Trampská osada Granada bola založená v Bratislave v roku 1933. Svoj camp mali na jednom z prekrásnych miest v hlbinách pohoria Malých Karpát a aj keď v dnešných časoch tam už pôvodný osadníci dávno nechodia, aj tak tomuto nádhernému miestu zostal legendárny názov známy azda všetkým trampom na Slovensku "GRANADA". Osadu založili kamaráti Kodl, jeho brat Oto, Dalo, Jozef a Franto. Šerifom tejto  starej osady bol kamarát Kodl.

 

Zrejme podnet na založenie osady  GRANADA dal jej  prvý šerif, kamarát Kodl, ktorý  jeden celý rok predtým šerifoval v trampskej osade HAWAI založenej v roku 1932 /mená osadníkov z osady HAWAI ktoré sú nám známe - Rajny, Suly, Šaňo, Boba, Eškymo/.

V roku 1933 začali zakladajúci členovia osady stavať zrub spolu s  kamarátom Jimom – predtým šerifom osady GLAZEROVKA a bratmi J.a M.Krecbachovcami (nepoznáme trampské mená). V roku 1934 stavbu ukončili. Zrub si postavili na  jednom z pravostranných prítokov Vydrice  /miestne tiež Bajzdrice/, ktorý steká spod Svätého  vrchu do Bieleho potoka,  na mieste ktoré pomenovali podľa ich osady GRANADA.

 

 

Tu v Granadskom potoku, akoby v krstnom kúpeli sa kúpavali aj deti osadníkov z GRANADY, prežili pre nich, do dnešných dní nezabudnuteľné, krásne chvíle a pekné detstvo. V dnešných časoch Jožan, ktorý na GRANADE vyrastal, hovorí o tom, že na GRANADE dostávali predovšetkým dobrú výchovu, získavali húževnatosť, správny vzťah k prírode, naučili sa samostatnosti a iným vzácnostiam.

 

 

Do osady neskôr pribudli kamaráti Jim - predtým šerif osady GLAZEROVKA, Gusto, Zdeno, Jára, Vašek, František a Milan. Na chatu  GRANADY v tých časoch chodievali i ďalší kamaráti a kamarátky, ktorí však neboli členmi osady Šoc, Bob, Kroka, Vlastička, Hilda. Julka, Fanda, Jára, Elemír, Míla, Johny, Ferenc, bratia Jano a  Šaňo, Bob, Bobina , Viktor, Pulec, Indoš a ďalší.

Chata stála o trochu nižšie ako dnešné chaty na Granade. Bolo to miesto, ktoré tvoril „poloostrov“ veľkého meandra granadského potoka.

Chate v neskorších rokoch kamaráti z trampskej osady  GRANADA prestavali strechu. Chata sa síce nezväčšila, ale získala na svojom vzhľade.

 

 

V roku 1940 sa vysťahovali do Čiech dvaja osadníci GRANADY Franta a Karel. Aj napriek tomu že osada takto stratila dvoch dobrých členov a osadných športovcov, sa  životaschopnosť osady čoskoro opäť prejavila a ešte v tom roku osadníci z GRANADY vyhrali veľký volejbalový turnaj v Dúbravke, usporiadaný TULÁKMI a v roku 1941 sa zúčastňujú podobného turnaja v Lamači.

 

 

Všetci kamaráti z osady vlastnili lyže a v čase snehovej pohody na nich radi putovali malokarpatskou zimnou krajinou a spoznávali nádherné zimné zákutia prírody. Lyže však mali aj z iných dôvodov, bez nich by sa totiž na vzdialenú chatku v čase prebytku snehu vôbec nedalo dostať.

 

 

Žiaľ prišli časy  niečím podobné dnešným, keď viacero nielen trampských chát ľahlo popolom. Tak ako teraz, i vtedy sa objavili úbohý  závistlivci trampskej romantiky a voľnosti, zákerný podpaľači, tzv. pseudoochranári, duševne to chorí pyromani, plný akejsi, pre normálnych ľudí nepochopiteľnej nenávisti a zloby.

Na hornom toku Bieleho potoka a aj jeho prítokoch postupne ľahli popolom chaty Fedorova, Mohykánka a Glazerovka na Panskej lúke a potom v roku 1943 vyhorela aj iniciatívou a zásluhou vtedajšej Štátnej a Lesnej správy správy zo Stupavy, aj chata  osady GRANADA. Zdôvodnili to tým - že aby vraj nemohla slúžiť partizánom.

No napriek tomu osadníci z GRANADY toto miesto neopustili a chodili sem naďalej ešte dlhé roky stanovať.

 

 

Osadníkov GRANADY po vyhorení ich zrubu opantal Dunaj  a v svojej činnosti pokračovali vo vodáckom  DUNAJ KLUBE.

Zápis z osadnej kroniky trampskej osady WAIKIKI,   o založení Dunaj klubu.

Osadníci z GRANADY však začali "vodáčiť" a chodievať na Veľkú rieku  - Dunaj, až po vyhorení ich chatky na Granade po roku 1944.

Trampom na Slovensku, Morave a v Čechách bol DUNAJ KLUB a najmä lodenica tohoto klubu všeobecne známa. V tých časoch pri svojich výpravách na Dunaj sa tu stretávali kamaráti z mnohých trampských osád. Zo známejších osád z Čiech sem chodievali osadníci z trampskej osady HURIKÁN z Hvězdoníc, zo ZELENÉHO KRUHU z Prahy a mnoho ďalších.

DUNAJ KLUB  založili kamaráti z trampskej osady WAIKIKI v roku 1933 /zhodou okolnosti v tom istom roku ako bola založená trampská osada GRANADA/ a postavili na bratislavskom Lide lodenicu, ktorá skrývala na tie časy veľkú trampskú flotilu pozostávajúcu z  viac ako štyridsiatych lodí.

Osadníci z GRANADY našli v lodenici DUNAJ KLUBU výbornú partiu kamarátov a tak členmi tohoto klubu sa stáva aj šerif  GRANADY Otto Hezký a aj osadníci GRANADY - Ing. Dalimír Sitár s manželkou Miladou, Augustín Ižo, Milan Kellner, Jaroslav Horák s manželkou Betkou, Zdeno Strihal a Jozef Tezner s manželkou Hildou.

Do lodenice často chodievali a niektorí sa stali aj jej členmi aj priatelia osadníkov, s ktorými sa poznali už dlhé roky z chatky na GRANADE, Bandy - Marek a Juľka Tykalová - Mareková, brat zakladajúceho člena GRANADY Jozefa Teznera - Lajo Tezner, ktorý bol vtedy majstrom Slovenska v plávaní a mnohí ďalší priatelia a kamaráti.

Osadníci GRANADY Jaroslav Horák a Milan Kellner sa stali v tom čase aj majstrami Slovenska v kanoistike.

Prvý šerif osady GRANADA Karel Hezký, býval už v Prahe, no často ich navštevoval v lodenici a spolu si tu zahrali a zaspievali trampské piesne s kamarátmi zo svojej osady a ďalšími kamarátmi z DUNAJ KLUBU.

Členmi Dunaj klubu sa stalo postupne aj viacero trampov z rôznych bratislavských trampských osád.    

Z osady TULÁKOV do DUNAJ KLUBU vstúpili Ján Kratinoha - Pirát, a Zdeno Tomo s manželkou Eliškou. Z osady MODRÁ HVIEZDA to boli pretekári Alojz Vyskoč - Zíček,  a Ľudovít Šebo - Johny, vicemajster Slovenska v kanoistike. Z osady FLORIDA Ing. Zdeno Trochta - Bonzo, Ing. Jozef Červeň - Jokes, Chovanec - Bob, Jozef Berný - Bob.

 

 

Pôvodná chata GRANADY teda už dávno nestojí, aj keď jej meno a meno osady sa prenieslo na celú túto trampmi veľmi vyhľadávanú oblasť. Aj starí osadníci sa už pobrali na dlhú púť z ktorej niet návratu. A ako je možné vidieť, že i napriek mnohým neprajníkom tramping, nezaniká,  nezanikol a nezanikla ani Granada.

I keď dnes už len málokto vie, kde pôvodná chatka stávala. Celý okolitý tunajší les, aj ten vyššie od pôvodného táboriska, aj dole  pri potoku, je pre trampov stále naďalej Granadou a kamaráti sa tu tak skoro stretávať celkom určite i napriek rôznym závistlivcom stretávať neprestanú. Je to už niekoľko trampských generácii ich posvätný trampský les a takým zostane aj naďalej.