ŽIVOT V KANADE
 

Osadníci DESPERADA Greenhorn a Mike Klondyk žijú vo Vancouveri v Britskej Kolumbii, Šoc a Brco žijú v Edmontone v provincii Alberta. Do Kanady odišiel i bývalý člen osady DESPERADO Apač ktorý žije v Ontáriu.

Osadníci z DESPERADA sú do dnešných dní pravidelnými účastníkmi Celosvetových potlachov trampov a sú v trvalej korešpondencii s trampmi roztrúsenými v celom svete.

Dajme im však slovo:  

 „Zajtra oslavujeme 30-té výročie čo sme matke rodnej zemi ukázali chrbát a tak si spomenieme. Ale i tu v Kanade si vážime, že nás krajina prijala za svojich a dnes sme hrdí občania Veľkej zeme. Tretieho mája v roku 1968 sme odišli spolu z Karpym do susedného Rakúska a mysleli sme si že starú krajinu vidíme naposledy. No zmena sa stala. Starý systém nevydržal a od roku 89´ chodíme smelo do vlasti každý rok...  Pred dvoma rokmi som nemohol nájsť Teddyho chatu /pozn. v Malých Karpatoch/ a tak ma tam kamarát Žabák doviedol. Ten les tam akosi zredol. Spravil som viac fotografii a tak mi tu visia na stene. Ale i stará Bratislava sa mení......“

Takto to napísal kamarát  Mike Klondyk dňa 2. Mája 1998 z Maple Ridge, v Britskej Kolumbii v Kanade adresovanom Pekelníkovi.

Kamarát Mike Klondyk pri starom loveckom zrube v kanadských horách..

Aj kamarát Greenhorn z trampskej osady DESPERADO žije v mestečku Maple Ridge v Kanade.

...kamarát Grenhorn pri starom loveckom zrube v kanadských horách...

...staré osadné kamarátstva zo Slovenska zotrvávajú i v kanadských lesoch. Mike Klondike a Grenhorn v kanadských horách pri rieke Tulammen River  začiatkom sedemdesiatich rokov....

O tom ako v súčasnosti trampujú píše Mike Klondyk v ďalšej časti svojho dopisu:

"...Človek sa zmení po rokoch a tak i naše čundre vyzerajú inak. Dnes už nenosíme US- ku na chrbtoch, ale všetko je v autách a pick-upoch. Príroda nás vždy ťahá, len spôsob je iný. Preto že som si našiel aj iného koníčka, venujem sa trochu astronómii, keď ideme do prírody alebo na chatu, ktorú máme u jazera Bridge Lake v strednej časti British Columbie  tak si beriem môj teleskop 25 cm zrkadlovku, ktorú som vymenil za Winchester 30 -30 a tak aspoň máme čisté svedomie že srnec môže kráčať spokojne ďalej. Občas si sadnem do canojky na jazere a pádlujem medzi ostrovmi. Vtedy si spomeniem na časy, keď sme stavali chatu s Teddom a snívali sme o veľkom jazere pri chate.“

...dnes už nenosíme US- ku na chrbtoch, ale všetko je v autách a pick-upoch....

...kanadský čunder Mike Klondykeho v blízkosti rieky Chilko River, v srdci Cariboo Country v roku 1970 a jeho príprava na nočné pozorovanie vesmíru....

Kamarát Apač,  jeden zo zakladajúcich členov osady DESPERADO v ďalekej Kanade natočil ako spomienku na trampské časy v svojej starej domovine videopásmo „Cesta do starej osady“. 

Táto 90 minútová videokazeta venovaná histórii bratislavských trampských osád nám pripomenula mnoho známych tvárí kamarátov, ktorí odišli do volnej cudziny, ako Johna Hawkinsa, Indoša, ale aj Springa, Reda, Keksa, Šperháka a aj kamarátov, ktorí už naveky opustili naše rady: Boba Hurikána, Tedda Yukona a ďalších.. 

Apač pri príprave tejto videokazety použil v prevažnej časti svoj vlastný materiál fotografický a aj filmový. Výdatne mu však pomohli aj kamaráti z Bratislavy, najmä Kekso z osady UNCAS,  i kamaráti zo sveta najmä Indoš z Tasmánie. 

Je tu možné vidieť viaceré vandre a potlachy, najmä z Dunaja, ale i z Malých Karpát a iných hôr, i z návštev slovenských trampov u českých kamarátov a opačne.

Apač  navštívil aj svoju starú domovinu v roku 1996. Svojou návštevou poctil aj spoločný Slovensko - Český potlachu na Košariskách, pobudol tam niekoľko dní na chate kamaráta Čatloša a okrem toho podnikol s Keksom, Bobinou a Kukom niekoľkodňovú cestu po Slovensku - od Bratislavy - po Slovenský Raj. Navštívil aj Spišský hrad a Krásnu hôrku. Mimoriadne sa mu páčil flek v Demänovskej doline kde spolu táborili.

Domov sa vrátil aj v roku 2000 a bol hosťom VII. Slovensko - Českého potlachu v Bratislave - Krasňanoch. 

...kamarát Šoc na Calgarskom potlachu...

Z kanadskeho Edmontonu nám napísal  a dopis niekoľkými fotografiami doplnil kamarát Šoc:

"Dlho pred odchodom sme snívali o Kanade. A bolo nás hodne, čo tak snívali. Niektorým sa nám to podarilo. Mne osobne tiež. Žijem tu už skoro 34 rokov. Zo začiatku bolo asi najhoršie nájsť nových kamarátov rovnakého zmýšľania, ale došlo k tomu. Nie je nás tu veľa, ale pár nás tu žije a zatiaľ nás to drží. Takže mávame pravidelne každý utorok slezinu, niekedy len jedna - dve gitary, niekedy aj šesť. Niekedy nič a tak sa viac kecá.

Hovoríme si trampská parta z Edmontonu, ale žiadna oficiálna osada nie sme. Ani šerifa nemáme. Proste pár trampov z bývalého Československa, čo žijú v Edmontone. Celkom dobrá partia.

 

...plavba na veľmi peknej Milk River - na hranici medzi Albertou a Montánou...

Najlepšie sú asi vandre s kanojkami na riekach. Tie sú skutočné, na divoko. Riek a jazier je tu našťastie bohaté, do hôr to máme autom zhruba 4- 5 hodín, a to sme v skutočných horách. V tých vysnívaných. Dá sa chodiť aj bližšie, ale to sú miesta a jazerá trochu viac civilizované a moc nás to tam už asi neťahá.

...jarný weekend na kanojkách, North Saskatchewan River. Cestou nás tam na vode prekvapil pekný pár hodinový blizard...

Pekné bývajú potlachy usporiadané trampmi v západnej Kanade. Každý druhý rok robia potlach calgarskí a potom tiež vancouverskí.

My z Edmontonu vo volnom roku obyčajne robíme len slezinu, ktorá je obyčajne menšia a bez súťaží, ale na pekných miestach v horách.

No a ešte trampi z Vacouverského ostrova pravidelne na Veľkú Noc robievajú ich Vítanie Jari. Tam ale moc nechodievame, je to k nim hrozne dlhá cesta. Je ešte pár iných pravidelných podujatí, ktorých sa niekto sem-tam zúčastní, tie sú však ešte ďalej, v Colorade, alebo v Texase. Asi ešte niečo o sebe, radšej ale nie veľa.

...Šoc s Nataškou...

Manželka Nataša je plzenáčka, bývalá vodáčka - jachtárka. Takže v prírode je ako doma a rada vypadne z mesta. Hodne sme toho spolu za našich spoločných 23 rokov pochodili a zažili. Len o tom by sa asi dalo napísať pekných pár stránok. Možno niekedy.

...Šoc s Nataškou, v Skalistých Horách na Bush River...

S najmladším synom chodievame spolu von pomerne hodne. Predtým aj na ryby, teraz hlavne na lovy. Vlastne teraz on viac musí ťahať mňa ako ja jeho. Asi pred 10-12 rokmi sme prakticky prestali loviť s puškami, chodíme len s lukmi. Je to tak trochu ťažšie a tiež trochu poctivejšie, tiež to chce chodiť častejšie a to nie len na jeseň, počas sezóny. Tiež bol s nami pár krát kempovať a tiež na riekach. Za trampa sa síce nepočíta, ale baví ho raz za čas s nami vyraziť. Spolu si však sami celkom vystačíme, a s tunajšími kamarátmi to ide tiež. S bývalými "desperadmi" sa prakticky od sedemdesiateho roku nestretávam.....

Šoc

Edmonton, 20.Januára 2003 
 

Kamarát Šoc spolu s Nataškou boli  účastníci trampskej "The Klondike Expedition - Yukon 2003"

Kla – how – ya, dear tillicum  

Dovidenia drahý priateľ.

/preložené z indiánskeho jazyka Chinook/

Smutné chvíle neobišli však ani osadu DESPERADO. Zlá správa prišla 18.oktobra 1998 z ďalekej Kanady.

Kamarát Slávo Brejcha – Bleška, z bratislavskej trampskej osady DESPERADO, zomrel vo Vancouvri vo veku 59 rokov. Pochovali ho jeho priatelia z práce a jeho popol roztrúsili na Yukone, v krajine kde tak rád chodil a kde to miloval …

Bleškové cesty v mladosti často viedli do malokarpatských lesov a k Veľkej rieke - Dunaju. Mal rád prírodu, romantiku a dobrodružstvo.

V roku 1955 Bleška vstúpil do osady DESPERADO a v nej spolu s kamarátmi zažil mnoho nádherných chvíľ v prírode a medzi kamarátmi.

Po vpáde Rusov odišiel však spolu s kamarátmi z osady po roku 1969 za hranice do Kanady, kde žil celých tridsať rokov...

Z domu odišiel v roku 1968 a usadil sa v Britskej Kolumbii v Surrey. Dlhé roky chodil hore na Yukon, kde mal svoje claimy na zlato. Tam trávil celé leto a keď neryžoval zlato, plavil sa na člne po Steward river alebo po Yukone. Miloval Yukon a Aljašku a jeho čundre trvali vždy dva, tri mesiace. Často prišiel domov koncom augusta a hovoril. že už napadlo veľa snehu a to ho prinútilo vrátiť sa domov, lebo neskôr už by sa nedostal z pralesa. Kúpil si dokonca malý buldozér a  stým sa snažil preraziť večný ľad pod povrchom pôdy. Tak si viete predstaviť, kde mal svoje claimy! Spomínal že keď vylezie na kopec, stromy končia a pred sebou už má len severný pól. A potom stály boj s komármi a čiernymi muškami. Aj tri dni býval zavretý pred komármi a rozmýšľal či nesadnúť do voza a opustiť Yukon raz navždy. No zlatá horúčka je silnejšia a koho raz chytí, s tým zostáva po celý život. Možno už budúca lopata, možno už ozaj tento krát zakopneš čakanom a nájdeš svoj nuget. Splnenie svojho sna sa však Bleška, no iste robil to, čo ho bavilo a z čoho mal radosť... nedočkal.

Smutnú správu o jeho odchode na Veľký vander z ktorého niet návratu zaslal z Kanady kamarát Mike Klondyk, kde v dopise píše že Veľký Manitou si ho vzal k sebe a podľa jeho kamaráta Indiána to ešte nie je koniec,  veriac v to že sa ešte raz všetci stretneme…