrajšie stránky ich trampského života. Prvý svoj camp si vybudovali v prekrásnej panenskej divočine na pravej strane Dunaja na riečnom kilometri  1862 a dali mu pomenovanie "Ranč". Bolo to na ostrove  lemovanom z ďalších strán Jaroveckým a Rusovským ramenom Dunaja. Na svoj camp chodievali v tom čase ešte peši popri Dunaji. Cestou na svoj camp bolo treba prebrodiť niekoľko ramien Dunaja, ale hlavne prejsť cez hustý les poprepletaný mohutnými lianami. Osadníci si asi takto nejako predstavovali romantiku "Amazonských pralesov". Zatiaľ to však bola skutočne panenská príroda skoro vôbec nenarušená zásahmi "civilizácie" blízkej Bratislavy. 

              V roku 1966  na ostrov neďaleko campu osady JOKER  pribudla ďalšia osada TRHANI , ktorá sa sem prisťahovala z opačnej strany Dunaja. S osadou sa čoskoro spriatelili, preto že v nej boli vynikajúci kamaráti a tak väčšinu ďalších  vandrov na tomto ostrove prežívali spolu. 

               Neskôr v ich blízkosti - na druhej strane Jaroveckého ramena pribudla ďalšia osada GOLD KING. V roku 1967 z osady odišiel Hasák a do osady pribudli  Ešus a tiež Rival, ktorý k ním prešiel z osady TÚLAVÝ HAD.  

              Žiaľ, osada si už veľa na tomto prekrásnom mieste neužila. Ostrov na ktorý chodili zasiahla nemilostná ruka "civilizácie". Ako vždy, tak aj vtedy vyrazili na ich camp, do ich "Amazonského pralesa" tešiac sa opäť na chvíle, ktoré tu spoločne prežijú. Pohľad ktorý sa im naskytol neďaleko ich campu sa však nedá ani opísať. Obrovské stromy pováľané, zem rozrytá buldozérom - no hotové  peklo na zemi. Všetkým osadníkom bolo jasné že sú to ich posledné chvíle prežité na tomto ostrove. Mnohí z nich mali v očiach slzy....  

             No nedalo sa odísť  len tak....A tak po dohode s osadou TRHANI spoločne usporiadali rozlúčkový potlach, z miestom, ktoré im tak prirástlo k srdcu. Potlach sa uskutočnil na jeseň v roku 1967, na časti ostrova ktorý nestihla ešte zničiť  približujúca sa "civilizácia" a ktorý zostal akoby zázrakom zachovaný.  

Stretli sa tu ich kamaráti z mnohých bratislavských osád, ale aj osady z Plzne, Prahy, Českých Budějovíc, Tábora, Valašských Klobúkov, Lanžhotu a Trnavy. Po tejto dôstojnej rozlúčke  sa nikto z osady na tento ostrov viac už nevrátil. Zostali im len spomienky na pekné chvíle spoločne tu prežité. 

              Kamaráti z osady JOKER zostali však verný Veľkej rieke - Dunaju. To však už boli o desať rokov starší, keď  v osade sa objavilo prvé Klemové kanoe. No ani Furo sa nedal zahanbiť a neskôr aj Dozy, ktorý sa medzičasom stal členom ich osady. To už bola dosť slušná  flotila ktorá vyrážala z lodenice pod starým mostom spolu z ďalšími kamarátmi vlastniacimi lode a okupovala najrozličnejšie miesta  lužných lesov okolia Veľkej rieky. 

             Jedno z ich prvých táborísk bola špica Hay riverského ramena.. Osada si však svoj nový flek vybudovala znovu a to v prekrásnom prostredí Bodíckých ramien na 1829 Dunajskom kilometri. Bol to jeden z najkrajších campov na Dunaji, v ktorého okolí sa nachádzala hustá spleť Dunajských ramien lemovaná prekrásnou malebnou prírodou. Ale odtiaľto ich tiež úspešne vystrnadili. To bol ich posledný pokus o vybudovanie osadného campu.

Kamaráti z trampskej osady JOKER

Neskôr chodievali na rôzne táboriská obľubované trampmi pri Veľkej rieke a najviac si obľúbili pláž Veľkého ostrova na 1855 Dunajskom kilometri. Tu sa stretávalo viacero bratislavských osád a bolo to vychýrené a staré táborisko trampov. Niektoré večery tu strávené vyzerali naozaj ako potlachy - najmä čo sa tyká množstva trampov ale najmä vždy veselej trampskej zábavy pri  večerných ohňoch. Tu na  "Lenoraji" tak sa to miesto ich spoločného táborenia už oddávna volalo, v roku 1985 oslávili spolu  s kamarátmi, ktorých si pozvali, aj 20. výročie svojej osady...

          ... a potom prišlo "to", - čo všetko to prekrásne na Veľkej rieke, ináč aj nazývanej so svojimi ramenami " Vnútrozemská dunajská delta" zničilo. To -  "to" sa volalo Gabčíkovské vodné dielo a padlo tomu za obeť všetko ,čo v tom čase bolo zelené. 

            V jednej českej trampskej pesničke sa spievalo:  

"....tá hráz je potrebná všem...."  

          ...a tak chlapcom z osady  a tiež  všetkým bratislavským trampom zostali na túto "Vnútrozemskú dunajskú deltu" a jej okolie len spomienky,  ktoré si zachovávajú v svojom srdci a na ktoré nikdy, naozaj nikdy nezabudnú. 

          Samozrejme, tak ako v iných  trampských osadách i do osady JOKER ďalší kamaráti prichádzali, ale aj odchádzali. Časom pribudli Treno a Handžo. 

V priebehu ďalšieho trvania osady, ako správny vodáci splavili množstvá riek - na Slovensku Hron, Malý Dunaj, Váh, Hornád, Dunajec i Dunaj. No trúfli si i na rieky v cudzine. V Poľsku Czarnu Hanču, na Ukrajine Sejm - Desnu. 

          V roku 1996 kamarát Klemo organizuje pre 28 vodákov, v prevažnej väčšine trampov z bratislavských osád veľký čunder do krajiny tisícich jazier Fínska s vlastnými plavidlami. Že s tou organizáciou to nemal také ľahké, musel zabezpečiť opravu starého vleku, zabezpečiť pre účastníkov a rozmnožiť podrobné vodácke mapy plánovanej trasy, presvedčiť obetavého šoféra autobusu a čo bolo najťažšie, získať aj dostatočný počet záujemcov spomedzi trampov - vodákov a študentov ochotných stráviť vyše troch týždňov v bojových podmienkach.  

...večerná idyla na Fínskych jazerách...

A tak sa z Bratislavy na Ďalekú cestu okrem 28 romantikov vydalo aj 8 kanoek a 2 pramice ako materské plavidlá. Člny naložené nad čiarou ponoru, v každom nezbytná buzola a ďalekohľad - a posádka odhodlaná prekonať všetky prekážky. Skonštatovanie že všade tam je neuveriteľné čisto a voda na pitie a varenie sa naberá priamo z jazier. Skratka začala pohoda - i vďaka mapovej príprave - konvoj lodí postupne redol a stal sa osobnou romantikou jednotlivých plavidiel, ich „kapitánov a plavčíkov“. Každý mal možnosť pristať na akomkoľvek ostrove  a oddať sa svojím individuálnym záujmom, kúpaniu, vareniu, rybačke, pozorovaniu prírody a pod.. Siedmy deň plavby sa stretli na dohovorenom spoločnom stretnutí pri mestečku Puumala, stretli sa všetci a potom vyrazili na  zostavajúci úsek plavby. Čakala ich ešte cesta cez veľké jazerá. Pribúdalo však aj súkromných ostrovov v súkromnom vlastníctve, kde neradi vidia cudzích návštevníkov. V zátokach kanadské zruby - ale nijaká noblesa i keď na strechách boli slnečné kolektory a pri mólach priviazané člny. Tam sa proste nekradne a všade je príslovečná čistota a poriadok.. Majiteľa stretnete len zriedkavo a treba povedať že sú dosť odmeraní, zrejme rádi vychutnávajú prírodu. Svoju plavbu končia v Helsinkách priamo pri mori a spia pod širákom v mestskom parku. Takto túto cestu opísal kamarát Šperhák od KAMARÁTOV Z ADMIRÁLSKEJ KOTVY.  

 

Svoju chatku od brehu Dunaja si trampská osada JOKER  museli v roku 1997 presťahovať do Malých Karpát na Košarisko. To je však je už nová história trampskej osady JOKER z Bratislavy...

Pekelník 2006