"...Nemám
nič čo majú iní
zlatým puncom razený,
necítim sa preto vinný
nesprávne narodený..."
/zo
slovenskej trampskej piesne/
V roku 1963 to bola partia
chlapcov v učňovskom veku z Bratislavy. Stretávali sa takmer
denne v kaviarni Zora, v tom čase jedinej kaviarni v
Bratislave a možno hádam aj na celom Slovensku, vyhradenej
mládeži. V tejto kaviarni samozrejme nepodávali alkoholické
nápoje, ale o to viac tam bolo pre mladých ľudí príjemnejšie
prostredie.
Partia žila
pestrým životom mestských chlapcov, ktorých priťahovalo k sebe
veľa spoločných záujmov. Na čele tejto partie stál Dlhý Peter.
Tak ako aj ostatné mestské partie radi a často navštevovali
bratislavské korzo - miesto kde sa v tom období stretávala
väčšina mládeže z mesta. Ďalej spolu navštevovali "Čaje o
piatej" - ako sa vtedy nazývali tanečné zábavy, kino a pod. A
tak ako i iné početné partie chlapcov z mesta, ktorý si svoje
mestské partie pomenovali rozličnými názvami, táto sa hrdila
svojím menom JOKER.
|
|
|
Partiu lákali i spoločné
vychádzky do Malých Karpát v okolí Bratislavy. Na tieto
vychádzky pre ich obľúbenosť vyrážali stále častejšie. Chlapci
objavili aj romantické a divoké lužné lesy pri Dunaji. U časti
partie najviac zanietenej prírodou v roku 1964 skrsla
myšlienka založiť trampskú osadu. Tak potom už bolo snáď len
samozrejmosťou, že začiatkom roku 1965 zakladajú na svojej
prvej slezine v Zore trampskú osadu, ktorú po dlhšom
zvažovaní pomenovali menom JOKER, ktoré pochádzalo z názvu
ich bývalej mestskej partie chlapcov. Partia sa však vznikom
osady rozpadla. Zato však osada sa plno hlásila k trampskému
životu. Šerifom osady sa stáva Klemo a osadníkmi sa stávajú
Bero, Tany, Furo, Šuli a Hasák.
Chlapcom sa v
tomto období začínajú odvíjať najkrajšie stránky ich
trampského života. Prvý svoj camp si vybudovali v prekrásnej
panenskej divočine na pravej strane Dunaja na riečnom
kilometri 1862 a dali mu pomenovanie "Ranč". Bolo to na
ostrove lemovanom z ďalších strán Jaroveckým a Rusovským
ramenom Dunaja. Na svoj camp chodievali v tom čase ešte peši
popri Dunaji. Cestou na svoj camp bolo treba prebrodiť
niekoľko ramien Dunaja, ale hlavne prejsť cez hustý les
poprepletaný mohutnými lianami. Osadníci si asi takto nejako
predstavovali romantiku "Amazonských pralesov". Zatiaľ to však
bola skutočne panenská príroda skoro vôbec nenarušená zásahmi
"civilizácie" blízkej Bratislavy.
V roku 1966
na ostrov neďaleko campu osady JOKER pribudla ďalšia osada
TRHANI , ktorá sa sem prisťahovala z opačnej strany Dunaja. S
osadou sa čoskoro spriatelili, preto že v nej boli vynikajúci
kamaráti a tak väčšinu ďalších vandrov na tomto ostrove
prežívali spolu.
Neskôr v
ich blízkosti - na druhej strane Jaroveckého ramena pribudla
ďalšia osada GOLD KING. V roku 1967 z osady odišiel Hasák a do
osady pribudli Ešus a tiež Rival, ktorý k ním prešiel z osady
TÚLAVÝ HAD.
Žiaľ, osada
si už veľa na tomto prekrásnom mieste neužila. Ostrov na ktorý
chodili zasiahla nemilostná ruka "civilizácie". Ako vždy, tak
aj vtedy vyrazili na ich camp, do ich "Amazonského pralesa"
tešiac sa opäť na chvíle, ktoré tu spoločne prežijú. Pohľad
ktorý sa im naskytol neďaleko ich campu sa však nedá ani
opísať. Obrovské stromy pováľané, zem rozrytá buldozérom - no
hotové peklo na zemi. Všetkým osadníkom bolo jasné že sú to
ich posledné chvíle prežité na tomto ostrove. Mnohí z nich
mali v očiach slzy....
No nedalo sa
odísť len tak....A tak po dohode s osadou TRHANI spoločne
usporiadali rozlúčkový potlach, z miestom, ktoré im tak
prirástlo k srdcu. Potlach sa uskutočnil na jeseň v roku 1967,
na časti ostrova ktorý nestihla ešte zničiť približujúca sa
"civilizácia" a ktorý zostal akoby zázrakom zachovaný.
Stretli sa
tu ich kamaráti z mnohých bratislavských osád, ale aj osady z
Plzne, Prahy, Českých Budějovíc, Tábora, Valašských Klobúkov,
Lanžhotu a Trnavy. Po tejto dôstojnej rozlúčke sa nikto z
osady na tento ostrov viac už nevrátil. Zostali im len
spomienky na pekné chvíle spoločne tu prežité.
Kamaráti z osady JOKER zostali však verný Veľkej rieke -
Dunaju. To však už boli o desať rokov starší, keď v osade sa
objavilo prvé Klemové kanoe. No ani Furo sa nedal zahanbiť a
neskôr aj Dozy, ktorý sa medzičasom stal členom ich osady. To
už bola dosť slušná flotila ktorá vyrážala z lodenice pod
starým mostom spolu z ďalšími kamarátmi vlastniacimi lode a
okupovala najrozličnejšie miesta lužných lesov okolia Veľkej
rieky.
Jedno z ich prvých táborísk bola špica Hay riverského ramena..
Osada si však svoj nový flek vybudovala znovu a to v
prekrásnom prostredí Bodíckých ramien na 1829 Dunajskom
kilometri. Bol to jeden z najkrajších campov na Dunaji, v
ktorého okolí sa nachádzala hustá spleť Dunajských ramien
lemovaná prekrásnou malebnou prírodou. Ale odtiaľto ich tiež
úspešne vystrnadili. To bol ich posledný pokus o vybudovanie
osadného campu.
|
|
Kamaráti
z trampskej osady JOKER |
|
|
|
Neskôr
chodievali na rôzne táboriská obľubované trampmi pri Veľkej
rieke a najviac si obľúbili pláž Veľkého ostrova na 1855
Dunajskom kilometri. Tu sa stretávalo viacero bratislavských
osád a bolo to vychýrené a staré táborisko trampov. Niektoré
večery tu strávené vyzerali naozaj ako potlachy - najmä čo sa
tyká množstva trampov ale najmä vždy veselej trampskej zábavy
pri večerných ohňoch. Tu na "Lenoraji" tak sa to miesto ich
spoločného táborenia už oddávna volalo, v roku 1985 oslávili
spolu s kamarátmi, ktorých si pozvali, aj 20. výročie svojej
osady...
... a potom
prišlo "to", - čo všetko to prekrásne na Veľkej rieke, ináč aj
nazývanej so svojimi ramenami " Vnútrozemská dunajská delta"
zničilo. To - "to" sa volalo Gabčíkovské vodné dielo a padlo
tomu za obeť všetko ,čo v tom čase bolo zelené.
V
jednej českej trampskej pesničke sa spievalo:
"....tá
hráz je potrebná všem...."
...a
tak chlapcom z osady a tiež všetkým bratislavským trampom
zostali na túto "Vnútrozemskú dunajskú deltu" a jej okolie len
spomienky, ktoré si zachovávajú v svojom srdci a na ktoré
nikdy, naozaj nikdy nezabudnú.
Samozrejme, tak ako v iných trampských osadách i do
osady JOKER ďalší kamaráti prichádzali, ale aj odchádzali.
Časom pribudli Treno a Handžo.
V
priebehu ďalšieho trvania osady, ako správny vodáci splavili
množstvá riek - na Slovensku Hron, Malý Dunaj, Váh, Hornád,
Dunajec i Dunaj. No trúfli si i na rieky v cudzine. V Poľsku
Czarnu Hanču, na Ukrajine Sejm - Desnu.
V roku 1996 kamarát Klemo organizuje pre 28 vodákov, v
prevažnej väčšine trampov z bratislavských osád veľký čunder
do krajiny tisícich jazier Fínska s vlastnými plavidlami. Že s
tou organizáciou to nemal také ľahké, musel zabezpečiť opravu
starého vleku, zabezpečiť pre účastníkov a rozmnožiť podrobné
vodácke mapy plánovanej trasy, presvedčiť obetavého šoféra
autobusu a čo bolo najťažšie, získať aj dostatočný počet
záujemcov spomedzi trampov - vodákov a študentov ochotných
stráviť vyše troch týždňov v bojových podmienkach.
|
|
...večerná
idyla na Fínskych jazerách... |
|
|
|
A tak sa
z Bratislavy na Ďalekú cestu okrem 28 romantikov vydalo aj 8
kanoek a 2 pramice ako materské plavidlá. Člny naložené nad
čiarou ponoru, v každom nezbytná buzola a ďalekohľad - a
posádka odhodlaná prekonať všetky prekážky. Skonštatovanie že
všade tam je neuveriteľné čisto a voda na pitie a varenie sa
naberá priamo z jazier. Skratka začala pohoda - i vďaka
mapovej príprave - konvoj lodí postupne redol a stal sa
osobnou romantikou jednotlivých plavidiel, ich „kapitánov a
plavčíkov“. Každý mal možnosť pristať na akomkoľvek ostrove a
oddať sa svojím individuálnym záujmom, kúpaniu, vareniu,
rybačke, pozorovaniu prírody a pod.. Siedmy deň plavby sa
stretli na dohovorenom spoločnom stretnutí pri mestečku
Puumala, stretli sa všetci a potom vyrazili na zostavajúci
úsek plavby. Čakala ich ešte cesta cez veľké jazerá. Pribúdalo
však aj súkromných ostrovov v súkromnom vlastníctve, kde
neradi vidia cudzích návštevníkov. V zátokach kanadské zruby -
ale nijaká noblesa i keď na strechách boli slnečné kolektory a
pri mólach priviazané člny. Tam sa proste nekradne a všade je
príslovečná čistota a poriadok.. Majiteľa stretnete len
zriedkavo a treba povedať že sú dosť odmeraní, zrejme rádi
vychutnávajú prírodu. Svoju plavbu končia v Helsinkách priamo
pri mori a spia pod širákom v mestskom parku. Takto túto cestu
opísal kamarát Šperhák od KAMARÁTOV Z ADMIRÁLSKEJ KOTVY.
|
|
|
Svoju chatku od brehu
Dunaja si trampská osada JOKER museli v roku 1997 presťahovať
do Malých Karpát na Košarisko. To je však je už nová história
trampskej osady JOKER z Bratislavy...
Pekelník 2006
|